Zločiny náboženských hnutí
Kriminalita niektorých náboženských hnutí vyvoláva údiv a zdesenie aj po dlhých rokoch.
Fontána sveta
Koncom 40. rokov založil kult Fontána sveta muž menom Krishna Venta. Vydával sa za mesiáša a podarilo sa mu zmanipulovať niekoľko desiatok ľudí, ktorí mu neváhali odovzdať celé majetky.
Za získané financie kúpil asi desaťhektárový pozemok, kde postavil centrum sekty. Areál, ktorý nazýval „svätá zem“, sa následne stal miestom, na ktorom dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu naivných členiek spoločenstva, ako i k vyvolávaniu rasovej neznášanlivosti.
Vodcu hnutia napokon v decembri 1958 zavraždili dvaja bývalí členovia hnutia pri bombovom útoku. Jeho zvrátené myšlienky však inšpirovali mnohých psychopatov, vrátane vrahov z Mansonovej Rodiny (viac o sekte Charlesa Mansona).
Chrám ľudu
V roku 1955 vzniklo v americkom Indianapolise náboženské hnutie Chrám ľudu pod vedením istého Jima Jonesa. Ten bol už od detstva fascinovaný náboženstvom a všetkým, čo súviselo so smrťou a ako malý chlapec rád kázal na pohreboch zvieracích miláčikov svojich susedov, pričom niektoré zo zvierat vraj dokonca sám zabil.
Jones spočiatku uznával Bibliu, no neskôr k nej zmenil postoj a tvrdil, že Kniha kníh síce obsahuje veľa právd, ale na druhej strane prispieva k pocitu nadradenosti bielych mužov nad ženami a „farebnými ľuďmi“. Preto preferoval vlastnú publikáciu s názvom The Letter Killeth, ktorú distribuoval členom spoločenstva.
Jeho snom bolo vytvoriť ideálnu komunitu, fungujúcu na základe princípov podobných komunistickej ideológii. Teda akési sebestačné spoločenstvo, v rámci ktorého by neexistovalo súkromné vlastníctvo. Sídlom komunity malo byť mesto Jonestown, ktoré začal spolu so svojimi najvernejšími stúpencami budovať v roku 1974 uprostred džungle v juhoamerickej Guyane. Stále však pôsobil aj v USA.
Situácia sa však zmenila v roku 1977, keď sa začali šíriť správy o údajnom sexuálnom zneužívaní členov sekty Jimom Jonesom. Až vtedy sa Jones rozhodol natrvalo odísť do Jonestownu. Tam ho ale navštívil kongresman Leo Ryan, ktorý chcel poznať skutočný stav vecí.
Ku kongresmanovi sa pred odletom pridalo zhruba 20 členov Chrámu ľudu, ktorí odmietali naďalej plniť Jonesove rozkazy. To viedlo k rozpútaniu prestrelky, pri ktorej zahynulo päť ľudí - fotograf, bývalý člen sekty, dvaja spravodajcovia a kongresman Ryan. Ihneď po incidente si Jones uvedomil vážnosť celej situácie. V strachu a pomätení mysle nariadil členom hnutia spáchať masovú samovraždu a svojim „ovečkám“ podal smrtiaci jed.
Avšak zrejme sa našli takí, ktorí otravu odmietli, o čom svedčia stopy po násilí a strelných ranách na telách niektorých obetí. V deň nešťastia, 18. novembra 1978, celkovo prišlo o život viac ako 900 ľudí. Medzi obeťami bolo 276 detí a samotný vodca kultu, ktorý sa zastrelil.
Fontána sveta
Koncom 40. rokov založil kult Fontána sveta muž menom Krishna Venta. Vydával sa za mesiáša a podarilo sa mu zmanipulovať niekoľko desiatok ľudí, ktorí mu neváhali odovzdať celé majetky.
Za získané financie kúpil asi desaťhektárový pozemok, kde postavil centrum sekty. Areál, ktorý nazýval „svätá zem“, sa následne stal miestom, na ktorom dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu naivných členiek spoločenstva, ako i k vyvolávaniu rasovej neznášanlivosti.
Vodcu hnutia napokon v decembri 1958 zavraždili dvaja bývalí členovia hnutia pri bombovom útoku. Jeho zvrátené myšlienky však inšpirovali mnohých psychopatov, vrátane vrahov z Mansonovej Rodiny (viac o sekte Charlesa Mansona).
Chrám ľudu
V roku 1955 vzniklo v americkom Indianapolise náboženské hnutie Chrám ľudu pod vedením istého Jima Jonesa. Ten bol už od detstva fascinovaný náboženstvom a všetkým, čo súviselo so smrťou a ako malý chlapec rád kázal na pohreboch zvieracích miláčikov svojich susedov, pričom niektoré zo zvierat vraj dokonca sám zabil.
Jones spočiatku uznával Bibliu, no neskôr k nej zmenil postoj a tvrdil, že Kniha kníh síce obsahuje veľa právd, ale na druhej strane prispieva k pocitu nadradenosti bielych mužov nad ženami a „farebnými ľuďmi“. Preto preferoval vlastnú publikáciu s názvom The Letter Killeth, ktorú distribuoval členom spoločenstva.
Jeho snom bolo vytvoriť ideálnu komunitu, fungujúcu na základe princípov podobných komunistickej ideológii. Teda akési sebestačné spoločenstvo, v rámci ktorého by neexistovalo súkromné vlastníctvo. Sídlom komunity malo byť mesto Jonestown, ktoré začal spolu so svojimi najvernejšími stúpencami budovať v roku 1974 uprostred džungle v juhoamerickej Guyane. Stále však pôsobil aj v USA.
Situácia sa však zmenila v roku 1977, keď sa začali šíriť správy o údajnom sexuálnom zneužívaní členov sekty Jimom Jonesom. Až vtedy sa Jones rozhodol natrvalo odísť do Jonestownu. Tam ho ale navštívil kongresman Leo Ryan, ktorý chcel poznať skutočný stav vecí.
Ku kongresmanovi sa pred odletom pridalo zhruba 20 členov Chrámu ľudu, ktorí odmietali naďalej plniť Jonesove rozkazy. To viedlo k rozpútaniu prestrelky, pri ktorej zahynulo päť ľudí - fotograf, bývalý člen sekty, dvaja spravodajcovia a kongresman Ryan. Ihneď po incidente si Jones uvedomil vážnosť celej situácie. V strachu a pomätení mysle nariadil členom hnutia spáchať masovú samovraždu a svojim „ovečkám“ podal smrtiaci jed.
Avšak zrejme sa našli takí, ktorí otravu odmietli, o čom svedčia stopy po násilí a strelných ranách na telách niektorých obetí. V deň nešťastia, 18. novembra 1978, celkovo prišlo o život viac ako 900 ľudí. Medzi obeťami bolo 276 detí a samotný vodca kultu, ktorý sa zastrelil.
Hare Krišna
Porušovania zákonov sa dopustili aj stúpenci hnutia Hare Krišna. V Spojených štátoch amerických sa dostal do povedomia verejnosti predovšetkým prípad Susan Murphyovej, ktorá vstúpila do tejto organizácie po rozvode rodičov v roku 1971 ako 13-ročná.
Počas jej trojročného pôsobenia v hnutí ju manžel, ktorého jej vybrali, opakovane sexuálne zneužíval a pod zámienkou, že zbiera prostriedky pre vzdelávanie študentov či na liečbu narkomanov, ju nútili žobrať. Murphyová sa obrátila na súd a požadovala finančné odškodnenie, avšak sudca jej žiadosť odmietol s odôvodnením, že do Hare Krišna vstúpila dobrovoľne.
Nedlho po tomto obvinený však povesť nevinne pôsobiaceho spoločenstva uctievačov indického boha Krišnu poškodil Alexander Kulik, žiak, blízky priateľ a sponzor zakladateľa kultu Šrílu Prabhupádu. Kulika v roku 1977 zadržali s heroínom v hodnote viac ako milión dolárov a obvinili z objednania atentátu na konkurenčného dílera Stevena Bovana.
Trestné činy mal navyše spáchať aj iný Prabhupádov stúpenec, Keith Ham, známy ako Bhaktipáda, obvinený z finančných podvodov, za ktoré si odsedel 8 rokov. Bhaktipádu navyše obvinili aj zo sexuálneho obťažovania dvoch chlapcov. Ale napriek nepríjemným obvineniam a preukázaným zločinom hnutie nepretržite funguje už od roku 1965.
Národ Jahveho
V rokoch 1979 – 1990 pôsobila v USA sekta Hulona Mitchella Národ Jahveho. Mitchell sám seba považoval za mesiáša, nenávidel Židov a hlásal, že všetci biblickí svätci, vrátane Ježiša, boli černosi (rovnako ako aj Mitchell). O priazeň väčšiny členov kultu ale prišiel v roku 1990, keď bol odsúdený za spoluúčasť na vraždách 14. ľudí. Mitchell strávil vo väzení 11 rokov. Podmienečne ho prepustili v roku 2001 a umrel v máji 2007 na rakovinu prostaty.
Hnutie za obnovu desatora božích prikázaní a Pánova ochranná armáda
Hnutie za obnovu desatora božích prikázaní vzniklo koncom 80. rokov minulého storočia v africkej Ugande. Jeho členmi boli bývalý rímskokatolícki veriaci. Ako napovedá už názov tejto sekty, jej členovia kládli mimoriadny dôraz na dodržiavanie Desatora, ako i na prípravu na apokalypsu, ktorá podľa nich mala nastať 17. marca 2000. Ešte pred týmto termínom horliví členovia spoločenstva predali svoj majetok, aby si tak vydláždili cestu do neba a v deň obávaného konca sveta spáchalo samovraždu najmenej 778 z nich. No v Ugande i v súčastnosti aktívne pôsobí iná sekta, nazývaná Pánova ochranná armáda. Ide o náboženské hnutie, ktoré sa naoko opiera o kresťanstvo, avšak v skutočnosti sa jej prívrženci angažujú najmä v protivládnom boji a masakrovaní z ich pohľadu nedostatočne veriaceho civilného obyvateľstva, pričom sú presvedčení, že takýmto spôsobom slúžia Bohu.
Davidiáni
Z náboženskej organizácie Adventistov siedmeho dňa vzišlo v 30. rokoch minulého storočia učenie Davidiánov, hlásajúcich, že 144 000 vyvolených, spomenutých v Zjavení Jána, ktorí prežijú apokalypsu, bude práve z radov Adventistov, resp. Davidiánov. Jedného z vodcov Davidiánov, Davida Koresha, pôsobiaceho v jednom zo stredísk Davidiánov pri texaskom meste Waco, obvinili z fyzického a sexuálneho zneužívania detí, ilegálneho ozbrojovania a výroby drog. Z uvedeného dôvodu zahájili v roku 1993 agenti amerického Úradu pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny (ATF) rozsiahlu, takmer dva mesiace trvajúci operáciu, ktorá si vyžiadala životy 82. stúpencov hnutia a štyroch agentov ATF. K obetiam patril i vedúci strediska Koresh, dodnes sa však špekuluje o tom, či ho naozaj zastrelili, alebo spáchal samovraždu.
Óm šinrikjó
Japonská sekta Óm šinrikjó mala podľa jej zakladateľa Asaharu Šókóa vychádzať predovšetkým z myšlienok nenásilnej budhistickej náuky. V praxi ale páchali členovia tejto komunity rôzne zločiny. Najhorší bol nepochybne útok nervovým plynom Sarinom v tokijskom metre v roku 1995, pri ktorom zahynulo najmenej 12 ľudí (niektoré zdroje hovoria až o 14. obetiach). Vodca skupiny bol za tento čin spolu s ďalšími šiestimi páchateľmi odsúdený na trest smrti. Zvyšní členovia sa potom pokúsili vylepšiť zničené renomé organizácie tým, že po 16. rokoch fungovania kultu v roku 2000, premenovali svoje spoločenstvo na Aleph.
Dvanásť kmeňov
Podozreniu z násilnej trestnej činnosti čelia aj členovia sekty Dvanásť kmeňov, obvinení z týrania detí. Stúpenci tohto spoločenstva vraj považujú za účinnú výchovnú metódu fyzické tresty. Odvolávajú sa pritom na rôzne pasáže z Biblie, ako napríklad: „...lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna“ (List Hebrejom 12:6), alebo: „Kto má rád svojho syna, neprestane mu dávať bičom, aby sa neskôr dožil radosti z neho.“ (Kniha Sirachovca 30:1).
Vzhľadom na údajný spôsob výchovy detí v tejto sekte nemecká polícia odobrala v roku 2013 štyridsať neplnoletých potomkov členov Dvanástich kmeňov ich rodičom. Konanie nemeckej polície neskôr, v roku 2018, odobril Európsky súd pre ľudské práva, a to i napriek tomu, že rodičia odobratých detí obvinenia z týrania svojich ratolestí odmietajú.
Porušovania zákonov sa dopustili aj stúpenci hnutia Hare Krišna. V Spojených štátoch amerických sa dostal do povedomia verejnosti predovšetkým prípad Susan Murphyovej, ktorá vstúpila do tejto organizácie po rozvode rodičov v roku 1971 ako 13-ročná.
Počas jej trojročného pôsobenia v hnutí ju manžel, ktorého jej vybrali, opakovane sexuálne zneužíval a pod zámienkou, že zbiera prostriedky pre vzdelávanie študentov či na liečbu narkomanov, ju nútili žobrať. Murphyová sa obrátila na súd a požadovala finančné odškodnenie, avšak sudca jej žiadosť odmietol s odôvodnením, že do Hare Krišna vstúpila dobrovoľne.
Nedlho po tomto obvinený však povesť nevinne pôsobiaceho spoločenstva uctievačov indického boha Krišnu poškodil Alexander Kulik, žiak, blízky priateľ a sponzor zakladateľa kultu Šrílu Prabhupádu. Kulika v roku 1977 zadržali s heroínom v hodnote viac ako milión dolárov a obvinili z objednania atentátu na konkurenčného dílera Stevena Bovana.
Trestné činy mal navyše spáchať aj iný Prabhupádov stúpenec, Keith Ham, známy ako Bhaktipáda, obvinený z finančných podvodov, za ktoré si odsedel 8 rokov. Bhaktipádu navyše obvinili aj zo sexuálneho obťažovania dvoch chlapcov. Ale napriek nepríjemným obvineniam a preukázaným zločinom hnutie nepretržite funguje už od roku 1965.
Národ Jahveho
V rokoch 1979 – 1990 pôsobila v USA sekta Hulona Mitchella Národ Jahveho. Mitchell sám seba považoval za mesiáša, nenávidel Židov a hlásal, že všetci biblickí svätci, vrátane Ježiša, boli černosi (rovnako ako aj Mitchell). O priazeň väčšiny členov kultu ale prišiel v roku 1990, keď bol odsúdený za spoluúčasť na vraždách 14. ľudí. Mitchell strávil vo väzení 11 rokov. Podmienečne ho prepustili v roku 2001 a umrel v máji 2007 na rakovinu prostaty.
Hnutie za obnovu desatora božích prikázaní a Pánova ochranná armáda
Hnutie za obnovu desatora božích prikázaní vzniklo koncom 80. rokov minulého storočia v africkej Ugande. Jeho členmi boli bývalý rímskokatolícki veriaci. Ako napovedá už názov tejto sekty, jej členovia kládli mimoriadny dôraz na dodržiavanie Desatora, ako i na prípravu na apokalypsu, ktorá podľa nich mala nastať 17. marca 2000. Ešte pred týmto termínom horliví členovia spoločenstva predali svoj majetok, aby si tak vydláždili cestu do neba a v deň obávaného konca sveta spáchalo samovraždu najmenej 778 z nich. No v Ugande i v súčastnosti aktívne pôsobí iná sekta, nazývaná Pánova ochranná armáda. Ide o náboženské hnutie, ktoré sa naoko opiera o kresťanstvo, avšak v skutočnosti sa jej prívrženci angažujú najmä v protivládnom boji a masakrovaní z ich pohľadu nedostatočne veriaceho civilného obyvateľstva, pričom sú presvedčení, že takýmto spôsobom slúžia Bohu.
Davidiáni
Z náboženskej organizácie Adventistov siedmeho dňa vzišlo v 30. rokoch minulého storočia učenie Davidiánov, hlásajúcich, že 144 000 vyvolených, spomenutých v Zjavení Jána, ktorí prežijú apokalypsu, bude práve z radov Adventistov, resp. Davidiánov. Jedného z vodcov Davidiánov, Davida Koresha, pôsobiaceho v jednom zo stredísk Davidiánov pri texaskom meste Waco, obvinili z fyzického a sexuálneho zneužívania detí, ilegálneho ozbrojovania a výroby drog. Z uvedeného dôvodu zahájili v roku 1993 agenti amerického Úradu pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny (ATF) rozsiahlu, takmer dva mesiace trvajúci operáciu, ktorá si vyžiadala životy 82. stúpencov hnutia a štyroch agentov ATF. K obetiam patril i vedúci strediska Koresh, dodnes sa však špekuluje o tom, či ho naozaj zastrelili, alebo spáchal samovraždu.
Óm šinrikjó
Japonská sekta Óm šinrikjó mala podľa jej zakladateľa Asaharu Šókóa vychádzať predovšetkým z myšlienok nenásilnej budhistickej náuky. V praxi ale páchali členovia tejto komunity rôzne zločiny. Najhorší bol nepochybne útok nervovým plynom Sarinom v tokijskom metre v roku 1995, pri ktorom zahynulo najmenej 12 ľudí (niektoré zdroje hovoria až o 14. obetiach). Vodca skupiny bol za tento čin spolu s ďalšími šiestimi páchateľmi odsúdený na trest smrti. Zvyšní členovia sa potom pokúsili vylepšiť zničené renomé organizácie tým, že po 16. rokoch fungovania kultu v roku 2000, premenovali svoje spoločenstvo na Aleph.
Dvanásť kmeňov
Podozreniu z násilnej trestnej činnosti čelia aj členovia sekty Dvanásť kmeňov, obvinení z týrania detí. Stúpenci tohto spoločenstva vraj považujú za účinnú výchovnú metódu fyzické tresty. Odvolávajú sa pritom na rôzne pasáže z Biblie, ako napríklad: „...lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna“ (List Hebrejom 12:6), alebo: „Kto má rád svojho syna, neprestane mu dávať bičom, aby sa neskôr dožil radosti z neho.“ (Kniha Sirachovca 30:1).
Vzhľadom na údajný spôsob výchovy detí v tejto sekte nemecká polícia odobrala v roku 2013 štyridsať neplnoletých potomkov členov Dvanástich kmeňov ich rodičom. Konanie nemeckej polície neskôr, v roku 2018, odobril Európsky súd pre ľudské práva, a to i napriek tomu, že rodičia odobratých detí obvinenia z týrania svojich ratolestí odmietajú.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
