Za hudobnú produkciu na pohrebe neplatíte za licenciu
Dohodli ste si s pohrebnou službou, že na pohrebnom obrade vám zabezpečí smútočnú hudbu, alebo ste si objednali dychovku či spevácky súbor? Za hudobnú produkciu na pohrebe či na obrade v krematóriu neplatíte za licenciu Slovenskému ochrannému zväzu autorskému pre práva k hudobným dielam (SOZA), ani nepotrebujete ich súhlas na používanie hudobných diel. Tiež, pokiaľ počas hudobnej rozlúčky s nebohým púšťate jeho obľúbené skladby z CD či iného nosiča, nepotrebujete to SOZA nahlásiť.
SOZA v súčasnosti spravuje majetkové práva 2 321 domácich skladateľov, textárov, spracovateľov hudobných diel a vydavateľov zo všetkých žánrov hudobného priemyslu. Chráni tiež majetkové autorské práva ešte 70 rokov po smrti autora a aktuálne takto spravuje autorské práva 315 už nežijúcich autorov. Prostredníctvom recipročných zmlúv so zahraničnými partnermi zastupuje SOZA práva približne 1,5 miliónov autorov z celého sveta.
Na podujatia súkromného charakteru nepotrebujete licenciu
Ako pre časopis Slovenské pohrebníctvo prezrádza Adrian Raiter, PR manažér SOZA, v súlade s paragrafom 47 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. od 1. januára 2016 ich organizácia nevyberá autorské odmeny za použitie hudby na úradných obradoch. „Na podujatia súkromného charakteru – rodinné oslavy, narodeniny, meniny a podobne, nie je potrebné mať licenciu. V prípade podnikových osláv, plesov, zábav, firemných večierkov je situácia iná. Keďže nejde o stretnutie rodiny a blízkeho okruhu priateľov, je už podľa Autorského zákona potrebné mať na použitie hudby licenciu od SOZA.“
V praxi to znamená, že na podujatia pre uzavretú spoločnosť, akými sú aj pohrebné obrady, či už v domoch smútku, krematóriách či na smútočných karoch, nie je za používanie chránených diel SOZOU vymáhaný žiadny poplatok. A to ani od pohrebných služieb, ani od pozostalých, ktorí požiadali o vykonanie pohrebných služieb.
Aké novinky platia v novom autorskom zákone od januára 2016?
Nový autorský zákon od tohto roka zaviedol moderné pravidlá do autorského práva. Reaguje na zmeny v používaní autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktoré prinieslo posledné desaťročie. Nahrádza tak starý zákon z roku 2000, ktorý bol podľa mnohých odborníkov pre súčasnú prax nedostačujúci.
Cieľom nového autorského zákona bola podľa rezortu kultúry „modernizácia, flexibilita, právna istota a prispôsobenie právnej úpravy európskym trendom tvorby, šírenia, používania a ochrany autorských diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, vysielaní a databáz. Nový zákon je základom pre šírenie kultúry, vzdelania a výskumu, ako aj pre rozvoj kreatívneho priemyslu a internetovej ekonomiky a pre podporu tvorivosti.“
Zákon prináša úpravy v autorskom hmotnom práve, zmluvnom práve, výnimkách a obmedzeniach, právach súvisiacich s autorským právom, osobitnom práve k databáze a v kolektívnej správe práv, ako aj v otázke ochrany a vymožiteľnosti práv. Zohľadňuje tiež súvislosti s digitalizáciou chránených obsahov.
Ako sa autorský zákon prejavuje v praxi?
Nejeden pohreb sa končí karom, ktorý býva buď doma, na obecnom úrade alebo v pohostinstve, reštaurácii či vo vybranom reštauračnom alebo kaviarenskom zariadení. Zoznam pozvaných hostí a veľkosť hostiny sa líši od dediny k dedine, od mesta k mestu. V niektorých slovenských lokalitách kar vôbec nemusia usporiadať, závisí to od zvyklostí. Súčasťou karu sú okrem príhovorov aj smútočné piesne, ale aj obľúbená hudba zosnulého. Hostina trvá približne jednu až dve hodiny a cez pôstne dni sa aj na kare jedia pôstne jedlá.
A ako je to v takých prípadoch s poplatkami za hudobnú kulisu, ktorá sprevádza daný smútočný obrad?
Od januára 2016 platí, že zariadenia, ktoré robia kary a sú voľne prístupné verejnosti (nachádza sa v nich rádio či televízia), platia poplatok iba jednej z organizácií kolektívnej správy autorských diel. Teda tej, s ktorou uzatvorili licenčnú zmluvu. Ak prevádzkovateľ reštauračného zariadenia v minulosti púšťal hudbu z rádia, musel jednej organizácii kolektívnej správy zaplatiť za použitie autorského diela, inej za použitie umeleckého výkonu a ďalšej za použitie zvukového záznamu – každá takáto organizácia totiž zastupovala nositeľa práv ku konkrétnemu predmetu ochrany (predmetom ochrany je hudba a text, v prípade reprodukovanej hudby aj interpretačný výkon).
Nový autorský zákon však zavádza podľa portálu podnikajte.sk princíp one-stop-shop, podľa ktorého bude s podnikateľmi komunikovať už len jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje tie ostatné. Ak podnikateľ prevádzkujúci reštauráciu uzavrie s takouto organizáciou licenčnú zmluvu a uhradí zodpovedajúcu autorskú odmenu, pri verejnom prenose diel za pomoci rádia či televízie už inú zmluvu uzatvárať nemusí a nie je povinný platiť ďalšie autorské odmeny ostatným organizáciám kolektívnej správy.
SOZA v súčasnosti spravuje majetkové práva 2 321 domácich skladateľov, textárov, spracovateľov hudobných diel a vydavateľov zo všetkých žánrov hudobného priemyslu. Chráni tiež majetkové autorské práva ešte 70 rokov po smrti autora a aktuálne takto spravuje autorské práva 315 už nežijúcich autorov. Prostredníctvom recipročných zmlúv so zahraničnými partnermi zastupuje SOZA práva približne 1,5 miliónov autorov z celého sveta.
Na podujatia súkromného charakteru nepotrebujete licenciu
Ako pre časopis Slovenské pohrebníctvo prezrádza Adrian Raiter, PR manažér SOZA, v súlade s paragrafom 47 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. od 1. januára 2016 ich organizácia nevyberá autorské odmeny za použitie hudby na úradných obradoch. „Na podujatia súkromného charakteru – rodinné oslavy, narodeniny, meniny a podobne, nie je potrebné mať licenciu. V prípade podnikových osláv, plesov, zábav, firemných večierkov je situácia iná. Keďže nejde o stretnutie rodiny a blízkeho okruhu priateľov, je už podľa Autorského zákona potrebné mať na použitie hudby licenciu od SOZA.“
V praxi to znamená, že na podujatia pre uzavretú spoločnosť, akými sú aj pohrebné obrady, či už v domoch smútku, krematóriách či na smútočných karoch, nie je za používanie chránených diel SOZOU vymáhaný žiadny poplatok. A to ani od pohrebných služieb, ani od pozostalých, ktorí požiadali o vykonanie pohrebných služieb.
Aké novinky platia v novom autorskom zákone od januára 2016?
Nový autorský zákon od tohto roka zaviedol moderné pravidlá do autorského práva. Reaguje na zmeny v používaní autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktoré prinieslo posledné desaťročie. Nahrádza tak starý zákon z roku 2000, ktorý bol podľa mnohých odborníkov pre súčasnú prax nedostačujúci.
Cieľom nového autorského zákona bola podľa rezortu kultúry „modernizácia, flexibilita, právna istota a prispôsobenie právnej úpravy európskym trendom tvorby, šírenia, používania a ochrany autorských diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, vysielaní a databáz. Nový zákon je základom pre šírenie kultúry, vzdelania a výskumu, ako aj pre rozvoj kreatívneho priemyslu a internetovej ekonomiky a pre podporu tvorivosti.“
Zákon prináša úpravy v autorskom hmotnom práve, zmluvnom práve, výnimkách a obmedzeniach, právach súvisiacich s autorským právom, osobitnom práve k databáze a v kolektívnej správe práv, ako aj v otázke ochrany a vymožiteľnosti práv. Zohľadňuje tiež súvislosti s digitalizáciou chránených obsahov.
Ako sa autorský zákon prejavuje v praxi?
Nejeden pohreb sa končí karom, ktorý býva buď doma, na obecnom úrade alebo v pohostinstve, reštaurácii či vo vybranom reštauračnom alebo kaviarenskom zariadení. Zoznam pozvaných hostí a veľkosť hostiny sa líši od dediny k dedine, od mesta k mestu. V niektorých slovenských lokalitách kar vôbec nemusia usporiadať, závisí to od zvyklostí. Súčasťou karu sú okrem príhovorov aj smútočné piesne, ale aj obľúbená hudba zosnulého. Hostina trvá približne jednu až dve hodiny a cez pôstne dni sa aj na kare jedia pôstne jedlá.
A ako je to v takých prípadoch s poplatkami za hudobnú kulisu, ktorá sprevádza daný smútočný obrad?
Od januára 2016 platí, že zariadenia, ktoré robia kary a sú voľne prístupné verejnosti (nachádza sa v nich rádio či televízia), platia poplatok iba jednej z organizácií kolektívnej správy autorských diel. Teda tej, s ktorou uzatvorili licenčnú zmluvu. Ak prevádzkovateľ reštauračného zariadenia v minulosti púšťal hudbu z rádia, musel jednej organizácii kolektívnej správy zaplatiť za použitie autorského diela, inej za použitie umeleckého výkonu a ďalšej za použitie zvukového záznamu – každá takáto organizácia totiž zastupovala nositeľa práv ku konkrétnemu predmetu ochrany (predmetom ochrany je hudba a text, v prípade reprodukovanej hudby aj interpretačný výkon).
Nový autorský zákon však zavádza podľa portálu podnikajte.sk princíp one-stop-shop, podľa ktorého bude s podnikateľmi komunikovať už len jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje tie ostatné. Ak podnikateľ prevádzkujúci reštauráciu uzavrie s takouto organizáciou licenčnú zmluvu a uhradí zodpovedajúcu autorskú odmenu, pri verejnom prenose diel za pomoci rádia či televízie už inú zmluvu uzatvárať nemusí a nie je povinný platiť ďalšie autorské odmeny ostatným organizáciám kolektívnej správy.
Späť na tému Zákony a právo
