Turistov v horách zachraňujú červení anjeli
Naše hory lákajú Slovákov, ale aj zahraničných turistov vo všetkých ročných obdobiach. Žiaľ, pre nedisciplinovanosť či malú pokoru pred horami sa domov mnoho turistov, horolezcov či lyžiarov nevráti. Horská záchranná služba robí všetko preto, aby obetí na slovenských horách bolo po celý rok čo najmenej. Hovoríme s riaditeľom Horskej záchrannej služby Ing. Jozefom Janigom.
Horská záchranná služba je zriadená zákonom č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe. Aké sú hlavné úlohy Horskej záchrannej služby?
Je to záchranná, pátracia a preventívna činnosť. Horská záchranná služba v horských oblastiach organizuje a vykonáva záchrannú činnosť, poskytuje zdravotnú starostlivosť, transport a neodkladnú dopravu pri záchrane osôb. (Viac Štatút HZS, článok 3 – predmet činnosti.)
V čom sú úlohy Horskej záchrannej služby iné než činnosť Horskej služby na Slovensku?
HZS sa nevyjadruje k činnostiam iných subjektov.
Koľkým ľuďom už pomohli špecialisti Horskej záchrannej služby?
Podľa štatistík od roku 2003 len v horskom a vysokohorskom prostredí je to viac ako 5 400 ľudí. Tieto čísla nezahrňujú poskytnutú pomoc záchranárov HZS na lyžiarskych tratiach.
Žiaľ, v niektorých prípadoch už snaha horských záchranárov nestačí a hory si vyberú krutú daň. Koľko obetí registruje Horská záchranná služba? Koľko obetí z toho bolo v roku 2012?
Od roku 2003 registrujeme 150 obetí, v roku 2012 ich bolo 15.
V ktorých oblastiach ste zaznamenali najviac obetí v roku 2012? Dá sa povedať, aké sú najčastejšie typy úmrtí na horách?
Najviac obetí v roku 2012 bolo vo Vysokých Tatrách. Najčastejšou príčinou úmrtia sú pády pri horskej a vysokohorskej turistike a horolezectve.
K akej najtragickejšej udalosti došlo na slovenských horách od fungovania Horskej záchrannej služby?
Určite to bolo lavínové nešťastie v Západných Tatrách v Spálenom žľabe dňa 31. 12. 2005.
Aký je vývoj úmrtí na slovenských horách za posledné roky? Má stúpajúcu, alebo naopak, klesajúcu tendenciu?
Vývoj úmrtí za posledné roky v slovenských horách má skôr stúpajúcu tendenciu.
Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so záchrannou akciou, alebo pátranie po osobe si od 1. 7. 2006 hradí postihnutá osoba. Prispela táto zmena k disciplinovanosti návštevníkov na horách?
Od 1. 7. 2006 si náklady na zásah HZS hradí dospelá postihnutá osoba. To, že každý návštevník zásahového územia HZS by mal byť poistený pre prípad zásahu HZS, výraznou mierou neovplyvnilo správanie sa ľudí v horách. Eliminovali sa ale falošné poplachy a zneužívanie záchranárov na lacný odvoz z horského prostredia.
Aké sú priemerné náklady na záchrannú akciu jednej osoby vo vysokohorskom teréne?
Priemerné náklady na záchrannú akciu vo vysokohorskom teréne je ťažko určiť, pretože každá záchranná či pátracia akcia je iná. Vždy záleží na zranení a počte zranených osôb, na okolnostiach, teréne, počasí, počte záchranárov a na celkovej dĺžke záchrannej či pátracej akcie. Vo väčšine prípadoch sa náklady pohybujú v rozmedzí od 150 do 300 €, v niektorých prípadoch sa však dokážu vyšplhať až na rozmedzie medzi 500 až 1000 €. V extrémnych prípadoch, ktoré sú 1 – 2 krát do roka náklady presiahnu hranicu 10 000 €.
Obetiam na horách sa snaží zabrániť aj Stredisko lavínovej prevencie, ktoré bolo založené pred 40 rokmi. Pri koľkých lavínach zachraňovali lavínoví špecialisti turistov v roku 2012?
V roku 2012 lavínoví špecialisti zasahovali pri jednej lavíne 19. 1. v Nízkych Tatrách. 19. 2. sa na Čertovici konalo prehľadávanie, nakoľko neboli poskytnuté informácie, či v lavíne je niekto zasypaný.
Vďaka modernej technike došlo k pokroku v lavínovej prevencii. Horská služba tak môže vydávať lavínovú informáciu každý deň ráno a v prípade potreby ju môže aktualizovať, pričom v 70. rokoch túto službu poskytovala len raz za týždeň. Dá sa povedať, čím to je, že napriek modernej technike obetí na horách neubúda ale pribúda?
Prečo obetí pribúda napriek modernej technike? Podľa mňa moderná technika nemá nič spoločné so zvýšenou úmrtnosťou. Vďaka modernej technike všetci vieme, aké bude počasie a lavínová situácia ráno o 9.00 h. Prostredníctvom on line kamier si vieme pozrieť aktuálnu situáciu v konkrétnej oblasti a vyzbrojiť sa tou najkvalitnejšou výzbrojou a výstrojom. Nikdy to však neovplyvní zmýšľanie niektorých ľudí, ktorí mnohokrát precenia svoje schopnosti na turistických chodníkoch, nehovoriac o horolezeckom teréne či lyžiarskych svahoch. Je to najmä o disciplíne každého jedného z nás.
Aký je postup pri presune tela obete z hôr do najbližšej pitevne? Zváža sa telo z vysokohorského terénu snežným skútrom, vrtuľníkom, alebo iným spôsobom?
Miesto nehody postihnutého je zakaždým iné. Prevažne ide o transport obete nosidlami rôzneho typu, prípadne sa robia spusty dlhé niekoľko metrov. Až potom nasleduje transport terénnym vozidlom HZS. Ak to dovoľujú letové podmienky, uskutoční sa následne transport leteckou technikou. Na lyžiarskych svahoch, pokiaľ je to značená trať, sa pomerne často využíva skúter.
Prebieha obhliadka zomrelého na mieste tragédie, alebo v najbližšom stredisku Horskej záchrannej služby? Má HZS obhliadajúcich lekárov, alebo spolupracujete s obhliadajúcimi lekármi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Záchranári HZS vyhotovia dôkladnú fotodokumentáciu miesta a tela priamo tam, kde sa stala nehoda. HZS nemá svojich vlastných obhliadajúcich lekárov. Na druhej strane, pri každej tragickej nehode HZS úzko spolupracuje s Policajným zborom SR a s obhliadajúcimi lekármi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Spolupracuje Horská záchranná služba so zmluvnými pohrebnými službami, alebo pracovníci HZS kontaktujú príbuzných kvôli odvozu tela zomrelého?
HZS nemá priamy kontakt s pohrebnými službami. Príslušníci HZS transportujú nebohého/hú priamo do márnice, kde odovzdávajú telo príslušným zložkám PZ SR a obhliadajúcemu lekárovi.
Stávajú sa často situácie, že pre nepriaznivé počasie nie je možné obeť nešťastia zniesť z končiara štítu?
Stáva sa to, ale je to skôr výnimka.
Partnermi Horskej záchrannej služby sú okrem Poľskej záchrannej služby aj Horská služba ČR, Horská služba na Slovensku, Horská služba Pieninského národného parku, či Letecká záchranná služba. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Hodnotím ju ako výbornú.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Horská záchranná služba je zriadená zákonom č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe. Aké sú hlavné úlohy Horskej záchrannej služby?
Je to záchranná, pátracia a preventívna činnosť. Horská záchranná služba v horských oblastiach organizuje a vykonáva záchrannú činnosť, poskytuje zdravotnú starostlivosť, transport a neodkladnú dopravu pri záchrane osôb. (Viac Štatút HZS, článok 3 – predmet činnosti.)
 |
|
Ing. Jozef Janiga
|
HZS sa nevyjadruje k činnostiam iných subjektov.
Koľkým ľuďom už pomohli špecialisti Horskej záchrannej služby?
Podľa štatistík od roku 2003 len v horskom a vysokohorskom prostredí je to viac ako 5 400 ľudí. Tieto čísla nezahrňujú poskytnutú pomoc záchranárov HZS na lyžiarskych tratiach.
Žiaľ, v niektorých prípadoch už snaha horských záchranárov nestačí a hory si vyberú krutú daň. Koľko obetí registruje Horská záchranná služba? Koľko obetí z toho bolo v roku 2012?
Od roku 2003 registrujeme 150 obetí, v roku 2012 ich bolo 15.
V ktorých oblastiach ste zaznamenali najviac obetí v roku 2012? Dá sa povedať, aké sú najčastejšie typy úmrtí na horách?
Najviac obetí v roku 2012 bolo vo Vysokých Tatrách. Najčastejšou príčinou úmrtia sú pády pri horskej a vysokohorskej turistike a horolezectve.
K akej najtragickejšej udalosti došlo na slovenských horách od fungovania Horskej záchrannej služby?
Určite to bolo lavínové nešťastie v Západných Tatrách v Spálenom žľabe dňa 31. 12. 2005.
Aký je vývoj úmrtí na slovenských horách za posledné roky? Má stúpajúcu, alebo naopak, klesajúcu tendenciu?
Vývoj úmrtí za posledné roky v slovenských horách má skôr stúpajúcu tendenciu.
Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so záchrannou akciou, alebo pátranie po osobe si od 1. 7. 2006 hradí postihnutá osoba. Prispela táto zmena k disciplinovanosti návštevníkov na horách?
Od 1. 7. 2006 si náklady na zásah HZS hradí dospelá postihnutá osoba. To, že každý návštevník zásahového územia HZS by mal byť poistený pre prípad zásahu HZS, výraznou mierou neovplyvnilo správanie sa ľudí v horách. Eliminovali sa ale falošné poplachy a zneužívanie záchranárov na lacný odvoz z horského prostredia.
Aké sú priemerné náklady na záchrannú akciu jednej osoby vo vysokohorskom teréne? Priemerné náklady na záchrannú akciu vo vysokohorskom teréne je ťažko určiť, pretože každá záchranná či pátracia akcia je iná. Vždy záleží na zranení a počte zranených osôb, na okolnostiach, teréne, počasí, počte záchranárov a na celkovej dĺžke záchrannej či pátracej akcie. Vo väčšine prípadoch sa náklady pohybujú v rozmedzí od 150 do 300 €, v niektorých prípadoch sa však dokážu vyšplhať až na rozmedzie medzi 500 až 1000 €. V extrémnych prípadoch, ktoré sú 1 – 2 krát do roka náklady presiahnu hranicu 10 000 €.
Obetiam na horách sa snaží zabrániť aj Stredisko lavínovej prevencie, ktoré bolo založené pred 40 rokmi. Pri koľkých lavínach zachraňovali lavínoví špecialisti turistov v roku 2012?
V roku 2012 lavínoví špecialisti zasahovali pri jednej lavíne 19. 1. v Nízkych Tatrách. 19. 2. sa na Čertovici konalo prehľadávanie, nakoľko neboli poskytnuté informácie, či v lavíne je niekto zasypaný.
Vďaka modernej technike došlo k pokroku v lavínovej prevencii. Horská služba tak môže vydávať lavínovú informáciu každý deň ráno a v prípade potreby ju môže aktualizovať, pričom v 70. rokoch túto službu poskytovala len raz za týždeň. Dá sa povedať, čím to je, že napriek modernej technike obetí na horách neubúda ale pribúda?
Prečo obetí pribúda napriek modernej technike? Podľa mňa moderná technika nemá nič spoločné so zvýšenou úmrtnosťou. Vďaka modernej technike všetci vieme, aké bude počasie a lavínová situácia ráno o 9.00 h. Prostredníctvom on line kamier si vieme pozrieť aktuálnu situáciu v konkrétnej oblasti a vyzbrojiť sa tou najkvalitnejšou výzbrojou a výstrojom. Nikdy to však neovplyvní zmýšľanie niektorých ľudí, ktorí mnohokrát precenia svoje schopnosti na turistických chodníkoch, nehovoriac o horolezeckom teréne či lyžiarskych svahoch. Je to najmä o disciplíne každého jedného z nás.
Aký je postup pri presune tela obete z hôr do najbližšej pitevne? Zváža sa telo z vysokohorského terénu snežným skútrom, vrtuľníkom, alebo iným spôsobom? Miesto nehody postihnutého je zakaždým iné. Prevažne ide o transport obete nosidlami rôzneho typu, prípadne sa robia spusty dlhé niekoľko metrov. Až potom nasleduje transport terénnym vozidlom HZS. Ak to dovoľujú letové podmienky, uskutoční sa následne transport leteckou technikou. Na lyžiarskych svahoch, pokiaľ je to značená trať, sa pomerne často využíva skúter.
Prebieha obhliadka zomrelého na mieste tragédie, alebo v najbližšom stredisku Horskej záchrannej služby? Má HZS obhliadajúcich lekárov, alebo spolupracujete s obhliadajúcimi lekármi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Záchranári HZS vyhotovia dôkladnú fotodokumentáciu miesta a tela priamo tam, kde sa stala nehoda. HZS nemá svojich vlastných obhliadajúcich lekárov. Na druhej strane, pri každej tragickej nehode HZS úzko spolupracuje s Policajným zborom SR a s obhliadajúcimi lekármi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Spolupracuje Horská záchranná služba so zmluvnými pohrebnými službami, alebo pracovníci HZS kontaktujú príbuzných kvôli odvozu tela zomrelého?
HZS nemá priamy kontakt s pohrebnými službami. Príslušníci HZS transportujú nebohého/hú priamo do márnice, kde odovzdávajú telo príslušným zložkám PZ SR a obhliadajúcemu lekárovi.
Stávajú sa často situácie, že pre nepriaznivé počasie nie je možné obeť nešťastia zniesť z končiara štítu?
Stáva sa to, ale je to skôr výnimka.
Partnermi Horskej záchrannej služby sú okrem Poľskej záchrannej služby aj Horská služba ČR, Horská služba na Slovensku, Horská služba Pieninského národného parku, či Letecká záchranná služba. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Hodnotím ju ako výbornú.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súčasnosť
