Vojenské cintoríny v Prešove
Nemecký vojenský cintorín
Spomedzi vojenských pohrebísk vyčnieva na Prešovskom cintoríne stupňom údržby a upravenosťou prostredia cintorín nemeckej armády z druhej svetovej vojny. Nachádza sa na ňom viac ako dvesto krížov, pod každým z nich je pochovaných šesť nemeckých vojakov. Ide o bojovníkov, ktorí padli v oblasti Východného Slovenska, alebo podľahli zraneniam v Prešovskej nemocnici. Cintorín bol vytvorený v roku 1944. Na konci druhej svetovej vojny tu pod drevenými krížmi odpočívalo 560 vojakov.
Niektoré kríže však boli znehodnotené v dôsledku výstavby civilných hrobov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemecká strana v roku 1992 rozhodla pre exhumáciu vojakov ležiacich v zachovaných hroboch. Zároveň tu na začiatku deväťdesiatych rokov prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Pôvodné drevené kríže boli nahradené súčasnými žulovými a pochovali sa tu aj ďalší nemeckí vojaci, ktorí padli na území Východného Slovenska. V piatich prípadoch pomáhali pri identifikácii nebožtíkov počas rekonštrukcie pohrebiska miestni obyvatelia – bývalé priateľky nemeckých vojakov. Cintorín bol slávnostne otvorený 17. septembra 1994.
Ako však pri rôznych príležitostiach opakovane upozorňuje Michal Bochin zo Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku: „Nemecká strana nechce vytvárať z týchto pohrebísk pamätníky. Nemecké vojenské cintoríny majú byť pietnymi miestami.“ Bochin zároveň poukázal na druhý základný princíp rekonštrukcie nemeckých vojenských cintorínov, ktorým je snaha o zakomponovanie domácej architektúry. Výsledkom týchto snáh je nedávno zrekonštruovaný drevený kríž a samotný vstupný objekt nemeckého vojenského cintorína v Prešove. Ďalším, posledným princípom rekonštrukcie nemeckých pohrebísk je podľa Bochina: „Prepojenie vojenskej časti s civilnými hrobmi, aby tí, ktorí sú tu pochovaní, neboli izolovaní, ale zjednotení aspoň takýmto spôsobom.“
Na cintoríne sa tiež nachádzajú bronzové tabule s vyvýšeným písmom, na ktorých sú uvedené mená a údaje padlých, ktorí sa nenašli, ale sú na nich tiež mená zosnulých príslušníkov nemeckej armády, ktorí odpočívajú medzi neznámymi vojakmi. No aj keď ide v podstate o cintorín nepriateľských vojakov, v čase našej návštevy na ňom neboli viditeľné ani len stopy po vandalizme, či pohodených odpadkoch.
Slovenský vojenský cintorín
V tesnej blízkosti nemeckého vojenského cintorína sa nachádza slovenský vojenský cintorín z druhej svetovej vojny. Ide o unikátny cintorín, jediný svojho druhu na Slovensku. Celkovo je tu pochovaných 122 slovenských vojakov, ktorí zahynuli na Východnom fronte, podľahli zraneniam v Prešovskej nemocnici, alebo padli na území Východného Slovenska. Ostatní nebohí príslušníci Tisovho slovenského vojska sú pochovaní v zahraničí. Cintorín bol zrenovovaný v roku 2005 z prostriedkov Ministerstva vnútra SR a v spolupráci s mestom Prešov. Tejto rekonštrukcii predchádzala oprava spadnutej steny za ústredným krížom, ktorá však bola realizovaná na náklady Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojenské hroby (Volksbund). Počas prác na pohrebisku boli vymenené aj viaceré poškodené kamenné kríže, ktoré nahradili repliky vyrobené podľa pôvodných zachovaných krížov.
Aj pri rekonštrukcii a identifikovaní vojakov tohto cintorína pomáhal Michal Bochin. Podľa neho sa vraj spočiatku mnohí príbuzní padlých slovenských vojakov hanbili navštevovať tento cintorín, ale v poslednom čase sa situácia zlepšuje. Jeden z pozostalých dokonca nechal opraviť skomolené meno svojho brata uvedené na kríži a ďalší dvaja príbuzní tu pochovaných vojakov dali obnoviť mená príbuzných na náhrobkoch za vlastné peniaze.
Bochin sa začal slovenským cintorínom zaoberať na žiadosť generálporučíka Jána Husáka, ktorý skonal koncom minulého roka. Husák bol taktiež predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v rokoch 1992 – 1998 a od roku 2002 až do svojej smrti pôsobil ako čestný predseda SZPB. Husák Bochina oslovil ako odborníka na rekonštrukciu vojnových cintorínov, pričom generálporučík podotkol, že mnohí z tu pochovaných slovenských vojakov boli jeho kamaráti, ktorí nestihli prebehnúť na stranu Spojencov. Títo vojaci vykonávali povinnú základnú vojenskú službu a museli pod hrozbou sankcií za dezerciu nastúpiť na Východný front, aj keď je možné, že sa s nacistickou ideológiou vôbec nestotožňovali. Samotný Husák bojoval po ukončení Popradskej poddôstojníckej školy v radoch armády Slovenského štátu a až neskôr prešiel k partizánom. Je však otázne, či tu pochovaní vojaci naozaj chceli prejsť na stranu Spojencov, ako upozorňuje Bochin: „Bez ohľadu na to, ako negatívne hodnotíme Slovenský štát, títo vojaci patria do našej histórie.“
Cintorín už síce vyzerá oveľa krajšie, ako v čase pred rekonštrukciou, keď bol husto zarastený burinou, ale aj tak ho ešte čaká množstvo opráv. V prvom rade je nutné vyriešiť otázku stabilizácie múru za hlavným krížom, opraviť spodný múrik a hlavne dopísať mená 44 slovenských vojakov na tabuľu za centrálnym krížom. Tá totiž aktuálne uvádza iba 78 mien, no ako už bolo uvedené, na cintoríne je pochovaných 122 vojakov.
Cintorín Rakúsko – uhorskej armády
Nad nemeckým vojenským cintorínom je situované ďalšie pohrebisko – vojenský cintorín cisársko-kráľovských vojakov z 1. svetovej vojny. Pôvodne tu na troch hrobových poliach ležalo viac ako 1 521 vojakov rôznych národností – Maďarov, Juhoslovanov, Rusov, Nemcov, Rumunov, Čechov a Slovákov. V dôsledku výstavby civilných hrobov, ako aj terénnych úprav na prešovskom cintoríne, však ostalo zachovaných iba niekoľko žulových krížov, pod ktorými je pochovaných asi 300 bojovníkov.
V roku 2003 nechal pohrebisko zrekonštruovať rakúsky Čierny kríž – organizácia, ktorá sa dlhodobo zaoberá renováciou rakúskych pohrebísk z oboch svetových vojen. Počas prác na cintoríne bol vymenený trávnik, postavený ústredný kríž a umiestnil sa tu aj zoznam všetkých, pôvodne pochovaných vojakov. Nie všetci ale umreli v bojoch, alebo na následky ťažkých zranení. Niektorí z pochovaných bojovníkov podľahli epidémiám ako týfus, či ťažká forma chrípky. Sú tu tiež pochovaní vojaci, ktorí padli v Maďarsko – Česko-slovenskej vojne z rokov 1918 – 1919. V tesnej blízkosti tohto cintorína sa nachádza aj spoločný hrob 226 poľských vojakov z 1. svetovej vojny.
Ďalší pochovaní vojaci
Na Hlavnom cintoríne v Prešove je taktiež možné nájsť hroby česko-slovenských vojakov vybudované v medzivojnovom období. Miesto svojho posledného odpočinku tu našli aj dvaja poľskí piloti, zostrelení pri Ostrovanoch neďaleko Prešova a niekoľko sovietskych vojakov.
Cintorín nezabúda ani na civilné obete vojny. Nachádza sa tu i pamätník venovaný neznámym obetiam nemeckého fašizmu, ktoré zahynuli vo väzení gestapa pri sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944. Na cintoríne je tiež umiestnený pomník Andreja Tomáša a jeho syna Jána, ktorí sa stali obeťami agresie dňa 2. júla 1919, keď ich zavraždili príslušníci armády Maďarskej republiky rád ustupujúci z Prešova pred Česko-slovenským vojskom.
Spomedzi vojenských pohrebísk vyčnieva na Prešovskom cintoríne stupňom údržby a upravenosťou prostredia cintorín nemeckej armády z druhej svetovej vojny. Nachádza sa na ňom viac ako dvesto krížov, pod každým z nich je pochovaných šesť nemeckých vojakov. Ide o bojovníkov, ktorí padli v oblasti Východného Slovenska, alebo podľahli zraneniam v Prešovskej nemocnici. Cintorín bol vytvorený v roku 1944. Na konci druhej svetovej vojny tu pod drevenými krížmi odpočívalo 560 vojakov.
Niektoré kríže však boli znehodnotené v dôsledku výstavby civilných hrobov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemecká strana v roku 1992 rozhodla pre exhumáciu vojakov ležiacich v zachovaných hroboch. Zároveň tu na začiatku deväťdesiatych rokov prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Pôvodné drevené kríže boli nahradené súčasnými žulovými a pochovali sa tu aj ďalší nemeckí vojaci, ktorí padli na území Východného Slovenska. V piatich prípadoch pomáhali pri identifikácii nebožtíkov počas rekonštrukcie pohrebiska miestni obyvatelia – bývalé priateľky nemeckých vojakov. Cintorín bol slávnostne otvorený 17. septembra 1994.
 |
|
doc. PhDr. Michal Bochin
|
Na cintoríne sa tiež nachádzajú bronzové tabule s vyvýšeným písmom, na ktorých sú uvedené mená a údaje padlých, ktorí sa nenašli, ale sú na nich tiež mená zosnulých príslušníkov nemeckej armády, ktorí odpočívajú medzi neznámymi vojakmi. No aj keď ide v podstate o cintorín nepriateľských vojakov, v čase našej návštevy na ňom neboli viditeľné ani len stopy po vandalizme, či pohodených odpadkoch.
Slovenský vojenský cintorín
V tesnej blízkosti nemeckého vojenského cintorína sa nachádza slovenský vojenský cintorín z druhej svetovej vojny. Ide o unikátny cintorín, jediný svojho druhu na Slovensku. Celkovo je tu pochovaných 122 slovenských vojakov, ktorí zahynuli na Východnom fronte, podľahli zraneniam v Prešovskej nemocnici, alebo padli na území Východného Slovenska. Ostatní nebohí príslušníci Tisovho slovenského vojska sú pochovaní v zahraničí. Cintorín bol zrenovovaný v roku 2005 z prostriedkov Ministerstva vnútra SR a v spolupráci s mestom Prešov. Tejto rekonštrukcii predchádzala oprava spadnutej steny za ústredným krížom, ktorá však bola realizovaná na náklady Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojenské hroby (Volksbund). Počas prác na pohrebisku boli vymenené aj viaceré poškodené kamenné kríže, ktoré nahradili repliky vyrobené podľa pôvodných zachovaných krížov.
Aj pri rekonštrukcii a identifikovaní vojakov tohto cintorína pomáhal Michal Bochin. Podľa neho sa vraj spočiatku mnohí príbuzní padlých slovenských vojakov hanbili navštevovať tento cintorín, ale v poslednom čase sa situácia zlepšuje. Jeden z pozostalých dokonca nechal opraviť skomolené meno svojho brata uvedené na kríži a ďalší dvaja príbuzní tu pochovaných vojakov dali obnoviť mená príbuzných na náhrobkoch za vlastné peniaze.
Bochin sa začal slovenským cintorínom zaoberať na žiadosť generálporučíka Jána Husáka, ktorý skonal koncom minulého roka. Husák bol taktiež predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v rokoch 1992 – 1998 a od roku 2002 až do svojej smrti pôsobil ako čestný predseda SZPB. Husák Bochina oslovil ako odborníka na rekonštrukciu vojnových cintorínov, pričom generálporučík podotkol, že mnohí z tu pochovaných slovenských vojakov boli jeho kamaráti, ktorí nestihli prebehnúť na stranu Spojencov. Títo vojaci vykonávali povinnú základnú vojenskú službu a museli pod hrozbou sankcií za dezerciu nastúpiť na Východný front, aj keď je možné, že sa s nacistickou ideológiou vôbec nestotožňovali. Samotný Husák bojoval po ukončení Popradskej poddôstojníckej školy v radoch armády Slovenského štátu a až neskôr prešiel k partizánom. Je však otázne, či tu pochovaní vojaci naozaj chceli prejsť na stranu Spojencov, ako upozorňuje Bochin: „Bez ohľadu na to, ako negatívne hodnotíme Slovenský štát, títo vojaci patria do našej histórie.“
Cintorín už síce vyzerá oveľa krajšie, ako v čase pred rekonštrukciou, keď bol husto zarastený burinou, ale aj tak ho ešte čaká množstvo opráv. V prvom rade je nutné vyriešiť otázku stabilizácie múru za hlavným krížom, opraviť spodný múrik a hlavne dopísať mená 44 slovenských vojakov na tabuľu za centrálnym krížom. Tá totiž aktuálne uvádza iba 78 mien, no ako už bolo uvedené, na cintoríne je pochovaných 122 vojakov.
 |
|
Hroby vojakov Rakúsko – Uhorskej cisárskej a kráľovskej armády z 1. svetovej vojny na Vojenskom a epidemickom cintoríne
z 1. svetovej vojny v Prešove. |
Nad nemeckým vojenským cintorínom je situované ďalšie pohrebisko – vojenský cintorín cisársko-kráľovských vojakov z 1. svetovej vojny. Pôvodne tu na troch hrobových poliach ležalo viac ako 1 521 vojakov rôznych národností – Maďarov, Juhoslovanov, Rusov, Nemcov, Rumunov, Čechov a Slovákov. V dôsledku výstavby civilných hrobov, ako aj terénnych úprav na prešovskom cintoríne, však ostalo zachovaných iba niekoľko žulových krížov, pod ktorými je pochovaných asi 300 bojovníkov.
V roku 2003 nechal pohrebisko zrekonštruovať rakúsky Čierny kríž – organizácia, ktorá sa dlhodobo zaoberá renováciou rakúskych pohrebísk z oboch svetových vojen. Počas prác na cintoríne bol vymenený trávnik, postavený ústredný kríž a umiestnil sa tu aj zoznam všetkých, pôvodne pochovaných vojakov. Nie všetci ale umreli v bojoch, alebo na následky ťažkých zranení. Niektorí z pochovaných bojovníkov podľahli epidémiám ako týfus, či ťažká forma chrípky. Sú tu tiež pochovaní vojaci, ktorí padli v Maďarsko – Česko-slovenskej vojne z rokov 1918 – 1919. V tesnej blízkosti tohto cintorína sa nachádza aj spoločný hrob 226 poľských vojakov z 1. svetovej vojny.
Ďalší pochovaní vojaci
Na Hlavnom cintoríne v Prešove je taktiež možné nájsť hroby česko-slovenských vojakov vybudované v medzivojnovom období. Miesto svojho posledného odpočinku tu našli aj dvaja poľskí piloti, zostrelení pri Ostrovanoch neďaleko Prešova a niekoľko sovietskych vojakov.
Cintorín nezabúda ani na civilné obete vojny. Nachádza sa tu i pamätník venovaný neznámym obetiam nemeckého fašizmu, ktoré zahynuli vo väzení gestapa pri sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944. Na cintoríne je tiež umiestnený pomník Andreja Tomáša a jeho syna Jána, ktorí sa stali obeťami agresie dňa 2. júla 1919, keď ich zavraždili príslušníci armády Maďarskej republiky rád ustupujúci z Prešova pred Česko-slovenským vojskom.
Späť na tému O cintorínoch
