V Žehni za hrobové miesto platiť netreba
Obecné zastupiteľstvo v Žehni prijalo mimoriadne ústretový krok voči nájomcom hrobových miest. Za ich prenájom občania s trvalým pobytom v obci neplatia a urnové miesta sú zdarma dokonca aj pre cudzincov.
Na západnom úbočí Slanských vrchov leží obec Žehňa. Od Košíc je vzdialená takmer 30 km, k Prešovu má o polovicu bližšie. Obklopujú ju úrodné polia, lesy, v jej blízkosti pramení potok Balka a súčasťou jej chotáru je chránená prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka.
Pôsobí tu dobrovoľný hasičský zbor, futbalový klub a nechýba ani základná a materská škola.
V súčasnosti žije v Žehni vyše 1200 obyvateľov, ktorí sa hlásia hlavne k slovenskej a rómskej národnosti. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1346.
Od tohto obdobia môžeme sledovať zmeny vo vývine pomenovania dediny („Segnia“, „Zegnya“, „Zegňa“ atď.). Aktuálny názov sa používa od roku 1948.
Najvzácnejšou pamiatkou obce je románsky kostol datovaný do polovice 13. storočia, z čoho možno usúdiť, že už vtedy bolo v tejto oblasti sídlisko. Pôvodne patril rímskokatolíckej cirkvi, ale od čias reformácie ho vlastnia evanjelici. V tomto chráme sa kedysi nahádzala kamenná krstiteľnica z jediného kamenného bloku. Vystavujú ju vo Východoslovenskom múzeu ako nesmierne cenný artefakt, pretože podobných nádob s vodou na krstenie sa na našom území zachovalo len pár. Ide o najjednoduchší typ krstiteľnice z obdobia výstavby kostola.
Vo veži tejto sakrálnej stavby však zostal hodnotný zvon z poslednej tretiny 14. storočia, ktorý sa miestnemu cirkevnému zboru podarilo uchrániť pred prevozom do Budapešti na tzv. Mileniálne oslavy Uhorska v roku 1896. Len vytrvalá snaha tunajších evanjelikov teda zabránila tomu, aby sa ďalšia pýcha Žehne dostala do cudzích rúk. Kostol je jedinečný aj tým, že jeho interiér zdobia reliéfy ľudských tvárí.
K ďalším zachovaným pamiatkam v obci patrí novorenesančná krypta z druhej polovice 19. storočia a socha svätého Floriána, patróna hasičov a záchranárov, v časti Dúbrava.
No medzi Žehňanmi sa traduje, že na území obce stál ešte i kamenný hrad, ktorý vraj až do roku 1312 vlastnili templári a neskôr zanikol, pričom podobný osud tu údajne postihol aj dva kaštiele zemepánov Ketzerovcov, po ktorých niet ani stopy.
Na západnom úbočí Slanských vrchov leží obec Žehňa. Od Košíc je vzdialená takmer 30 km, k Prešovu má o polovicu bližšie. Obklopujú ju úrodné polia, lesy, v jej blízkosti pramení potok Balka a súčasťou jej chotáru je chránená prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka.
Pôsobí tu dobrovoľný hasičský zbor, futbalový klub a nechýba ani základná a materská škola.
V súčasnosti žije v Žehni vyše 1200 obyvateľov, ktorí sa hlásia hlavne k slovenskej a rómskej národnosti. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1346.
Od tohto obdobia môžeme sledovať zmeny vo vývine pomenovania dediny („Segnia“, „Zegnya“, „Zegňa“ atď.). Aktuálny názov sa používa od roku 1948.
Najvzácnejšou pamiatkou obce je románsky kostol datovaný do polovice 13. storočia, z čoho možno usúdiť, že už vtedy bolo v tejto oblasti sídlisko. Pôvodne patril rímskokatolíckej cirkvi, ale od čias reformácie ho vlastnia evanjelici. V tomto chráme sa kedysi nahádzala kamenná krstiteľnica z jediného kamenného bloku. Vystavujú ju vo Východoslovenskom múzeu ako nesmierne cenný artefakt, pretože podobných nádob s vodou na krstenie sa na našom území zachovalo len pár. Ide o najjednoduchší typ krstiteľnice z obdobia výstavby kostola.
Vo veži tejto sakrálnej stavby však zostal hodnotný zvon z poslednej tretiny 14. storočia, ktorý sa miestnemu cirkevnému zboru podarilo uchrániť pred prevozom do Budapešti na tzv. Mileniálne oslavy Uhorska v roku 1896. Len vytrvalá snaha tunajších evanjelikov teda zabránila tomu, aby sa ďalšia pýcha Žehne dostala do cudzích rúk. Kostol je jedinečný aj tým, že jeho interiér zdobia reliéfy ľudských tvárí.
K ďalším zachovaným pamiatkam v obci patrí novorenesančná krypta z druhej polovice 19. storočia a socha svätého Floriána, patróna hasičov a záchranárov, v časti Dúbrava.
No medzi Žehňanmi sa traduje, že na území obce stál ešte i kamenný hrad, ktorý vraj až do roku 1312 vlastnili templári a neskôr zanikol, pričom podobný osud tu údajne postihol aj dva kaštiele zemepánov Ketzerovcov, po ktorých niet ani stopy.
Žehnianske cintoríny
V priebehu stáročí v obci postupne vznikli až tri cintoríny, na dvoch z nich sa pochováva dodnes. Prístup na tieto pohrebiská je časovo neobmedzený, prípadné opatrenia vo vzťahu k ich navštevovaniu sa odvíjajú iba od aktuálnych protipandemických nariadení.
Zvýšenú mortalitu v obci ani počas uplynulého „kovidového“ obdobia nezaznamenali a z dlhodobého hľadiska tu evidujú najmä záujem o pochovávanie do zeme. Hroby významných osobností a ani chránené náhrobky v Žehni nie sú, na cintoríne v časti Dúbrava však v minulom storočí miestny občania postavili kaplnku.
Obec má aj Dom smútku a zamestnancov, ktorí môžu v mene obce ako správcu pohrebiska vykonávať výkopové práce súvisiace s pochovávaním, pokiaľ si pozostalí sami neobjednali pohrebnú službu. Prevádzkovateľ cintorína podľa Všeobecného záväzného nariadenia č. 8/2017 o správe a prevádzkovaní pohrebiska na území obce Žehňa (ďalej len: VZN) taktiež spravuje a udržiava komunikácie a zeleň na cintoríne, vedie evidenciu súvisiacu s prevádzkovaním pohrebiska a podľa miestnych podmienok môže poskytovať aj iné služby ako napríklad zapožičiavanie obradnej siene Domu smútku, zabezpečovanie strážnej služby, požičiavanie náradia či poskytovanie informácií.
Okrem uvedených povinností je prevádzkovateľ povinný primerane predĺžiť tleciu dobu, ak zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté a rovnako i vykonávať dozor nad dodržiavaním prevádzkového poriadku pohrebiska. Ostatné povinnosti prevádzkovateľa určuje VZN v článkoch 4 a 10.
Pri pochovávaní platí, že pohreb by mal byť uskutočnený do štyroch dní od úmrtia, nie však pred uplynutím dvoch dní. Ak boli ľudské pozostatky uložené v chladiacom zariadení musia byť pochované do dvoch týždňov od úmrtia, dlhší odklad pohrebu je možný len ak boli ľudské pozostatky uložené do mraziaceho zariadenia, ktoré zabezpečí udržanie teploty pod -10 ºC.
V prípade súhlasu obce a pod jej dozorom môžu ukladať rakvu s ľudskými pozostatkami do hrobovej jamy aj požiarnici, poľovníci, vojaci a podobne, v súlade s požiadavkami oprávnenej osoby, resp. podľa poslednej vôle zosnulého. Tlecia doba je tu stanovená na 10 rokov a do toho istého hrobu sa smú uložiť ďalšie ľudské pozostatky iba ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1,2 metra. Rakva uložená do hrobu, resp. rakvy uložené do hrobky však musia byť zabezpečené pred únikom zápachu do okolia a majú byť vyrobené tak, aby chránila ľudské ostatky pred hlodavcami. Pred uplynutím tlecej doby možno ľudské ostatky aj exhumovať na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, obstarávateľa pohrebu, alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije alebo ak obstarávateľom pohrebu bola obec.
Spopolnené pozostatky sa ukladajú v závislosti od vôle zosnulého, alebo podľa želania obstarávateľa pohrebu buď v urne na pohrebisku, rozptylom na rozptylovej lúke, alebo vsypom na vsypovej lúke.
Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nesmie byť vypovedaná pred uplynutím tlecej doby. Užívateľ prepožičaného miesta je povinný udržiavať ho v riadnom stave.
Správa pohrebiska je oprávnená odstrániť z hrobov zvädnuté alebo ináč znehodnotené kytice, vence a iné netrvanlivé ozdoby. Nájomca sa však môže so správou cintorína dohodnúť na udržiavaní hrobového miesta za poplatok. Jasné pravidlá sú určené aj pre výkopové práce na hroboch - dno hrobu musí byť najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody, plocha určená na pochovávanie musí byť v rozmeroch 80 cm x 200 cm (pri hrobe), pri hrobke (2 a viac rakiev/urien) najmenej 90 cm x 200 cm, pri detskom hrobe najmenej 60 cm x 160 cm a pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky najmenej 50 cm x 100 cm.
Vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe musí byť podľa VZN najmenej 140 cm so zreteľom na úroveň okolia hrobu. Miesto pre urnový hrob a odstup od vedľajšieho hrobového miesta určuje správca cintorína.
Súčasťou VZN je ako zvyčajne pri tomto type dokumentov aj pár slov o zákazoch. V areáli žehnianskych pohrebísk je predovšetkým „...zakázané správať sa hlučne, odhadzovať odpadky mimo vyhradených miest a poškodzovať hroby a ich príslušenstvo, ako i ostatné zariadenie pohrebiska.“
Taktiež sa tu nesmú vodiť zvieratá a na pohrebisku nie je povolené fajčiť, požívať alkohol a iné omamné látky. Zo všetkých informácií v rámci obecného VZN č. 8/2017 však zrejme najviac rezonuje cenník v prílohe, ukazujúcu neobyčajnú ústretovosť voči pozostalým.
Za prenájom hrobového miesta tu totiž občania, ktorí majú trvalý pobyt v obci nemusia platiť. Prenájom hrobu na tunajšom cintoríne však vyjde občana bez trvalého pobytu v Žehni na 100 eur za 10 rokov. Urnové miesto na 10 rokov je zdarma pre každého, ale spravidla platí, že tu pochovaní občania – cudzinci (t. j. obyvatelia bez trvalého pobytu v obci) - majú mať príbuzenský vzťah s miestnymi. Poplatky sa neviažu ani k užívaniu obradnej miestnosti a použitiu chladiaceho boxu.
V priebehu stáročí v obci postupne vznikli až tri cintoríny, na dvoch z nich sa pochováva dodnes. Prístup na tieto pohrebiská je časovo neobmedzený, prípadné opatrenia vo vzťahu k ich navštevovaniu sa odvíjajú iba od aktuálnych protipandemických nariadení.
Zvýšenú mortalitu v obci ani počas uplynulého „kovidového“ obdobia nezaznamenali a z dlhodobého hľadiska tu evidujú najmä záujem o pochovávanie do zeme. Hroby významných osobností a ani chránené náhrobky v Žehni nie sú, na cintoríne v časti Dúbrava však v minulom storočí miestny občania postavili kaplnku.
Obec má aj Dom smútku a zamestnancov, ktorí môžu v mene obce ako správcu pohrebiska vykonávať výkopové práce súvisiace s pochovávaním, pokiaľ si pozostalí sami neobjednali pohrebnú službu. Prevádzkovateľ cintorína podľa Všeobecného záväzného nariadenia č. 8/2017 o správe a prevádzkovaní pohrebiska na území obce Žehňa (ďalej len: VZN) taktiež spravuje a udržiava komunikácie a zeleň na cintoríne, vedie evidenciu súvisiacu s prevádzkovaním pohrebiska a podľa miestnych podmienok môže poskytovať aj iné služby ako napríklad zapožičiavanie obradnej siene Domu smútku, zabezpečovanie strážnej služby, požičiavanie náradia či poskytovanie informácií.
Okrem uvedených povinností je prevádzkovateľ povinný primerane predĺžiť tleciu dobu, ak zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté a rovnako i vykonávať dozor nad dodržiavaním prevádzkového poriadku pohrebiska. Ostatné povinnosti prevádzkovateľa určuje VZN v článkoch 4 a 10.
Pri pochovávaní platí, že pohreb by mal byť uskutočnený do štyroch dní od úmrtia, nie však pred uplynutím dvoch dní. Ak boli ľudské pozostatky uložené v chladiacom zariadení musia byť pochované do dvoch týždňov od úmrtia, dlhší odklad pohrebu je možný len ak boli ľudské pozostatky uložené do mraziaceho zariadenia, ktoré zabezpečí udržanie teploty pod -10 ºC.
V prípade súhlasu obce a pod jej dozorom môžu ukladať rakvu s ľudskými pozostatkami do hrobovej jamy aj požiarnici, poľovníci, vojaci a podobne, v súlade s požiadavkami oprávnenej osoby, resp. podľa poslednej vôle zosnulého. Tlecia doba je tu stanovená na 10 rokov a do toho istého hrobu sa smú uložiť ďalšie ľudské pozostatky iba ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1,2 metra. Rakva uložená do hrobu, resp. rakvy uložené do hrobky však musia byť zabezpečené pred únikom zápachu do okolia a majú byť vyrobené tak, aby chránila ľudské ostatky pred hlodavcami. Pred uplynutím tlecej doby možno ľudské ostatky aj exhumovať na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, obstarávateľa pohrebu, alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije alebo ak obstarávateľom pohrebu bola obec.
Spopolnené pozostatky sa ukladajú v závislosti od vôle zosnulého, alebo podľa želania obstarávateľa pohrebu buď v urne na pohrebisku, rozptylom na rozptylovej lúke, alebo vsypom na vsypovej lúke.
Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nesmie byť vypovedaná pred uplynutím tlecej doby. Užívateľ prepožičaného miesta je povinný udržiavať ho v riadnom stave.
Správa pohrebiska je oprávnená odstrániť z hrobov zvädnuté alebo ináč znehodnotené kytice, vence a iné netrvanlivé ozdoby. Nájomca sa však môže so správou cintorína dohodnúť na udržiavaní hrobového miesta za poplatok. Jasné pravidlá sú určené aj pre výkopové práce na hroboch - dno hrobu musí byť najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody, plocha určená na pochovávanie musí byť v rozmeroch 80 cm x 200 cm (pri hrobe), pri hrobke (2 a viac rakiev/urien) najmenej 90 cm x 200 cm, pri detskom hrobe najmenej 60 cm x 160 cm a pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky najmenej 50 cm x 100 cm.
Vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe musí byť podľa VZN najmenej 140 cm so zreteľom na úroveň okolia hrobu. Miesto pre urnový hrob a odstup od vedľajšieho hrobového miesta určuje správca cintorína.
Súčasťou VZN je ako zvyčajne pri tomto type dokumentov aj pár slov o zákazoch. V areáli žehnianskych pohrebísk je predovšetkým „...zakázané správať sa hlučne, odhadzovať odpadky mimo vyhradených miest a poškodzovať hroby a ich príslušenstvo, ako i ostatné zariadenie pohrebiska.“
Taktiež sa tu nesmú vodiť zvieratá a na pohrebisku nie je povolené fajčiť, požívať alkohol a iné omamné látky. Zo všetkých informácií v rámci obecného VZN č. 8/2017 však zrejme najviac rezonuje cenník v prílohe, ukazujúcu neobyčajnú ústretovosť voči pozostalým.
Za prenájom hrobového miesta tu totiž občania, ktorí majú trvalý pobyt v obci nemusia platiť. Prenájom hrobu na tunajšom cintoríne však vyjde občana bez trvalého pobytu v Žehni na 100 eur za 10 rokov. Urnové miesto na 10 rokov je zdarma pre každého, ale spravidla platí, že tu pochovaní občania – cudzinci (t. j. obyvatelia bez trvalého pobytu v obci) - majú mať príbuzenský vzťah s miestnymi. Poplatky sa neviažu ani k užívaniu obradnej miestnosti a použitiu chladiaceho boxu.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 03. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
