Zvyklosti v Islame
Pohrebné rituály moslimov prebiehajú v súlade s islamským zákonom. Telo zosnulého príbuzní starostlivo umyjú, osušia a zabalia do čistých, respektíve bielych plachiet. Moslimovia sa nepochovávajú do rakvy v duchu citátu „prach si a v prach sa obrátiš“. Telo uložia do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku, rodisko Proroka Muhammada. Islam nedovoľuje akékoľvek konzervácie tela, kremáciu a dokonca ani používanie rakiev. Zakladateľ Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamad Safwan Hasna, nám porozprával o tradíciách pochovávania v islamskom svete.
Ako vnímajú moslimovia smrť a posmrtný život?
Viera v posmrtný život je jedným zo šiestich základných článkov islamského učenia. Smrť je pre moslimov koncom životnej púte na tomto svete a začiatkom ďalšej etapy – posmrtného života, ktorý je, na rozdiel od dočasnej existencie na zemi, večný. Posmrtný život je odrazom viery a vykonaných skutkov na tomto svete. Prvý stupeň po živote je záhrobie, čo je medzistupňom medzi životom pozemským a posmrtným. O živote v hrobe nevieme veľa, no vieme, že pokým človek je z pohľadu živých skutočne mŕtvy, v inom zmysle naďalej žije a pociťuje už v hrobe istým spôsobom odmenu alebo trest. Islam uznáva skutočnosť vzkriesenia a posledného súdu, ktorý vyvrcholí vstupom do raja alebo do pekla. Ako v raji, tak aj v pekle budú ich obyvatelia prítomní fyzicky, nie len duchom.
Čím sa odlišuje islamská pohrebná kultúra od kresťanskej a akými hlavnými znakmi sa vyznačuje?
Moslimská pohrebná kultúra sa od kresťanskej odlišuje svojou menšou formálnosťou. Samotný pohreb je jednoduchší a rýchlejší. Nevyžaduje si prítomnosť duchovného, hoci sa odporúča umierajúcemu opakovať slová vyznania viery. V islame neexistuje sviatosť posledného pomazania, ako je tomu v katolicizme. Proces pohrebu podľa islamu začína umytím zosnulého a ďalej pokračuje jeho zabalením do niekoľkých vrstiev bielej čistej látky, pričom zosnulý mužského pohlavia je zabalený do troch kusov a zosnulá ženského pohlavia do piatich kusov plátna. Na rozdiel od kresťanského pohrebu mŕtvy na sebe okrem pohrebného rubáša nemá žiadny iný odev. Prípravy zosnulého sa zvyčajne ujímajú najbližší rodinní príslušníci, ktorí sú preferovaní pred verejnou osobou. Tá sa toho zhostí, keď to z nejakého dôvodu príbuzní vykonať nemôžu. Pochováva sa do zeme bez truhly. Do vykopanej jamy sa urobí ďalšia priehlbina, do ktorej sa umiestni telo zosnulého.
Ako prebieha islamský pohreb, čo je na ňom špecifické v porovnaní s kresťanským pohrebom?
Islamský pohreb sa riadi svojimi pravidlami, ktoré vychádzajú z islamského právneho systému – šarí´e. Mieru dodržiavania u mnohých z nich môže ovplyvniť situácia alebo nutnosť. Zosnulého je potrebné podľa islamskej tradície umyť. Človek, ktorý umýva mŕtveho, musí byť dôveryhodná a diskrétna osoba, ktorá nehovorí o tom, čo videla a čo pri umývaní mŕtveho zažila. Začína sa umytím miest, na ktorých sa vykonáva rituálna očista pred modlitbou, a potom nasleduje postupné umytie celého tela, pričom vždy sa umýva ako prvá pravá strana. To sa opakuje trikrát. Pri umývaní sa okrem vody môžu používať tiež iné hygienické potreby, ako mydlo a šampón. Nebohý je pri umývaní položený na doske, je nahý a zakryté sú len intímne časti, ktorých je zakázané sa dotýkať holou rukou. Pri umývaní, rovnako ako pri všetkých pohrebných úkonoch, sa s mŕtvym má zaobchádzať ako so živým, so všetkou úctou.
Uvádza sa, že Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) raz povedal: „Zlomiť kosť mŕtvemu je ako zlomiť kosť živému.“ Po umytí je nebohý zabalený do pohrebného rubáša navoňaného vonnou esenciou. Existujú rôzne spôsoby zabalenia do rubáša. Jednotlivé vrstvy rubáša sa prekladajú ľavá cez pravú a nakoniec sa zaviažu uzlami spolu s úzkymi pásmi látky pri nohách, v strede a nad hlavou. Telo sa položí na pohrebnú dosku a odnesie k pohrebnej modlitbe.
Ako prebieha pohrebná moslimská modlitba?
Pohrebná modlitba sa od ostatných modlitieb odlišuje predovšetkým tým, že sa pri nej nemenia polohy, ale celá sa vykonáva postojačky (nepredkláňa sa a nepadá na tvár, ako pri bežnej moslimskej modlitbe). Pokiaľ ide o mŕtveho mužského pohlavia, tak ten, kto vedie modlitbu, stojí pri hlave zosnulého. Ak je zosnulá žena, stojí v strede. Modliaci sa sú otočení na Mekku (rodisko Muhammada a najdôležitejšie pútnické miesto islamu) a zosnulý je položený pred nimi. Modlitby sa zúčastňujú príbuzní, priatelia, susedia, známi, ale aj tí, ktorí sa práve nachádzajú v mešite, pretože je to vnímané ako dobrý skutok a povinnosť moslimskej obce ako celku odprevadiť zosnulého náležitým spôsobom. Pohrebných prác, vrátane kopania jamy a zakopávania, by sa mali zúčastňovať príbuzní. Zosnulý sa vkladá do priehlbiny v hrobe na pravý bok a tvárou smerom k Mekke. Po jeho vložení do zeme prítomní hádžu do hrobu každý po tri hrste hliny.
Po akom čase od konštatovania smrti u nebožtíka môže byť vykonaný v islame pohreb?
Pohreb by mal byť vykonaný čo najskôr potom, ako je s istotou možné skonštatovať smrť. Platí pravidlo, aby aj samotná príprava na pochovávanie bola rýchla a aby sa pochovanie neodkladalo, pretože Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) povedal: „Ak niekto z vás umrie, nezadržujte ho a ponáhľajte sa s ním do jeho hrobu.“ Pohreb sa neodporúča odkladať ani v prípade, že sú príbuzní odcestovaní a vrátia sa až o niekoľko dní. Taktiež sa neodporúča v prípade zosnulého cudzinca dopraviť telo zosnulého do krajiny jeho pôvodu. Uprednostňuje sa, aby bol zosnulý pochovaný v oblasti, kde umrie.
Vykonávajú sa u zomrelých moslimov pitvy a v akých prípadoch je to možné?
Islam dbá aj na posmrtnú integritu ľudského tela a odsudzuje akékoľvek hanobenie mŕtvych. Preto by sa spravidla nemali vykonávať pitvy. Výnimkou, ktorá výkon pitvy povoľuje, je situácia, kedy je nutné presne určiť bezprostrednú príčinu smrti, či už ide o dôvody forenzné (kriminálne prípady), alebo o verejný záujem (ochrana verejného zdravia, zamedzenie šírenia infekcií atď.). Ak skutočne nie je iná možnosť, je povolené v krajnom prípade mŕtveho pitvať i za účelom výučby študentov. Malo by sa tak však diať len v krajných prípadoch a v obmedzenom množstve.
Využíva sa u moslimov aj kremácia, ktorá je populárna u nás, alebo je to zakázané?
Kremácia je v islame prísne zakázaná a je považovaná za veľký hriech z dôvodov uvedených vyššie. Ako bolo povedané, nemožno zasahovať do integrity mŕtveho. Pre oheň to platí obzvlášť. Moslimovia veria, že aj mŕtvy v istom zmysle cíti, hoci presne nevieme ako.
Do čoho obliekajú mŕtveho moslimovia? Čo tvorí smútočné oblečenie pozostalých pri pohrebe?
Mŕtvy moslim, ako bolo povedané, nemá okrem pohrebného rubáša žiadny ďalší odev. Pokiaľ ide o oblečenie smútiacich, v tomto smere neexistuje žiadny predpis, hoci v islamskom svete býva zvykom, že si účastníci pohrebu oblečú niečo decentnejšie. Nejde však o náboženský predpis ale skôr o kultúrnu záležitosť. Nosenie čiernej farby v islame nemá žiadnu oporu.
Ako zomrelého moslima ukladajú do rakvy a ktoré úkony sú s tým spojené?
Moslimovia sa nepochovávajú do rakvy v duchu citátu „prach si a v prach sa obrátiš“. Telo sa uloží do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku. Potom, ako sa položí do zeme a každý z prítomných do jamy hodí tri hrste hliny, sa jama zakope. Hlina na hrobe sa môže navŕšiť nad okolitý povrch do výšky dlane. Kopa sa môže poliať vodou, aby sa. Môže sa na ňu tiež dať kameň či iným spôsobom označiť, že tam je hrob. Orientácia hrobu je horizontálne k smeru na Mekku tak, aby sa na ňu zosnulý akoby pozeral, keď je otočený na bok. Miesto na pochovanie si je možné dopredu kúpiť či prenajať a aj sa to robieva.
Ako vyzerajú moslimské cintoríny a čím sa vyznačujú? Majú moslimovia určené, kde môžu svojich zosnulých pochovávať?
Moslimské cintoríny by mali vyzerať veľmi jednoducho. V dnešnej dobe sa však líšia od krajiny ku krajine, hoci to nie je vždy v súlade so zásadami islamu. Nemali by sa používať okázalé pomníky, výrazné náhrobné kamene a podobne. Na cintoríne by mala panovať pokora. Mal by byť miestom poučenia. Platí pravidlo, že moslimovia by sa mali pochovávať na cintorínoch určených len pre moslimov, pokiaľ je to možné. Ak taká možnosť nie je, mali by sa pochovať vo vyhradenom priestore na kresťanských alebo židovských cintorínoch, nakoľko ide o náboženstvá zdieľajúce s islamom niektoré spoločné články viery a ide o náboženstvá, ktoré boli tak, ako islam, zjavené. Pochovávať sa nesmie v mešitách a modlitebniach.
Vzhľadom na to, že islám na Slovensku nie je oficiálne registrovanou náboženskou obcou, neexistuje ani oficiálny muslimský cintorín, kde by muslimovia mohli svojich mŕtvych pochovávať. Pochovávanie sa preto rieši na úrovni dohôd s vedením konkrétnych cintorínov. Je na ich rozhodnutí, či muslimom vyjdú v ústrety a umožnia im svojich mŕtvych pochovať do spoločného oddelenia a orientovať hroby smerom na Mekku vyššie uvedeným spôsobom.
Sú čerstvé hroby vyzdobené podobne ako v kresťanstve kvetmi a vencami? Ako pozostalí vzdávajú zosnulému úctu?
V niektorých moslimských krajinách kvetmi a vencami hroby vyzdobené bývajú, hoci by sa to podľa islamu robiť nemalo. Úctu svojim pozostalým moslimovia vzdávajú tak, že sa za nich modlia, prosia Boha o odpustenie pre nich či o prijatie ich dobrých činov. Môžu im tiež vzdať úctu konaním dobrých skutkov v ich mene.
Používajú sa aj v islame hrobové miesta opakovane ako v kresťanstve? Po koľkých rokoch sa môže do toho istého hrobu pochovávať?
Do toho istého hrobu by sa nemalo pochovávať viackrát, ak existuje iná možnosť, kam zosnulého pochovať. Zachovalý hrob nemožno otvoriť, lebo je tým porušená integrita mŕtveho. Opäť je výnimkou stav potreby. Pokiaľ je mŕtvych veľa a nemožno vykopať dostatočný počet hrobov, môžu sa pochovať aj spolu, ale mali by sa pochovať muži s mužmi a ženy so ženami.
V prípade, že je hrob tak starý, že mŕtvy sa obráti v prach a nie je po ňom už vôbec žiadnej stopy, potom sa môže pôda opäť využívať, môže sa na nej stavať, siať do nej alebo do nej aj opäť pochovávať.
Pohrebu sa zúčastňuje široká rodina a priatelia zomrelého, alebo je niekomu zakázaná účasť (napríklad ženám) na pohrebe? Musia pozostalí dodržiavať smútok istý čas po pohrebe?
Obdobie smútku platí len pre vdovu. Tá po smrti manžela smúti štyri mesiace a 10 dní v prípade, že nie je tehotná. Ak je tehotná, tak pokým neporodí. Mala by si dať bežné šaty, ktoré nepritiahnu pozornosť, vychádzať z domu iba v nutných prípadoch, neskrášľovať sa a nepoužívať parfém. Ženy sa samotného pohrebného sprievodu nezúčastňujú, ale pohrebnej modlitby sa môžu zúčastniť. Mŕtveho nosia muži. Nesmú sa prenajímať tzv. plačky a smútok na pohrebe by sa tiež nemal prejavovať okázalou a extravagantnou formou.
Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo, rozhovor a fotografie poskytol Zakladateľ Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamad Safwan Hasna.
Ako vnímajú moslimovia smrť a posmrtný život?
Viera v posmrtný život je jedným zo šiestich základných článkov islamského učenia. Smrť je pre moslimov koncom životnej púte na tomto svete a začiatkom ďalšej etapy – posmrtného života, ktorý je, na rozdiel od dočasnej existencie na zemi, večný. Posmrtný život je odrazom viery a vykonaných skutkov na tomto svete. Prvý stupeň po živote je záhrobie, čo je medzistupňom medzi životom pozemským a posmrtným. O živote v hrobe nevieme veľa, no vieme, že pokým človek je z pohľadu živých skutočne mŕtvy, v inom zmysle naďalej žije a pociťuje už v hrobe istým spôsobom odmenu alebo trest. Islam uznáva skutočnosť vzkriesenia a posledného súdu, ktorý vyvrcholí vstupom do raja alebo do pekla. Ako v raji, tak aj v pekle budú ich obyvatelia prítomní fyzicky, nie len duchom.
Čím sa odlišuje islamská pohrebná kultúra od kresťanskej a akými hlavnými znakmi sa vyznačuje? Moslimská pohrebná kultúra sa od kresťanskej odlišuje svojou menšou formálnosťou. Samotný pohreb je jednoduchší a rýchlejší. Nevyžaduje si prítomnosť duchovného, hoci sa odporúča umierajúcemu opakovať slová vyznania viery. V islame neexistuje sviatosť posledného pomazania, ako je tomu v katolicizme. Proces pohrebu podľa islamu začína umytím zosnulého a ďalej pokračuje jeho zabalením do niekoľkých vrstiev bielej čistej látky, pričom zosnulý mužského pohlavia je zabalený do troch kusov a zosnulá ženského pohlavia do piatich kusov plátna. Na rozdiel od kresťanského pohrebu mŕtvy na sebe okrem pohrebného rubáša nemá žiadny iný odev. Prípravy zosnulého sa zvyčajne ujímajú najbližší rodinní príslušníci, ktorí sú preferovaní pred verejnou osobou. Tá sa toho zhostí, keď to z nejakého dôvodu príbuzní vykonať nemôžu. Pochováva sa do zeme bez truhly. Do vykopanej jamy sa urobí ďalšia priehlbina, do ktorej sa umiestni telo zosnulého.
Ako prebieha islamský pohreb, čo je na ňom špecifické v porovnaní s kresťanským pohrebom?
Islamský pohreb sa riadi svojimi pravidlami, ktoré vychádzajú z islamského právneho systému – šarí´e. Mieru dodržiavania u mnohých z nich môže ovplyvniť situácia alebo nutnosť. Zosnulého je potrebné podľa islamskej tradície umyť. Človek, ktorý umýva mŕtveho, musí byť dôveryhodná a diskrétna osoba, ktorá nehovorí o tom, čo videla a čo pri umývaní mŕtveho zažila. Začína sa umytím miest, na ktorých sa vykonáva rituálna očista pred modlitbou, a potom nasleduje postupné umytie celého tela, pričom vždy sa umýva ako prvá pravá strana. To sa opakuje trikrát. Pri umývaní sa okrem vody môžu používať tiež iné hygienické potreby, ako mydlo a šampón. Nebohý je pri umývaní položený na doske, je nahý a zakryté sú len intímne časti, ktorých je zakázané sa dotýkať holou rukou. Pri umývaní, rovnako ako pri všetkých pohrebných úkonoch, sa s mŕtvym má zaobchádzať ako so živým, so všetkou úctou.
Uvádza sa, že Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) raz povedal: „Zlomiť kosť mŕtvemu je ako zlomiť kosť živému.“ Po umytí je nebohý zabalený do pohrebného rubáša navoňaného vonnou esenciou. Existujú rôzne spôsoby zabalenia do rubáša. Jednotlivé vrstvy rubáša sa prekladajú ľavá cez pravú a nakoniec sa zaviažu uzlami spolu s úzkymi pásmi látky pri nohách, v strede a nad hlavou. Telo sa položí na pohrebnú dosku a odnesie k pohrebnej modlitbe.
Ako prebieha pohrebná moslimská modlitba?
Pohrebná modlitba sa od ostatných modlitieb odlišuje predovšetkým tým, že sa pri nej nemenia polohy, ale celá sa vykonáva postojačky (nepredkláňa sa a nepadá na tvár, ako pri bežnej moslimskej modlitbe). Pokiaľ ide o mŕtveho mužského pohlavia, tak ten, kto vedie modlitbu, stojí pri hlave zosnulého. Ak je zosnulá žena, stojí v strede. Modliaci sa sú otočení na Mekku (rodisko Muhammada a najdôležitejšie pútnické miesto islamu) a zosnulý je položený pred nimi. Modlitby sa zúčastňujú príbuzní, priatelia, susedia, známi, ale aj tí, ktorí sa práve nachádzajú v mešite, pretože je to vnímané ako dobrý skutok a povinnosť moslimskej obce ako celku odprevadiť zosnulého náležitým spôsobom. Pohrebných prác, vrátane kopania jamy a zakopávania, by sa mali zúčastňovať príbuzní. Zosnulý sa vkladá do priehlbiny v hrobe na pravý bok a tvárou smerom k Mekke. Po jeho vložení do zeme prítomní hádžu do hrobu každý po tri hrste hliny.
Po akom čase od konštatovania smrti u nebožtíka môže byť vykonaný v islame pohreb? Pohreb by mal byť vykonaný čo najskôr potom, ako je s istotou možné skonštatovať smrť. Platí pravidlo, aby aj samotná príprava na pochovávanie bola rýchla a aby sa pochovanie neodkladalo, pretože Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) povedal: „Ak niekto z vás umrie, nezadržujte ho a ponáhľajte sa s ním do jeho hrobu.“ Pohreb sa neodporúča odkladať ani v prípade, že sú príbuzní odcestovaní a vrátia sa až o niekoľko dní. Taktiež sa neodporúča v prípade zosnulého cudzinca dopraviť telo zosnulého do krajiny jeho pôvodu. Uprednostňuje sa, aby bol zosnulý pochovaný v oblasti, kde umrie.
Vykonávajú sa u zomrelých moslimov pitvy a v akých prípadoch je to možné?
Islam dbá aj na posmrtnú integritu ľudského tela a odsudzuje akékoľvek hanobenie mŕtvych. Preto by sa spravidla nemali vykonávať pitvy. Výnimkou, ktorá výkon pitvy povoľuje, je situácia, kedy je nutné presne určiť bezprostrednú príčinu smrti, či už ide o dôvody forenzné (kriminálne prípady), alebo o verejný záujem (ochrana verejného zdravia, zamedzenie šírenia infekcií atď.). Ak skutočne nie je iná možnosť, je povolené v krajnom prípade mŕtveho pitvať i za účelom výučby študentov. Malo by sa tak však diať len v krajných prípadoch a v obmedzenom množstve.
Využíva sa u moslimov aj kremácia, ktorá je populárna u nás, alebo je to zakázané?
Kremácia je v islame prísne zakázaná a je považovaná za veľký hriech z dôvodov uvedených vyššie. Ako bolo povedané, nemožno zasahovať do integrity mŕtveho. Pre oheň to platí obzvlášť. Moslimovia veria, že aj mŕtvy v istom zmysle cíti, hoci presne nevieme ako.
Do čoho obliekajú mŕtveho moslimovia? Čo tvorí smútočné oblečenie pozostalých pri pohrebe?
Mŕtvy moslim, ako bolo povedané, nemá okrem pohrebného rubáša žiadny ďalší odev. Pokiaľ ide o oblečenie smútiacich, v tomto smere neexistuje žiadny predpis, hoci v islamskom svete býva zvykom, že si účastníci pohrebu oblečú niečo decentnejšie. Nejde však o náboženský predpis ale skôr o kultúrnu záležitosť. Nosenie čiernej farby v islame nemá žiadnu oporu.
Ako zomrelého moslima ukladajú do rakvy a ktoré úkony sú s tým spojené?
Moslimovia sa nepochovávajú do rakvy v duchu citátu „prach si a v prach sa obrátiš“. Telo sa uloží do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku. Potom, ako sa položí do zeme a každý z prítomných do jamy hodí tri hrste hliny, sa jama zakope. Hlina na hrobe sa môže navŕšiť nad okolitý povrch do výšky dlane. Kopa sa môže poliať vodou, aby sa. Môže sa na ňu tiež dať kameň či iným spôsobom označiť, že tam je hrob. Orientácia hrobu je horizontálne k smeru na Mekku tak, aby sa na ňu zosnulý akoby pozeral, keď je otočený na bok. Miesto na pochovanie si je možné dopredu kúpiť či prenajať a aj sa to robieva.
Ako vyzerajú moslimské cintoríny a čím sa vyznačujú? Majú moslimovia určené, kde môžu svojich zosnulých pochovávať?Moslimské cintoríny by mali vyzerať veľmi jednoducho. V dnešnej dobe sa však líšia od krajiny ku krajine, hoci to nie je vždy v súlade so zásadami islamu. Nemali by sa používať okázalé pomníky, výrazné náhrobné kamene a podobne. Na cintoríne by mala panovať pokora. Mal by byť miestom poučenia. Platí pravidlo, že moslimovia by sa mali pochovávať na cintorínoch určených len pre moslimov, pokiaľ je to možné. Ak taká možnosť nie je, mali by sa pochovať vo vyhradenom priestore na kresťanských alebo židovských cintorínoch, nakoľko ide o náboženstvá zdieľajúce s islamom niektoré spoločné články viery a ide o náboženstvá, ktoré boli tak, ako islam, zjavené. Pochovávať sa nesmie v mešitách a modlitebniach.
Vzhľadom na to, že islám na Slovensku nie je oficiálne registrovanou náboženskou obcou, neexistuje ani oficiálny muslimský cintorín, kde by muslimovia mohli svojich mŕtvych pochovávať. Pochovávanie sa preto rieši na úrovni dohôd s vedením konkrétnych cintorínov. Je na ich rozhodnutí, či muslimom vyjdú v ústrety a umožnia im svojich mŕtvych pochovať do spoločného oddelenia a orientovať hroby smerom na Mekku vyššie uvedeným spôsobom.
Sú čerstvé hroby vyzdobené podobne ako v kresťanstve kvetmi a vencami? Ako pozostalí vzdávajú zosnulému úctu?
V niektorých moslimských krajinách kvetmi a vencami hroby vyzdobené bývajú, hoci by sa to podľa islamu robiť nemalo. Úctu svojim pozostalým moslimovia vzdávajú tak, že sa za nich modlia, prosia Boha o odpustenie pre nich či o prijatie ich dobrých činov. Môžu im tiež vzdať úctu konaním dobrých skutkov v ich mene.
Používajú sa aj v islame hrobové miesta opakovane ako v kresťanstve? Po koľkých rokoch sa môže do toho istého hrobu pochovávať?
Do toho istého hrobu by sa nemalo pochovávať viackrát, ak existuje iná možnosť, kam zosnulého pochovať. Zachovalý hrob nemožno otvoriť, lebo je tým porušená integrita mŕtveho. Opäť je výnimkou stav potreby. Pokiaľ je mŕtvych veľa a nemožno vykopať dostatočný počet hrobov, môžu sa pochovať aj spolu, ale mali by sa pochovať muži s mužmi a ženy so ženami.
V prípade, že je hrob tak starý, že mŕtvy sa obráti v prach a nie je po ňom už vôbec žiadnej stopy, potom sa môže pôda opäť využívať, môže sa na nej stavať, siať do nej alebo do nej aj opäť pochovávať.
Pohrebu sa zúčastňuje široká rodina a priatelia zomrelého, alebo je niekomu zakázaná účasť (napríklad ženám) na pohrebe? Musia pozostalí dodržiavať smútok istý čas po pohrebe?
Obdobie smútku platí len pre vdovu. Tá po smrti manžela smúti štyri mesiace a 10 dní v prípade, že nie je tehotná. Ak je tehotná, tak pokým neporodí. Mala by si dať bežné šaty, ktoré nepritiahnu pozornosť, vychádzať z domu iba v nutných prípadoch, neskrášľovať sa a nepoužívať parfém. Ženy sa samotného pohrebného sprievodu nezúčastňujú, ale pohrebnej modlitby sa môžu zúčastniť. Mŕtveho nosia muži. Nesmú sa prenajímať tzv. plačky a smútok na pohrebe by sa tiež nemal prejavovať okázalou a extravagantnou formou.
Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo, rozhovor a fotografie poskytol Zakladateľ Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamad Safwan Hasna.
 |
|
Mohamad Safwan Hasna
|
Slovenský občan sýrskeho pôvodu. Na Slovensku žije bezmála 21 rokov. Má okrem iného vyštudovaný odbor islamských náuk. Venuje sa tlmočeniu a prekladaniu medzi arabským a slovenským jazykom. Popritom vedie Islamskú nadáciu na Slovensku. Islamská nadácia prevádzkuje internetovú stránku IslamOnline.sk. Snaží sa rozširovať povedomie o islame a moslimoch rôznymi svojimi aktivitami, či už sú to prednášky na univerzitách alebo priamo v islamskom centre Córdoba v Bratislave. Spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, venuje sa prekladom kníh a publikácií, povedomie o islame šíri aj vydávaním bulletinu Al-Islám, pomáhaním študentom s prácami o islame a podobne.
Ostatné témy
Späť na tému Tvárou v tvár smútku
