ÚVZ SR o súčasnosti v pohrebníctve
Predstavitelia Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb aktívne spolupracujú so zástupcami Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. O etike pohrebných a kremačných služieb, edukácii pracovníkov, ale aj o možnej úprave legislatívy sme sa rozprávali s vedúcou Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR Ing. Katarínou Halzlovou, ktorá zastupovala hlavného hygienika SR na kontraktačno-predajnej výstave SLOVAK FUNERAL 2012, ako aj s regionálnou hygieničkou ÚVZ SR so sídlom v Trenčíne doc. MUDr. Máriou Štefkovičovou, PhD., MPH.
Zúčastnili ste sa na slávnostnom otvorení výstavy SLOVAK FUNERAL 2012. Ako hodnotíte fakt, že sa prvýkrát organizovala takáto výstava na Slovensku?
Ing. K. Halzlová: Skutočne oceňujem, že sa organizovala prvá kontraktačno-predajná výstava SLOVAK FUNERAL, lebo je to jedinečná príležitosť, aby pohrebné služby ukázali, čo dokážu. Takéto podujatie prispeje k tomu, aby sa zvýšila konkurencia, čo bude motivovať ostatné pohrebné služby, aby poskytovali kvalitnejšie služby, takže výstavu hodnotím veľmi pozitívne.
Doc. M. Štefkovičová: Je to skutočne jedinečná výstava, prvá na Slovensku, ako aj v okolitých štátoch. Úmrtie je súčasťou života. Tak, ako sa človek počas života učí žiť v určitom pozitívnom zmysle a má určité hodnoty, tak by mal byť aj dôstojne vyprevadený na druhý svet. Výstavu zameranú na oblasť pohrebníctva vnímam pozitívne, pretože si tu vymieňajú skúsenosti ľudia, ktorí pracujú v pohrebných a kremačných službách. Zvyšuje sa tým aj kvalita z hľadiska materiálneho vybavenia. Najväčší význam tejto výstavy vidím v tom, že sa na jednom mieste stretli a diskutovali ľudia, ktorí prevádzkujú, riadia, kontrolujú pohrebné služby a vytvárajú zákony.
Bolo niečo, čo Vás na výstave zaujalo, prípadne prekvapilo?
Ing. K. Halzlová: Videla som množstvo pekných stánkov s kvalitnými produktami.Som presvedčená, že táto výstava prispeje k tomu, aby sa zviditeľnila profesia pohrebníctva a zvyšovala sa jej profesionálna úroveň. Želám si, aby sa táto výstava opakovala každý rok a aby sa vytvorili podmienky pre obchodné stretnutia.
Doc. M. Štefkovičová: Priznám sa, že som neočakávala, že výstava bude takýchto rozmerov. Je veľmi kultivovaná. Jednotliví predajcovia ponúkajú rôzne služby a tovary, až je bežný človek prekvapený, čo všetko sa ponúka a čo všetko je treba, keď odprevádzame blízkeho človeka na druhý svet.
Výstava bola predovšetkým určená pre odbornú verejnosť, ale bola prístupná aj pre laickú verejnosť. Myslíte si, že aj bežný návštevník tu mal čo pozerať?
Doc. M. Štefkovičová: Určite áno, pretože každý človek sa stretáva so smrťou, či už bližších, alebo menej blízkych. Tak, ako sa ľudia pripravujú na iné etapy života, tak sa postupne pripravujú aj na svoj odchod. Veď inak by si ľudia nebudovali hrobky. Som presvedčená, že nabudúce sa určite prídu pozrieť aj bežní návštevníci, ktorí sa budú možno len informovať, aké služby sú v ponuke.
Výstavu sa podarilo zorganizovať vďaka Slovenskej asociácii kremačných a pohrebných služieb. Ako vnímate pôsobenie tejto asociácie?
Ing. K. Halzlová: Ja si pamätám, že tesne po nadobudnutí účinnosti zákona o pohrebníctve mali zamestnanci v tejto oblasti povinnosť absolvovať vzdelávací kurz na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Medzi prvými záujemcami boli aj pán Stríž a pán Ecker, ktorí neskôr založili asociáciu. Súčasťou vzdelávacieho kurzu bola téma etika v pohrebníctve. Vtedy som počas prednášky povedala, že etiku by si mali ustrážiť pohrebníci sami. Stalo sa, že pán Stríž mi jedného dňa zaklopal na dvere kancelárie a oznámil mi, že založil Asociáciu kremačných a pohrebných služieb. Áno, výstava sa organizovala najmävďaka fungujúcej asociácii.
Kde vidíte priestor pre zlepšenie práce asociácie do budúcna?
Ing. K. Halzlová: Musím povedať, že s fungovaním Asociácie kremačných a pohrebných služieb som spokojná. Takéto aktivity musia robiť ľudia, ktorí sú veľmi zapálení pre vec a ja si myslím, že práve táto asociácia to potvrdila. Kedykoľvek som ich kontaktovala ja, alebo oni mňa, tak spolupráca fungovala na skvelej úrovni. Ja si myslím, že sa nemohlo nič lepšie stať ako to, že vznikla asociácia. Určite by sa dalo všeličo zlepšovať. Treba si však uvedomiť, že sa spravil obrovský krok, pretože pred siedmimi rokmi neexistoval ani zákon, ani asociácia a každá pohrebná služba fungovala v podstate bez pravidiel,ako chcel jej majiteľ. Ja si myslím, že sa podarila veľká vec, táto profesia, nad ktorou možno mnohí ohŕňajú nos, alebo sa na ňu pozerajú zo zvláštneho uhla, sa dostala na vysokú úroveň.
Vo vašom príhovore na výstave ste poďakovali za činnosť asociácie. Treba povedať, že aj štát robí veľmi veľa v oblasti pohrebníctva. Aká je úloha Úradu verejného zdravotníctva SR v regulácii kremačných a pohrebných služieb?
Ing. K. Halzlová: Prvý zákon je v účinnosti od roku 2005, odvtedy bola legislatíva novelizovaná v roku 2010, kde sa zapracovali pripomienky po overení tohto nového predpisu na Slovensku v praxi. Ďalšia novela s menšími zmenami už bola pripravená, avšak k jej schváleniu v Národnej rade SR nedošlo. Sú hlasy z MZ SR, že by bolo potrebné novelizovať zákon o pohrebníctve. Či a kedy sa pristúpi k novelizácii zákona, to záleží od MZ SR, či ho zahrnie do plánu legislatívnych úloh, alebo nie. Ja si myslím, že stále by bolo čo zlepšovať. Je to možno otázka času, kedy sa začne práca na novelizácii.
Spomínali ste etiku v pohrebníctve. Do akej miery sa zvýšila slušnosť a morálka v tejto oblasti?
Ing. K. Halzlová: Neexistuje indikátor, ktorý by nám pomohol odmerať spokojnosť, alebo nespokojnosť s etikou v pohrebníctve. Môžem však povedať, že v prvom roku platnosti zákona sme mali veľmi veľa sťažností na to, akým spôsobom pristupovali pohrebné služby k pozostalým, ale aj mnoho sťažností, ktoré prichádzali zo strany pohrebných služieb na iné pohrebné služby. Niekedy som mala dojem, akoby niektoré pohrebné služby striehli na nedostatky kolegov a okamžite sa sťažovali. Riešili sme veľmi veľa takýchto sťažností a musím povedať, že posledné roky ich je menej. Aj z tohto usudzujem, že sa veci zlepšili. Hoci sú aj dnes pohrebné služby, ktoré odmietajú akceptovať zákon, snažia sa obísť požiadavky na vybavenie, atď.
Na Slovensku nie je žiadna vzdelávacia inštitúcia pre ľudí, ktorí pracujú v oblasti kremačných a pohrebných služieb. Prečo?
Ing. K. Halzlová: Je pravda, že na Slovensku neexistuje žiadne systematické vzdelávanie v oblasti pohrebníctva, hoci by to bolo skutočne žiadúce. Určite by to prispelo k zvýšeniu profesionality ľudí pracujúcich v tejto oblasti i kvalite služieb, ktoré poskytujú. Ale nie je úlohou rezortu zdravotníctva, aby riešila vzdelávanie v oblasti pohrebníctva. Z pohľadu pôsobnosti verejného zdravotníctva, ktoré reprezentujem musím povedať, že v zákone o pohrebníctve tvorí otázka ochrany zdravia len nepatrnú časť, pretože podstatná časť legislatívy sa venuje fungovaniu pohrebníctva ako takého. Možno by asociácia ohľadom systematického vzdelávania mohla komunikovať s Ministerstvom školstva SR. Myslím si, že takéto vzdelávanie by sa dalo riešiť aj formou akreditovaných kurzov. Je množstvo agentúr, ktoré sa zaoberajú kurzovým vzdelávaním, treba však podotknúť, že nie všetky poskytujú kvalitné vzdelávanie. Zákon o pohrebníctve sa dotýka ďalších 26 iných zákonov, ktoré sú z oblasti financovania, vzdelávania, kultúry, občianskeho zákonníka, takže pri takomto vzdelávaní treba dať priestor odborníkom z rôznych oblastí. Ja si myslím, že priestor pre ďalšie vzdelávanie je v oblasti živnostenského zákona, manažmentu, občianskeho zákonníka, pretože mnoho sporov, ktoré sa medzi samotnými pohrebnými službami vyskytujú, musí riešiť obchodný a občiansky zákonník. Keď sa sťažujú pozostalí, spor je možné zase riešiť len cez občiansky zákonník. Vzdelávanie ľudí pracujúcich v pohrebníctve by malo byť komplexné.
Úlohou rezortu zdravotníctva nie je vzdelávať, pretože my môžeme vzdelávať len v oblasti ochrany zdravia, pričom pohrebníctvo ďaleko presahuje rámec zdravotníctva.
Je na Slovensku dostatočne legislatívne zabezpečená ochrana zdravia ľudí pracujúcich v kremačných a pohrebných službách?
Ing. K. Halzlová: Problematika ochrany zdravia je pokrytá dostatočne v nariadeniach vlády, respektíve všeobecne záväzných predpisoch, ktoré ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia pri práci bez ohľadu nato, či ide o pohrebníctvo, baníctvo, atď. Dodržiavanie týchto predpisov a opatrnosť znižujú riziko možného nakazenia pracovníkov v pohrebníctve, ale tak je to aj v iných profesiách. V prvom rade je potrebné mať vedomosti o rizikách pri práci v pohrebníctve a potom je ľahšie sa im vyhýbať alebo ich eliminovať. Práve preto je potrebné sa zaoberať vzdelávaním pracovníkov zaoberajúcich sa pochovávaním, aby sa zvýšilo ich povedomie v týchto otázkach.
Zúčastnili ste sa na slávnostnom otvorení výstavy SLOVAK FUNERAL 2012. Ako hodnotíte fakt, že sa prvýkrát organizovala takáto výstava na Slovensku?
Ing. K. Halzlová: Skutočne oceňujem, že sa organizovala prvá kontraktačno-predajná výstava SLOVAK FUNERAL, lebo je to jedinečná príležitosť, aby pohrebné služby ukázali, čo dokážu. Takéto podujatie prispeje k tomu, aby sa zvýšila konkurencia, čo bude motivovať ostatné pohrebné služby, aby poskytovali kvalitnejšie služby, takže výstavu hodnotím veľmi pozitívne.
Doc. M. Štefkovičová: Je to skutočne jedinečná výstava, prvá na Slovensku, ako aj v okolitých štátoch. Úmrtie je súčasťou života. Tak, ako sa človek počas života učí žiť v určitom pozitívnom zmysle a má určité hodnoty, tak by mal byť aj dôstojne vyprevadený na druhý svet. Výstavu zameranú na oblasť pohrebníctva vnímam pozitívne, pretože si tu vymieňajú skúsenosti ľudia, ktorí pracujú v pohrebných a kremačných službách. Zvyšuje sa tým aj kvalita z hľadiska materiálneho vybavenia. Najväčší význam tejto výstavy vidím v tom, že sa na jednom mieste stretli a diskutovali ľudia, ktorí prevádzkujú, riadia, kontrolujú pohrebné služby a vytvárajú zákony.
Bolo niečo, čo Vás na výstave zaujalo, prípadne prekvapilo?
Ing. K. Halzlová: Videla som množstvo pekných stánkov s kvalitnými produktami.Som presvedčená, že táto výstava prispeje k tomu, aby sa zviditeľnila profesia pohrebníctva a zvyšovala sa jej profesionálna úroveň. Želám si, aby sa táto výstava opakovala každý rok a aby sa vytvorili podmienky pre obchodné stretnutia.
Doc. M. Štefkovičová: Priznám sa, že som neočakávala, že výstava bude takýchto rozmerov. Je veľmi kultivovaná. Jednotliví predajcovia ponúkajú rôzne služby a tovary, až je bežný človek prekvapený, čo všetko sa ponúka a čo všetko je treba, keď odprevádzame blízkeho človeka na druhý svet.
doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH.
|
Doc. M. Štefkovičová: Určite áno, pretože každý človek sa stretáva so smrťou, či už bližších, alebo menej blízkych. Tak, ako sa ľudia pripravujú na iné etapy života, tak sa postupne pripravujú aj na svoj odchod. Veď inak by si ľudia nebudovali hrobky. Som presvedčená, že nabudúce sa určite prídu pozrieť aj bežní návštevníci, ktorí sa budú možno len informovať, aké služby sú v ponuke.
Ing. Katarína Halzlová
|
Ing. K. Halzlová: Ja si pamätám, že tesne po nadobudnutí účinnosti zákona o pohrebníctve mali zamestnanci v tejto oblasti povinnosť absolvovať vzdelávací kurz na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Medzi prvými záujemcami boli aj pán Stríž a pán Ecker, ktorí neskôr založili asociáciu. Súčasťou vzdelávacieho kurzu bola téma etika v pohrebníctve. Vtedy som počas prednášky povedala, že etiku by si mali ustrážiť pohrebníci sami. Stalo sa, že pán Stríž mi jedného dňa zaklopal na dvere kancelárie a oznámil mi, že založil Asociáciu kremačných a pohrebných služieb. Áno, výstava sa organizovala najmävďaka fungujúcej asociácii.
Kde vidíte priestor pre zlepšenie práce asociácie do budúcna?
Ing. K. Halzlová: Musím povedať, že s fungovaním Asociácie kremačných a pohrebných služieb som spokojná. Takéto aktivity musia robiť ľudia, ktorí sú veľmi zapálení pre vec a ja si myslím, že práve táto asociácia to potvrdila. Kedykoľvek som ich kontaktovala ja, alebo oni mňa, tak spolupráca fungovala na skvelej úrovni. Ja si myslím, že sa nemohlo nič lepšie stať ako to, že vznikla asociácia. Určite by sa dalo všeličo zlepšovať. Treba si však uvedomiť, že sa spravil obrovský krok, pretože pred siedmimi rokmi neexistoval ani zákon, ani asociácia a každá pohrebná služba fungovala v podstate bez pravidiel,ako chcel jej majiteľ. Ja si myslím, že sa podarila veľká vec, táto profesia, nad ktorou možno mnohí ohŕňajú nos, alebo sa na ňu pozerajú zo zvláštneho uhla, sa dostala na vysokú úroveň.
Vo vašom príhovore na výstave ste poďakovali za činnosť asociácie. Treba povedať, že aj štát robí veľmi veľa v oblasti pohrebníctva. Aká je úloha Úradu verejného zdravotníctva SR v regulácii kremačných a pohrebných služieb?
Ing. K. Halzlová: Prvý zákon je v účinnosti od roku 2005, odvtedy bola legislatíva novelizovaná v roku 2010, kde sa zapracovali pripomienky po overení tohto nového predpisu na Slovensku v praxi. Ďalšia novela s menšími zmenami už bola pripravená, avšak k jej schváleniu v Národnej rade SR nedošlo. Sú hlasy z MZ SR, že by bolo potrebné novelizovať zákon o pohrebníctve. Či a kedy sa pristúpi k novelizácii zákona, to záleží od MZ SR, či ho zahrnie do plánu legislatívnych úloh, alebo nie. Ja si myslím, že stále by bolo čo zlepšovať. Je to možno otázka času, kedy sa začne práca na novelizácii.
Spomínali ste etiku v pohrebníctve. Do akej miery sa zvýšila slušnosť a morálka v tejto oblasti?
Ing. K. Halzlová: Neexistuje indikátor, ktorý by nám pomohol odmerať spokojnosť, alebo nespokojnosť s etikou v pohrebníctve. Môžem však povedať, že v prvom roku platnosti zákona sme mali veľmi veľa sťažností na to, akým spôsobom pristupovali pohrebné služby k pozostalým, ale aj mnoho sťažností, ktoré prichádzali zo strany pohrebných služieb na iné pohrebné služby. Niekedy som mala dojem, akoby niektoré pohrebné služby striehli na nedostatky kolegov a okamžite sa sťažovali. Riešili sme veľmi veľa takýchto sťažností a musím povedať, že posledné roky ich je menej. Aj z tohto usudzujem, že sa veci zlepšili. Hoci sú aj dnes pohrebné služby, ktoré odmietajú akceptovať zákon, snažia sa obísť požiadavky na vybavenie, atď.
Na Slovensku nie je žiadna vzdelávacia inštitúcia pre ľudí, ktorí pracujú v oblasti kremačných a pohrebných služieb. Prečo?
Ing. K. Halzlová: Je pravda, že na Slovensku neexistuje žiadne systematické vzdelávanie v oblasti pohrebníctva, hoci by to bolo skutočne žiadúce. Určite by to prispelo k zvýšeniu profesionality ľudí pracujúcich v tejto oblasti i kvalite služieb, ktoré poskytujú. Ale nie je úlohou rezortu zdravotníctva, aby riešila vzdelávanie v oblasti pohrebníctva. Z pohľadu pôsobnosti verejného zdravotníctva, ktoré reprezentujem musím povedať, že v zákone o pohrebníctve tvorí otázka ochrany zdravia len nepatrnú časť, pretože podstatná časť legislatívy sa venuje fungovaniu pohrebníctva ako takého. Možno by asociácia ohľadom systematického vzdelávania mohla komunikovať s Ministerstvom školstva SR. Myslím si, že takéto vzdelávanie by sa dalo riešiť aj formou akreditovaných kurzov. Je množstvo agentúr, ktoré sa zaoberajú kurzovým vzdelávaním, treba však podotknúť, že nie všetky poskytujú kvalitné vzdelávanie. Zákon o pohrebníctve sa dotýka ďalších 26 iných zákonov, ktoré sú z oblasti financovania, vzdelávania, kultúry, občianskeho zákonníka, takže pri takomto vzdelávaní treba dať priestor odborníkom z rôznych oblastí. Ja si myslím, že priestor pre ďalšie vzdelávanie je v oblasti živnostenského zákona, manažmentu, občianskeho zákonníka, pretože mnoho sporov, ktoré sa medzi samotnými pohrebnými službami vyskytujú, musí riešiť obchodný a občiansky zákonník. Keď sa sťažujú pozostalí, spor je možné zase riešiť len cez občiansky zákonník. Vzdelávanie ľudí pracujúcich v pohrebníctve by malo byť komplexné.
Úlohou rezortu zdravotníctva nie je vzdelávať, pretože my môžeme vzdelávať len v oblasti ochrany zdravia, pričom pohrebníctvo ďaleko presahuje rámec zdravotníctva.
Je na Slovensku dostatočne legislatívne zabezpečená ochrana zdravia ľudí pracujúcich v kremačných a pohrebných službách?
Ing. K. Halzlová: Problematika ochrany zdravia je pokrytá dostatočne v nariadeniach vlády, respektíve všeobecne záväzných predpisoch, ktoré ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia pri práci bez ohľadu nato, či ide o pohrebníctvo, baníctvo, atď. Dodržiavanie týchto predpisov a opatrnosť znižujú riziko možného nakazenia pracovníkov v pohrebníctve, ale tak je to aj v iných profesiách. V prvom rade je potrebné mať vedomosti o rizikách pri práci v pohrebníctve a potom je ľahšie sa im vyhýbať alebo ich eliminovať. Práve preto je potrebné sa zaoberať vzdelávaním pracovníkov zaoberajúcich sa pochovávaním, aby sa zvýšilo ich povedomie v týchto otázkach.
Späť na tému Profesionáli