Záhadné schránky na cintoríne
Pozemok novšieho židovského ortodoxného cintorína na Žižkovej ulici /Karloveskej ceste/ v susedstve cintorína svätého Mikuláša zakúpila Chevra Kadiša — Sväté pohrebné bratstvo v roku 1845. Nový cintorín ohradili z cesty mohutným kamenným múrom. Prvý pohreb sa konal 8. februára 1846. Plocha cintorína bola dvakrát zväčšená zakúpením susedných záhrad v rokoch 1869 a 1926. Pochováva sa na ňom dodnes.
Okrem hrobov jednoduchých, skromných členov bratislavskej židovskej ortodoxnej komunity našli tu miesto posledného odpočinku aj významné osobnosti, ktoré nielen svojím intelektom a širokými vedomosťami tvorili históriu tunajšej obce ale ovplyvňovali aj dianie ďaleko za jej hranicami. Okrem významných učencov, lekárov, podnikateľov a umelcov môžeme obdivovať hroby potomkov Chatama Sofera a ich súčasníkov, ktorí vysokou úrovňou bratislavského rabínskeho učilišťa šírili jeho slávu do celého sveta. Dobrá povesť pretrváva do dnešných dní. Dôkazom je aj nespočetné množstvo lístočkov na hroboch rabínov z rodu Soferovcov s prosbami o radu a príhovor u Všemohúceho.
Následníkom Chatama Sofera na poste bratislavského vrchného rabína sa stal jeho syn Benjamín, ktorý sa narodil v roku 1815 v Bratislave. Bol výrazným predstaviteľom odporu voči zmenám tradičného spôsobu života židov. Skonal 30. decembra 1871 v Pressburgu a na jeho pohreb prišli tisíce ľudí, mnohí významní náboženskí hodnostári z Uhorska a zo zahraničia.
Do funkcie ďalšieho bratislavského rabína bol povolaný syn zosnulého rabína, iba tridsaťročný Bernhard Schreiber Simcha Sofer. Napriek svojmu mladému veku bol uznávaný ako významná a angažovaná duchovná osobnosť s úctyhodnými vedomosťami. Za jeho pôsobenia vzrástla úroveň bratislavskej ješivy a mnohých podporných spolkov. Zomrel v roku 1906. (Práve jeho hrob je najbohatšie obdarený duchovnou korešpodenciou). Tradícia sa zopakovala a na post bratislavského vrchného rabína nastúpil jediný syn Bernharda Schreibera Akiva Schreiber Sofer. Tak ako jeho predchodcovia, aj on venoval osobitnú pozornosť ješive. Bol predsedom Zväzu ortodoxných rabínov v Uhorsku. V týchto funkciách zotrval až do roku 1940, keď po osobných skúsenostiach s protižidovskými prejavmi emigroval do vtedajšej Palestíny.
Zvyklosti, nápisy, epitafy
Maceva — náhrobný kameň
Podľa tradície sa stavia náhrobný kameň na každý hrob. Na ňom je zvečnené meno nebohého a označuje miesto jeho posledného odpočinku. V Izraeli bolo zvykom stavať náhrobný kameň už sedem dní po pohrebe, aby divá zver nepoškodila hrob. V diaspore, na území mimo krajiny Izrael je zvykom postaviť náhrobok jeden rok po pohrebe. Na náhrobnom kameni býva uvedené meno otca, vo výnimočných prípadoch meno matky, dátum pohrebu, na spodnom okraji sú začiatočné písmená piatich slov, ktoré znamenajú: „Nech je jeho/jej duša pripojená do zväzku večného života“. Na niektorých náhrobkoch sú zobrazené symboly smútku – vŕba, zlomený stĺp. Žehnajúce ruky označujú miesto posledného odpočinku kohenov, hroby levitov nesú symbol krčaha. Mnohé kamene hrobov sú obohatené literárnymi odkazmi o živote a diele zomrelého. Niektoré hroby slávnych cadikov – svätých učencov chránia malé stavby – ohel. K náhrobku sú poukladané kamienky. Znamenajú trvácnosť spomienky. Veď kvet zvädne a kameň odolá aj nečasu. Chasidským zvykom je kladenie ceduliek s prianiami a prosbami na hroby významných rabínov. Priania môže splniť iba Boh, ale sväté duše cadikov sa môžu prihovoriť za osobu, či spoločenstvo. (Chasidi sú prívrženci hnutia, ktorí úzkostlivo dodržujú tradíciu, predpisy a konanie dobrých skutkov).
Járcajt – výročie úmrtia
Výročie úmrtia sa každoročne pripomína ku dňu pohrebu. V tento deň odriekajú v synagóge za zomrelého kadiš. Navštevuje sa hrob na cintoríne, v niektorých oblastiach je zvykom zapaľovať pri hrobe sviečky a pri odchode z cintorína si opláchnuť ruky. K miestnym zvyklostiam patrí aj odtrhnúť si trs trávy a prehodiť si ho cez plece, ako spomienku na tých, ktorých hroby zostali nenavštívené.
Nápisy na náhrobných kameňoch
V súčasnosti uplatňovanou kultúrou náhrobných kameňov je uvádzanie mena zosnulého, základných údajov narodenia a úmrtia, krátke odkazy k pokoju, láske a odpočinku vo večnosti. Na židovských cintorínoch nájdeme históriu, opis života zosnulého, neraz v poetických veršoch.
Vy, celé pokolenie, hľaďte, tu je pochovaný popredný a v znalosti Tóry výnimočný, význačný rabín, náš veľký učiteľ Michael Kice. Priamy a pokorný, posol viery, (rabi) ako Sinaj ostrovtipný. O jeho milosrdenstve a viere rozprávali biedni, šťastie rozdával chudobným. Kvílenie pastierov bolo počuť zďaleka, lebo odišla ich nádhera. Svetlo jeho učenia sa zjavilo ako zafír či ako slnečný svit napoludnie, jeho srdce sa vznášalo po cestách Pánových v pokání a milosti. Zomrel a bol pochovaný v nedeľu na Roš Chodeš nisan 5585.
Pútnik! Keď vojdeš na tento dvor a pristúpiš k hrobom svätých predkov, potečú ti slzy. Prosím! Nech spod tvojich viečok potečú slzy aj na tento hrob, lebo tu je pochovaný zbožný, spravodlivý a múdry muž, v ktorom sa skrývali veľké poklady poznania Tóry. Bol vodcom a učiteľom detí Ješurunu. Je to ctihodný starec, člen Chevra Kadiša, Juda melamed (učiteľ).
Nech je tento náhrobok na večnú pamiatku vernej panej Sary Ester. Ja, trúchliaci manžel, som ho na jej počesť postavil vo štvrtok 14. teveta 5574 po stvorení sveta. Beda! Večerné tiene sa sťahujú nad chvályhodnou ženou, ktorá kráčala láskavými a pokojnými cestami. Jej údelom bola iba spravodlivosť. Beda! och, syn, beda! dcéra, smúťte za svojou starou matkou, lebo smrť sa nezľutovala nad požehnanou medzi ženami, Jej telo zostúpilo do hrobu, ale jej duša sa v radosti vrátila do otcovského domu. Radostne a bez obáv sa túla medzi anjelmi.
Tu leží zbožný muž, v mnohom požehnaný, prameň, z ktorého sa dalo napiť. Učil sa a nezabúdal na opakovanie, venoval sa štúdiu Tóry a konal statočne. Je to Jakob Chajim Menze. Zomrel v dobrej povesti 2.ijara 5507.
Tu leží muž, ktorý vynikal v štúdiu Tóry a v plnení Božích prikázaní. Z neba mal dar liečiť ľudí. Prejavoval súcit k chudobným i bohatým, každý, kto si želal liek, sa na neho obrátil.
V lekárskej vede sa jemu podobný nenašiel. Je to Abraham Mendl, lekár, blahej pamäti. Zomrel a bol pochovaný vo štvrtok, 2.kisleva 5512.
 |
|
Hroby biblických praotcov Machpela v Hebrone. Posvätné miesto troch náboženstiev. Nachádza sa tam podobná schránka pre položenie horiacich sviečok na ich pamiatku ako u nás.
Foto vo väčšom rozlíšení si môžte pozrieť vo fotoprílohe na konci článku. |
 |
|
Hrob Avrahama Samuela Bunima Sofera v Bratislave. "Schránky" slúžia ako ochrana sviečkam pred nepriaznivými vplyvmi počasia. V pozadí vidieť na hrobe cedulky s prianiami a prosbami zomrelému, ktoré tam kladú návštevníci.
Foto vo väčšom rozlíšení si môžte pozrieť vo fotoprílohe na konci článku. |
Do funkcie ďalšieho bratislavského rabína bol povolaný syn zosnulého rabína, iba tridsaťročný Bernhard Schreiber Simcha Sofer. Napriek svojmu mladému veku bol uznávaný ako významná a angažovaná duchovná osobnosť s úctyhodnými vedomosťami. Za jeho pôsobenia vzrástla úroveň bratislavskej ješivy a mnohých podporných spolkov. Zomrel v roku 1906. (Práve jeho hrob je najbohatšie obdarený duchovnou korešpodenciou). Tradícia sa zopakovala a na post bratislavského vrchného rabína nastúpil jediný syn Bernharda Schreibera Akiva Schreiber Sofer. Tak ako jeho predchodcovia, aj on venoval osobitnú pozornosť ješive. Bol predsedom Zväzu ortodoxných rabínov v Uhorsku. V týchto funkciách zotrval až do roku 1940, keď po osobných skúsenostiach s protižidovskými prejavmi emigroval do vtedajšej Palestíny.
Zvyklosti, nápisy, epitafy
Maceva — náhrobný kameň
Podľa tradície sa stavia náhrobný kameň na každý hrob. Na ňom je zvečnené meno nebohého a označuje miesto jeho posledného odpočinku. V Izraeli bolo zvykom stavať náhrobný kameň už sedem dní po pohrebe, aby divá zver nepoškodila hrob. V diaspore, na území mimo krajiny Izrael je zvykom postaviť náhrobok jeden rok po pohrebe. Na náhrobnom kameni býva uvedené meno otca, vo výnimočných prípadoch meno matky, dátum pohrebu, na spodnom okraji sú začiatočné písmená piatich slov, ktoré znamenajú: „Nech je jeho/jej duša pripojená do zväzku večného života“. Na niektorých náhrobkoch sú zobrazené symboly smútku – vŕba, zlomený stĺp. Žehnajúce ruky označujú miesto posledného odpočinku kohenov, hroby levitov nesú symbol krčaha. Mnohé kamene hrobov sú obohatené literárnymi odkazmi o živote a diele zomrelého. Niektoré hroby slávnych cadikov – svätých učencov chránia malé stavby – ohel. K náhrobku sú poukladané kamienky. Znamenajú trvácnosť spomienky. Veď kvet zvädne a kameň odolá aj nečasu. Chasidským zvykom je kladenie ceduliek s prianiami a prosbami na hroby významných rabínov. Priania môže splniť iba Boh, ale sväté duše cadikov sa môžu prihovoriť za osobu, či spoločenstvo. (Chasidi sú prívrženci hnutia, ktorí úzkostlivo dodržujú tradíciu, predpisy a konanie dobrých skutkov).
Járcajt – výročie úmrtia
Výročie úmrtia sa každoročne pripomína ku dňu pohrebu. V tento deň odriekajú v synagóge za zomrelého kadiš. Navštevuje sa hrob na cintoríne, v niektorých oblastiach je zvykom zapaľovať pri hrobe sviečky a pri odchode z cintorína si opláchnuť ruky. K miestnym zvyklostiam patrí aj odtrhnúť si trs trávy a prehodiť si ho cez plece, ako spomienku na tých, ktorých hroby zostali nenavštívené.
Nápisy na náhrobných kameňoch
V súčasnosti uplatňovanou kultúrou náhrobných kameňov je uvádzanie mena zosnulého, základných údajov narodenia a úmrtia, krátke odkazy k pokoju, láske a odpočinku vo večnosti. Na židovských cintorínoch nájdeme históriu, opis života zosnulého, neraz v poetických veršoch.
Vy, celé pokolenie, hľaďte, tu je pochovaný popredný a v znalosti Tóry výnimočný, význačný rabín, náš veľký učiteľ Michael Kice. Priamy a pokorný, posol viery, (rabi) ako Sinaj ostrovtipný. O jeho milosrdenstve a viere rozprávali biedni, šťastie rozdával chudobným. Kvílenie pastierov bolo počuť zďaleka, lebo odišla ich nádhera. Svetlo jeho učenia sa zjavilo ako zafír či ako slnečný svit napoludnie, jeho srdce sa vznášalo po cestách Pánových v pokání a milosti. Zomrel a bol pochovaný v nedeľu na Roš Chodeš nisan 5585.
Pútnik! Keď vojdeš na tento dvor a pristúpiš k hrobom svätých predkov, potečú ti slzy. Prosím! Nech spod tvojich viečok potečú slzy aj na tento hrob, lebo tu je pochovaný zbožný, spravodlivý a múdry muž, v ktorom sa skrývali veľké poklady poznania Tóry. Bol vodcom a učiteľom detí Ješurunu. Je to ctihodný starec, člen Chevra Kadiša, Juda melamed (učiteľ).
Nech je tento náhrobok na večnú pamiatku vernej panej Sary Ester. Ja, trúchliaci manžel, som ho na jej počesť postavil vo štvrtok 14. teveta 5574 po stvorení sveta. Beda! Večerné tiene sa sťahujú nad chvályhodnou ženou, ktorá kráčala láskavými a pokojnými cestami. Jej údelom bola iba spravodlivosť. Beda! och, syn, beda! dcéra, smúťte za svojou starou matkou, lebo smrť sa nezľutovala nad požehnanou medzi ženami, Jej telo zostúpilo do hrobu, ale jej duša sa v radosti vrátila do otcovského domu. Radostne a bez obáv sa túla medzi anjelmi.
Tu leží zbožný muž, v mnohom požehnaný, prameň, z ktorého sa dalo napiť. Učil sa a nezabúdal na opakovanie, venoval sa štúdiu Tóry a konal statočne. Je to Jakob Chajim Menze. Zomrel v dobrej povesti 2.ijara 5507.
Tu leží muž, ktorý vynikal v štúdiu Tóry a v plnení Božích prikázaní. Z neba mal dar liečiť ľudí. Prejavoval súcit k chudobným i bohatým, každý, kto si želal liek, sa na neho obrátil.
V lekárskej vede sa jemu podobný nenašiel. Je to Abraham Mendl, lekár, blahej pamäti. Zomrel a bol pochovaný vo štvrtok, 2.kisleva 5512.
Pripravila a fotografie poskytla Viera Kamenická, SNM © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP september 2013
Ostatné témy
Späť na tému Tvárou v tvár smútku
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne 4 fotografie
