Znamenia konca podľa svätého Jána
V spojitosti s pandémiou koronavírusu a správami o vysokých počtoch úmrtí sa mnohí z nás pýtajú: „Kto vlastne prežije?“ Iní zachádzajú ešte ďalej a v aktuálnom dianí vidia nastávajúci koniec sveta...
Na otázky ohľadom apokalyptickej budúcnosti ľudstva odpovedá posledná novozmluvná kniha Zjavenie Jána.
Okolnosti vzniku
Už vznik tohto spisu je rovnako ako dielo samotné opradený tajomstvom. Navzdory názvu totiž s presnosťou nedokážeme určiť ani jeho autora. O apoštolovi Jánovi sa v súvislosti s autorstvom spisu hovorí na základe cirkevnej tradície, no podľa niektorých bádateľov sú tvorcami knihy Jánoví žiaci, alebo akýsi „Ján presbyter“, vodca jednej z ranokresťanských skupín. Tradícia taktiež lokalizuje miesto, kde malo dôjsť k spísaniu proroctiev – má ním byť jaskyňa na gréckom ostrove Patmos, v ktorej svätý apoštol údajne trávil dni vyhnanstva počas prenasledovania kresťanov, čo potvrdzujú slová 9. verša 1. kapitoly knihy Zjavenia: „Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.“ Záhadnosť významu a autorstva tohto diela potvrdzujú i slová biskupa Dionýza Alexandrijského, žijúceho v treťom storočí, ktorý o ňom napísal: „Niektorí z našich predchodcov túto knihu úplne zavrhovali. Hovorili, že samotný názov je klamlivý a že knihu nenapísal Ján a už vôbec to nie je zjavenie. Ďalej tvrdili, že autor nepatril do počtu apoštolov, ani nebol člen cirkvi a podobne. Ja si však netrúfam odvrhnúť túto knihu, pretože mnohí bratia na ňu hľadia s úctou. Myslím si skôr, že ju nedokážem pochopiť a zdá sa mi, že obsahuje mnoho tajuplného a skrytého zmyslom. Hoci jej nerozumiem, myslím, že v jej slovách je ukrytý hlboký význam. Nesnažím sa ju pochopiť vlastným rozumom, ale skôr vierou, pretože obsahuje pravdy, ktoré sú priveľmi vznešené. Nepopieram to, čo nedokážem pochopiť, ale naopak pred nepochopiteľným sa ešte väčšmi skláňam.“ A uvedená neschopnosť pochopiť a pravdivo vyložiť symboliku tohto diela trápi interpretov dodnes, o čom svedčí názor amerického teológa a literárneho vedca Kyle Keefera: „Žiadna iná kniha Nového zákona nie je tak odlišne vnímaná laickou a odbornou verejnosťou.“
Na otázky ohľadom apokalyptickej budúcnosti ľudstva odpovedá posledná novozmluvná kniha Zjavenie Jána.
Okolnosti vzniku
Už vznik tohto spisu je rovnako ako dielo samotné opradený tajomstvom. Navzdory názvu totiž s presnosťou nedokážeme určiť ani jeho autora. O apoštolovi Jánovi sa v súvislosti s autorstvom spisu hovorí na základe cirkevnej tradície, no podľa niektorých bádateľov sú tvorcami knihy Jánoví žiaci, alebo akýsi „Ján presbyter“, vodca jednej z ranokresťanských skupín. Tradícia taktiež lokalizuje miesto, kde malo dôjsť k spísaniu proroctiev – má ním byť jaskyňa na gréckom ostrove Patmos, v ktorej svätý apoštol údajne trávil dni vyhnanstva počas prenasledovania kresťanov, čo potvrdzujú slová 9. verša 1. kapitoly knihy Zjavenia: „Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.“ Záhadnosť významu a autorstva tohto diela potvrdzujú i slová biskupa Dionýza Alexandrijského, žijúceho v treťom storočí, ktorý o ňom napísal: „Niektorí z našich predchodcov túto knihu úplne zavrhovali. Hovorili, že samotný názov je klamlivý a že knihu nenapísal Ján a už vôbec to nie je zjavenie. Ďalej tvrdili, že autor nepatril do počtu apoštolov, ani nebol člen cirkvi a podobne. Ja si však netrúfam odvrhnúť túto knihu, pretože mnohí bratia na ňu hľadia s úctou. Myslím si skôr, že ju nedokážem pochopiť a zdá sa mi, že obsahuje mnoho tajuplného a skrytého zmyslom. Hoci jej nerozumiem, myslím, že v jej slovách je ukrytý hlboký význam. Nesnažím sa ju pochopiť vlastným rozumom, ale skôr vierou, pretože obsahuje pravdy, ktoré sú priveľmi vznešené. Nepopieram to, čo nedokážem pochopiť, ale naopak pred nepochopiteľným sa ešte väčšmi skláňam.“ A uvedená neschopnosť pochopiť a pravdivo vyložiť symboliku tohto diela trápi interpretov dodnes, o čom svedčí názor amerického teológa a literárneho vedca Kyle Keefera: „Žiadna iná kniha Nového zákona nie je tak odlišne vnímaná laickou a odbornou verejnosťou.“
Vízie
V úvode Zjavenia sú oslávení čitatelia a poslucháči slov proroctva a nájdeme tu aj odkaz na druhý návrat Krista.
Po 8. verši 1. kapitoly Apokalypsy nasleduje popis Jánovho stretnutia s Ježišom, ktorý ho poverí tým, aby napísal, čo „videl, čo je a čo sa stane potom .“
Celú 2. a 3. kapitolu tvoria listy siedmym cirkevným zborom v Malej Ázii (t. j. v ázijskej časti Turecka), avšak podľa moderných interpretácií ide v skutočnosti o odkazy cirkevným zborom všade na svete a v rôznych časových úsekoch. Tieto posolstvá odhaľujú, že Boh nenávidí skutky nikolaitov (nazývaných aj „mikulášenci“, čo je označenie, vzťahujúce sa na členov ranokresťanskej sekty Mikuláša z Antiochie, známych svojim sexuálnym hýrením, alebo sa týka povýšeneckých ľudí – podľa gréckych koreňov slova „nikolaos“, kde niko znamená víťazstvo a laos označuje ľud – teda „víťazi nad ľuďmi“, povýšenci, oligarchovia a pod.), poukazujú na útrapy prvých kresťanov a odkazujú na rôzne udalosti zachytené v Starom zákone.
V 4. kapitole sa stretávame s víziami 24. starcov sediacich na 24. trónoch, ktorí vzdávajú úctu Bohu, ako aj so štyrmi pobožnými bytosťami, z ktorých prvá „bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.“ (Zj. 4: 7). V rámci snahy o pochopenie tohto výjavu si môžeme pomôcť 7. kapitolou starozákonnej knihy Daniel, kde prorok opisuje „štyri mohutné zvieratá“, pričom podotýka, že predstavujú kráľov. Štyri bytosti zo Zjavenia Jána by teda mohli byť štyria vladári alebo vládnuce mocnosti uznávajúce Boží majestát.
Nasleduje otváranie „siedmych pečatí“, sprevádzané vraždením ľudí, prenasledovaním „pre Božie slovo“, prírodnými katastrofami, strachom a ďalšími pohromami. V tejto časti knihy sa objavuje aj zmienka o hviezde menom Palina, ktorá „horela sťa fakľa“ (Zj. 8: 10 – 11), v čom vidia niektorí vykladači Písma narážku na výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle, lebo iný názov pre rastlinu Palina je práve Černobyľ.
Ȏsmy a deviaty verš 8. kapitoly zasa hovoria o veľkom rozpálenom vrchu, ktorý padol do mora, čo býva interpretované ako výbuch atómových bômb v Hirišime a Nagasaki alebo ako udalosť nadchádzajúcej jadrovej vojny. Pozoruhodný je i 14. verš 9. kapitoly, kde sa spomínajú štyria anjeli spútaní pri veľkej rieke Eufrat, ktorí pomocou koní a jazdcov vyhubia tretinu ľudí. K tejto genocíde má pritom dôjsť s použitím ohňa, dymu a síry vychádzajúcej z tlám koní. Pre lokalizáciu pri rieke Eufrat, pretekajúcej územím Turecka, Sýrie a Iraku, sa v súvislosti s touto pasážou upriamuje pozornosť niektorých interpretov na islamský extrémizmus. Ničivá jazda by mohla predstavovať teroristov a ich bombové atentáty, pri ktorých dochádza k uvoľneniu ohňa, dymu a síry. Uvedené katastrofy však majú nastať až potom, čo anjeli označia pečaťou na čelách 144 000 verných služobníkov Boha (1. verš 14. kapitoly vysvetľuje, že táto pečať, spomínaná v 7. kapitole, je „Jeho meno a meno jeho Otca“, t. j. v prenesenom význame azda myseľ upriamená k Bohu). Ale počet 144 000 je možné chápať skôr ako symbol množstva, nie úplne presné číslo, keďže v staroveku sa bežne používali takéto veľké číslice na označenie nesmierneho množstva alebo vysokého počtu.
V 12. kapitole prichádza na scénu drak, ktorý sa snaží zožrať novorodenca (Krista), no nestane sa tak, pretože dieťa si Boh uchváti k sebe a jeho matka ujde na púšť. Tento výjav by sme mohli vyložiť nasledovne: Drak je samotný diabol, Satan, konajúci skrz ľudí v rôznych obdobiach. V kontexte úryvku teda konkrétne ide o kráľa Herodesa a jeho prenasledovanie Ježiša spojené so smutne známym vraždením neviniatok. Útek ženy na púšť zasa predstavuje náhly odchod Kristových pozemských rodičov, Márie a Jozefa, do Egypta. Drak je teda neúspešný, nedarí sa mu zožrať dieťa, ani prenasledovať ženu, a preto sa rozhodne „bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva“. (Zj. 12: 17)
Na tomto mieste sa dostávame k 13. kapitole, kde vystupujú dve dôležité postavy - morská a zemská šelma. Morská šelma mala „desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená“, pričom „Jednu z hláv mala akoby dobitú na smrť, ale jej smrteľná rana sa zahojila.“ (Zj. 13: 1 – 3). Význam tohto výjavu vysvetľuje 17. kapitola, podľa ktorej vody (more), z ktorých šelma vystupuje, predstavuje ľudí, zástupy, národy a jazyky; sedem hláv znázorňuje sedem kráľov (pravdepodobne prvých siedmych rímskych cisárov) a desať rohov „je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale spolu so šelmou dostávajú moc ako králi na jednu hodinu“ - mohlo by teda ísť o národy, ktoré povstali na troskách Rímskej ríše (porov. Zj. 17: 9 – 18), pričom platí, že hodina symbolizuje pre proroka 1 rok, ako je vysvetlené v knihe Ezechiel, 4:6. Uvedené verše by teda mohli narážať na štátne útvary, ktoré azda v dôsledku akejsi katastrofy prídu o svoje postavenie v priebehu krátkeho času.
Zemská šelma, ktorú popisujú verše 11 až 18, zrejme využíva zložité technológie a zbrane, načo odkazujú verše 13 a 14 z 13. kapitoly Zjavenia Jána: „Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami, ktoré má dovolené konať pred očami šelmy; nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá má ranu od meča, ale ožila.“ Táto šelma zároveň „pôsobí, že všetci — malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci — dostanú znak na pravú ruku alebo na čelo, aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemá ako znak meno šelmy alebo číslo jej mena.“ (Zj. 13: 16 – 17)
Čo však je týmto „znakom šelmy“? Podľa starších cirkevných výkladov ide o symbol konania v prospech šelmy, teda v službách zla, a Konferencia biskupov Slovenska toto číslo interpretuje v nadväznosti na verš Zj. 13: 18: „V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.“ Šelma označená číslom 666 je teda len človek, a nie dokonalá bytosť, hoci sa na ňu hrá a aby jej definícia ako človeka bola ešte jasnejšia, je podľa teologických výkladov označená práve tromi šestkami, pretože číslicou dokonalosti je podľa Biblie 7 a číslo 3 sa v knihe kníh používa na označenie úplnosti. Preto trojnásobné zdôraznenie šestky symbolizuje plnosť nedokonalosti, ako už dávnejšie vysvetlil hovorca konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara v rozhovore pre časopis Plus 7 dní. Číslo 666 by teda mohlo odkazovať na určitého vladára, a tak ho i v minulosti cirkevní otcovia interpretovali napríklad ako súčet hebrejskými spoluhláskami prepísanej podoby mena rímskeho cisára Nera (v hebrejčine mali písmená priradené číselné hodnoty – pozn. red.), ktorý prenasledoval prvých kresťanov. Neskôr sa v tejto súvislosti hovorilo aj o prezidentovi USA Ronaldovi Wilsonovi Reaganovi, pretože sa v každom z jeho mien nachádzalo 6 písmen.
Pozoruhodná je i zmienka o veľkej horúčave, ktorá spaľovala ľudí, náramne pripomínajúcej globálne otepľovanie a rozširovanie ozónovej diery (porov. Zj. 16: 9) či poznámka o veľkej bolesti a vredoch, ktoré budú trápiť uctievačov šelmy (porov. Zj. 16: 10 – 11). Mohlo by ísť o jeden z prejavov choroby AIDS, vyvolanej najmä zvrhlým sexuálnym správaním, čiže dôsledkom nemravnosti, ktorá je pre prívržencov šelmy charakteristická.
Napriek týmto podobnostiam a mnohostrannej variabilite výkladu Jánovho Zjavenia však ide o dielo, ktoré prináša verným nasledovníkom Krista nádej a zároveň privádza k zamysleniu nad našim správaním v týchto ťažkých časoch globálnej pandémie.
Večný raj je totiž podľa knihy prisľúbený len pravým kresťanom, pričom na zbabelcov, neveriacich, nemravníkov, vrahov, smilníkov, čarodejníkov, modloslužobníkov a všetkých luhárov čaká „druhá smrť“, teda večné muky „v ohnivom jazere, horiacom sírou“, ako sa uvádza v ôsmom verši 21. kapitoly Zjavenia.
V úvode Zjavenia sú oslávení čitatelia a poslucháči slov proroctva a nájdeme tu aj odkaz na druhý návrat Krista.
Po 8. verši 1. kapitoly Apokalypsy nasleduje popis Jánovho stretnutia s Ježišom, ktorý ho poverí tým, aby napísal, čo „videl, čo je a čo sa stane potom .“
Celú 2. a 3. kapitolu tvoria listy siedmym cirkevným zborom v Malej Ázii (t. j. v ázijskej časti Turecka), avšak podľa moderných interpretácií ide v skutočnosti o odkazy cirkevným zborom všade na svete a v rôznych časových úsekoch. Tieto posolstvá odhaľujú, že Boh nenávidí skutky nikolaitov (nazývaných aj „mikulášenci“, čo je označenie, vzťahujúce sa na členov ranokresťanskej sekty Mikuláša z Antiochie, známych svojim sexuálnym hýrením, alebo sa týka povýšeneckých ľudí – podľa gréckych koreňov slova „nikolaos“, kde niko znamená víťazstvo a laos označuje ľud – teda „víťazi nad ľuďmi“, povýšenci, oligarchovia a pod.), poukazujú na útrapy prvých kresťanov a odkazujú na rôzne udalosti zachytené v Starom zákone.
V 4. kapitole sa stretávame s víziami 24. starcov sediacich na 24. trónoch, ktorí vzdávajú úctu Bohu, ako aj so štyrmi pobožnými bytosťami, z ktorých prvá „bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.“ (Zj. 4: 7). V rámci snahy o pochopenie tohto výjavu si môžeme pomôcť 7. kapitolou starozákonnej knihy Daniel, kde prorok opisuje „štyri mohutné zvieratá“, pričom podotýka, že predstavujú kráľov. Štyri bytosti zo Zjavenia Jána by teda mohli byť štyria vladári alebo vládnuce mocnosti uznávajúce Boží majestát.
Nasleduje otváranie „siedmych pečatí“, sprevádzané vraždením ľudí, prenasledovaním „pre Božie slovo“, prírodnými katastrofami, strachom a ďalšími pohromami. V tejto časti knihy sa objavuje aj zmienka o hviezde menom Palina, ktorá „horela sťa fakľa“ (Zj. 8: 10 – 11), v čom vidia niektorí vykladači Písma narážku na výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle, lebo iný názov pre rastlinu Palina je práve Černobyľ.
Ȏsmy a deviaty verš 8. kapitoly zasa hovoria o veľkom rozpálenom vrchu, ktorý padol do mora, čo býva interpretované ako výbuch atómových bômb v Hirišime a Nagasaki alebo ako udalosť nadchádzajúcej jadrovej vojny. Pozoruhodný je i 14. verš 9. kapitoly, kde sa spomínajú štyria anjeli spútaní pri veľkej rieke Eufrat, ktorí pomocou koní a jazdcov vyhubia tretinu ľudí. K tejto genocíde má pritom dôjsť s použitím ohňa, dymu a síry vychádzajúcej z tlám koní. Pre lokalizáciu pri rieke Eufrat, pretekajúcej územím Turecka, Sýrie a Iraku, sa v súvislosti s touto pasážou upriamuje pozornosť niektorých interpretov na islamský extrémizmus. Ničivá jazda by mohla predstavovať teroristov a ich bombové atentáty, pri ktorých dochádza k uvoľneniu ohňa, dymu a síry. Uvedené katastrofy však majú nastať až potom, čo anjeli označia pečaťou na čelách 144 000 verných služobníkov Boha (1. verš 14. kapitoly vysvetľuje, že táto pečať, spomínaná v 7. kapitole, je „Jeho meno a meno jeho Otca“, t. j. v prenesenom význame azda myseľ upriamená k Bohu). Ale počet 144 000 je možné chápať skôr ako symbol množstva, nie úplne presné číslo, keďže v staroveku sa bežne používali takéto veľké číslice na označenie nesmierneho množstva alebo vysokého počtu.
V 12. kapitole prichádza na scénu drak, ktorý sa snaží zožrať novorodenca (Krista), no nestane sa tak, pretože dieťa si Boh uchváti k sebe a jeho matka ujde na púšť. Tento výjav by sme mohli vyložiť nasledovne: Drak je samotný diabol, Satan, konajúci skrz ľudí v rôznych obdobiach. V kontexte úryvku teda konkrétne ide o kráľa Herodesa a jeho prenasledovanie Ježiša spojené so smutne známym vraždením neviniatok. Útek ženy na púšť zasa predstavuje náhly odchod Kristových pozemských rodičov, Márie a Jozefa, do Egypta. Drak je teda neúspešný, nedarí sa mu zožrať dieťa, ani prenasledovať ženu, a preto sa rozhodne „bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva“. (Zj. 12: 17)
Na tomto mieste sa dostávame k 13. kapitole, kde vystupujú dve dôležité postavy - morská a zemská šelma. Morská šelma mala „desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená“, pričom „Jednu z hláv mala akoby dobitú na smrť, ale jej smrteľná rana sa zahojila.“ (Zj. 13: 1 – 3). Význam tohto výjavu vysvetľuje 17. kapitola, podľa ktorej vody (more), z ktorých šelma vystupuje, predstavuje ľudí, zástupy, národy a jazyky; sedem hláv znázorňuje sedem kráľov (pravdepodobne prvých siedmych rímskych cisárov) a desať rohov „je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale spolu so šelmou dostávajú moc ako králi na jednu hodinu“ - mohlo by teda ísť o národy, ktoré povstali na troskách Rímskej ríše (porov. Zj. 17: 9 – 18), pričom platí, že hodina symbolizuje pre proroka 1 rok, ako je vysvetlené v knihe Ezechiel, 4:6. Uvedené verše by teda mohli narážať na štátne útvary, ktoré azda v dôsledku akejsi katastrofy prídu o svoje postavenie v priebehu krátkeho času.
Zemská šelma, ktorú popisujú verše 11 až 18, zrejme využíva zložité technológie a zbrane, načo odkazujú verše 13 a 14 z 13. kapitoly Zjavenia Jána: „Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami, ktoré má dovolené konať pred očami šelmy; nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá má ranu od meča, ale ožila.“ Táto šelma zároveň „pôsobí, že všetci — malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci — dostanú znak na pravú ruku alebo na čelo, aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemá ako znak meno šelmy alebo číslo jej mena.“ (Zj. 13: 16 – 17)
Čo však je týmto „znakom šelmy“? Podľa starších cirkevných výkladov ide o symbol konania v prospech šelmy, teda v službách zla, a Konferencia biskupov Slovenska toto číslo interpretuje v nadväznosti na verš Zj. 13: 18: „V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.“ Šelma označená číslom 666 je teda len človek, a nie dokonalá bytosť, hoci sa na ňu hrá a aby jej definícia ako človeka bola ešte jasnejšia, je podľa teologických výkladov označená práve tromi šestkami, pretože číslicou dokonalosti je podľa Biblie 7 a číslo 3 sa v knihe kníh používa na označenie úplnosti. Preto trojnásobné zdôraznenie šestky symbolizuje plnosť nedokonalosti, ako už dávnejšie vysvetlil hovorca konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara v rozhovore pre časopis Plus 7 dní. Číslo 666 by teda mohlo odkazovať na určitého vladára, a tak ho i v minulosti cirkevní otcovia interpretovali napríklad ako súčet hebrejskými spoluhláskami prepísanej podoby mena rímskeho cisára Nera (v hebrejčine mali písmená priradené číselné hodnoty – pozn. red.), ktorý prenasledoval prvých kresťanov. Neskôr sa v tejto súvislosti hovorilo aj o prezidentovi USA Ronaldovi Wilsonovi Reaganovi, pretože sa v každom z jeho mien nachádzalo 6 písmen.
Pozoruhodná je i zmienka o veľkej horúčave, ktorá spaľovala ľudí, náramne pripomínajúcej globálne otepľovanie a rozširovanie ozónovej diery (porov. Zj. 16: 9) či poznámka o veľkej bolesti a vredoch, ktoré budú trápiť uctievačov šelmy (porov. Zj. 16: 10 – 11). Mohlo by ísť o jeden z prejavov choroby AIDS, vyvolanej najmä zvrhlým sexuálnym správaním, čiže dôsledkom nemravnosti, ktorá je pre prívržencov šelmy charakteristická.
Napriek týmto podobnostiam a mnohostrannej variabilite výkladu Jánovho Zjavenia však ide o dielo, ktoré prináša verným nasledovníkom Krista nádej a zároveň privádza k zamysleniu nad našim správaním v týchto ťažkých časoch globálnej pandémie.
Večný raj je totiž podľa knihy prisľúbený len pravým kresťanom, pričom na zbabelcov, neveriacich, nemravníkov, vrahov, smilníkov, čarodejníkov, modloslužobníkov a všetkých luhárov čaká „druhá smrť“, teda večné muky „v ohnivom jazere, horiacom sírou“, ako sa uvádza v ôsmom verši 21. kapitoly Zjavenia.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
