Vianočný čas za hranicami
Koniec roka so sebou prináša v našich končinách zvláštnu atmosféru, ktorej prispôsobujeme svoje správanie a trávenie času. Všetci sa snažia pripraviť na posledné dni v roku tak, aby boli slávnostné a hlavne bohaté z materiálneho hľadiska pre oči i žalúdky.
Mnohí za tento zhon zaplatia zdravotnými komplikáciami a poniektorí aj svojim životom. Dopravné nehody fatálne chyby v správaní sa počas presunov si niekedy žiaľ odnesú aj tí najnevinnejší, najmenší a najdrahší. Dávajme na seba a ostatných okolo nás pozor, buďme k sebe tolerantní milí a ohľaduplní, aby každý z nás mohol pokojne usadnúť k štedrovečernému stolu.
Aby sme len nefilozofovali, pozrime sa na vianočný čas aj očami žijúcich v iných krajoch, krajinách či kontinentoch. Zvyky na Slovensku sú veľmi pestré a tradície a obyčaje sa doslova líšia od dediny po dedinu zvlášť v tých lokalitách, kde žijú viaceré skupiny obyvateľov (neraz sa prelínajú navzájom).
Ako príklad uvediem Šariš, Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Spiš, Gemer, Zamagurie. Na tieto zvyklosti u nás sa pozrieme v druhej časti, teraz poďme za hranice Slovenska.
Mnohí za tento zhon zaplatia zdravotnými komplikáciami a poniektorí aj svojim životom. Dopravné nehody fatálne chyby v správaní sa počas presunov si niekedy žiaľ odnesú aj tí najnevinnejší, najmenší a najdrahší. Dávajme na seba a ostatných okolo nás pozor, buďme k sebe tolerantní milí a ohľaduplní, aby každý z nás mohol pokojne usadnúť k štedrovečernému stolu.
Aby sme len nefilozofovali, pozrime sa na vianočný čas aj očami žijúcich v iných krajoch, krajinách či kontinentoch. Zvyky na Slovensku sú veľmi pestré a tradície a obyčaje sa doslova líšia od dediny po dedinu zvlášť v tých lokalitách, kde žijú viaceré skupiny obyvateľov (neraz sa prelínajú navzájom).
Ako príklad uvediem Šariš, Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Spiš, Gemer, Zamagurie. Na tieto zvyklosti u nás sa pozrieme v druhej časti, teraz poďme za hranice Slovenska.
Vianoce za hranicami
Cyprus
Viac ako inde tu myslia na svojich predkov, preto je na štedrý deň nepísaným pravidlom návšteva cintorína. Najskôr sa zúčastnia bohoslužieb v kostole, potom sa vyberú na cintorín. V tento deň kladú kvety na hroby, spomínajú a modlia sa za zosnulých (podobne ako my na „Dušičky“).
Cyperčania ozdobujú svoje príbytky vetvičkami jedličky alebo olivy. Tesne pred Štedrým dňom zvlášť na dedinách prebiehajú zabíjačky ošípaných ako ich poznáme aj my Na večeru sa pripravujú najrôznejšie pokrmy podľa toho čo v rodinách preferujú. Na stole tak nájdeme od šunky, klobásy, kapustu. Pečie sa bravčové, jahňacie i moriak, pochúťkou je divina. Deti chodia po domoch a spievajú koledy, dostávajú za to mandle, vajíčka, syr a napečené sladkosti. V tento deň darčeky nedostávajú.
V posledný deň roka sa všetci pripravujú na príchod toho nového a darčeky ktoré nosí svätý Basil (Agios Vasilios obdoba svätého Mikuláša u nás). 1. januára si deti (aj dospelí) nájdu darčeky pod posteľami a slávenie pokračuje návštevou kostola. Po návrate sa opäť zíde celá rodina, opäť je pripravený bohato prestretý stôl spolu s vianočným koláčom „Vasilopita“ a sušienkami „Melomakarona“. Zábava sa tiahne hlboko do noci. Vianočná výzdoba pretrváva až do 6. januára.
Dánsko
Podobne ako u nás Dáni zdobia vianočný stromček, (jedlička alebo smrek), ktorý umiestňujú do stredu izby tak, aby mohli okolo neho tancovať (voľne prechádzať), zvyčajne sa držia za ruky a spievajú vianočné koledy. Na večeru si pripravujú pečenú kačicu, ktorú podávajú s karamelizovanými zemiakmi. Doplnok tvorí pečené bravčové s kapustou a zemiakmi, pri troche fantázie môžeme toto jedlo prirovnať k nám dobre známemu „vepřo-knedlo-zelo“. Spolu s deťmi pripravujú aj ryžový puding (ryžovú kašu s mandľami) pre domáceho škriatka (nisser), aby bol po celý rok dobrým spoločníkom. Samozrejme je to dezert pre deti, ktoré ho majú veľmi radi. Vianoce tú volajú „jul“ ide o názov pochádzajúci zo slávnosti Slnovratu, ktorý posunuli na zimné obdobie. Od toho odvodzujú aj meno Santa Clausa, ktorému hovoria „julemand“.
Za zmienku stojí okomentovať vznik slovného zvratu: „Pije ako Dán“. Každé Vianoce pripravujú pivovary zvláštnu edíciu piva, ktorá je silnejšia čo sa obsahu alkoholu týka. V prvý piatok mesiaca december je tento produkt uvedený na trh. Tu si Dáni (zväčša muži), len potvrdia svoju povesť a prevažná časť z nich sa spije do mŕtva. Tak to v umiernenejšom tempe pokračuje až do Vianoc, či už na pracoviskách alebo doma.
Podobne ako u nás Dáni zdobia vianočný stromček, (jedlička alebo smrek), ktorý umiestňujú do stredu izby tak, aby mohli okolo neho tancovať (voľne prechádzať), zvyčajne sa držia za ruky a spievajú vianočné koledy. Na večeru si pripravujú pečenú kačicu, ktorú podávajú s karamelizovanými zemiakmi. Doplnok tvorí pečené bravčové s kapustou a zemiakmi, pri troche fantázie môžeme toto jedlo prirovnať k nám dobre známemu „vepřo-knedlo-zelo“. Spolu s deťmi pripravujú aj ryžový puding (ryžovú kašu s mandľami) pre domáceho škriatka (nisser), aby bol po celý rok dobrým spoločníkom. Samozrejme je to dezert pre deti, ktoré ho majú veľmi radi. Vianoce tú volajú „jul“ ide o názov pochádzajúci zo slávnosti Slnovratu, ktorý posunuli na zimné obdobie. Od toho odvodzujú aj meno Santa Clausa, ktorému hovoria „julemand“.
Za zmienku stojí okomentovať vznik slovného zvratu: „Pije ako Dán“. Každé Vianoce pripravujú pivovary zvláštnu edíciu piva, ktorá je silnejšia čo sa obsahu alkoholu týka. V prvý piatok mesiaca december je tento produkt uvedený na trh. Tu si Dáni (zväčša muži), len potvrdia svoju povesť a prevažná časť z nich sa spije do mŕtva. Tak to v umiernenejšom tempe pokračuje až do Vianoc, či už na pracoviskách alebo doma.
Grécko
Darčeky až na Nový rok. Podobne ako na neďalekom Cypre aj tu nosí darčeky svätý Basil („Agios Vasilios“ - biskup z Caesaree v čase staroveku *330 - †379) Chodí v noci na svoj Sviatok 1. januára Nového roku. Deti ich hľadajú ráno pod posteľou (kde ich aj nájdu).
25. december. Vianočný stromček sa začal v Grécku zdobiť až okolo roku 1833. Ako prvý sa zdobený stromček objavil v prímorskom paláci v Napfpliu u vtedajšieho vládcu Otta z rodu Wittelsbachovcov. Keďže stromčekov (zvlášť tých ihličnatých) je v Grécku pomenej, zdobia svoje príbytky obyvatelia svietiacimi reťazami. Do okien alebo do predzáhradiek umiestňujú vysvietenú loď, ako to robili ich predkovia po stáročia.
Deti chodia z domu do domu popriať všetko dobré a spievajú pesničku „Kalanda“, pri ktorej sa sami doprevádzajú na bubienok a triangel. Slávnostný pokrm zväčša pozostáva z bravčoviny alebo jahňaciny. Na stole nesmie chýbať „Kristov chlieb“, je podobný našej vianočke a volá sa „Christopsomo“. Tak ako na Cypre ani tu nechýbajú medové perníčky „Melomakarona“ a dopĺňajú ich maslové sušienky obalené cukrom „Kourabiedes“.
Aj v Grécku majú svojich zlých škriatkov, tu sa volajú „Kalikantzari“. Na Vianoce ich vyháňajú z domu pomocou vysväcovania izieb svätenou vodou. Kropenka býva plochá drevená miska a kropí sa vetvičkou bazalky v nej namočenou. Zaručene tak „Kalikantzari“ vyženú z domu a neskysne im mlieko, nepraskne zrkadlo, nezhasne oheň, ani ich nikto nenapadne.
Darčeky až na Nový rok. Podobne ako na neďalekom Cypre aj tu nosí darčeky svätý Basil („Agios Vasilios“ - biskup z Caesaree v čase staroveku *330 - †379) Chodí v noci na svoj Sviatok 1. januára Nového roku. Deti ich hľadajú ráno pod posteľou (kde ich aj nájdu).
25. december. Vianočný stromček sa začal v Grécku zdobiť až okolo roku 1833. Ako prvý sa zdobený stromček objavil v prímorskom paláci v Napfpliu u vtedajšieho vládcu Otta z rodu Wittelsbachovcov. Keďže stromčekov (zvlášť tých ihličnatých) je v Grécku pomenej, zdobia svoje príbytky obyvatelia svietiacimi reťazami. Do okien alebo do predzáhradiek umiestňujú vysvietenú loď, ako to robili ich predkovia po stáročia.
Deti chodia z domu do domu popriať všetko dobré a spievajú pesničku „Kalanda“, pri ktorej sa sami doprevádzajú na bubienok a triangel. Slávnostný pokrm zväčša pozostáva z bravčoviny alebo jahňaciny. Na stole nesmie chýbať „Kristov chlieb“, je podobný našej vianočke a volá sa „Christopsomo“. Tak ako na Cypre ani tu nechýbajú medové perníčky „Melomakarona“ a dopĺňajú ich maslové sušienky obalené cukrom „Kourabiedes“.
Aj v Grécku majú svojich zlých škriatkov, tu sa volajú „Kalikantzari“. Na Vianoce ich vyháňajú z domu pomocou vysväcovania izieb svätenou vodou. Kropenka býva plochá drevená miska a kropí sa vetvičkou bazalky v nej namočenou. Zaručene tak „Kalikantzari“ vyženú z domu a neskysne im mlieko, nepraskne zrkadlo, nezhasne oheň, ani ich nikto nenapadne.
Južná Afrika
O tomto „čiernom“ kontinente popísali cestovatelia a románopisci celé stohy kníh, natočili stovky hodín materiálu ale pre Európana ostáva táto časť sveta stále tajomná a neprebádaná. Práve preto, že sa tam nachádzajú stovky domorodých kmeňov, náboženských denominácií, vier a povier, bohov a bôžikov nemôžme sviatky Vianoc generalizovať čo len na polovicu (južnej) Afriky. Preto aj náš opis sa odkazuje len na tú časť obyvateľstva, ktoré čosi také ako vianočné sviatky praktizuje v akejkoľvek forme.
Tam, kde sú dostupné ihličnany zdobia svoje príbytky ich halúzkami, dokonca niekde majú aj jedličky. Deti čakajú darčeky na Štedrý večer, kým jedni ich nájdu pod stromčekom, iní pre ne chystajú do okien veľké ponožky. Na stole sa objavujú tradičné jedlá, moriak, pečené bravčové, hovädzie, ryža, zelenina.
V niektorých lokalitách sú pochúťkou pražené (alebo sušené) húsenice motýľov zo stromu Mopane (Gonimbrasia Belina) a húsenice Okáňa menšieho (Saturnia pavonia). Ide o jedlo, ktoré sa podáva aj v niektorých reštauráciách a má vysokú nutričnú hodnotu. V krajoch, ktoré ležia pri pobreží trávia rodiny s deťmi voľné chvíle na pláži, kde sa hrajú a kúpu. Inde si zvyknú rodiny posedieť v prírode, kde sa skrývajú pred ostrým slnkom.
O tomto „čiernom“ kontinente popísali cestovatelia a románopisci celé stohy kníh, natočili stovky hodín materiálu ale pre Európana ostáva táto časť sveta stále tajomná a neprebádaná. Práve preto, že sa tam nachádzajú stovky domorodých kmeňov, náboženských denominácií, vier a povier, bohov a bôžikov nemôžme sviatky Vianoc generalizovať čo len na polovicu (južnej) Afriky. Preto aj náš opis sa odkazuje len na tú časť obyvateľstva, ktoré čosi také ako vianočné sviatky praktizuje v akejkoľvek forme.
Tam, kde sú dostupné ihličnany zdobia svoje príbytky ich halúzkami, dokonca niekde majú aj jedličky. Deti čakajú darčeky na Štedrý večer, kým jedni ich nájdu pod stromčekom, iní pre ne chystajú do okien veľké ponožky. Na stole sa objavujú tradičné jedlá, moriak, pečené bravčové, hovädzie, ryža, zelenina.
V niektorých lokalitách sú pochúťkou pražené (alebo sušené) húsenice motýľov zo stromu Mopane (Gonimbrasia Belina) a húsenice Okáňa menšieho (Saturnia pavonia). Ide o jedlo, ktoré sa podáva aj v niektorých reštauráciách a má vysokú nutričnú hodnotu. V krajoch, ktoré ležia pri pobreží trávia rodiny s deťmi voľné chvíle na pláži, kde sa hrajú a kúpu. Inde si zvyknú rodiny posedieť v prírode, kde sa skrývajú pred ostrým slnkom.
Nórsko
V severských krajinách vo všeobecnosti sú tradície roka naviazané na pohanské zvyky minulosti. Nie inak je tomu v Nórsku, kde sa verí, že na Štedrý večer vyliezajú z hrobov duchovia a čarodejnice, kradnú ľuďom metly na ktorých lietajú počas noci a robia zlé veci. Preto dávajú v rodinách metly pod zámok, aby sa ich strigy nezmocnili a oni sa tak vyhli zlu.
Ako väčšina severanov aj Nóri sú protestanti. Na Štedrý deň sa po obede zúčastňujú bohoslužieb, potom navštevujú cintoríny a uctia si pamiatku svojich predkov tým, že na ich hroboch zapália vianočnú sviečku.
Na štedrovečernom stole sa tradične objavia jahňacie rebierka (pinnekjøtt) a bravčový pečený bôčik (ribbe). Podáva sa aj treska naložená v náleve (lutefisk) tak dlho až kým nezačne fermentovať. Darčeky tu nosí škriatok Julenissen, aj tu podobne ako v Dánsku mu treba ponechať porciu z ryžovej kaše. Julenissen býva južne od Osla cca 35 kilometrov v dedinke Drøbak. Deti ho tam chodia navštevovať v čase otváracích hodín počas celého roka, cez vianoce má otvorené len v doobedňajších hodinách. Samozrejme, je možné mu aj poslať list.
V severských krajinách vo všeobecnosti sú tradície roka naviazané na pohanské zvyky minulosti. Nie inak je tomu v Nórsku, kde sa verí, že na Štedrý večer vyliezajú z hrobov duchovia a čarodejnice, kradnú ľuďom metly na ktorých lietajú počas noci a robia zlé veci. Preto dávajú v rodinách metly pod zámok, aby sa ich strigy nezmocnili a oni sa tak vyhli zlu.
Ako väčšina severanov aj Nóri sú protestanti. Na Štedrý deň sa po obede zúčastňujú bohoslužieb, potom navštevujú cintoríny a uctia si pamiatku svojich predkov tým, že na ich hroboch zapália vianočnú sviečku.
Na štedrovečernom stole sa tradične objavia jahňacie rebierka (pinnekjøtt) a bravčový pečený bôčik (ribbe). Podáva sa aj treska naložená v náleve (lutefisk) tak dlho až kým nezačne fermentovať. Darčeky tu nosí škriatok Julenissen, aj tu podobne ako v Dánsku mu treba ponechať porciu z ryžovej kaše. Julenissen býva južne od Osla cca 35 kilometrov v dedinke Drøbak. Deti ho tam chodia navštevovať v čase otváracích hodín počas celého roka, cez vianoce má otvorené len v doobedňajších hodinách. Samozrejme, je možné mu aj poslať list.
Rakúsko
Je našim končinám veľmi blízko ale aj tu majú iný zvyk, ktorého obdoba sa u nás praktikuje na Mikuláša. Na Vianoce sa zjavuje démonická príšera s rohmi a chlpmi „Krampus“, ktorá chytá deti čo počas roka nepočúvali a berie ich do svojho prúteného koša. Na Štedrovečernom stole nesmie chýbať vyprážaný kapor, hydina na všetky možné spôsoby, polievka s pečeňovými knedličkami, bravčový rezeň, ako dezert sa podáva bábovka. Samozrejmosťou sú koláče, koláčiky, torty, sladké pečivo.
Rakúsko je kolískou piesne Tichá noc
Prvýkrát zaznela pred viac ako 200 rokmi a je preložená do vyše 250 jazykov sveta. Kňaz Joseph Mohr napísal Stille Nacht (Tichá noc) ako báseň. Na Vianoce v roku 1818 pri príprave na „polnočnú“ v kostole svätého Mikuláša zistil, že myšami rozhryzené organové mechy nie sú schopné utiahnuť organ. Poprosil preto Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf, aby k jeho básni napísal melódiu, aby sa dala spievať, prípadne, ktorá by sa dala zahrať na inom hudobnom nástroji. Behom pár hodín skomponoval Gruber melódiu, ktorú možno zahrať aj na gitare. Vznikla tak legendárna Tichá noc, svätá noc, ktorá sa spieva v kostoloch po celom svete, (masovo sa rozšírila vďaka pruskému kráľovi Fridrichovi Viliamovi IV., po roku 1853).
Je našim končinám veľmi blízko ale aj tu majú iný zvyk, ktorého obdoba sa u nás praktikuje na Mikuláša. Na Vianoce sa zjavuje démonická príšera s rohmi a chlpmi „Krampus“, ktorá chytá deti čo počas roka nepočúvali a berie ich do svojho prúteného koša. Na Štedrovečernom stole nesmie chýbať vyprážaný kapor, hydina na všetky možné spôsoby, polievka s pečeňovými knedličkami, bravčový rezeň, ako dezert sa podáva bábovka. Samozrejmosťou sú koláče, koláčiky, torty, sladké pečivo.
Rakúsko je kolískou piesne Tichá noc
Prvýkrát zaznela pred viac ako 200 rokmi a je preložená do vyše 250 jazykov sveta. Kňaz Joseph Mohr napísal Stille Nacht (Tichá noc) ako báseň. Na Vianoce v roku 1818 pri príprave na „polnočnú“ v kostole svätého Mikuláša zistil, že myšami rozhryzené organové mechy nie sú schopné utiahnuť organ. Poprosil preto Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf, aby k jeho básni napísal melódiu, aby sa dala spievať, prípadne, ktorá by sa dala zahrať na inom hudobnom nástroji. Behom pár hodín skomponoval Gruber melódiu, ktorú možno zahrať aj na gitare. Vznikla tak legendárna Tichá noc, svätá noc, ktorá sa spieva v kostoloch po celom svete, (masovo sa rozšírila vďaka pruskému kráľovi Fridrichovi Viliamovi IV., po roku 1853).
Španielsko
Neobvyklý zvyk majú obyvatelia Španielska, ktorí sa každoročne zúčastnia Vianočnej lotérie „El Gordo“. Losovanie prebieha už dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra a los musí mať prakticky každý španiel. Večer 24. decembra sa zíde rodina pri vianočnom stole plnom dobrôt. Prevládajú morské plody, jedlá z mäsa napr. jamón serrano (údená šunka z bieleho prasaťa, tá najkvalitnejšia má označenie Gran reserva a dozrieva 15 až 24 mesiacov) a lacón (varená bravčová nožička podávaná s údeninou, zeleninou a zemiakmi) a víno. Španielsko je rozsiahla krajina, zaberá 506 tisíc km2. čo je približne desať násobok rozlohy Slovenska. Preto aj zvyky pri stravovaní sú niekde až veľmi odlišné. Napríklad v hlavnom meste sa na stole môže objaviť mäso jahňacie, morčacie alebo pečené prasiatko. V Katalánsku preferujú plody mora „sopa de galets“, (čo je mäsová po-lievka, v ktorej sú cestovinové mušle plnené mäsom), plnené kuracie mäso a kačicu na pomarančoch.
6. január („Día de los Reyes Magos“ Zjavenie Pána) je najdôležitejším sviatkom napriek tomu že až 98 % sa hlási ku rímsko-katolíckemu náboženstvu. V ten deň si rozdávajú aj darčeky, ktoré nenosí Ježiško, ale Traja králi, ktorí prišli obdarovať aj malého Ježiška v Betleheme.
Neobvyklý zvyk majú obyvatelia Španielska, ktorí sa každoročne zúčastnia Vianočnej lotérie „El Gordo“. Losovanie prebieha už dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra a los musí mať prakticky každý španiel. Večer 24. decembra sa zíde rodina pri vianočnom stole plnom dobrôt. Prevládajú morské plody, jedlá z mäsa napr. jamón serrano (údená šunka z bieleho prasaťa, tá najkvalitnejšia má označenie Gran reserva a dozrieva 15 až 24 mesiacov) a lacón (varená bravčová nožička podávaná s údeninou, zeleninou a zemiakmi) a víno. Španielsko je rozsiahla krajina, zaberá 506 tisíc km2. čo je približne desať násobok rozlohy Slovenska. Preto aj zvyky pri stravovaní sú niekde až veľmi odlišné. Napríklad v hlavnom meste sa na stole môže objaviť mäso jahňacie, morčacie alebo pečené prasiatko. V Katalánsku preferujú plody mora „sopa de galets“, (čo je mäsová po-lievka, v ktorej sú cestovinové mušle plnené mäsom), plnené kuracie mäso a kačicu na pomarančoch.
6. január („Día de los Reyes Magos“ Zjavenie Pána) je najdôležitejším sviatkom napriek tomu že až 98 % sa hlási ku rímsko-katolíckemu náboženstvu. V ten deň si rozdávajú aj darčeky, ktoré nenosí Ježiško, ale Traja králi, ktorí prišli obdarovať aj malého Ježiška v Betleheme.
Taliansko
Takmer 90 % z obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu vyznaniu. Vďaka prisťahovalectvu je v taliansku veľká skupina vyznávajúcich Islam (takmer 2 %). Jedlá aj zvyky sa líšia podľa regiónov. Spomeňme aspoň tie spoločné a významné. Vianočný stromček stavajú už na sviatok „Nepoškvrneného počatia panny Márie“ 8. decembra. Ako krajina cestovín a vína majú v obľube aj morské plody. Veľa rodín pripravuje okrem ryby aj vývar z kohúta, cestoviny najrôznejších druhov (špagety, makaróny, ravioli alla genovese, farfale), k nim mušle, ančovičky, zeleninu, nechýbajú klobásky, opekané jahňacie. Z dezertov je populárny sladký chlieb s hrozienkami a kandizovaným ovocím (panettone).
Darčeky nosí deťom Babbo Natale (Otec Vianoc alias Santa Claus) a Gesú Bambino (Ježiško). Darčeky si pod stromčekom nájdu až ráno 25. decembra. Detské radosti však týmto dňom nekončia. Netrpezlivo čakajú na prichádzajúci sviatok Troch kráľov. V noci z 5. na 6. januára prilieta na metle dobrá striga La Befana. Aj keď ide o ježibabu ako ju poznáme z rozprávok (špicatý nos, stará tvár s bradavicami, roztrhané šaty s dlhou sukňou a veľký špicatý klobúk), ide o dobráka, ktorý nosí deťom sladkosti a tým čo nepočúvali uhlie. Ide o stvorenie, ktoré prepáslo (zmeškalo) obdarovanie Ježiška v jasličkách a tak lieta po svete a nosí sladkosti vo forme darčekov na Troch kráľov každý rok.
Tento krátky pohľad na vianočné tradície je len kúskom kaleidoskopu, ktorý obsahuje stovky a tisíce nuáns, ktoré ľudia používajú, prežívajú a vo svojich kultúrach udržujú po stáročia. Nedá mi pripomenúť, že ide len o sviatky spojené s kresťanstvom aj keď niekde popretkávanými pohanstvom a iným balastom. Aj preto je téma zvyklosti a tradície v náboženstvách a vierach sveta vlastne nevyčerpateľným zdrojom. Podstatné pre všetkých je zistenie, že človek sa od svojho počiatku zaoberá svojou existenciou a smerovaním po fyzickej smrti. Pri úprimnom hľadaní, chtiac či nechtiac priznáva minimálne vyššiu inteligenciu, aj keď ju zatiaľ nevie identifikovať a definovať. Viac menej Vianoce čo to o pravde napovedajú.
Takmer 90 % z obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu vyznaniu. Vďaka prisťahovalectvu je v taliansku veľká skupina vyznávajúcich Islam (takmer 2 %). Jedlá aj zvyky sa líšia podľa regiónov. Spomeňme aspoň tie spoločné a významné. Vianočný stromček stavajú už na sviatok „Nepoškvrneného počatia panny Márie“ 8. decembra. Ako krajina cestovín a vína majú v obľube aj morské plody. Veľa rodín pripravuje okrem ryby aj vývar z kohúta, cestoviny najrôznejších druhov (špagety, makaróny, ravioli alla genovese, farfale), k nim mušle, ančovičky, zeleninu, nechýbajú klobásky, opekané jahňacie. Z dezertov je populárny sladký chlieb s hrozienkami a kandizovaným ovocím (panettone).
Darčeky nosí deťom Babbo Natale (Otec Vianoc alias Santa Claus) a Gesú Bambino (Ježiško). Darčeky si pod stromčekom nájdu až ráno 25. decembra. Detské radosti však týmto dňom nekončia. Netrpezlivo čakajú na prichádzajúci sviatok Troch kráľov. V noci z 5. na 6. januára prilieta na metle dobrá striga La Befana. Aj keď ide o ježibabu ako ju poznáme z rozprávok (špicatý nos, stará tvár s bradavicami, roztrhané šaty s dlhou sukňou a veľký špicatý klobúk), ide o dobráka, ktorý nosí deťom sladkosti a tým čo nepočúvali uhlie. Ide o stvorenie, ktoré prepáslo (zmeškalo) obdarovanie Ježiška v jasličkách a tak lieta po svete a nosí sladkosti vo forme darčekov na Troch kráľov každý rok.
Tento krátky pohľad na vianočné tradície je len kúskom kaleidoskopu, ktorý obsahuje stovky a tisíce nuáns, ktoré ľudia používajú, prežívajú a vo svojich kultúrach udržujú po stáročia. Nedá mi pripomenúť, že ide len o sviatky spojené s kresťanstvom aj keď niekde popretkávanými pohanstvom a iným balastom. Aj preto je téma zvyklosti a tradície v náboženstvách a vierach sveta vlastne nevyčerpateľným zdrojom. Podstatné pre všetkých je zistenie, že človek sa od svojho počiatku zaoberá svojou existenciou a smerovaním po fyzickej smrti. Pri úprimnom hľadaní, chtiac či nechtiac priznáva minimálne vyššiu inteligenciu, aj keď ju zatiaľ nevie identifikovať a definovať. Viac menej Vianoce čo to o pravde napovedajú.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Späť na tému Súčasnosť
