Vznášajúci sa cintorín
Ďalšia odvážna, pôsobivá vízia cintorína budúcnosti je návrhom architektonického ateliéru NaJa & de Ostos. Autori Nannette Jackowski a Ricardo de Ostos navrhli obrovskú pohrebnú štruktúru vznášajúcu sa nad vojnou poznačenými ulicami Bagdadu.
Myšlienka
Architekti boli na začiatku tvorivého procesu postavení pred úlohu priblížiť verejnosti situáciu na Strednom východe. Architektonický ateliér NaJa & deOstos sa pokúsil vysporiadať s veľmi citlivou otázkou akou je invázia resp. zásah v Iraku a s tým korešpondujúce straty na životoch. Vznášajúci sa cintorín v Bagdade, pre ktorý bol tento futuristický návrh koncipovaný, je reakciou na rastúci počet vojnových obetí, a teda aj na zvyšujúcu sa intenzitu pochovávania zosnulých vo vojnou postihnutých oblastiach, vo všeobecnosti aplikovateľný aj na globálny nárast populácie.
Architekti definujú svoj návrh ako teoretický projekt architektúry. Od roku 2004, kedy vznikla jeho prvá skica, až do roku 2006 autori skúmali, čo môže architektúra ponúknuť, keď je konfrontovaná s mimoriadnymi kultúrnymi, spoločenskými a politickými scenármi, ako napríklad kríza na Strednom východe. Výsledkom ich snahy je neuveriteľný, fantastický projekt, ktorý priam vyráža dych. Podľa návrhu by totiž zosnulí boli pochovaní vo vznášajúcom sa cintoríne, bližšie k tomu, čo mnohí veriaci opisujú ako „ideálne miesto“ alebo „nebo“.
Inšpirácia
Nielen veda, ale aj architektúra kráča dopredu míľovými krokmi. Pohrebná štruktúra vznášajúceho sa cintorína, ako vystrihnutá zo sci-fi filmu je toho dôkazom. Budova totiž pripomína obrovskú vzducholoď, ktorá však v danom prípade slúži ako cintorín. Tvorcovia sa nechali inšpirovať pomyselnou sieťou, vytvorenou trasami nekonečných letov nákladných lietadiel, prepravujúcich mŕtvych koaličných vojakov do ich domovských krajín, a tiež nespočetných dopravných lietadiel pátrajúcich po zranených, dostávajúcich sa leteckou dopravou z bojísk do zdravotných jednotiek. Výsledkom je imaginárna „geografická sieť“, autormi zhmotnená do vznášajúcej sa pohrebnej štruktúry.
Kompozícia
Čo podnietilo tvarovú formu návrhu? Kompozícia stavby je podriadená predovšetkým jej špecifickej funkcii a netradičnej exponovanej polohe. Stavba je navrhnutá vo veľmi osobitom štýle. Architekti „zabalili“ návrh do nadčasovej abstraktnej formy. Autori zvolili odvážny prístup k proporcii, pričom pracujú s obrovským objemom. Vznášajúci sa cintorín v Bagdade navrhli ako dominantu pre vojnou poznačené mesto.
Základom kompozície vznášajúceho sa cintorína je dvojvrstvová horizontálna skladba objemov v priestore. Autonómnosť dominantnej hmoty akcentujú pravidelne vysunuté menšie hmoty v tvare lievika, približne rovnakej veľkosti, vybiehajúce do otvoreného priestoru. Kompozičné riešenie objektu je založené na dynamicky tvarovanom objeme, jeho otvorenosti a vzdušnosti. Návrh vznášajúceho sa cintorína je charakteristický použitím ladných organických tvarov, ktoré sa zásadne podieľajú na jeho výslednom futuristicko-nadčasovom vzhľade. Projekt nenapodobuje geometrický charakter ostatných stavieb v okolí, nekopíruje ich raster, ale vytvára si vlastnú identitu. Na rozdiel od hranatých tvarov budov v Bagdade, architekti Nannette Jackowski a Ricardo de Ostos vytvorili jedinečnú štruktúru. Zaoblené krivky nájdeme ako na fasáde, tak aj v interiéri. Návrh sa vyznačuje jednotnou farebnosťou, sviežim vzhľadom a dizajnom.
Funkcia
Architektonický ateliér NaJa & deOstos navrhol sebestačný vznášajúci sa cintorín reprezentujúci doslova vysunutý mestský satelit – samostatnú mestskú štvrť s nezameniteľným architektonickým výrazom v nadčasovom dizajne. Vo vzduchu nad mestom, voľne umiestnená, samostatne fungujúca pohrebná štruktúra premosťuje rozdielne úrovne. Prichádzajúci pozostalí vstupujú do cintorína zdola, kde sa začína aj pozvoľne sa dvíhajúca rampa. Stúpajúc po nej sa pozostalí pomaly dostávajú až na prvé podlažie cintorína. Obrovská rampa vedie návštevníka v ústrety vznášajúcej sa konštrukcii. Kráčanie po rampe znamená pozvoľne sa vzďaľovať viac a viac smerom nahor od pôvodného, súčasného mesta. V koncovom bode sa nachádza vstup do cintorína.
Návrh v sebe spája viacero funkcií. Väčšiu časť plochy cintorína zaberajú priestory vyčlenené pre pochovávanie. Súčasťou návrhu je aj päť samostatných mešít v tvare lievika s otvoreným priehľadom na oblohu. Okrem vstupných priestorov sú tu tiež priestory, ktoré slúžia pohrebným aktivitám a v neposlednom rade zároveň priestory ponúkajúce možnosť odpočinku a relaxácie. Projekt takisto zahŕňa samostatne fungujúce mechanizmy zabezpečujúce výrobu plachiet, do ktorých sú podľa moslimskej tradície po úmrtí zabalené telá zosnulých.
Celý objekt funguje ako jeden nezávislý systém. Vznášajúci sa cintorín má dve výškové úrovne. Prvé podlažie, ktoré vytvára nevšedný verejný priestor poskytujúci okrem iného nezameniteľný zážitok z pohľadu na mesto pod ním, je prístupné pre rodinných príslušníkov, priateľov aj návštevníkov. Druhé je vyhradené iba pre nebožtíkov. Interiér návrhu charakterizuje otvorenosť. Vnútrajšok je rozlične členitý, rampy mu dodávajú priestorovosť a podporujú tiež vnútornú dynamickosť.
Konštrukcia
Hlavnými konštrukčnými aspektmi projektu sú pokrokové materiály a aerodynamika. Vďaka použitiu moderných technológií sa cintorín môže vznášať nad mestom. Komunikačne zabezpečujú objekt predovšetkým rampy, ktoré umožňujú bezbariérový prístup. Vonkajší futuristický charakter návrhu je dosiahnutý obložením stien kovovými tabuľami. Vo farebnosti objektu prevažuje biela farba. Konštrukčné riešenie je vysoko účelné a zároveň veľmi pôsobivé. Konštrukcia cintorína zanecháva pocit priestoru, ľahkosti a vzdušnosti.
Projekt vznášajúceho sa cintorína jasne reaguje na aktuálne výzvy tisícročia. Autori vytvorili nový moderný cintorín v netradičnom prostredí v tesnej väzbe na mesto. Návrh reprezentuje unikátne materiálové riešenie, ide o vzdušnú priestorovú štruktúru, ktorá má prínos funkčný, ako aj estetický. Tento projekt neštandardnej architektúry podnecuje záujem verejnosti. A hoci daný nápad – idea môže znieť predčasne, zaslúži si našu pozornosť. Čo ak sa práve silueta vznášajúceho sa cintorína stane novým symbolom pohrebnej architektúry budúcnosti? Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Myšlienka
Architekti boli na začiatku tvorivého procesu postavení pred úlohu priblížiť verejnosti situáciu na Strednom východe. Architektonický ateliér NaJa & deOstos sa pokúsil vysporiadať s veľmi citlivou otázkou akou je invázia resp. zásah v Iraku a s tým korešpondujúce straty na životoch. Vznášajúci sa cintorín v Bagdade, pre ktorý bol tento futuristický návrh koncipovaný, je reakciou na rastúci počet vojnových obetí, a teda aj na zvyšujúcu sa intenzitu pochovávania zosnulých vo vojnou postihnutých oblastiach, vo všeobecnosti aplikovateľný aj na globálny nárast populácie.
Architekti definujú svoj návrh ako teoretický projekt architektúry. Od roku 2004, kedy vznikla jeho prvá skica, až do roku 2006 autori skúmali, čo môže architektúra ponúknuť, keď je konfrontovaná s mimoriadnymi kultúrnymi, spoločenskými a politickými scenármi, ako napríklad kríza na Strednom východe. Výsledkom ich snahy je neuveriteľný, fantastický projekt, ktorý priam vyráža dych. Podľa návrhu by totiž zosnulí boli pochovaní vo vznášajúcom sa cintoríne, bližšie k tomu, čo mnohí veriaci opisujú ako „ideálne miesto“ alebo „nebo“.
Inšpirácia
Nielen veda, ale aj architektúra kráča dopredu míľovými krokmi. Pohrebná štruktúra vznášajúceho sa cintorína, ako vystrihnutá zo sci-fi filmu je toho dôkazom. Budova totiž pripomína obrovskú vzducholoď, ktorá však v danom prípade slúži ako cintorín. Tvorcovia sa nechali inšpirovať pomyselnou sieťou, vytvorenou trasami nekonečných letov nákladných lietadiel, prepravujúcich mŕtvych koaličných vojakov do ich domovských krajín, a tiež nespočetných dopravných lietadiel pátrajúcich po zranených, dostávajúcich sa leteckou dopravou z bojísk do zdravotných jednotiek. Výsledkom je imaginárna „geografická sieť“, autormi zhmotnená do vznášajúcej sa pohrebnej štruktúry.
Kompozícia
Čo podnietilo tvarovú formu návrhu? Kompozícia stavby je podriadená predovšetkým jej špecifickej funkcii a netradičnej exponovanej polohe. Stavba je navrhnutá vo veľmi osobitom štýle. Architekti „zabalili“ návrh do nadčasovej abstraktnej formy. Autori zvolili odvážny prístup k proporcii, pričom pracujú s obrovským objemom. Vznášajúci sa cintorín v Bagdade navrhli ako dominantu pre vojnou poznačené mesto.
Základom kompozície vznášajúceho sa cintorína je dvojvrstvová horizontálna skladba objemov v priestore. Autonómnosť dominantnej hmoty akcentujú pravidelne vysunuté menšie hmoty v tvare lievika, približne rovnakej veľkosti, vybiehajúce do otvoreného priestoru. Kompozičné riešenie objektu je založené na dynamicky tvarovanom objeme, jeho otvorenosti a vzdušnosti. Návrh vznášajúceho sa cintorína je charakteristický použitím ladných organických tvarov, ktoré sa zásadne podieľajú na jeho výslednom futuristicko-nadčasovom vzhľade. Projekt nenapodobuje geometrický charakter ostatných stavieb v okolí, nekopíruje ich raster, ale vytvára si vlastnú identitu. Na rozdiel od hranatých tvarov budov v Bagdade, architekti Nannette Jackowski a Ricardo de Ostos vytvorili jedinečnú štruktúru. Zaoblené krivky nájdeme ako na fasáde, tak aj v interiéri. Návrh sa vyznačuje jednotnou farebnosťou, sviežim vzhľadom a dizajnom.
Funkcia
Architektonický ateliér NaJa & deOstos navrhol sebestačný vznášajúci sa cintorín reprezentujúci doslova vysunutý mestský satelit – samostatnú mestskú štvrť s nezameniteľným architektonickým výrazom v nadčasovom dizajne. Vo vzduchu nad mestom, voľne umiestnená, samostatne fungujúca pohrebná štruktúra premosťuje rozdielne úrovne. Prichádzajúci pozostalí vstupujú do cintorína zdola, kde sa začína aj pozvoľne sa dvíhajúca rampa. Stúpajúc po nej sa pozostalí pomaly dostávajú až na prvé podlažie cintorína. Obrovská rampa vedie návštevníka v ústrety vznášajúcej sa konštrukcii. Kráčanie po rampe znamená pozvoľne sa vzďaľovať viac a viac smerom nahor od pôvodného, súčasného mesta. V koncovom bode sa nachádza vstup do cintorína.
Návrh v sebe spája viacero funkcií. Väčšiu časť plochy cintorína zaberajú priestory vyčlenené pre pochovávanie. Súčasťou návrhu je aj päť samostatných mešít v tvare lievika s otvoreným priehľadom na oblohu. Okrem vstupných priestorov sú tu tiež priestory, ktoré slúžia pohrebným aktivitám a v neposlednom rade zároveň priestory ponúkajúce možnosť odpočinku a relaxácie. Projekt takisto zahŕňa samostatne fungujúce mechanizmy zabezpečujúce výrobu plachiet, do ktorých sú podľa moslimskej tradície po úmrtí zabalené telá zosnulých.
Celý objekt funguje ako jeden nezávislý systém. Vznášajúci sa cintorín má dve výškové úrovne. Prvé podlažie, ktoré vytvára nevšedný verejný priestor poskytujúci okrem iného nezameniteľný zážitok z pohľadu na mesto pod ním, je prístupné pre rodinných príslušníkov, priateľov aj návštevníkov. Druhé je vyhradené iba pre nebožtíkov. Interiér návrhu charakterizuje otvorenosť. Vnútrajšok je rozlične členitý, rampy mu dodávajú priestorovosť a podporujú tiež vnútornú dynamickosť.
Konštrukcia
Hlavnými konštrukčnými aspektmi projektu sú pokrokové materiály a aerodynamika. Vďaka použitiu moderných technológií sa cintorín môže vznášať nad mestom. Komunikačne zabezpečujú objekt predovšetkým rampy, ktoré umožňujú bezbariérový prístup. Vonkajší futuristický charakter návrhu je dosiahnutý obložením stien kovovými tabuľami. Vo farebnosti objektu prevažuje biela farba. Konštrukčné riešenie je vysoko účelné a zároveň veľmi pôsobivé. Konštrukcia cintorína zanecháva pocit priestoru, ľahkosti a vzdušnosti.
Projekt vznášajúceho sa cintorína jasne reaguje na aktuálne výzvy tisícročia. Autori vytvorili nový moderný cintorín v netradičnom prostredí v tesnej väzbe na mesto. Návrh reprezentuje unikátne materiálové riešenie, ide o vzdušnú priestorovú štruktúru, ktorá má prínos funkčný, ako aj estetický. Tento projekt neštandardnej architektúry podnecuje záujem verejnosti. A hoci daný nápad – idea môže znieť predčasne, zaslúži si našu pozornosť. Čo ak sa práve silueta vznášajúceho sa cintorína stane novým symbolom pohrebnej architektúry budúcnosti? Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Späť na tému Architektúra
