Väčšina Pálfiovcov odpočíva v Malackách
Tentokrát sme navštívili kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách, ktorý sa stal miestom posledného odpočinku pre asi dve stovky mŕtvych, medzi nimi aj členov rodiny Pálfiových. V chráme, ktorý je medzi Malačanmi známy tiež ako františkánsky, sa nachádza kópia Svätých schodov, po ktorých kráčal pred smrťou Ježiš k Pilátovi, či Loretánska kaplnka.
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách odovzdali do užívania v októbri 1653. Samotné krypty však môžu byť staršie, pretože pred založením chrámu tam bol zámok, pod ktorým mohli byť pivnice. „Krypty dali pôvodne postaviť františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu. Prvým pohrebom v kostole bola rozlúčka s pozostatkami palatína Pavla IV., ktorý rozhodol o založení chrámu, ale zomrel krátko po jeho dokončení,“ informuje nás historik Mestského centra kultúry (MCK) Malacky Mgr. Martin Macejka PhD., s tým, že špecifikom krýpt je ich rozloženie pod celým kostolom a taktiež voľné uloženie truhiel členov významného šľachtického rodu a členov nízkeho rádu – františkánov na jednom mieste.
Pochovaní sú v truhlách, ale aj v piesku
V studenom a vlhkom kláštornom podzemí podľa záznamov odpočíva 40 posledných členov z rodiny Pálfiových. Ich rod bol veľmi rozvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní, a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jednom mieste. Žreb padol na Malacky, zostáva však záhadou, prečo si zvolili za miesto posledného odpočinku práve tento kostol. Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumom smrti pochovaných. Ako povedal Mgr. Martin Macejka, nachádza sa tu napríklad telo Mikuláša 5. Pálfiho, ktorý zomrel v roku 1732, či srdce Jána Pálfiho, ktoré je uložené v striebornej kazete a dnes ho, rovnako ako viacero zachovaných cenností, na požiadanie ukáže miestny pán farár. Okrem toho v podzemí odpočívajú desiatky františkánov, či významných mešťanov, ktorí sú pochovaní v piesku.
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách odovzdali do užívania v októbri 1653. Samotné krypty však môžu byť staršie, pretože pred založením chrámu tam bol zámok, pod ktorým mohli byť pivnice. „Krypty dali pôvodne postaviť františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu. Prvým pohrebom v kostole bola rozlúčka s pozostatkami palatína Pavla IV., ktorý rozhodol o založení chrámu, ale zomrel krátko po jeho dokončení,“ informuje nás historik Mestského centra kultúry (MCK) Malacky Mgr. Martin Macejka PhD., s tým, že špecifikom krýpt je ich rozloženie pod celým kostolom a taktiež voľné uloženie truhiel členov významného šľachtického rodu a členov nízkeho rádu – františkánov na jednom mieste.
Pochovaní sú v truhlách, ale aj v piesku
V studenom a vlhkom kláštornom podzemí podľa záznamov odpočíva 40 posledných členov z rodiny Pálfiových. Ich rod bol veľmi rozvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní, a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jednom mieste. Žreb padol na Malacky, zostáva však záhadou, prečo si zvolili za miesto posledného odpočinku práve tento kostol. Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumom smrti pochovaných. Ako povedal Mgr. Martin Macejka, nachádza sa tu napríklad telo Mikuláša 5. Pálfiho, ktorý zomrel v roku 1732, či srdce Jána Pálfiho, ktoré je uložené v striebornej kazete a dnes ho, rovnako ako viacero zachovaných cenností, na požiadanie ukáže miestny pán farár. Okrem toho v podzemí odpočívajú desiatky františkánov, či významných mešťanov, ktorí sú pochovaní v piesku.
Krvácajúce srdce
Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce palatína Pavla IV., ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Ako povedal historik z MCK Malacky Mgr. Pavol Vrablec, PhD., v dostupnej literatúre sa uvádza, že Pavol IV. chcel, aby jeho srdce bolo uložené v Malackách, pretože má k tomuto mestu blízky vzťah. On sám však v testamente napísal, že chce byť pochovaný v Bratislave v Dóme. Sv. Martina, kde má byť uložené jeho telo v kapucínskom habite a chce, aby srdce bolo vyňaté z tela a uložené vo Viedni u Kapucínov. V skutočnosti však po smrti Pavla IV. bolo srdce dopravené do Malaciek, no nikto nevie prečo.
Z písomných dokladov je zrejmé, že Pavlov syn Ján III. si želal, aby bol pochovaný pri svojom otcovi a svoje srdce chcel mať pri otcovom srdci v Malackách. Od konca 17. storočia tak boli v Malackách dve srdcia, pre ktoré boli spravené na začiatku 18. storočia strieborné schránky. Srdcu Pavla IV. sa pripisovala zázračná moc, nakoľko vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Vo františkánskej kronike sa nachádza zápis z roku 1716, podľa ktorého v tomto roku a niekoľko rokov predtým srdce krvácalo. „Pisateľ hovorí, že to videl na vlastné oči. Z tohto vznikla legenda, že srdce krvácalo a malo krvácať, keď sa na Malacky blížili pohromy. Dokonca jedna verzia hovorí, že ak si Pálfiovci voči malackým františkánom neplnili povinnosti, vtedy začalo srdce krvácať. Aká je skutočnosť, nevieme. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von,“ vysvetľuje legendu Mgr. P. Vrablec, PhD., podľa ktorého je veľká škoda, že práve legendárne srdce sa stratilo. Dnes poznáme iba zápis z roku 1830, ktorý uvádza, že srdcia boli dve a počas prestavby boli odvezené do tunajšieho kaštieľa, no naspäť sa vrátilo len jedno. Kde je srdce, prečo sa nevrátilo naspäť na pôvodné miesto, zostáva záhadou.
Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce palatína Pavla IV., ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Ako povedal historik z MCK Malacky Mgr. Pavol Vrablec, PhD., v dostupnej literatúre sa uvádza, že Pavol IV. chcel, aby jeho srdce bolo uložené v Malackách, pretože má k tomuto mestu blízky vzťah. On sám však v testamente napísal, že chce byť pochovaný v Bratislave v Dóme. Sv. Martina, kde má byť uložené jeho telo v kapucínskom habite a chce, aby srdce bolo vyňaté z tela a uložené vo Viedni u Kapucínov. V skutočnosti však po smrti Pavla IV. bolo srdce dopravené do Malaciek, no nikto nevie prečo.
Z písomných dokladov je zrejmé, že Pavlov syn Ján III. si želal, aby bol pochovaný pri svojom otcovi a svoje srdce chcel mať pri otcovom srdci v Malackách. Od konca 17. storočia tak boli v Malackách dve srdcia, pre ktoré boli spravené na začiatku 18. storočia strieborné schránky. Srdcu Pavla IV. sa pripisovala zázračná moc, nakoľko vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Vo františkánskej kronike sa nachádza zápis z roku 1716, podľa ktorého v tomto roku a niekoľko rokov predtým srdce krvácalo. „Pisateľ hovorí, že to videl na vlastné oči. Z tohto vznikla legenda, že srdce krvácalo a malo krvácať, keď sa na Malacky blížili pohromy. Dokonca jedna verzia hovorí, že ak si Pálfiovci voči malackým františkánom neplnili povinnosti, vtedy začalo srdce krvácať. Aká je skutočnosť, nevieme. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von,“ vysvetľuje legendu Mgr. P. Vrablec, PhD., podľa ktorého je veľká škoda, že práve legendárne srdce sa stratilo. Dnes poznáme iba zápis z roku 1830, ktorý uvádza, že srdcia boli dve a počas prestavby boli odvezené do tunajšieho kaštieľa, no naspäť sa vrátilo len jedno. Kde je srdce, prečo sa nevrátilo naspäť na pôvodné miesto, zostáva záhadou.
Nevybuchnutá bomba
Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny strojárenská fabrika v Malackách vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu. „Raz, keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše mala preletieť strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt – tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti. A stalo sa, čo nik nečakal – bomba nevybuchla!,“ rozpráva legendu Mgr. Pavol Vrablec, PhD. Skutočnosť však podľa neho bola taká, že bomba sa iba obtrela o vonkajšiu stenu kostola a ostala ležať na dvore. Je pravda, že zostala nevybuchnutá, ale nie je pravda, že by sa nejakým spôsobom prebúrala až do krýpt.
Zamurovanie časti truhiel
Krypty v priebehu histórie prechádzali rôznymi prestavbami, ktoré sú zachytené v kronike kostola, nakoľko františkáni si viedli pomerne podrobnú dokumentáciu. „Napríklad v roku 1945 došlo k zamurovaniu drevených a kovových truhiel v prednej časti krypty, nakoľko sa františkáni obávali, že dôjde k ich znesveteniu, respektíve vyrabovaniu,“ vysvetľuje Mgr. P. Vrablec, PhD. Vojna, ako aj vyhynutie rodu malackých Pálfiovcov sa zrejme podpísali pod to, že viaceré otvory na rakvy v kaplnke neboli nikdy zaplnené. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 totiž usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli. Pravdepodobne od tých čias v kryptách všetko ležalo neporušené, no aj neudržiavané, až do rabovania v roku 1992.
Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny strojárenská fabrika v Malackách vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu. „Raz, keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše mala preletieť strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt – tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti. A stalo sa, čo nik nečakal – bomba nevybuchla!,“ rozpráva legendu Mgr. Pavol Vrablec, PhD. Skutočnosť však podľa neho bola taká, že bomba sa iba obtrela o vonkajšiu stenu kostola a ostala ležať na dvore. Je pravda, že zostala nevybuchnutá, ale nie je pravda, že by sa nejakým spôsobom prebúrala až do krýpt.
Zamurovanie časti truhiel
Krypty v priebehu histórie prechádzali rôznymi prestavbami, ktoré sú zachytené v kronike kostola, nakoľko františkáni si viedli pomerne podrobnú dokumentáciu. „Napríklad v roku 1945 došlo k zamurovaniu drevených a kovových truhiel v prednej časti krypty, nakoľko sa františkáni obávali, že dôjde k ich znesveteniu, respektíve vyrabovaniu,“ vysvetľuje Mgr. P. Vrablec, PhD. Vojna, ako aj vyhynutie rodu malackých Pálfiovcov sa zrejme podpísali pod to, že viaceré otvory na rakvy v kaplnke neboli nikdy zaplnené. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 totiž usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli. Pravdepodobne od tých čias v kryptách všetko ležalo neporušené, no aj neudržiavané, až do rabovania v roku 1992.
Obdobie socializmu
V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom len šepkalo, akoby išlo o čosi neželané, ba možno ani nie skutočné. Podzemné priestory chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha. Podľa Mgr. Pavla Vrableca, PhD. vandali v roku 1992 napáchali trestuhodné skutky pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. To ich prezradilo.
Vzápätí prišlo k šokujúcim odhaleniam. Vykrádači nielenže chceli rabovať, ale aj nezmyselne ničiť. Mŕtvym pobrali šperky, hlavy, oblečenie a mnoho cenných predmetov. „Vykrádači hrobov vykopali asi 30 tiel františkánov v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti. Telá františkánov totiž boli zabalené v plachte a voľne položené v piesku. Ukradnuté lebky boli neskôr nájdené a podrobené testom DNA. Keďže sa pri porovnávaní zistilo, že sú zhodné s kosťami, ktoré zostali v truhlách, boli vrátané na pôvodné miesto,“ dodal Mgr. P. Vrablec, PhD.
Rekonštrukcia krýpt
Zub času, vandali, ale aj požiar si vyžiadali rekonštrukciu krýpt v roku 2002. Počas požiaru v kaplnke zhoreli, alebo boli dymom zničené vzácne maľby na stenách. „V priebehu rekonštrukcie sa vymenila poškodená omietka v kaplnke a pristúpilo sa k zreštaurovaniu krýpt, vďaka čomu mohli byť sprístupnené verejnosti,“ dodáva Mgr. P. Vrablec, PhD., ktorý upriamil našu pozornosť na dvere do kaplnky, na ktorých je ešte viditeľná stopa po požiari.
V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom len šepkalo, akoby išlo o čosi neželané, ba možno ani nie skutočné. Podzemné priestory chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha. Podľa Mgr. Pavla Vrableca, PhD. vandali v roku 1992 napáchali trestuhodné skutky pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. To ich prezradilo.
Vzápätí prišlo k šokujúcim odhaleniam. Vykrádači nielenže chceli rabovať, ale aj nezmyselne ničiť. Mŕtvym pobrali šperky, hlavy, oblečenie a mnoho cenných predmetov. „Vykrádači hrobov vykopali asi 30 tiel františkánov v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti. Telá františkánov totiž boli zabalené v plachte a voľne položené v piesku. Ukradnuté lebky boli neskôr nájdené a podrobené testom DNA. Keďže sa pri porovnávaní zistilo, že sú zhodné s kosťami, ktoré zostali v truhlách, boli vrátané na pôvodné miesto,“ dodal Mgr. P. Vrablec, PhD.
Rekonštrukcia krýpt
Zub času, vandali, ale aj požiar si vyžiadali rekonštrukciu krýpt v roku 2002. Počas požiaru v kaplnke zhoreli, alebo boli dymom zničené vzácne maľby na stenách. „V priebehu rekonštrukcie sa vymenila poškodená omietka v kaplnke a pristúpilo sa k zreštaurovaniu krýpt, vďaka čomu mohli byť sprístupnené verejnosti,“ dodáva Mgr. P. Vrablec, PhD., ktorý upriamil našu pozornosť na dvere do kaplnky, na ktorých je ešte viditeľná stopa po požiari.
V spolupráci s farnosťou Najsvätejšej Trojice v Malackách a Mestským centrom kultúry, pripravil Marcel Lincényi, fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Adresa redakcie pohrebnictvo@pohrebnictvo.sk
publikované vo vydaní SP december 2013
Adresa redakcie pohrebnictvo@pohrebnictvo.sk
publikované vo vydaní SP december 2013
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 22 fotografií
V prípade použitia fotografie z článku rešpektujte prosím autorské práva a pod foto uveďte minimálne zdroj www.pohrebnictvo.sk (prípadne i priamy link na článok) a meno autora fotografie.
