V Košútoch odpočíva učiteľ v chodníku
Bývalé šľachtické sídlo Košúty je známe povstaním poľnohospodárskych robotníkov, ale aj kvalitnou pôdou. Nachádza sa tu však aj kostol v strede križovatky, či miestny cintorín, na ktorom nájdete pochovaného učiteľa do chodníka, historickú barokovú kaplnku či vzácne mauzóleá.
Hrobové miesta sú na cintoríne obvykle umiestňované pri chodníku, alebo v blízkosti uličiek. V dedine Košúty sa na cintoríne nachádza náhrobný kameň v strede chodníka, pretože je tu pochovaný miestny učiteľ. A nie pre nejakú chybu, ale preto, že si to tak v minulosti sám želal. „Bol to prvý učiteľ v našej miestnej základnej škole. Pamätníci si na neho spomínajú ako na prísneho učiteľa, ktorý vraj trestal deti trstenicou, ale dokázal veľa naučiť. On si sám želal, aby bol pochovaný do cesty, aby si na neho spomenul každý, kto na neho stúpi. Vtedy ešte neboli chodníky, až neskôr sa na cintoríne vybudovala betónová cesta, a len nedávno asfaltový chodník, ale náhrobná tabuľa ostala zachovaná. Ľudia sem pravidelne dávajú kvety a sviečky,“ vysvetľuje netradičné umiestnenie hrobového miesta starostka obce Košúty Mgr. Zdenka Mačicová. Odvtedy, podľa starostky, nikto neprejavil záujem o pochovanie podobným spôsobom, no dnes by to ani nebolo možné, nakoľko prevádzkový poriadok pohrebiska to v súlade s platným zákonom o pohrebníctve neumožňuje.
Kaplnka sv. Jána evanjelistu
Na miestnom cintoríne sa nachádza baroková kaplnka sv. Jána evanjelistu, ktorá je najstaršou stavbou v Košútoch. Postaviť ju dal v roku 1756 na vlastné náklady ostrihomský kanonik Ján Újvendéghy. Mali tu byť zadarmo pochovaní členovia rodiny a za poplatok 6 forintov aj cudzí. Kaplnka je dnes v zlom stave a jej krypta je prázdna, bez náhrobných tabúľ. Vchod do krypty kryla kamenná doska s erbom Újvendéghyovcov, ale tá je zlomená na dva kusy. Kaplnka je jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom zaklenutým náznakom kupoly s pruskou klenbou. Fasády objektu sú jednoduché, členené polkruhovo zakončenými oknami, na nároží pilastrami s rímsovou hlavicou. Hlavná fasáda je zakončená trojuholníkovým murovaným štítom, na ktorom sú dve niky, dnes prázdne. Nad kamenným portálom vchodu do kaplnky je možné vidieť reliéf erbu staviteľa objektu. Kaplnka bola v minulosti zdevastovaná, či už zatečením cez poškodenú azbestovú strešnú krytinu, alebo vandalizmom. Pamätihodnosť sa však, našťastie, podarilo z časti zrekonštruovať v čase, keď Ministerstvo kultúry SR vypísalo projekt s názvom Obnovme si svoj dom, v rámci ktorého sa podarilo získať ešte vtedy 180 000 slovenských korún.
Mauzóleum rodiny Kissovcov
Vedľa kaplnky sv. Jána evanjelistu sa nachádza mauzóleum rodiny Kissovcov, ktorú v roku 1885 dal postaviť pre svoju manželku Rózu, rodenú Vierbelovú Alexander Kiss. Roku 1900 tu bol pochovaný aj on. Kaplnka je malá neoklasicistická štvorcová stavba, ktorej fasády členia pilastre s rímsovými hlavicami a oválne okná v šambránach s klenákom. Hlavná fasáda je zakončená trojuholníkovým tympanónom, na ktorom je reliéf erbu zemianskej rodiny Kissovcov.
Správcom miestneho cintorína v Košútoch je samotná obec, čo je trochu neštandardné, nakoľko viaceré pohrebiská v okolí spravuje cirkev. Je obdivuhodné, že obci sa darí starať o cintorín s domom smútku pri nájomnom 20 eur za dvojhrob na desať rokov. „Bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo zrekonštruovať pováľané hrobové kamene zemianskych rodín, na ktorých sa nám v minulosti z časti podarilo obnoviť písmenká. Rovnako by som chcela zrekonštruovať barokovú kaplnku, žiaľ, máme nato len zdroje obce, pretože ide o pamätihodnosť, na ktorú v súčasnosti nie je vhodná výzva o získanie nenávratných finančných prostriedkov,“ dodala svoje najbližšie plány starostka obce Košúty Mgr. Zdenka Mačicová.
Mauzóleum rodiny Feketeovcov
V katastri obce Košúty môžete vidieť aj ďalšie dva cintoríny. Na konci katastra sa nachádza židovský cintorín, ktorý je uzatvorený, pričom sa o neho stará židovská obec. Do katastra obce patrí aj Heďský cintorín, ale tiež sa tam už nepochováva. Nachádza sa tu aj neogotické mauzóleum v parku kúrie, ktoré v roku 1903 dala postaviť barónka Michaela Feketeová. Je to menšia stavba obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnym uzáverom zaklenutý preudogotickou klenbou. Fasády členia lomené okná v šambránach a pásová rustika. Steny budovy podopiera rad oporných pilierov. Hlavná fasáda pred vchodom, ktorá je menšou terasou, je zakončená trojuholníkovým tympanónom s reliéfom erbu Feketeovcov z Galanty. Potomkovia rodiny Feketyovcov ešte žijú, naposledy do mauzólea bola pochovaná v roku 2001 pani barónka Ester Feketeová. Procesia s cínovou truhlou viedla od márnice až do súkromnej kaplnky mimo cintorína.
Podzemné katakomby
Bývalé šľachtické sídlo Košúty má aj podzemné katakomby, ktoré odhalili v roku 2006, keď sa na ceste objavil kráter, ktorý sa zväčšoval až do hĺbky 1,5 metra. Aj preto v rokoch 2007 – 2008 v obci robili geologický prieskum, ktorý tu potvrdil katakomby, ktoré počas tureckých nájazdov slúžili pre miestnych ako sklad ich majetku. Aj z tohto dôvodu je v obci zákaz prejazdu automobilov nad 3,5 tony.
Bývalé šľachtické sídlo
Obec Košúty s 1 660 obyvateľmi leží 5 km juhozápadne od Galanty na vedľajšej ceste medzi Sládkovičovom a Čiernym Brodom v Podunajskej nížine. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1138. Kedysi v nej žili šľachtické a zemianske rody, ale mnohí túto obec poznajú aj preto, lebo v tridsiatych rokoch minulého storočia tam bolo povstanie poľnohospodárskych robotníkov. Dnes je obec známa najkvalitnejšou pôdou na Slovensku, ale aj kostolom, ktorý sa nachádza na križovatke ciest a kostolníčka tu dodnes zvoní ručne.
Hrobové miesta sú na cintoríne obvykle umiestňované pri chodníku, alebo v blízkosti uličiek. V dedine Košúty sa na cintoríne nachádza náhrobný kameň v strede chodníka, pretože je tu pochovaný miestny učiteľ. A nie pre nejakú chybu, ale preto, že si to tak v minulosti sám želal. „Bol to prvý učiteľ v našej miestnej základnej škole. Pamätníci si na neho spomínajú ako na prísneho učiteľa, ktorý vraj trestal deti trstenicou, ale dokázal veľa naučiť. On si sám želal, aby bol pochovaný do cesty, aby si na neho spomenul každý, kto na neho stúpi. Vtedy ešte neboli chodníky, až neskôr sa na cintoríne vybudovala betónová cesta, a len nedávno asfaltový chodník, ale náhrobná tabuľa ostala zachovaná. Ľudia sem pravidelne dávajú kvety a sviečky,“ vysvetľuje netradičné umiestnenie hrobového miesta starostka obce Košúty Mgr. Zdenka Mačicová. Odvtedy, podľa starostky, nikto neprejavil záujem o pochovanie podobným spôsobom, no dnes by to ani nebolo možné, nakoľko prevádzkový poriadok pohrebiska to v súlade s platným zákonom o pohrebníctve neumožňuje.
Kaplnka sv. Jána evanjelistu
Na miestnom cintoríne sa nachádza baroková kaplnka sv. Jána evanjelistu, ktorá je najstaršou stavbou v Košútoch. Postaviť ju dal v roku 1756 na vlastné náklady ostrihomský kanonik Ján Újvendéghy. Mali tu byť zadarmo pochovaní členovia rodiny a za poplatok 6 forintov aj cudzí. Kaplnka je dnes v zlom stave a jej krypta je prázdna, bez náhrobných tabúľ. Vchod do krypty kryla kamenná doska s erbom Újvendéghyovcov, ale tá je zlomená na dva kusy. Kaplnka je jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom zaklenutým náznakom kupoly s pruskou klenbou. Fasády objektu sú jednoduché, členené polkruhovo zakončenými oknami, na nároží pilastrami s rímsovou hlavicou. Hlavná fasáda je zakončená trojuholníkovým murovaným štítom, na ktorom sú dve niky, dnes prázdne. Nad kamenným portálom vchodu do kaplnky je možné vidieť reliéf erbu staviteľa objektu. Kaplnka bola v minulosti zdevastovaná, či už zatečením cez poškodenú azbestovú strešnú krytinu, alebo vandalizmom. Pamätihodnosť sa však, našťastie, podarilo z časti zrekonštruovať v čase, keď Ministerstvo kultúry SR vypísalo projekt s názvom Obnovme si svoj dom, v rámci ktorého sa podarilo získať ešte vtedy 180 000 slovenských korún.
Mauzóleum rodiny Kissovcov
Vedľa kaplnky sv. Jána evanjelistu sa nachádza mauzóleum rodiny Kissovcov, ktorú v roku 1885 dal postaviť pre svoju manželku Rózu, rodenú Vierbelovú Alexander Kiss. Roku 1900 tu bol pochovaný aj on. Kaplnka je malá neoklasicistická štvorcová stavba, ktorej fasády členia pilastre s rímsovými hlavicami a oválne okná v šambránach s klenákom. Hlavná fasáda je zakončená trojuholníkovým tympanónom, na ktorom je reliéf erbu zemianskej rodiny Kissovcov.
Správcom miestneho cintorína v Košútoch je samotná obec, čo je trochu neštandardné, nakoľko viaceré pohrebiská v okolí spravuje cirkev. Je obdivuhodné, že obci sa darí starať o cintorín s domom smútku pri nájomnom 20 eur za dvojhrob na desať rokov. „Bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo zrekonštruovať pováľané hrobové kamene zemianskych rodín, na ktorých sa nám v minulosti z časti podarilo obnoviť písmenká. Rovnako by som chcela zrekonštruovať barokovú kaplnku, žiaľ, máme nato len zdroje obce, pretože ide o pamätihodnosť, na ktorú v súčasnosti nie je vhodná výzva o získanie nenávratných finančných prostriedkov,“ dodala svoje najbližšie plány starostka obce Košúty Mgr. Zdenka Mačicová.
Mauzóleum rodiny Feketeovcov
V katastri obce Košúty môžete vidieť aj ďalšie dva cintoríny. Na konci katastra sa nachádza židovský cintorín, ktorý je uzatvorený, pričom sa o neho stará židovská obec. Do katastra obce patrí aj Heďský cintorín, ale tiež sa tam už nepochováva. Nachádza sa tu aj neogotické mauzóleum v parku kúrie, ktoré v roku 1903 dala postaviť barónka Michaela Feketeová. Je to menšia stavba obdĺžnikového pôdorysu s polygonálnym uzáverom zaklenutý preudogotickou klenbou. Fasády členia lomené okná v šambránach a pásová rustika. Steny budovy podopiera rad oporných pilierov. Hlavná fasáda pred vchodom, ktorá je menšou terasou, je zakončená trojuholníkovým tympanónom s reliéfom erbu Feketeovcov z Galanty. Potomkovia rodiny Feketyovcov ešte žijú, naposledy do mauzólea bola pochovaná v roku 2001 pani barónka Ester Feketeová. Procesia s cínovou truhlou viedla od márnice až do súkromnej kaplnky mimo cintorína.
Podzemné katakomby
Bývalé šľachtické sídlo Košúty má aj podzemné katakomby, ktoré odhalili v roku 2006, keď sa na ceste objavil kráter, ktorý sa zväčšoval až do hĺbky 1,5 metra. Aj preto v rokoch 2007 – 2008 v obci robili geologický prieskum, ktorý tu potvrdil katakomby, ktoré počas tureckých nájazdov slúžili pre miestnych ako sklad ich majetku. Aj z tohto dôvodu je v obci zákaz prejazdu automobilov nad 3,5 tony.
Bývalé šľachtické sídlo
Obec Košúty s 1 660 obyvateľmi leží 5 km juhozápadne od Galanty na vedľajšej ceste medzi Sládkovičovom a Čiernym Brodom v Podunajskej nížine. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1138. Kedysi v nej žili šľachtické a zemianske rody, ale mnohí túto obec poznajú aj preto, lebo v tridsiatych rokoch minulého storočia tam bolo povstanie poľnohospodárskych robotníkov. Dnes je obec známa najkvalitnejšou pôdou na Slovensku, ale aj kostolom, ktorý sa nachádza na križovatke ciest a kostolníčka tu dodnes zvoní ručne.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2016
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 11 fotografií
