Tajomstvá Silice a Silickej Jablonice
Obce Silica a Silická Jablonica sa nachádzajú neďaleko seba na juhovýchodnom Slovensku. Turistov lákajú krásou prírody, ktorou sú obklopené, a územie v okolí týchto dedín je taktiež späté s tajuplnou Kyjatickou kultúrou.
Ľud kyjatickej kultúry a cintoríny v Silici
Ľud kyjatickej kultúry žil na našom území v čase mladšej až neskorej doby bronzovej (cca. 1100 p. n. l. - 700 p. n. l.). Príslušníci tohto pomerne vyspelého spoločenstva sú známi aj pohrebným obradom spaľovania mŕtvych a ich následného vkladania do urien, obkolesených kamennými platňami, zhora prekrytými doskou. Takýmto spôsobom vytvárali skrinkové hroby, takzvané popolnice.
V čase pôsobenia kyjatickej kultúry sa tiež budovali opevnené výšinné sídliská, osídľovali sa jaskyne a vykonávali rôzne obrady a rituály, pri ktorých dochádzalo k ľudožrútskym praktikám.
Svedčia o tom napríklad nálezy z Majdu-Hraškovej priepasti, ktorá je situovaná pri obci Silica, uprostred čarokrásnej prírody v národnom parku Slovenský kras. Okrem črepov a dvoch celých keramických nádob sa tu totiž našli kostrové pozostatky, patriace jedenástim alebo dvanástim jedincom. Kosti piatich z nich pritom niesli stopy po násilí; niektoré boli posiate priehlbinami, spôsobenými opakovanými údermi tupým predmetom, ďalšie boli poznačené ryhami po sečných a rezných ranách a niektoré prešli varom.
Jestvuje viacero teórií, prečo ľud kyjatickej kultúry vykonával ľudožrútske rituály. Najčastejšie sa spomína snaha zmieriť sa s podzemnými démonmi alebo získať priazeň bohov a nie je vylúčené, že obete mali byť služobníkmi bohatých členov spoločenstva v posmrtnom živote.
V uvedenej priepasti bola taktiež objavená kultová maska vyhotovená z tvárovej časti ľudskej lebky dospelého muža. Ďalším pozoruhodným nálezom bola druhá obradná maska z ľudskej lebky a maska z lebky jeleňa, tie však neboli dokončené.
K nálezisku v Majdu-Hraškovej priepasti sa viaže aj iná zaujímavosť – kanibalistické obrady, ako i výroba masiek pravdepodobne prebehli v priestore pred touto priepasťou, ktorá sa síce čiastočne podobá na jaskyňu, avšak jej podzemné priestory sú príliš úzke a nevhodné pre dlhší pobyt.
Naďaleko tohto náleziska sa nachádza aj iné miesto späté s kyjatickým ľudom - Silická ľadnica. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 503 metrov nad morom a ako vzácny prírodný útvar je tiež zaradená do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Niet preto divu, že ľadnica zaujala geografov už dávno, o čom svedčí aj najstarší zachovaná správa o tejto jaskyni z roku 1719. Archeologický výskum tu však prebehol až po roku 1931, potom, čo sa jaskyniar Ján Majko a jeho spoločníci prekopali cez skalný zával, ktorý po istý čas bránil vstupu do ľadnice. Až vtedy začali tunajšie podzemné priestory odhaľovať svoje tajomstvá. Našli sa tu kostenné díky, črepiny a kosti z rôznych období, počnúc neolitickou bukovohorskou kultúrou (5000 p. n. l. - 4700/3900 p. n. l.) až po mladšiu dobu železnú (400 p. n. l. - 10 n. l.). Mimoriadny záujem však vyvolali jamy po koloch ako dôkazy o dávnom osídlení týchto priestorov, ležiacich hlboko pod zemským povrchom. Dodnes nie je zrejmé, čo tiahlo ľudí, aby sa schovali a stavali príbytky na miestach večnej tmy...
A otázniky vyvolal i nález takmer nepoškodenej ľudskej kostry, azda patriacej pastierovi či zvedavému návštevníkovi lesa, túžiacemu poodhaliť tajomstvá jaskyne.
Známy historik Pavel Dvořák bol presvedčený, že išlo o rituálne miesto, nakoľko vzhľad ľadnice náramne pripomína obetiská objavené v rôznych častiach Európy. Približne v tom istom čase, keď na Slovensku pôsobila kyjatická kultúra a jej členovia predvádzali svoje prapodivné, kruté obrady, totiž dochádzalo ku krvavým obetiam aj na iných miestach starého kontinentu.
Ľadnicu tvorí vstupná časť, prepojená pomocou pätnásť metrového ľadopádu s hlbšími časťami jaskyne. A práve v nich boli objavené spomenuté nálezy. Podobne ale vyzerá i obetisko z územia dnešného Bavorska, kde sa našli kostry tridsiatich ôsmych ľudí s porozbíjanými lebkami. A takmer rovnaký vzhľad má aj jaskyňa Mušja jama v Slovinsku, zložená zo vstupnej časti a štyridsať metrov hlbokej šachty, kde boli objavené rituálne spálené zbrane, šperky a pracovné nástroje. Dvořákov názor navyše podporil nález miniatúrnych bronzových nástrojov z obdobia kyjatickej kultúry, ktoré mali výlučne symbolickú funkciu.
Obrad obetovania, spojený s ľudožrútskymi praktikami, mal pritom charakter hostiny, čo potvrdzuje množstvo črepov z mís a nádob, ako i dôkazy o mäsitej potrave v podobe zvieracích kostí, nájdených na miestach rituálnych obetísk.
V blízkosti oboch spomenutých prírodných útvarov sa tiež nachádza jaskynná priepasť Babská diera. Našla sa v nej nedokončená obradná maska, vyrobená z tváre asi dvadsaťročnej ženy a kosti dvoch dospelých osôb. Tie však neniesli známky násilia. Archeológom sa tiež podarilo zistiť, že lebka mladej a štíhlej dievčiny, ktorá sotva prekročila prah dospelosti, bola pred úpravou na masku varená.
Zhruba pol hodinu chôdze od Babskej diery sú situované dva silické cintoríny. Obe sme našli v udržiavanom stave a bez akýchkoľvek stôp po vandalizme alebo odpadkoch. Na jednom z cintorínov, ktoré sa nachádzajú hneď oproti sebe, je aj Dom smútku. Hroby boli prevažne kamenné a často i drevené a pochádzali hlavne z 20. storočia, no ojedinele sme tiež natrafili na staršie náhrobky z 19. storočia. Väčšina zosnulých mala maďarskú národnosť, ale našli sme aj hroby Slovákov a jeden židovský náhrobok. Zaujímavosťou, spätou s týmito pohrebiskami, je, že na väčšine hrobov boli nápisy umiestnené na opačnej strane, než je obvyklé.
Na tunajšom obecnom úrade poskytli pre náš časopis odpovede na otázky v súvislosti s koronavírusom.
V Silici nezaznamenali nárast pohrebov (od vyhlásenia pandémie mali len jeden pohreb, ktorý nesúvisel s nákazou COVID-19), pričom telesné pozostatky mŕtveho boli spopolnené a uložené na pohrebisko v urne. Tohto pohrebu sa zúčastnilo zhruba 10 osôb, pričom všetci dodržiavali vzájomné rozostupy a používali ochranné pomôcky (rukavice aj rúška). Zomrelý nebol pred kremáciou upravovaný a počas obradu nebol uložený v otvorenej rakve.
Nálezy na Sokolej skale a cintorín v Silickej Jablonici
Aj pri dedinke Silická Jablonica, vzdialenej od Silice 10 kilometrov, boli objavené dôkazy o osade kyjatickej kultúry. Tá jestvovala na plošine na vrchu skalného útvaru, zvaného Sokolia skala, ktorá sa týči do výšky 450 metrov nad morom (v súčasnosti sa tu nachádzajú ruiny stredovekého hradu Sokolí kameň). Obyvatelia tejto osady zrejme vykonávali svoje obrady, ktorých súčasťou bývali ľudožrútske hostiny, v Zbojníckej jaskyni.
Neskôr, v čase Mongolského vpádu v rokoch 1241 – 1242, bolo pravdepodobne na Sokolej skale hradisko, kde sa podľa tunajšej povesti ukrývala aj sestra Mateja Bebeka, zakladateľa slávneho Bebekovského rodu. Bebekova sestra navyše podľa povesti založila z vďačnosti za záchranu života dedinu Silická Jablonica, kde našla miesto svojho posledného odpočinku. Pochovaná mala byť v kaplnke, po ktorej sa už nezachovala ani stopa, pri vstupe do dedinky a zároveň na mieste, kde sa od roku 1903 týči železný kríž. Prvá zachovaná písomná zmienka o obci ale pochádza až z roku 1386, a tak je hodnovernosť tohto príbehu otázna.
Čo sa týka miestneho cintorína, ten sme, žiaľ, našli v biednom stave. Bol zarastený a mnohé hroby boli poškodené. Cintorín navyše leží v kopcovitom teréne, takže sa po ňom dá pohybovať iba s veľkou námahou. Je chránený plotom a aj elektrickým ohradníkom, ktorý zabraňuje vniknutiu zvery z blízkeho lesa. Na kraji cintorína sa tiež nachádza Dom smútku a pri dolnej bráne je studňa.
Bohatú minulosť tejto dediny, ktorá mala ešte v 19. storočí vyše 600 obyvateľov, dokazujú hroby v podobe železných krížov z 19. storočia, staré drevené náhrobky či kamenný hrob v hornej časti cintorína. Pod stavom niektorých hrobov sa však podpísal zub času a nápisy na viacerých hrobkách nie sú čitateľné. Voľakedy sa vraj v dedinke organizovali tzv. brigády a o pohrebisko sa starali miestni dobrovoľníci, a tak nám neostáva, než veriť, že dedinčania opäť vezmú veci do svojich rúk a tomuto pietnemu miestu prinavrátia patričnú dôstojnosť.
V súvislosti s pandémiou vírusu COVID-19 však treba podotknúť, že obec Silická Jablonica ako správca cintorína a Domu smútku starostlivo dbá na dodržiavanie mimoriadnych opatrení, čo dokazujú upozornenia ako napríklad: „Vstup a prítomnosť na cintoríne je možný len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napr. rúško, šál, šatka atď.)“ alebo: „Pri vstupe a v priestoroch Domu smútku zabezpečiť odstup minimálne dva metre.“
Počas pandémie až doteraz tu podobne ako na Silici mali jeden pohreb (príčinou nebol COVID-19), pričom počas obradu boli dodržané všetky prijaté opatrenia, ako dvojmetrový odstup medzi účastníkmi pohrebu, minimálny počet smútiacich, prítomných v Dome smútku a na cintoríne, a povinné prekrytie horných dýchacích ciest.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 08. 2020
Popisky k fotografiám vo fotoprílohe
P1150193 – Jaskyňa Silická ľadnica. (autor: Pavol Ičo)
P1240431 – Cesta k jaskynnej priepasti Babská diera. (autor: Pavol Ičo)
P1240441 – Jaskynná priepasť Babská diera. (autor: Pavol Ičo)
P1240453 – Starý drevený náhrobok na cintoríne v obci Silica. (autor: Pavol Ičo)
P1240454 – Jeden z dvoch cintorínov v obci Silica. (autor: Pavol Ičo)
P1240503 – Dom smútku na cintoríne v Silici. (autor: Pavol Ičo)
P1240477 – Pomník zosnulým lovcom na cintoríne v Silici. (autor: Pavol Ičo)
P1240491 - Cintorín v Silici. (autor: Pavol Ičo)
P1240493 - Cintorínov v Silici. (autor: Pavol Ičo)
P1240494 – Jeden z cintorínov v Silici s hrobom farára reformovanej cirkvi v popredí. (autor: Pavol Ičo)
P1240496 - Jeden z cintorínov v Silici s hrobom farára reformovanej cirkvi v popredí. (autor: Pavol Ičo)
P1240501 - Osamotený židovský hrob na pohrebisku v Silici. (autor: Pavol Ičo)
P1240506 – Železný kríž na mieste údajnej hrobky sestry Mateja Bebeka. (autor: Pavol Ičo)
P1240514 – Železný kríž na mieste údajnej hrobky sestry Mateja Bebeka. (autor: Pavol Ičo)
P1240624 – Hrob honvéda na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240643 – Poškodený hrob na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240584 – Upozornenie na elektrický ohradník na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240595 - Cintorín v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240648 – Jeden z drevených náhrobkov na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240656 – Cintorín v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240661 – Staré drevené hroby na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240673 – Starodávny náhrobok v hornej časti cintorína v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240682 – Drevený náhrobok na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240575 – Dom smútku na cintoríne v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
P1240592 – Cintorín v Silickej Jablonici. (autor: Pavol Ičo)
Späť na tému O cintorínoch
