Vojnové cintoríny na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza 32 495 vojnových hrobov, v ktorých je pochovaných celkovo 160 000 padlých vojakov. Vojnový hrob sa zo zákona nesmie zrušiť, pričom obec ako jeho vlastník a správca musí zabezpečiť jeho identifikovateľnosť a taktiež pravidelnú starostlivosť. O problematike vojnových cintorínov sme sa rozprávali s Ing. Janou Kráľovou z Oddelenia vnútorných vecí a vojnových memoárov zo Sekcie verejnej správy na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
Evidenciu vojnových hrobov vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Koľko vojnových hrobov je známych na Slovensku?
V evidencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky registrujeme celkovo 32 495 vojnových hrobov. Z tohto počtu je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej. vojny a 9 179 hrobov z II. svetovej vojny. Tieto údaje sa menia, nakoľko existuje veľké množstvo frontových cintorínov na severovýchode Slovenska v nedostupných terénoch, kde ešte stále nachádzame nové pohrebiská. Okrem toho evidujeme 923 iných pietnych symbolov, ktoré sa viažu k I. svetovej vojne, a 2 811 pietnych symbolov na pamiatku obetiam padlých v II. svetovej vojne. Pod pietnymi symbolmi rozumieme pamätné tabule, ktoré sa nachádzajú na budovách, alebo sú samostatne umiestnené na rôznych podstavcoch. Ďalej registrujeme rôzne pomníky, pamätníky, pamätné miesta ako údolie smrti, alebo rôzne areály v obciach, kde sú umiestňované aj muzeálne zbierky, ktoré sa viažu k vojnových udalostiam. MV SR z pohľadu zákona o vojnových hroboch sleduje vojnový hrob ako taký z hľadiska každoročného nároku správcu na príspevok.
Koľko vojakov je pochovaných na vojenských cintorínoch?
Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov. Z toho 65 900 vojakov prišlo o život v I. svetovej vojne a viac ako 93 000 vojnových obetí je z II. svetovej vojny.
Ktoré národnosti najviac dominujú na vojenských cintorínoch?
Samozrejme, že niektoré cintoríny sa viažu napríklad k nemeckej, červenej, alebo rumunskej armáde, ale počty vojakov jednotlivých národností nevieme spresniť. Napríklad v Rakúskej armáde z I. svetovej vojny, či v červenej armáde by sme veľmi ťažko identifikovali národnosti. Ale vo všeobecnosti je možné povedať, že na území Slovenskej republiky je okrem Slovákov a Čechov najviac padlých vojakov národnosti ruskej, ďalej talianskej, rumunskej, nemeckej či maďarskej. Registrujeme dokonca padlých Turkov, dvoch Američanov, ale aj niekoľko príslušníkov britskej armády.
Môžete prezradiť, kde sa nachádzajú hroby tureckých vojakov?
Štyri turecké vojnové hroby, ktoré sú dokonca identifikovateľné podľa náhrobku, je možné nájsť na zachovalom vojenskom cintoríne v Nitre v časti Mlynárce. Ďalších dvadsať tureckých vojakov je pochovaných na verejných cintorínoch v Nitre. V priebehu normalizácie totiž vojnové cintoríny z I. svetovej vojny nemali až takú vážnosť, a tak okolo nich začali vznikať civilné hroby. Niektorí padlí moslimského vierovyznania, medzi nimi aj tureckí vojaci, sú pochovaní aj na cintoríne v Trenčíne, ktorý sa však nachádza vo vojenskom objekte, kde nie je verejný prístup.
Ktoré vojenské cintoríny patria k najväčším na Slovensku?
Z I. svetovej vojny sú tri druhy cintorínov: frontové, lazaretné a legionárske. Frontové cintoríny sa nachádzajú na severe východného Slovenska, pričom väčšina z nich zostala v pôvodnom stave. Niektoré dokonca ani neboli dobudované, nakoľko boli dané do dočasného stavu, ktorý sa mal riešiť, ale po II. svetovej vojne sa venovala pozornosť len vojnovým hrobom, ktoré sa týkali červenej armády. Jednoznačne možno povedať, že z hľadiska pochovaných je najväčší frontový cintorín vo Velkrope, ktorý sa v súčasnosti renovuje, pričom už prebieha tretia etapa jeho rekonštrukcie. Lazaretné, alebo zajatecké cintoríny vznikali pri lazaretoch a zajateckých táboroch prevažne juhu západného Slovenska a v niektorých lokalitách stredného Slovenska. Napríklad na vojnovom cintoríne v Komárne evidujeme viac ako 6 000 pochovaných rôznych národností. Aj v tomto prípade sa z lazaretného cintorína stal mestský, na ktorom boli vybudované aj civilné hroby, takže zostala len malá časť vojnových hrobov. V spolupráci so samosprávou v Komárne sme vybudovali pekný pamätník, na ktorom sú napísané počty padlých jednotlivých národností a príslušnosti k armáde. Môžem spomenúť aj vojnový cintorín vo Veľkom Mederi, kde je pochovaných viac ako 5 000 srbských vojakov. Žiaľ, stavebnou činnosťou a budovaním komunikácií bola v minulosti časť pohrebiska znehodnotená. Hroby sa podarilo zrekonštruovať, vybudovala sa tu kaplnka a starostlivosť o hroby je na výbornej úrovni. Na cintorín chodia pravidelné návštevy zo Srbska a srbskej ambasády. Viac ako tisíc talianskych vojakov je zase pochovaných v Dunajskej Strede a v Šamoríne. Treťou skupinou sú legionárske cintoríny, ktoré vznikali najmä na juhu stredného Slovenska počas konfliktov s československými légiami od 18. do 20. roku 20. storočia. Z legionárskych cintorínov môžem spomenúť najmä vojnový cintorín v Lučenci či Nových Zámkoch. Najlepšie sa dajú identifikovať vojnové cintoríny z II. svetovej vojny, ktoré vznikali po vojne v druhej polovici 40. rokov, respektíve boli dobudovávané v druhej polovici 50. rokov.
Kto sa má starať o vojnové hroby na Slovensku?
Vojnové hroby na Slovensku sú priamo vo vlastníctve, alebo v správe miest a obcí. Vlastník sa musí starať o tieto hroby z hľadiska zákona a taktiež na základe ženevských dohovorov, ktoré má Slovensko uzatvorené. Je niekoľko výnimiek, kde je vlastníkom Ministerstvo obrany SR, ktoré správu deleguje na konkrétne inštitúcie. To je však len v prípade štyroch objektov na území Slovenska.
Starajú sa vlastníci dostatočne o vojnové hroby?
Drvivá väčšina správcov je takých, ktorí sa snažia zákon dodržiavať, a starostlivosť zabezpečujú v medziach zákona. Niektoré obce sú veľmi iniciatívne a vykonávajú veľa vecí nad rámec zákona. Sú však aj také obce, ktoré nevykonávajú dostatočnú starostlivosť. Vo väčšine prípadov po našom upozornení, respektíve po upozornení okresného úradu, dôjde k náprave. Zatiaľ jediný problém máme na cintoríne v Nových Zámkoch, ktorý v súčasnosti riešime. Správcom vždy prízvukujeme, že vojnové hroby majú vo vlastníctve podobne ako cesty tretej triedy, či rôzne objekty kultúry.
Mnohí sa možno pýtajú, prečo vojnové hroby vlastnia obce a prečo táto problematika spadá pod Ministerstvo vnútra SR?
Vojnové hroby patria pod Ministerstvo vnútra SR z historického hľadiska, nakoľko budovanie vojnových pohrebísk počas I. svetovej. vojny mali na starosti žandárske stanice ako útvary polície. Neskôr prešla táto kompetencia na povereníctva štátu, pričom obce ich majú v správe od začiatku 90. rokov.
Obec si ako vlastník vojnového hrobu môže od Ministerstva vnútra SR požiadať každý rok približne desať eur na starostlivosť o hrob.
Zákon o vojnových hrobov umožňuje získať obci príspevok vo výške desať eur za kalendárny rok na starostlivosť o hrob. Tento príspevok sa každoročne zvyšuje valorizáciou o mieru inflácie. Okrem tohto príspevku Ministerstvo vnútra SR poskytuje aj príspevky na obnovu, alebo rekonštrukciu, čo však nie je zákonom nárokovateľné.
Aké povinnosti vyplývajú obci z hľadiska starostlivosti o vojnový hrob?
Zo ženevských dohovorov a zákona o vojnovom hrobe vyplýva, že vlastník, teda obec nemôže zrušiť vojnový hrob, musí ho dať do identifikovateľného stavu a starať sa o neho. Aj v prípade živelnej pohromy, právna ochrana zabezpečuje, že hrob musí byť daný do poznateľného stavu. Vojnový hrob je samozrejme vyčlenený od povinnosti platenia nájmu za jeho miesto. Niektorí pozostalí sa na nás obracajú, aby sme vyhlásili miesto posledného odpočinku ich prastarého otca, ktorý zahynul ako vojak, za vojnový hrob. Ľudia, ktorí si dávajú takúto žiadosť by si však mali uvedomiť, že v prípade nároku hrob získa štatút vojnového hrobu so všetkými výhodami, ale na druhej strane pozostalí s ním už nebudú môcť narábať a používať ho na iné účely, teda ani pochovávať doň ďalších príbuzných.
Aký rozpočet je v SR vyčlenený na správu vojnových cintorínov?
Na správu vojnových cintorínov je samostatný rozpočet v kapitole Ministerstva vnútra SR. V roku 2013 sme mali celkový rozpočet 240 000 eur, čo je síce značná finančná suma, ale treba si uvedomiť, že z nej sa vyplácajú zákonom nárokovateľné príspevky vo výške približne 170 000 eur, pričom približne 70 000 eur sa investuje do obnovy hrobov. Treba si taktiež uvedomiť, že z tejto sumy ešte musíme hradiť aj starostlivosť o hroby v zahraničí.
Na Slovensku je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej vojny a 9 179 hrobov z II. svetovej vojny. V akom stave sú vojnové cintoríny?
Žiaľ, musím konštatovať, v niektorých prípadoch stav cintorínov z I. svetovej vojny nie je uspokojivý. (Už ich bolo dosť zrekonštruovaných, ale stále je množstvo takých, ktoré sú v zlom stave – poznámka autora). Dôvodom sú najmä frontové pohrebiská na severovýchode Slovenska v ťažko dostupných terénoch, ale aj lazaretné cintoríny, ktoré boli v minulosti zanedbávané. Napríklad už samotná kontrolná činnosť týchto vojnových hrobov si vyžaduje náročnejšiu turistiku, nehovoriac o ich prípadnej rekonštrukcii. Napriek tomu máme prípady, keď sa nám podarilo pekne zrekonštruovať aj niektoré z týchto vojnových cintorínov. Od účinnosti zákona o vojnových hroboch (rok 2005) ich bolo zrekonštruovaných asi 30. Inak je to pri vojnových cintorínoch z II. svetovej vojny, kde je stav uspokojivý. Samozrejme, vždy sa nájde niečo, čo by sa dalo vylepšiť. Kritika je pozitívna aj negatívna. Myslím si však, že v starostlivosti o vojnové hroby sa môžeme porovnávať s okolitými krajinami, alebo Európou ako takou.
Boli v nedávnej minulosti vykonané nejaké rekonštrukcie vojnových cintorínov, respektíve pamätníkov padlým vojakom? Čo sa podarilo obnoviť na Slovensku za posledné roky?
Od existencie zákona o vojnových hroboch z roku 2005 sa na Slovensku podarilo zrealizovať množstvo rekonštrukcií. Snažili sme sa sústrediť pozornosť predovšetkým na miesta, kde bol havarijný stav. Keby sa nezakročilo, tak by došlo k zániku cintorína, respektíve pamätníka. V tomto roku sa nám v spolupráci s mestom podarilo začať rekonštrukciu cintorína v Dunajskej Strede, ktorý bol pred obnovou v nevyhovujúcom stave. Problémom boli náletové dreviny, ale aj vandali, ktorí sa pokúšali odkryť niektoré hroby. Cintorín je rozsiahly svojou plochou, ale postupne ho dávame do poriadku a pevne verím, že do roku 2018 by areál mohol byť zrekonštruovaný k všeobecnej spokojnosti. Okrem toho sme obnovovali pomníky červenej armády na Slavíne, v Humennom, v Žiline a taktiež viaceré pohrebiská na severe Slovenska, kde bola situácia najakútnejšia. Môžem spomenúť cintorín v Zborove, v Roškovciach, vo Vyšnom Mirošove, Hunkovciach, Vyšnej Jablonke, Čabinách, atď.
Spomínate, že ste participovali na rekonštrukcii Slavína, no v médiách sa stále upozorňuje na havarijný stav...
Na Ministerstvo vnútra SR je takmer každoročne podaná žiadosť o príspevok na rekonštrukciu bratislavského Slavína. Ministerstvo a magistrát Bratislavy za posledné roky investovalo do obnovy tejto pamiatky značné finančné prostriedky. Podarilo sa odstrániť prepadávajúcu sa dlažbu. Dovolím si však tvrdiť, že tento problém tu bude aj v budúcnosti pre nevhodné podložie. Ak by sme však nezasiahli, bratislavský Slavín by bol v oveľa horšom stave.
Veľmi pekne sa podarilo zrekonštruovať vojnový cintorín Kopčany v bratislavskej Petržalke...
Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Nachádzal sa neďaleko lazaretnej nemocnice, v ktorej zomierali zranení vojaci na následky zranení a chorôb. Aj toto pohrebisko bolo vo veľmi zlom stave. Trápili ho náletové rastliny a taktiež bezdomovci, ktorí sa ubytovali v neďalekých bunkroch a devastovali okolie. Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún. Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby. V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys ako aj zeleň.
Ministerstvo vnútra SR sa stará aj o vojnové hroby padlých slovenských vojakov v zahraničí...
Áno, MV SR spravuje slovenské vojnové hroby v zahraničí, ktoré sú v krajinách, s ktorými máme uzatvorené medzinárodné dohody. Ide najmä o Ruskú federáciu, kde sa staráme o vojnové hroby a pamätníky, ktoré sa nachádzajú na známej Transsibírskej magistrále. Väčšinu projektov robíme spoločne s Českou republikou, ktorá má vyčlenených ďaleko viac finančných prostriedkov na tento účel. Tento rok sme slávnostne odhalili prvý veľký pamätník na území Ruskej federácie a vôbec v regióne bývalého sovietskeho zväzu. Nachádza sa zhruba 1 550 km južne od Moskvy v meste Apšeronsk. Pamätník bol venovaný všetkým padlým, ktorí bojovali po boku Wehrmachtu v regióne Krasnodarsk. Na pamätníku je vypísaných 337 mien vojakov aj s ich dátumami narodenia a úmrtia. Na mieste bol zriadený aj spoločný hrob, kde bolo pochovaných aj sedem ostatkov slovenských vojakov. Potom sme zrekonštruovali viaceré vojnové hroby z druhej svetovej vojny na Ukrajine. Ďalšie vojnové hroby máme v Slovinsku, kde sme v minulom roku odhaľovali pamätník vojakom, ktorí slúžili v rakúsko-uhorskej armáde a padli na území dnešného Slovinska. Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny máme aj na území Talianska v mestách Fogliano di Redipuglia, Monte Grappa a regióne Pijava, kde sú hroby obidvoch strán, vrátane československých legionárov. Ďalej máme vojnové hroby vo Francúzsku, kde sme v tomto roku prispeli na obnovu československého pamätníka, pre čsl. legionárov významnom meste Darney. Každoročne sa tu konajú spomienkové slávnosti. Darney je príkladom toho, že spoločnými silami sa dá dosiahnuť vyššia efektivita pri obnove pamätníkov. Na tomto projekte participovalo okrem Slovenska aj Česko a samotné mesto Darney. Spolupráca so zahraničím je veľmi dobrá. Aj keď s niektorými krajinami sa nám nepodarilo uzatvoriť medzivládne dohody o vojnových hroboch. Jednou z nich je Poľská republika. Poľsko na jednej strane síce neprejavuje záujem o dohodu, ale komunikácia so samosprávou je veľmi dobrá. Spolupracujeme s konkrétnymi samosprávami a s rôznymi občianskymi združeniami, ktoré pôsobia v Poľskej republike. Takto sa nám podarilo obnoviť cintorín v meste Sanok – Zaluž, kde Slováci počas II. svetovej vojny absolvovali ťaženie Nemecka do Poľska, boje pri rieke San. Spolu je tu pochovaných 42 slovenských vojakov. V Poľsku možno spomenúť aj mesto Nowosielce, kde sme zrenovovali pamätník padlým príslušníkom 2. paradesantnej brigády.
Máte dosť finančných prostriedkov na rekonštrukcie a obnovu vojnových hrobov?
V tomto roku sme mali v rozpočte vyčlenených 70 000 eur na obnovu vojnových hrobov, čo je žalostne málo, nakoľko na Ministerstvo vnútra SR každoročne prichádzajú žiadosti na rekonštrukcie vo výške viac ako 1 300 000 eur. Okrem toho si treba uvedomiť, že zo sumy 70 000 eur ešte vyčleňujeme finančnú čiastku na starostlivosť o hroby v zahraničí. Najviac finančných prostriedkov na obnovu vojnových hrobov sa investovalo v roku 2005, keď bolo šesťdesiate výročie ukončenia vojny a za rok sa nám podarilo zrekonštruovať vyše 30 pamätníkov a vojnových cintorínov. V súčasnosti sme za rok schopní začať, respektíve obnovovať v priemere 13-14 objektov. Nedostatok finančných prostriedkov na tento účel sa MV SR snaží kompenzovať spoluprácou s tretím sektorom v rámci medzinárodnej spolupráce. Kvôli obnove vojnových hrobov oslovujeme partnerov z Nemecka či Ruska. Žiaľ, eurofondy v tomto prípade sa nedajú využiť, nakoľko si nevieme administratívne nárokovať finančnú čiastku.
Môžete prezradiť najbližšie obnovy, respektíve rekonštrukcie vojnových cintorínov?
Dopredu nevieme povedať, čo sa urobí, nakoľko všetko závisí od podaných žiadostí a finančných prostriedkov. V roku 2014 – 2018 však plánujeme venovať pozornosť najmä hrobom, respektíve pamätníkom, ktoré súvisia s prvou svetovou vojnou, vzhľadom na blížiace sa výročie ukončenia vojny. Okrem toho budeme pokračovať v už začatých rekonštrukciách, aby sa nezničilo niečo, čo sa už zrealizovalo.
Evidenciu vojnových hrobov vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Koľko vojnových hrobov je známych na Slovensku?
V evidencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky registrujeme celkovo 32 495 vojnových hrobov. Z tohto počtu je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej. vojny a 9 179 hrobov z II. svetovej vojny. Tieto údaje sa menia, nakoľko existuje veľké množstvo frontových cintorínov na severovýchode Slovenska v nedostupných terénoch, kde ešte stále nachádzame nové pohrebiská. Okrem toho evidujeme 923 iných pietnych symbolov, ktoré sa viažu k I. svetovej vojne, a 2 811 pietnych symbolov na pamiatku obetiam padlých v II. svetovej vojne. Pod pietnymi symbolmi rozumieme pamätné tabule, ktoré sa nachádzajú na budovách, alebo sú samostatne umiestnené na rôznych podstavcoch. Ďalej registrujeme rôzne pomníky, pamätníky, pamätné miesta ako údolie smrti, alebo rôzne areály v obciach, kde sú umiestňované aj muzeálne zbierky, ktoré sa viažu k vojnových udalostiam. MV SR z pohľadu zákona o vojnových hroboch sleduje vojnový hrob ako taký z hľadiska každoročného nároku správcu na príspevok.
Koľko vojakov je pochovaných na vojenských cintorínoch?
Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov. Z toho 65 900 vojakov prišlo o život v I. svetovej vojne a viac ako 93 000 vojnových obetí je z II. svetovej vojny.
 |
|
Ing. Jana Kráľová, Odd. vnútorných vecí a vojnových memoárov, Sekcia verejnej správy MV SR
|
Samozrejme, že niektoré cintoríny sa viažu napríklad k nemeckej, červenej, alebo rumunskej armáde, ale počty vojakov jednotlivých národností nevieme spresniť. Napríklad v Rakúskej armáde z I. svetovej vojny, či v červenej armáde by sme veľmi ťažko identifikovali národnosti. Ale vo všeobecnosti je možné povedať, že na území Slovenskej republiky je okrem Slovákov a Čechov najviac padlých vojakov národnosti ruskej, ďalej talianskej, rumunskej, nemeckej či maďarskej. Registrujeme dokonca padlých Turkov, dvoch Američanov, ale aj niekoľko príslušníkov britskej armády.
Môžete prezradiť, kde sa nachádzajú hroby tureckých vojakov?
Štyri turecké vojnové hroby, ktoré sú dokonca identifikovateľné podľa náhrobku, je možné nájsť na zachovalom vojenskom cintoríne v Nitre v časti Mlynárce. Ďalších dvadsať tureckých vojakov je pochovaných na verejných cintorínoch v Nitre. V priebehu normalizácie totiž vojnové cintoríny z I. svetovej vojny nemali až takú vážnosť, a tak okolo nich začali vznikať civilné hroby. Niektorí padlí moslimského vierovyznania, medzi nimi aj tureckí vojaci, sú pochovaní aj na cintoríne v Trenčíne, ktorý sa však nachádza vo vojenskom objekte, kde nie je verejný prístup.
Ktoré vojenské cintoríny patria k najväčším na Slovensku?
Z I. svetovej vojny sú tri druhy cintorínov: frontové, lazaretné a legionárske. Frontové cintoríny sa nachádzajú na severe východného Slovenska, pričom väčšina z nich zostala v pôvodnom stave. Niektoré dokonca ani neboli dobudované, nakoľko boli dané do dočasného stavu, ktorý sa mal riešiť, ale po II. svetovej vojne sa venovala pozornosť len vojnovým hrobom, ktoré sa týkali červenej armády. Jednoznačne možno povedať, že z hľadiska pochovaných je najväčší frontový cintorín vo Velkrope, ktorý sa v súčasnosti renovuje, pričom už prebieha tretia etapa jeho rekonštrukcie. Lazaretné, alebo zajatecké cintoríny vznikali pri lazaretoch a zajateckých táboroch prevažne juhu západného Slovenska a v niektorých lokalitách stredného Slovenska. Napríklad na vojnovom cintoríne v Komárne evidujeme viac ako 6 000 pochovaných rôznych národností. Aj v tomto prípade sa z lazaretného cintorína stal mestský, na ktorom boli vybudované aj civilné hroby, takže zostala len malá časť vojnových hrobov. V spolupráci so samosprávou v Komárne sme vybudovali pekný pamätník, na ktorom sú napísané počty padlých jednotlivých národností a príslušnosti k armáde. Môžem spomenúť aj vojnový cintorín vo Veľkom Mederi, kde je pochovaných viac ako 5 000 srbských vojakov. Žiaľ, stavebnou činnosťou a budovaním komunikácií bola v minulosti časť pohrebiska znehodnotená. Hroby sa podarilo zrekonštruovať, vybudovala sa tu kaplnka a starostlivosť o hroby je na výbornej úrovni. Na cintorín chodia pravidelné návštevy zo Srbska a srbskej ambasády. Viac ako tisíc talianskych vojakov je zase pochovaných v Dunajskej Strede a v Šamoríne. Treťou skupinou sú legionárske cintoríny, ktoré vznikali najmä na juhu stredného Slovenska počas konfliktov s československými légiami od 18. do 20. roku 20. storočia. Z legionárskych cintorínov môžem spomenúť najmä vojnový cintorín v Lučenci či Nových Zámkoch. Najlepšie sa dajú identifikovať vojnové cintoríny z II. svetovej vojny, ktoré vznikali po vojne v druhej polovici 40. rokov, respektíve boli dobudovávané v druhej polovici 50. rokov.
Kto sa má starať o vojnové hroby na Slovensku?
Vojnové hroby na Slovensku sú priamo vo vlastníctve, alebo v správe miest a obcí. Vlastník sa musí starať o tieto hroby z hľadiska zákona a taktiež na základe ženevských dohovorov, ktoré má Slovensko uzatvorené. Je niekoľko výnimiek, kde je vlastníkom Ministerstvo obrany SR, ktoré správu deleguje na konkrétne inštitúcie. To je však len v prípade štyroch objektov na území Slovenska.
Starajú sa vlastníci dostatočne o vojnové hroby?
Drvivá väčšina správcov je takých, ktorí sa snažia zákon dodržiavať, a starostlivosť zabezpečujú v medziach zákona. Niektoré obce sú veľmi iniciatívne a vykonávajú veľa vecí nad rámec zákona. Sú však aj také obce, ktoré nevykonávajú dostatočnú starostlivosť. Vo väčšine prípadov po našom upozornení, respektíve po upozornení okresného úradu, dôjde k náprave. Zatiaľ jediný problém máme na cintoríne v Nových Zámkoch, ktorý v súčasnosti riešime. Správcom vždy prízvukujeme, že vojnové hroby majú vo vlastníctve podobne ako cesty tretej triedy, či rôzne objekty kultúry.
Mnohí sa možno pýtajú, prečo vojnové hroby vlastnia obce a prečo táto problematika spadá pod Ministerstvo vnútra SR?
Vojnové hroby patria pod Ministerstvo vnútra SR z historického hľadiska, nakoľko budovanie vojnových pohrebísk počas I. svetovej. vojny mali na starosti žandárske stanice ako útvary polície. Neskôr prešla táto kompetencia na povereníctva štátu, pričom obce ich majú v správe od začiatku 90. rokov.
Obec si ako vlastník vojnového hrobu môže od Ministerstva vnútra SR požiadať každý rok približne desať eur na starostlivosť o hrob.
Zákon o vojnových hrobov umožňuje získať obci príspevok vo výške desať eur za kalendárny rok na starostlivosť o hrob. Tento príspevok sa každoročne zvyšuje valorizáciou o mieru inflácie. Okrem tohto príspevku Ministerstvo vnútra SR poskytuje aj príspevky na obnovu, alebo rekonštrukciu, čo však nie je zákonom nárokovateľné.
 |
|
Ústredný vojenský cintorín Červenej armády vo Zvolene, viac foto v prílohe
|
Zo ženevských dohovorov a zákona o vojnovom hrobe vyplýva, že vlastník, teda obec nemôže zrušiť vojnový hrob, musí ho dať do identifikovateľného stavu a starať sa o neho. Aj v prípade živelnej pohromy, právna ochrana zabezpečuje, že hrob musí byť daný do poznateľného stavu. Vojnový hrob je samozrejme vyčlenený od povinnosti platenia nájmu za jeho miesto. Niektorí pozostalí sa na nás obracajú, aby sme vyhlásili miesto posledného odpočinku ich prastarého otca, ktorý zahynul ako vojak, za vojnový hrob. Ľudia, ktorí si dávajú takúto žiadosť by si však mali uvedomiť, že v prípade nároku hrob získa štatút vojnového hrobu so všetkými výhodami, ale na druhej strane pozostalí s ním už nebudú môcť narábať a používať ho na iné účely, teda ani pochovávať doň ďalších príbuzných.
Aký rozpočet je v SR vyčlenený na správu vojnových cintorínov?
Na správu vojnových cintorínov je samostatný rozpočet v kapitole Ministerstva vnútra SR. V roku 2013 sme mali celkový rozpočet 240 000 eur, čo je síce značná finančná suma, ale treba si uvedomiť, že z nej sa vyplácajú zákonom nárokovateľné príspevky vo výške približne 170 000 eur, pričom približne 70 000 eur sa investuje do obnovy hrobov. Treba si taktiež uvedomiť, že z tejto sumy ešte musíme hradiť aj starostlivosť o hroby v zahraničí.
Na Slovensku je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej vojny a 9 179 hrobov z II. svetovej vojny. V akom stave sú vojnové cintoríny?
Žiaľ, musím konštatovať, v niektorých prípadoch stav cintorínov z I. svetovej vojny nie je uspokojivý. (Už ich bolo dosť zrekonštruovaných, ale stále je množstvo takých, ktoré sú v zlom stave – poznámka autora). Dôvodom sú najmä frontové pohrebiská na severovýchode Slovenska v ťažko dostupných terénoch, ale aj lazaretné cintoríny, ktoré boli v minulosti zanedbávané. Napríklad už samotná kontrolná činnosť týchto vojnových hrobov si vyžaduje náročnejšiu turistiku, nehovoriac o ich prípadnej rekonštrukcii. Napriek tomu máme prípady, keď sa nám podarilo pekne zrekonštruovať aj niektoré z týchto vojnových cintorínov. Od účinnosti zákona o vojnových hroboch (rok 2005) ich bolo zrekonštruovaných asi 30. Inak je to pri vojnových cintorínoch z II. svetovej vojny, kde je stav uspokojivý. Samozrejme, vždy sa nájde niečo, čo by sa dalo vylepšiť. Kritika je pozitívna aj negatívna. Myslím si však, že v starostlivosti o vojnové hroby sa môžeme porovnávať s okolitými krajinami, alebo Európou ako takou.
Boli v nedávnej minulosti vykonané nejaké rekonštrukcie vojnových cintorínov, respektíve pamätníkov padlým vojakom? Čo sa podarilo obnoviť na Slovensku za posledné roky?
Od existencie zákona o vojnových hroboch z roku 2005 sa na Slovensku podarilo zrealizovať množstvo rekonštrukcií. Snažili sme sa sústrediť pozornosť predovšetkým na miesta, kde bol havarijný stav. Keby sa nezakročilo, tak by došlo k zániku cintorína, respektíve pamätníka. V tomto roku sa nám v spolupráci s mestom podarilo začať rekonštrukciu cintorína v Dunajskej Strede, ktorý bol pred obnovou v nevyhovujúcom stave. Problémom boli náletové dreviny, ale aj vandali, ktorí sa pokúšali odkryť niektoré hroby. Cintorín je rozsiahly svojou plochou, ale postupne ho dávame do poriadku a pevne verím, že do roku 2018 by areál mohol byť zrekonštruovaný k všeobecnej spokojnosti. Okrem toho sme obnovovali pomníky červenej armády na Slavíne, v Humennom, v Žiline a taktiež viaceré pohrebiská na severe Slovenska, kde bola situácia najakútnejšia. Môžem spomenúť cintorín v Zborove, v Roškovciach, vo Vyšnom Mirošove, Hunkovciach, Vyšnej Jablonke, Čabinách, atď.
Spomínate, že ste participovali na rekonštrukcii Slavína, no v médiách sa stále upozorňuje na havarijný stav...
Na Ministerstvo vnútra SR je takmer každoročne podaná žiadosť o príspevok na rekonštrukciu bratislavského Slavína. Ministerstvo a magistrát Bratislavy za posledné roky investovalo do obnovy tejto pamiatky značné finančné prostriedky. Podarilo sa odstrániť prepadávajúcu sa dlažbu. Dovolím si však tvrdiť, že tento problém tu bude aj v budúcnosti pre nevhodné podložie. Ak by sme však nezasiahli, bratislavský Slavín by bol v oveľa horšom stave.
 |
|
Bratislavská Petržalka, cintorín Kopčany, viac foto v prílohe
|
Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Nachádzal sa neďaleko lazaretnej nemocnice, v ktorej zomierali zranení vojaci na následky zranení a chorôb. Aj toto pohrebisko bolo vo veľmi zlom stave. Trápili ho náletové rastliny a taktiež bezdomovci, ktorí sa ubytovali v neďalekých bunkroch a devastovali okolie. Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún. Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby. V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys ako aj zeleň.
Ministerstvo vnútra SR sa stará aj o vojnové hroby padlých slovenských vojakov v zahraničí...
Áno, MV SR spravuje slovenské vojnové hroby v zahraničí, ktoré sú v krajinách, s ktorými máme uzatvorené medzinárodné dohody. Ide najmä o Ruskú federáciu, kde sa staráme o vojnové hroby a pamätníky, ktoré sa nachádzajú na známej Transsibírskej magistrále. Väčšinu projektov robíme spoločne s Českou republikou, ktorá má vyčlenených ďaleko viac finančných prostriedkov na tento účel. Tento rok sme slávnostne odhalili prvý veľký pamätník na území Ruskej federácie a vôbec v regióne bývalého sovietskeho zväzu. Nachádza sa zhruba 1 550 km južne od Moskvy v meste Apšeronsk. Pamätník bol venovaný všetkým padlým, ktorí bojovali po boku Wehrmachtu v regióne Krasnodarsk. Na pamätníku je vypísaných 337 mien vojakov aj s ich dátumami narodenia a úmrtia. Na mieste bol zriadený aj spoločný hrob, kde bolo pochovaných aj sedem ostatkov slovenských vojakov. Potom sme zrekonštruovali viaceré vojnové hroby z druhej svetovej vojny na Ukrajine. Ďalšie vojnové hroby máme v Slovinsku, kde sme v minulom roku odhaľovali pamätník vojakom, ktorí slúžili v rakúsko-uhorskej armáde a padli na území dnešného Slovinska. Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny máme aj na území Talianska v mestách Fogliano di Redipuglia, Monte Grappa a regióne Pijava, kde sú hroby obidvoch strán, vrátane československých legionárov. Ďalej máme vojnové hroby vo Francúzsku, kde sme v tomto roku prispeli na obnovu československého pamätníka, pre čsl. legionárov významnom meste Darney. Každoročne sa tu konajú spomienkové slávnosti. Darney je príkladom toho, že spoločnými silami sa dá dosiahnuť vyššia efektivita pri obnove pamätníkov. Na tomto projekte participovalo okrem Slovenska aj Česko a samotné mesto Darney. Spolupráca so zahraničím je veľmi dobrá. Aj keď s niektorými krajinami sa nám nepodarilo uzatvoriť medzivládne dohody o vojnových hroboch. Jednou z nich je Poľská republika. Poľsko na jednej strane síce neprejavuje záujem o dohodu, ale komunikácia so samosprávou je veľmi dobrá. Spolupracujeme s konkrétnymi samosprávami a s rôznymi občianskymi združeniami, ktoré pôsobia v Poľskej republike. Takto sa nám podarilo obnoviť cintorín v meste Sanok – Zaluž, kde Slováci počas II. svetovej vojny absolvovali ťaženie Nemecka do Poľska, boje pri rieke San. Spolu je tu pochovaných 42 slovenských vojakov. V Poľsku možno spomenúť aj mesto Nowosielce, kde sme zrenovovali pamätník padlým príslušníkom 2. paradesantnej brigády.
 |
|
Bratislavský Slavín, viac foto v prílohe
|
V tomto roku sme mali v rozpočte vyčlenených 70 000 eur na obnovu vojnových hrobov, čo je žalostne málo, nakoľko na Ministerstvo vnútra SR každoročne prichádzajú žiadosti na rekonštrukcie vo výške viac ako 1 300 000 eur. Okrem toho si treba uvedomiť, že zo sumy 70 000 eur ešte vyčleňujeme finančnú čiastku na starostlivosť o hroby v zahraničí. Najviac finančných prostriedkov na obnovu vojnových hrobov sa investovalo v roku 2005, keď bolo šesťdesiate výročie ukončenia vojny a za rok sa nám podarilo zrekonštruovať vyše 30 pamätníkov a vojnových cintorínov. V súčasnosti sme za rok schopní začať, respektíve obnovovať v priemere 13-14 objektov. Nedostatok finančných prostriedkov na tento účel sa MV SR snaží kompenzovať spoluprácou s tretím sektorom v rámci medzinárodnej spolupráce. Kvôli obnove vojnových hrobov oslovujeme partnerov z Nemecka či Ruska. Žiaľ, eurofondy v tomto prípade sa nedajú využiť, nakoľko si nevieme administratívne nárokovať finančnú čiastku.
Môžete prezradiť najbližšie obnovy, respektíve rekonštrukcie vojnových cintorínov?
Dopredu nevieme povedať, čo sa urobí, nakoľko všetko závisí od podaných žiadostí a finančných prostriedkov. V roku 2014 – 2018 však plánujeme venovať pozornosť najmä hrobom, respektíve pamätníkom, ktoré súvisia s prvou svetovou vojnou, vzhľadom na blížiace sa výročie ukončenia vojny. Okrem toho budeme pokračovať v už začatých rekonštrukciách, aby sa nezničilo niečo, čo sa už zrealizovalo.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 21 fotografií
