Uloženie urien na Ondrejskom cintoríne
Ondrejský cintorín je historickým pietnym miestom. Nachádza sa takmer v samotnom centre Bratislavy. Na 6 ha nájdeme okolo 180 hrobov, zväčša významných osobností mesta a Slovenska. Cintorín sa stal 8. decembra 1988 Národnou kultúrnou pamiatkou. Aj to je dôvod, prečo už na cintoríne nepribúdali nové hroby. Iste bolo viacero žiadostí o uloženie pozostatkov zosnulých práve na toto miesto. Veď kto by nechcel mať svoj rodinný hrob priamo v centre hlavného mesta, kde sa denne prechádzajú obyvatelia hľadajúci pokoj, relax a miesto na oddych.
Mesto v posledných rokoch urobilo iba tri výnimky. V roku 2002 bolo na cintoríne zriadené hrobové miesto pre Júliusa Satinského, herca, spisovateľa a bratislavského patriota. Druhou výnimkou sa stalo uloženie ostatkov Ignáca Lamára známeho pod prezývkou Schöne Náci (2007). Postavička bratislavského korza si tak zabezpečila výnimočné miesto na výnimočnom cintoríne. Poslednou výnimkou sa stali manželia Kalinovci, ktorých hrobové miesto bolo zriadené práve v minulých dňoch a obidve urny uložili do spoločného hrobového miesta v blízkosti Jula Satinského a Ignáca Lamára. Vzniká tu teda akási lúčka najvýznamnejších Bratislavčanov, Slovákov.
Na cintoríne je klasický spôsob pochovania vylúčený, možné je len uložiť urnu. Je však otázne, za akých podmienok. Z pohľadu na troch predošlých vyplýva, že musí ísť o známe a významné osobnosti. Kto však o tomto povolení rozhoduje sme sa nedozvedeli. Logicky nás napadlo, že ak ide o Národnú kultúrnu pamiatku, musí rozhodovať príslušný Pamiatkový úrad alebo Ministerstvo kultúry. Tak isto by o tom malo rozhodovať zastupiteľstvo magistrátu hlavného mesta, a to najmä z hľadiska posúdenia, či ide skutočne o osobu významnú pre Bratislavu a Slovensko. Nech je tak či onak, manželia Kalinovci už odpočívajú (odpočúvajú) na svojom poslednom mieste.
Kto bol Ján Kalina a Agneša Kalinová?
Ján Kalina sa narodil ako Ladislav Schwarz v roku 1913 v Prešove. Keďže bol židovského pôvodu, doklady na jeho meno počas Druhej svetovej vojny zneli na meno Ján Kalina. Po jej skončení pôsobil v bratislavskom rozhlase. Stal sa tiež umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue a šéfom katedry na VŠMU. Po vydaní knihy Tisíc a jeden vtip (1969) ho vylúčili z VŠMU a dostal dva roky basy, paradoxne za úplne iné obvinenie. Po roku ho prepustili a začal platiť zákaz akejkoľvek publikačnej činnosti. Jeho publicita sa však nedala len tak ľahko potlačiť, preto mu dovolili v roku 1978 vycestovať do vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko, kde o tri roky zomrel. Jeho manželka Agneša sa stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa, neskôr pôsobila ako novinárka na voľnej nohe.
Rozlúčku pozdržal neskorý príchod vnučky Kalinovcov Miriam, ktorej meškalo lietadlo. Slovom viedol rozlúčku Jaroslav Rozsíval, bývalý kolega Agneši Kalinovej zo Slobodnej Európy. Spomenul ich pôsobenie nielen pred rokom 1968, ale najmä po ňom, v časoch normalizácie, ktorú sa až do chvíle, kedy dostali ponuku na opustenie republiky, snažili prežiť bez toho, aby sa prispôsobili tlaku zo strany vládnucej KSČ.
„Tak odpočúvajte v pokoji,“ parafrázoval na záver pietnej rozlúčky Jaroslav Rozsíval názov jednej z Kalinových kníh – Odpočúvaj v pokoji.
Mesto v posledných rokoch urobilo iba tri výnimky. V roku 2002 bolo na cintoríne zriadené hrobové miesto pre Júliusa Satinského, herca, spisovateľa a bratislavského patriota. Druhou výnimkou sa stalo uloženie ostatkov Ignáca Lamára známeho pod prezývkou Schöne Náci (2007). Postavička bratislavského korza si tak zabezpečila výnimočné miesto na výnimočnom cintoríne. Poslednou výnimkou sa stali manželia Kalinovci, ktorých hrobové miesto bolo zriadené práve v minulých dňoch a obidve urny uložili do spoločného hrobového miesta v blízkosti Jula Satinského a Ignáca Lamára. Vzniká tu teda akási lúčka najvýznamnejších Bratislavčanov, Slovákov.Na cintoríne je klasický spôsob pochovania vylúčený, možné je len uložiť urnu. Je však otázne, za akých podmienok. Z pohľadu na troch predošlých vyplýva, že musí ísť o známe a významné osobnosti. Kto však o tomto povolení rozhoduje sme sa nedozvedeli. Logicky nás napadlo, že ak ide o Národnú kultúrnu pamiatku, musí rozhodovať príslušný Pamiatkový úrad alebo Ministerstvo kultúry. Tak isto by o tom malo rozhodovať zastupiteľstvo magistrátu hlavného mesta, a to najmä z hľadiska posúdenia, či ide skutočne o osobu významnú pre Bratislavu a Slovensko. Nech je tak či onak, manželia Kalinovci už odpočívajú (odpočúvajú) na svojom poslednom mieste.
Kto bol Ján Kalina a Agneša Kalinová?
Ján Kalina sa narodil ako Ladislav Schwarz v roku 1913 v Prešove. Keďže bol židovského pôvodu, doklady na jeho meno počas Druhej svetovej vojny zneli na meno Ján Kalina. Po jej skončení pôsobil v bratislavskom rozhlase. Stal sa tiež umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue a šéfom katedry na VŠMU. Po vydaní knihy Tisíc a jeden vtip (1969) ho vylúčili z VŠMU a dostal dva roky basy, paradoxne za úplne iné obvinenie. Po roku ho prepustili a začal platiť zákaz akejkoľvek publikačnej činnosti. Jeho publicita sa však nedala len tak ľahko potlačiť, preto mu dovolili v roku 1978 vycestovať do vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko, kde o tri roky zomrel. Jeho manželka Agneša sa stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa, neskôr pôsobila ako novinárka na voľnej nohe.
Rozlúčku pozdržal neskorý príchod vnučky Kalinovcov Miriam, ktorej meškalo lietadlo. Slovom viedol rozlúčku Jaroslav Rozsíval, bývalý kolega Agneši Kalinovej zo Slobodnej Európy. Spomenul ich pôsobenie nielen pred rokom 1968, ale najmä po ňom, v časoch normalizácie, ktorú sa až do chvíle, kedy dostali ponuku na opustenie republiky, snažili prežiť bez toho, aby sa prispôsobili tlaku zo strany vládnucej KSČ.„Tak odpočúvajte v pokoji,“ parafrázoval na záver pietnej rozlúčky Jaroslav Rozsíval názov jednej z Kalinových kníh – Odpočúvaj v pokoji.
Text a fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Späť na prehľad správ
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 15 fotografií
