Úmrtnosť na Slovensku
Na Slovensku v roku 2013 došlo k úmrtiu 52 089 ľudí. Najviac občanov Slovenskej republiky zomrelo následkom chorôb obehovej sústavy a nádorových ochorení. Na cestách pri dopravných nehodách prišlo o život 376 ľudí, 67 Slovákov zomrelo pri vraždách, pričom traja ľudia zomreli v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol hovorca Štatistického úradu Slovenskej republiky Mgr. Marián Jánošík.
Aká bola celková miera úmrtnosti na Slovensku v roku 2013?
Celková miera úmrtnosti (hrubá miera úmrtnosti) na Slovensku v roku 2013 bola 9,625 ‰. Počet zomretých bol 52 089, z toho 26 866 mužov a 25 223 žien.
Aké boli najčastejšie príčiny smrti na Slovensku v roku 2013?
Najčastejšou príčinou smrti mužov aj žien v roku 2013 boli choroby obehovej sústavy (11 720 zomretých mužov a 14 470 žien) a nádorové ochorenia (7 700 zomretých mužov a 5 655 žien).
Aký bol počet a miera úmrtí detí do 1 roka?
Počet detí zomretých do 1 roka bol 301, z toho 158 chlapcov a 143 dievčat. Miera dojčenskej úmrtnosti (počet zomretých do 1 roka na 1000 živonarodených) bola 5,49 ‰.
V ktorom regióne Slovenska je najvyššia a v ktorom, naopak, najnižšia miera úmrtnosti?
Najvyššie hodnoty hrubej miery úmrtnosti dosahujú okresy Turčianske Teplice (14,05 ‰), Bratislava I (14,01 ‰), Medzilaborce (13,88 ‰), Bratislava III (12,7 ‰), Poltár (12,56 ‰) a Banská Štiavnica (12,17 ‰). Najnižšie hodnoty zaznamenávame v okresoch Košice III (5,46 ‰), Námestovo (6,12 ‰), Bratislava V (6,86 ‰), Tvrdošín (7,25 ‰), Košice II (7,39 ‰), Kežmarok (7,41 ‰) a Stará Ľubovňa (7,5 ‰).
Aký je vývoj celkovej miery úmrtnosti na Slovensku za posledných desať rokov?
Vývoj počtu zomretých aj hrubej miery úmrtnosti je za posledných 10 rokov stabilný. Najnižší počet zomretých zaznamenávame v období posledných 10 rokoch v roku 2004 (51 852) a najvyšší v roku 2007 (53 856). Hrubá miera úmrtnosti kolísala medzi hodnotami 9,61 (2011) a 9,98 (2007) zomretých obyvateľov na 1000 obyvateľov stredného stavu.
Aký je vývoj hlavných príčin smrti na Slovensku za posledných desať rokov?
Za posledných 10 rokov nedošlo k výrazným zmenám v štruktúre zomretých podľa hlavných príčin smrti. Tak u mužov ako aj u žien zaznamenávame najvyšší počet zomretých na choroby obehovej sústavy, ktorý sa za posledných 10 rokov u oboch pohlaví mierne znížil. U mužov z 13 145 (2003) na 11 720 (2013) a u žien z 15 065 (2003) na 14 470 (2013). Druhou najrozšírenejšou príčinou smrti tak u mužov ako aj u žien sú nádorové ochorenia, pri ktorých zaznamenávame mierny nárast úmrtnosti tak u mužov ako aj u žien. U mužov zo 6 822 v roku 2003 na 7 700 v roku 2013 a u žien zo 4 794 (2003) na 5 655 (2013). Mierny nárast zomretých zaznamenávame aj u zomretých na choroby dýchacej sústavy, taktiež u mužov aj u žien. Pri ostatných príčinách smrti nezaznamenávame výraznejšie zmeny.
Aká bola úmrtnosť detí a mladistvých spôsobená neúmyselnými úrazmi (pády, utopenia, požiare a otravy) v Slovenskej republike?
V roku 2013 došlo k úmrtnosti u 143 osôb vo veku 0 – 25 rokov spôsobenou neúmyselnými úrazmi.
Aký bol podiel chorôb a úrazov na úmrtnosti v roku 2013?
V minulom roku zomrelo 94,6 % ľudí na dôsledky choroby, pričom 5,4 % ľudí zomrelo v súvislosti s úrazmi.
Aký je vývoj celkovej miery úmrtnosti na Slovensku v komparácii s úmrtnosťou v krajinách európskej populácie?
Vývoj hrubej miery úmrtnosti je v krajinách EÚ za posledných 10 rokov stabilný. Štáty EÚ s najnižšou úmrtnosťou – okolo 6,7 až 8 úmrtí na 1 000 obyvateľov – sú: Írsko (od 6,1 ‰ v r. 2010 do 7,0 ‰ v r. 2004), Cyprus (od 6,2 ‰ v r. 2010 do 7,3 ‰ v r. 2005), Malta (od 7,3 ‰ v r. 2010 do 8,1 ‰ v r. 2012) a Luxembursko (od 7,3 ‰ v r. 2009 do 8,1 ‰ v r. 2012). V poradí za nimi sú štáty EÚ s úmrtnosťou 8 až 9 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov stredného stavu: Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Fínsko. Slovensko patrí medzi štáty EÚ s hrubou mierou úmrtnosti okolo 10 zomretých obyvateľov na 1 000 obyvateľov stredného stavu (10 ‰). Okrem Slovenska sú to tieto štáty: Belgicko, Grécko, Poľsko, Švédsko, Taliansko, Portugalsko, Nemecko, Dánsko a Česká republika. V Česku je úmrtnosť o málo vyššia ako na Slovensku: v Česku sa pohybuje od 10,1 ‰ v r. 2008 do 10,6 ‰ v r. 2005 a na Slovensku od 9,61‰ v r. 2011 do 9,98 ‰ v r. 2007. Možno povedať, že hrubá miera úmrtnosti na Slovensku zodpovedá priemeru EÚ. Nasledujú štáty EÚ s úmrtnosťou okolo 12 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov stredného stavu: Chorvátsko, Estónsko a Rumunsko. Najvyššia úmrtnosť v EÚ – v priemere 13 a viac úmrtí na 1 000 obyvateľov stredného stavu – je v Maďarsku (od 12,9 ‰ v r. 2011 do 13,5 ‰ v r. 2005), Litve (od 12, 2 ‰ v r. 2004 do 14,1 ‰ v. r. 2007), Lotyšsku (od 14,0 ‰ v. r. 2009 do 15 v r. ‰ 2007) a v Bulharsku (od 14,2 ‰ v. r. 2004 do 15, 0 ‰ v r. 2007 a 2012).
Aký je vývoj hlavných príčin smrti na Slovensku v komparácii s úmrtnosťou v krajinách európskej populácie?
Z hľadiska EÚ, najviac mužov i žien v prepočte na 100 tisíc obyvateľov zomrelo na choroby obehovej sústavy. Počet týchto úmrtí sa v sledovanom období (2004 – 2010) mierne znižoval, tak na Slovensku, ako i v európskom priemere (u mužov EÚ sa znížil zo 619 v r. 2004 na 492 úmrtí na 100 tisíc mužov EÚ v r. 2010 a u žien EÚ zo 452 v r. 2004 na 360 úmrtí na 100 tisíc žien EÚ v r. 2010). V porovnaní s priemerom EÚ, na Slovensku bola táto úmrtnosť až dvojnásobne vyššia (v r. 2004 to bolo 1 204 mužov a 878 žien a v r. 2010 to bolo 1 055 mužov a 761 žien na 100 tisíc obyvateľov Slovenska.). Horšie hodnoty ako Slovensko malo v r. 2010 u mužov Rumunsko (1 120), Litva (1 169), Lotyšsko (1 222), Bulharsko (1 395) a u žien Rumunsko (930) a Bulharsko (1 011). Naopak, najnižšia úmrtnosť mužov na choroby obehovej sústavy bola u mužov i žien vo Francúzsku (291 mužov a 186 žien v r. 2010) a v Španielsku (327 mužov a 236 žien v r. 2010).
Stúpa počet dokonaných samovrážd
Porovnaním štatistických údajov za posledné tri roky pozorujeme nárast v počte dokonaných samovrážd. Podľa predbežných údajov spracovaných do marca 2014 evidujeme za rok 2013 celkovo 628 samovrážd a 972 samovražedných pokusov. V roku 2012 sme v štatistike NCZI zaznamenali 571 samovrážd a 1 018 samovražedných pokusov. V roku 2011 bol počet samovrážd 537 a pokusov o samovraždu 1 006.
V minulom roku menej potratov
V zdravotníckych zariadeniach sme v uplynulom roku zaevidovali celkovo 16 362 potratov (vrátane mimomaternicových tehotenstiev), čo je o 30 menej ako v roku 2012. V tomto počte je 16 347 potratov u žien s trvalým bydliskom v SR a 15 potratov u žien bez trvalého bydliska v SR. Umelých prerušení tehotenstva bolo evidovaných 7 999, čo je o 444 menej ako v roku 2012. Pri spontánnych potratoch sme oproti roku 2012 zaznamenali nárast o 76 spontánnych potratov a celkovo sa ich počet vyšplhal na 5 248. O 344 medziročne vzrástol aj počet iných potratov (celkovo 2 750), kde sú započítané napríklad tzv. zamĺknuté potraty. Najviac spontánnych potratov bolo zaznamenaných vo vekovej skupine 30 až 34-ročných žien (1 448 spontánnych potratov). Ženy v tejto vekovej skupine zároveň najčastejšie podstupovali aj UPT (celkovo 1 869). V roku 2012 bolo celkovo evidovaných 16 392 potratov. Zdravotnícke zariadenia nahlásili v uvedenom roku 8 443 vykonaných umelých prerušení tehotenstiev (UPT) a 5 172 spontánnych potratov. Zvyšnú časť tvoria tzv. iné potraty, prípadne mimomaternicové tehotenstvá. Najviac spontánnych potratov bolo zaznamenaných vo vekovej skupine 30 až 34-ročných žien. Ženy v tejto vekovej skupine zároveň najčastejšie podstupovali aj UPT.
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, Mgr. Peter Bubla
Aká bola celková miera úmrtnosti na Slovensku v roku 2013?
Celková miera úmrtnosti (hrubá miera úmrtnosti) na Slovensku v roku 2013 bola 9,625 ‰. Počet zomretých bol 52 089, z toho 26 866 mužov a 25 223 žien.
Aké boli najčastejšie príčiny smrti na Slovensku v roku 2013?
Najčastejšou príčinou smrti mužov aj žien v roku 2013 boli choroby obehovej sústavy (11 720 zomretých mužov a 14 470 žien) a nádorové ochorenia (7 700 zomretých mužov a 5 655 žien).
Aký bol počet a miera úmrtí detí do 1 roka?
Počet detí zomretých do 1 roka bol 301, z toho 158 chlapcov a 143 dievčat. Miera dojčenskej úmrtnosti (počet zomretých do 1 roka na 1000 živonarodených) bola 5,49 ‰.
V ktorom regióne Slovenska je najvyššia a v ktorom, naopak, najnižšia miera úmrtnosti?
Najvyššie hodnoty hrubej miery úmrtnosti dosahujú okresy Turčianske Teplice (14,05 ‰), Bratislava I (14,01 ‰), Medzilaborce (13,88 ‰), Bratislava III (12,7 ‰), Poltár (12,56 ‰) a Banská Štiavnica (12,17 ‰). Najnižšie hodnoty zaznamenávame v okresoch Košice III (5,46 ‰), Námestovo (6,12 ‰), Bratislava V (6,86 ‰), Tvrdošín (7,25 ‰), Košice II (7,39 ‰), Kežmarok (7,41 ‰) a Stará Ľubovňa (7,5 ‰).
Aký je vývoj celkovej miery úmrtnosti na Slovensku za posledných desať rokov?
Vývoj počtu zomretých aj hrubej miery úmrtnosti je za posledných 10 rokov stabilný. Najnižší počet zomretých zaznamenávame v období posledných 10 rokoch v roku 2004 (51 852) a najvyšší v roku 2007 (53 856). Hrubá miera úmrtnosti kolísala medzi hodnotami 9,61 (2011) a 9,98 (2007) zomretých obyvateľov na 1000 obyvateľov stredného stavu.
 |
|
Pripravené hrobové polia Zvolen
|
Za posledných 10 rokov nedošlo k výrazným zmenám v štruktúre zomretých podľa hlavných príčin smrti. Tak u mužov ako aj u žien zaznamenávame najvyšší počet zomretých na choroby obehovej sústavy, ktorý sa za posledných 10 rokov u oboch pohlaví mierne znížil. U mužov z 13 145 (2003) na 11 720 (2013) a u žien z 15 065 (2003) na 14 470 (2013). Druhou najrozšírenejšou príčinou smrti tak u mužov ako aj u žien sú nádorové ochorenia, pri ktorých zaznamenávame mierny nárast úmrtnosti tak u mužov ako aj u žien. U mužov zo 6 822 v roku 2003 na 7 700 v roku 2013 a u žien zo 4 794 (2003) na 5 655 (2013). Mierny nárast zomretých zaznamenávame aj u zomretých na choroby dýchacej sústavy, taktiež u mužov aj u žien. Pri ostatných príčinách smrti nezaznamenávame výraznejšie zmeny.
Aká bola úmrtnosť detí a mladistvých spôsobená neúmyselnými úrazmi (pády, utopenia, požiare a otravy) v Slovenskej republike?
V roku 2013 došlo k úmrtnosti u 143 osôb vo veku 0 – 25 rokov spôsobenou neúmyselnými úrazmi.
Aký bol podiel chorôb a úrazov na úmrtnosti v roku 2013?
V minulom roku zomrelo 94,6 % ľudí na dôsledky choroby, pričom 5,4 % ľudí zomrelo v súvislosti s úrazmi.
Aký je vývoj celkovej miery úmrtnosti na Slovensku v komparácii s úmrtnosťou v krajinách európskej populácie?
Vývoj hrubej miery úmrtnosti je v krajinách EÚ za posledných 10 rokov stabilný. Štáty EÚ s najnižšou úmrtnosťou – okolo 6,7 až 8 úmrtí na 1 000 obyvateľov – sú: Írsko (od 6,1 ‰ v r. 2010 do 7,0 ‰ v r. 2004), Cyprus (od 6,2 ‰ v r. 2010 do 7,3 ‰ v r. 2005), Malta (od 7,3 ‰ v r. 2010 do 8,1 ‰ v r. 2012) a Luxembursko (od 7,3 ‰ v r. 2009 do 8,1 ‰ v r. 2012). V poradí za nimi sú štáty EÚ s úmrtnosťou 8 až 9 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov stredného stavu: Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Fínsko. Slovensko patrí medzi štáty EÚ s hrubou mierou úmrtnosti okolo 10 zomretých obyvateľov na 1 000 obyvateľov stredného stavu (10 ‰). Okrem Slovenska sú to tieto štáty: Belgicko, Grécko, Poľsko, Švédsko, Taliansko, Portugalsko, Nemecko, Dánsko a Česká republika. V Česku je úmrtnosť o málo vyššia ako na Slovensku: v Česku sa pohybuje od 10,1 ‰ v r. 2008 do 10,6 ‰ v r. 2005 a na Slovensku od 9,61‰ v r. 2011 do 9,98 ‰ v r. 2007. Možno povedať, že hrubá miera úmrtnosti na Slovensku zodpovedá priemeru EÚ. Nasledujú štáty EÚ s úmrtnosťou okolo 12 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov stredného stavu: Chorvátsko, Estónsko a Rumunsko. Najvyššia úmrtnosť v EÚ – v priemere 13 a viac úmrtí na 1 000 obyvateľov stredného stavu – je v Maďarsku (od 12,9 ‰ v r. 2011 do 13,5 ‰ v r. 2005), Litve (od 12, 2 ‰ v r. 2004 do 14,1 ‰ v. r. 2007), Lotyšsku (od 14,0 ‰ v. r. 2009 do 15 v r. ‰ 2007) a v Bulharsku (od 14,2 ‰ v. r. 2004 do 15, 0 ‰ v r. 2007 a 2012).
Aký je vývoj hlavných príčin smrti na Slovensku v komparácii s úmrtnosťou v krajinách európskej populácie?
Z hľadiska EÚ, najviac mužov i žien v prepočte na 100 tisíc obyvateľov zomrelo na choroby obehovej sústavy. Počet týchto úmrtí sa v sledovanom období (2004 – 2010) mierne znižoval, tak na Slovensku, ako i v európskom priemere (u mužov EÚ sa znížil zo 619 v r. 2004 na 492 úmrtí na 100 tisíc mužov EÚ v r. 2010 a u žien EÚ zo 452 v r. 2004 na 360 úmrtí na 100 tisíc žien EÚ v r. 2010). V porovnaní s priemerom EÚ, na Slovensku bola táto úmrtnosť až dvojnásobne vyššia (v r. 2004 to bolo 1 204 mužov a 878 žien a v r. 2010 to bolo 1 055 mužov a 761 žien na 100 tisíc obyvateľov Slovenska.). Horšie hodnoty ako Slovensko malo v r. 2010 u mužov Rumunsko (1 120), Litva (1 169), Lotyšsko (1 222), Bulharsko (1 395) a u žien Rumunsko (930) a Bulharsko (1 011). Naopak, najnižšia úmrtnosť mužov na choroby obehovej sústavy bola u mužov i žien vo Francúzsku (291 mužov a 186 žien v r. 2010) a v Španielsku (327 mužov a 236 žien v r. 2010).
Stúpa počet dokonaných samovrážd
Porovnaním štatistických údajov za posledné tri roky pozorujeme nárast v počte dokonaných samovrážd. Podľa predbežných údajov spracovaných do marca 2014 evidujeme za rok 2013 celkovo 628 samovrážd a 972 samovražedných pokusov. V roku 2012 sme v štatistike NCZI zaznamenali 571 samovrážd a 1 018 samovražedných pokusov. V roku 2011 bol počet samovrážd 537 a pokusov o samovraždu 1 006.
V minulom roku menej potratov
V zdravotníckych zariadeniach sme v uplynulom roku zaevidovali celkovo 16 362 potratov (vrátane mimomaternicových tehotenstiev), čo je o 30 menej ako v roku 2012. V tomto počte je 16 347 potratov u žien s trvalým bydliskom v SR a 15 potratov u žien bez trvalého bydliska v SR. Umelých prerušení tehotenstva bolo evidovaných 7 999, čo je o 444 menej ako v roku 2012. Pri spontánnych potratoch sme oproti roku 2012 zaznamenali nárast o 76 spontánnych potratov a celkovo sa ich počet vyšplhal na 5 248. O 344 medziročne vzrástol aj počet iných potratov (celkovo 2 750), kde sú započítané napríklad tzv. zamĺknuté potraty. Najviac spontánnych potratov bolo zaznamenaných vo vekovej skupine 30 až 34-ročných žien (1 448 spontánnych potratov). Ženy v tejto vekovej skupine zároveň najčastejšie podstupovali aj UPT (celkovo 1 869). V roku 2012 bolo celkovo evidovaných 16 392 potratov. Zdravotnícke zariadenia nahlásili v uvedenom roku 8 443 vykonaných umelých prerušení tehotenstiev (UPT) a 5 172 spontánnych potratov. Zvyšnú časť tvoria tzv. iné potraty, prípadne mimomaternicové tehotenstvá. Najviac spontánnych potratov bolo zaznamenaných vo vekovej skupine 30 až 34-ročných žien. Ženy v tejto vekovej skupine zároveň najčastejšie podstupovali aj UPT.
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, Mgr. Peter Bubla
Späť na tému Súčasnosť
