Trenčianska synagóga
Na západnom Slovensku, blízko pri českých hraniciach sa rozprestiera významné mesto Považia – Trenčín. Poznáme ho ako mesto módy, ale taktiež aj vďaka krásnemu trenčianskemu hradu, ktorý sa vypína nad celým mestom. Mesto ukrýva mnoho zaujímavých kultúrnych pamiatok. Medzi ne, samozrejme, patrí aj trenčianska synagóga, ktorá nedávno oslávila svoje sté výročie. Nachádza sa na Štúrovom námestí a patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku.
V minulosti bola neodmysliteľnou súčasťou mesta aj židovská komunita, ktorá sa spomína od roku 1300. Migrácia židovského obyvateľstva na Považie začala v druhej polovici 17. storočia, kedy židovskí príslušníci tvorili približne štvrtinu trenčianskeho obyvateľstva. Ich strediskom bola židovská komunita sídliaca medzi Sládkovičovou a Palackého ulicou. Vtedy tu bolo dokonca niekoľko synagóg (domy slúžiace ako modlitebne). V podstate prvá, aj keď drevená synagóga, sa spomína z roku 1781. Zničil ju požiar, ale ani to neodradilo jej príslušníkov od postavenia a rozšírenia novej v roku 1873.
V októbri uplynulo 100 rokov odvtedy, čo sa trenčianska židovská náboženská komunita rozhodla postaviť novú synagógu. Stará synagóga, ktorá pred tým stála na mieste dnešnej, doslúžila po 120 rokoch. Predstavitelia židovskej náboženskej obce v Trenčíne na svojom zasadnutí rozhodli 23. 10. 1905 o stavbe novej neologickej synagógy. V okamžiku sa zvolil výbor, ktorý sa mal postarať o financie a začať prípravné práce. Členmi boli aj vtedy zvučné mená židovskej náboženskej obce Alexander Schlesinger a rabín Dr. Diamant. Prvé plány stavby predložila firma Scholz a Materna. Presne takýto impulz stojí za vznikom prekrásneho diela – trenčianskej synagógy.
Stavba trvala dlhšie, ako boli predpoklady a až koncom roka 1910 sa stavebné práce dostali do vážnejšieho štádia. Na obhliadku pozemku pre novú synagógu prišli traja predstavitelia: Ľudovít Baumhorn, Július Gartner a piešťanský [1] rodák Dr. Richard Scheibner. Valné zhromaždenie zvolilo nový stavebný výbor, ktorého predsedom sa stal riaditeľ banky Vojtech Friedman. Vďaka nemu sa práce rýchlo rozbehli. Prišiel aj s nápadom zbierky, do ktorej prispelo slobodné kráľovské mesto Trenčín, či elektrická úč. spoločnosť. Posledné bohoslužby sa uskutočnili 9. 4. 1912, tak ako rozhodol výbor. Stavebné plány sú dnes uložené v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne. Projekt mala realizovať firma Niegreisz a Fuchs.
V minulosti bola neodmysliteľnou súčasťou mesta aj židovská komunita, ktorá sa spomína od roku 1300. Migrácia židovského obyvateľstva na Považie začala v druhej polovici 17. storočia, kedy židovskí príslušníci tvorili približne štvrtinu trenčianskeho obyvateľstva. Ich strediskom bola židovská komunita sídliaca medzi Sládkovičovou a Palackého ulicou. Vtedy tu bolo dokonca niekoľko synagóg (domy slúžiace ako modlitebne). V podstate prvá, aj keď drevená synagóga, sa spomína z roku 1781. Zničil ju požiar, ale ani to neodradilo jej príslušníkov od postavenia a rozšírenia novej v roku 1873.
V októbri uplynulo 100 rokov odvtedy, čo sa trenčianska židovská náboženská komunita rozhodla postaviť novú synagógu. Stará synagóga, ktorá pred tým stála na mieste dnešnej, doslúžila po 120 rokoch. Predstavitelia židovskej náboženskej obce v Trenčíne na svojom zasadnutí rozhodli 23. 10. 1905 o stavbe novej neologickej synagógy. V okamžiku sa zvolil výbor, ktorý sa mal postarať o financie a začať prípravné práce. Členmi boli aj vtedy zvučné mená židovskej náboženskej obce Alexander Schlesinger a rabín Dr. Diamant. Prvé plány stavby predložila firma Scholz a Materna. Presne takýto impulz stojí za vznikom prekrásneho diela – trenčianskej synagógy.
Stavba trvala dlhšie, ako boli predpoklady a až koncom roka 1910 sa stavebné práce dostali do vážnejšieho štádia. Na obhliadku pozemku pre novú synagógu prišli traja predstavitelia: Ľudovít Baumhorn, Július Gartner a piešťanský [1] rodák Dr. Richard Scheibner. Valné zhromaždenie zvolilo nový stavebný výbor, ktorého predsedom sa stal riaditeľ banky Vojtech Friedman. Vďaka nemu sa práce rýchlo rozbehli. Prišiel aj s nápadom zbierky, do ktorej prispelo slobodné kráľovské mesto Trenčín, či elektrická úč. spoločnosť. Posledné bohoslužby sa uskutočnili 9. 4. 1912, tak ako rozhodol výbor. Stavebné plány sú dnes uložené v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne. Projekt mala realizovať firma Niegreisz a Fuchs.
Návrh mal štvorcový pôdorys preklenutý mohutnou kupolou, kde z troch strán mali byť vstavané stupňovité empory. Nad každou emporou sa klenuli pásy valenej klenby, čím vznikol motív byzantinizujúcej schémy gréckeho kríža. Na tento priestor sa napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom a za záverom prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá je dnes modlitebňou. Vďaka spomínanému pôdorysu architektúra synagógy získala na ucelenosti. 23. septembra 1913, po osemnástich mesiacoch bola synagóga veľkolepo slávnostne otvorená. Táto stavba centrálneho typu s ústrednou kupolou bola zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. V období I. ČSR mala trenčianska židovská náboženská obec takmer 2 000 členov, takže výstavba novej synagógy už bola opodstatnená. No, nikto nepredpokladal, že ju v blízkej budúcnosti čakajú krušné časy. Synagógu využívalo židovské obyvateľstvo do druhej svetovej vojny. V roku 1941 ju znesvätili a poškodili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie FreiwilligeSchutzstaffel a Hlinkovej gardy, pričom bolo zničené aj jej vnútorné zariadenie.
Nastala druhá svetová vojna, počas ktorej bola židovská náboženská obec takmer vyhladená. V porovnaní s ostatnými európskymi synagógami trenčianska synagóga obstála bez vypálenia alebo iného zničenia. Po oslobodení sa len veľmi málo Židov vrátilo, aby znova zorganizovali náboženskú obec. Ale synagógu sa im podarilo opraviť vďaka zbierke ľudí, ktorí prežili holokaust a opäť vysvätiť v roku 1948. Žiaľ, ani to netrvalo dlho. Synagóga postupne menila svoje účely na odevný sklad, ktorý výrazne narušil statiku budovy. Za takýchto okolností možno konštatovať, že prežila len vďaka svojej okúzľujúcej kráse a naklonenému šťastiu. To jej v sedemdesiatych rokoch pomohlo k zrenovovaniu a otvoreniu výstavných siení. Po roku 1989 v Trenčíne už nebolo možné založiť židovskú náboženskú obec kvôli malému počtu veriacich, takže tu ostala len filiálka. Malá modlitebňa v zadnej časti objektu s pôvodným zariadením a pamätnou tabuľou so zoznamom 1 350 trenčianskych obetí holokaustu bola obnovená v roku 1990. V roku 1993 sa synagóga vrátila reštitúciou do majetku Zväzu židovských náboženských obcí. Vo veľkej časti synagógy ostala naďalej výstavná sieň. V zadnej časti sa nachádza modlitebňa pre zvyšných necelých 40 veriacich. Synagóga je tiež zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva.
Trenčianska synagóga je považovaná za vyvrcholenie tradicionalizmu a je jednou z hlavných kultúrnych dominánt centra mesta Trenčín. Prežila mnoho udalostí či zvratov, dokonca prekonala aj zneváženie skladom. Vydržala a stojí tu už 100 rokov, jej výročie si pripomenuli Trenčania 13. októbra 2013. Momentálne si po všetkom prekonanom užíva regeneráciu. Aj pre svoj vek si vyžaduje rekonštrukčné práce, ktoré si zaslúži. V pláne reštaurátorov sú rôzne prekvapenia, ktoré si po odhalení pre verejnosť určite priblížime aj v našom magazíne.
Poznámka: 1 Opravený pôvod Dr. R. Scheibnera na podnet Ľubomíra Streichera (overené)
Pripravila a fotografie poskytla Bc. Helena Schusterová © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP jún 2014
Nastala druhá svetová vojna, počas ktorej bola židovská náboženská obec takmer vyhladená. V porovnaní s ostatnými európskymi synagógami trenčianska synagóga obstála bez vypálenia alebo iného zničenia. Po oslobodení sa len veľmi málo Židov vrátilo, aby znova zorganizovali náboženskú obec. Ale synagógu sa im podarilo opraviť vďaka zbierke ľudí, ktorí prežili holokaust a opäť vysvätiť v roku 1948. Žiaľ, ani to netrvalo dlho. Synagóga postupne menila svoje účely na odevný sklad, ktorý výrazne narušil statiku budovy. Za takýchto okolností možno konštatovať, že prežila len vďaka svojej okúzľujúcej kráse a naklonenému šťastiu. To jej v sedemdesiatych rokoch pomohlo k zrenovovaniu a otvoreniu výstavných siení. Po roku 1989 v Trenčíne už nebolo možné založiť židovskú náboženskú obec kvôli malému počtu veriacich, takže tu ostala len filiálka. Malá modlitebňa v zadnej časti objektu s pôvodným zariadením a pamätnou tabuľou so zoznamom 1 350 trenčianskych obetí holokaustu bola obnovená v roku 1990. V roku 1993 sa synagóga vrátila reštitúciou do majetku Zväzu židovských náboženských obcí. Vo veľkej časti synagógy ostala naďalej výstavná sieň. V zadnej časti sa nachádza modlitebňa pre zvyšných necelých 40 veriacich. Synagóga je tiež zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva.
Trenčianska synagóga je považovaná za vyvrcholenie tradicionalizmu a je jednou z hlavných kultúrnych dominánt centra mesta Trenčín. Prežila mnoho udalostí či zvratov, dokonca prekonala aj zneváženie skladom. Vydržala a stojí tu už 100 rokov, jej výročie si pripomenuli Trenčania 13. októbra 2013. Momentálne si po všetkom prekonanom užíva regeneráciu. Aj pre svoj vek si vyžaduje rekonštrukčné práce, ktoré si zaslúži. V pláne reštaurátorov sú rôzne prekvapenia, ktoré si po odhalení pre verejnosť určite priblížime aj v našom magazíne.
Poznámka: 1 Opravený pôvod Dr. R. Scheibnera na podnet Ľubomíra Streichera (overené)
Pripravila a fotografie poskytla Bc. Helena Schusterová © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP jún 2014
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 7 fotografií
