Tajomný Šoldov
Len v blízkosti obce Štrba sa nachádzajú hneď tri významné archeologické lokality – Šoldov, Hrachovisko a Za Kolombriakom. Pri archeologickom nálezisku Šoldov navyše stojí míľnik zo 14. storočia známy ako Jánošikova stupaj. Šoldov je tiež Národná kultúrna pamiatka, ktorú nájdeme v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.
Lokalita bola zachytená na mapách pod názvom Za pustým kostolom, ktorý jej dali obyvatelia Štrby, už počas prvého a druhého vojenského mapovania z rokov 1764 – 1787 a 1810 – 1869.
Najstarší písomný záznam spomínajúci Šoldov pod názvom Hochwald pochádza zo 17. storočia. Ďalšia zmienka pochádza z druhej polovice 19. storočia a týka sa ruín Šoldovskej kostolnej veže, ktorá bola v tom čase ešte viditeľná. Avšak niektorí historici hľadajú odkazy na Šoldov v omnoho starších spisoch. Napríklad Vincent Sedlák poukázal na možnosť, že Vyrtus – lokalita medzi Štrbou a Važcom, ktorú spomína text z roku 1306, mohla byť práve Šoldov. Iný významný historik, Alexander Húščava, zasa stotožňuje Šoldov s územím označovaným ako terra Cholda, o ktorom sa písalo v roku 1330. Bádateľ Peter Ratkoš sa zasa nazdával, že Kaplnka svätého Eustacha z 13. storočia bola postavená práve tu.
Tajomný príbeh zaniknutej stredovekej osady sa taktiež stal námetom pre spisovateľov. Šoldov zobrazil ako zemiansku dedinu, v ktorej žili žoldnieri, Ján Kalinčiak v románe Knieža liptovské (1852) a Štefan Rysuľa v próze Milosť (1940) opísal boj Šoldovčanov – slobodných strážcov poľských hraníc, proti svojim zemepánom. Podľa Kalinčiaka bola príčinou zániku Šoldova pomsta kráľa Mateja Korvína za zradu Šoldovčanov, keď sa rozhodli bojovať na strane jeho protivníka – spišského magnáta Štefana Zápoľského. Rysuľa videl dôvod zániku obce vo vzbure voči zemepánom. V krutom boji vraj padla celá dedina.
Obyvatelia obcí v okolí majú na vec iný názor. Podľa nich sa dedina prepadla, ako kedysi bájna Atlantída. Navyše tu vraj nežili obyčajní ľudia, ale obri.
Povesť o Šoldove sa postupne šírila, až kým zaujala aj viedenského akademického maliara a milovníka histórie Ignáca Spöttla. Ten tu koncom 19. storočia realizoval prvý zámerný archeologický výskum.
V rokoch 1951 – 1952 sa náleziskom v Šoldove zaoberal tím vedený českým architektom Alfrédom Pifflom. Výsledky tohto výskumu boli následne publikované v časopise Príroda a spoločnosť.
Archeológom sa vtedy podarilo odkryť zvyšky murovaných základov kostola, bola preskúmaná časť cintorína pri kostole a našli sa tu zvyšky dvoch sídliskových objektov s keramickým materiálom zo 14. storočia a z novoveku. Pifflov výskumu tiež odhalil i ďalšie vzácne predmety: kamenný kríž s rozšírenými ramenami, kostenú hraciu kocku a stredoveké mince. Spomenutý kríž nesie stopy románskej architektúry, na základe čoho je možné datovať vznik Šoldova do obdobia medzi 11. až 13. storočím.
Čo sa týka ľudských kostrových pozostatkov z cintorína, niektoré zaujali svojou dĺžkou okolo dvoch metrov (v knihe o Štrbe z roku 1979 je dokonca uvedené, že Šoldovčania merali až 220 cm). Pre porovnanie, podľa profesora Richarda Steckela z univerzity v Ohio, ktorý skúmal stredoveké pohrebiská, ľudia v tých časoch priemerne dosahovali vzrast okolo 175 cm. Zaujímavosťou je, že nebožtíci neboli pochovaní v drevených rakvách, ako to počas stredoveku bývalo bežné, ale boli iba voľne uložení do hrobových jám.
Na kostrách Šoldovčanov sa tiež našli čierne organické zvyšky, zrejme pozostatky plátna či ovínadiel. Piffl preto predpokladal, že mŕtvych tu pochovávali vo vreciach. Po Pifflovi tu prieskumy uskutočnil aj František Javorský z Archeologického ústavu SAV v rokoch 1984 a 1987.
Nateraz posledné dva výskumy Šoldova boli realizované v rokoch 2013 a 2015 na náklady Archeologického ústavu SAV Nitra, vedenia obce Štrba, Ministerstva kultúry SR a s výdatnou pomocou dobrovoľníkov. Miesto však bolo v prvom rade nutné očistiť od hustej vegetácie a odpadkov. Boli odkryté časti murív kostola a zistilo sa, že jeho celková dĺžka bola takmer 23 m a šírka 10 m. Chrám bol pravdepodobne vystavaný v dvoch etapách, pričom v rámci druhej etapy mu bola pristavaná veža.
Počas vykopávok tiež bolo preskúmaných 26 hrobov. Chladné a vlhké podnebie dostatočne zachovalo kostry, vďaka čomu sa podarilo vyvrátiť legendu o miestnych obroch. Dlhé a masívne stehnové kosti síce poukázali na prítomnosť robustne vyvinutých Šoldovčanov, väčšina ľudských pozostatkov však dokazuje, že tunajší obyvatelia boli skôr bežnej postavy.
V hroboch sa tiež našli jednoduché železné opaskové pracky a mince. Tie boli objavené aj na mnohých iných stredovekých kresťanských cintorínoch v Uhorsku. Ich používanie pri pohreboch súvisí s gréckou mytológiou. Mali slúžiť ako platidlo pre prievozníka Chárona, ktorý zosnulých prevážal cez posvätnú rieku Styx do podsvetia. Nájdené tu boli uhorské mince Ľudovíta I., Žigmunda Luxemburského, Karla Róberta, Márie z Anjou, Jána Hunyadiho, Ladislava V., Mateja Korvína, ale i poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského a zatiaľ najstaršou mincou z lokality je poldenár Ondreja III. (vládol v rokoch 1290 – 1301). Prekvapivým zistením bolo, že viaceré mince z 15. storočia boli falošné.
Výskum tiež odhalil, že dedina, teda prinajmenšom jej časť, bola vypálená. Dokazuje to komplexné odkrytie objektu číslo 1 – domu, ktorý zanikol po požiari v druhej polovici pätnásteho storočia. V rokoch 2013 a 2015 tu tiež boli nájdené železné klince, fragmenty nožov, stavebné kovania, podkovy, knižné kovania či železné hroty do kuše.
Medzi najvýznamnejšie nálezy posledného archeologického výskumu v Šoldove možno zaradiť kamennú krstiteľnicu, pôvodne osemhrannú, objavenú v prepálenej priehlbine na okraji vnútornej priekopy a viaceré architektonické časti kostola.Zachovali sa aj trámy s vysekanými otvormi, šindle, štiepky, spálené zrnká obilia a dva kusy koženej obuvi.
Prehodnotený bol aj starší nález kamenného kríža, o ktorom sa pôvodne predpokladalo, že bol osadený na streche kostola. Vzhľadom k jeho masívnym rozmerom a neopracovanej spodnej časti vznikla teória, že označoval vstup do miestneho cintorína. Prieskumom taktiež bolo doložené využitie vykopanej hliny z priekop na vybudovanie dvojitého valového opevnenia.
Výskum taktiež potvrdil, že už počas praveku (pravdepodobne v období mladšej doby kamennej až po dobu bronzovú, t. j. 5700 – 2000 p. n. l.) sa po tomto území pohybovali ľudia. Túto skutočnosť dokazujú nálezy štiepaných kamenných nástrojov, na ktoré upozorňoval ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia Alfréd Piffl, keď tu objavil hrotitú mikročepieľku z mliečneho silicitu.
Zánik stredovekej dediny Šoldov zrejme súvisí s tunajšou prítomnosťou bratríckych vojsk v druhej polovici 15. storočia. Bratríci tiež boli známi falšovaním peňazí a výstavbou dvojitých priekop okolo kostolov. Ich pôsobenie na Slovensku skončilo v roku 1467, keď boli porazení vojskami Mateja Korvína pri Veľkých Kostoľanoch. Nálezy keramických materiálov z novoveku však dokazujú, že ľudia pravdepodobne obývali Šoldov aj v neskorších časoch.
Lokalita bola zachytená na mapách pod názvom Za pustým kostolom, ktorý jej dali obyvatelia Štrby, už počas prvého a druhého vojenského mapovania z rokov 1764 – 1787 a 1810 – 1869.
Najstarší písomný záznam spomínajúci Šoldov pod názvom Hochwald pochádza zo 17. storočia. Ďalšia zmienka pochádza z druhej polovice 19. storočia a týka sa ruín Šoldovskej kostolnej veže, ktorá bola v tom čase ešte viditeľná. Avšak niektorí historici hľadajú odkazy na Šoldov v omnoho starších spisoch. Napríklad Vincent Sedlák poukázal na možnosť, že Vyrtus – lokalita medzi Štrbou a Važcom, ktorú spomína text z roku 1306, mohla byť práve Šoldov. Iný významný historik, Alexander Húščava, zasa stotožňuje Šoldov s územím označovaným ako terra Cholda, o ktorom sa písalo v roku 1330. Bádateľ Peter Ratkoš sa zasa nazdával, že Kaplnka svätého Eustacha z 13. storočia bola postavená práve tu.
Tajomný príbeh zaniknutej stredovekej osady sa taktiež stal námetom pre spisovateľov. Šoldov zobrazil ako zemiansku dedinu, v ktorej žili žoldnieri, Ján Kalinčiak v románe Knieža liptovské (1852) a Štefan Rysuľa v próze Milosť (1940) opísal boj Šoldovčanov – slobodných strážcov poľských hraníc, proti svojim zemepánom. Podľa Kalinčiaka bola príčinou zániku Šoldova pomsta kráľa Mateja Korvína za zradu Šoldovčanov, keď sa rozhodli bojovať na strane jeho protivníka – spišského magnáta Štefana Zápoľského. Rysuľa videl dôvod zániku obce vo vzbure voči zemepánom. V krutom boji vraj padla celá dedina.
Obyvatelia obcí v okolí majú na vec iný názor. Podľa nich sa dedina prepadla, ako kedysi bájna Atlantída. Navyše tu vraj nežili obyčajní ľudia, ale obri.
Povesť o Šoldove sa postupne šírila, až kým zaujala aj viedenského akademického maliara a milovníka histórie Ignáca Spöttla. Ten tu koncom 19. storočia realizoval prvý zámerný archeologický výskum.
V rokoch 1951 – 1952 sa náleziskom v Šoldove zaoberal tím vedený českým architektom Alfrédom Pifflom. Výsledky tohto výskumu boli následne publikované v časopise Príroda a spoločnosť.
Archeológom sa vtedy podarilo odkryť zvyšky murovaných základov kostola, bola preskúmaná časť cintorína pri kostole a našli sa tu zvyšky dvoch sídliskových objektov s keramickým materiálom zo 14. storočia a z novoveku. Pifflov výskumu tiež odhalil i ďalšie vzácne predmety: kamenný kríž s rozšírenými ramenami, kostenú hraciu kocku a stredoveké mince. Spomenutý kríž nesie stopy románskej architektúry, na základe čoho je možné datovať vznik Šoldova do obdobia medzi 11. až 13. storočím.
 |
|
Hroby číslo 2 a 6 (2013)
|
Na kostrách Šoldovčanov sa tiež našli čierne organické zvyšky, zrejme pozostatky plátna či ovínadiel. Piffl preto predpokladal, že mŕtvych tu pochovávali vo vreciach. Po Pifflovi tu prieskumy uskutočnil aj František Javorský z Archeologického ústavu SAV v rokoch 1984 a 1987.
Nateraz posledné dva výskumy Šoldova boli realizované v rokoch 2013 a 2015 na náklady Archeologického ústavu SAV Nitra, vedenia obce Štrba, Ministerstva kultúry SR a s výdatnou pomocou dobrovoľníkov. Miesto však bolo v prvom rade nutné očistiť od hustej vegetácie a odpadkov. Boli odkryté časti murív kostola a zistilo sa, že jeho celková dĺžka bola takmer 23 m a šírka 10 m. Chrám bol pravdepodobne vystavaný v dvoch etapách, pričom v rámci druhej etapy mu bola pristavaná veža.
Počas vykopávok tiež bolo preskúmaných 26 hrobov. Chladné a vlhké podnebie dostatočne zachovalo kostry, vďaka čomu sa podarilo vyvrátiť legendu o miestnych obroch. Dlhé a masívne stehnové kosti síce poukázali na prítomnosť robustne vyvinutých Šoldovčanov, väčšina ľudských pozostatkov však dokazuje, že tunajší obyvatelia boli skôr bežnej postavy.
V hroboch sa tiež našli jednoduché železné opaskové pracky a mince. Tie boli objavené aj na mnohých iných stredovekých kresťanských cintorínoch v Uhorsku. Ich používanie pri pohreboch súvisí s gréckou mytológiou. Mali slúžiť ako platidlo pre prievozníka Chárona, ktorý zosnulých prevážal cez posvätnú rieku Styx do podsvetia. Nájdené tu boli uhorské mince Ľudovíta I., Žigmunda Luxemburského, Karla Róberta, Márie z Anjou, Jána Hunyadiho, Ladislava V., Mateja Korvína, ale i poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského a zatiaľ najstaršou mincou z lokality je poldenár Ondreja III. (vládol v rokoch 1290 – 1301). Prekvapivým zistením bolo, že viaceré mince z 15. storočia boli falošné.
Výskum tiež odhalil, že dedina, teda prinajmenšom jej časť, bola vypálená. Dokazuje to komplexné odkrytie objektu číslo 1 – domu, ktorý zanikol po požiari v druhej polovici pätnásteho storočia. V rokoch 2013 a 2015 tu tiež boli nájdené železné klince, fragmenty nožov, stavebné kovania, podkovy, knižné kovania či železné hroty do kuše.
Medzi najvýznamnejšie nálezy posledného archeologického výskumu v Šoldove možno zaradiť kamennú krstiteľnicu, pôvodne osemhrannú, objavenú v prepálenej priehlbine na okraji vnútornej priekopy a viaceré architektonické časti kostola.Zachovali sa aj trámy s vysekanými otvormi, šindle, štiepky, spálené zrnká obilia a dva kusy koženej obuvi.
Prehodnotený bol aj starší nález kamenného kríža, o ktorom sa pôvodne predpokladalo, že bol osadený na streche kostola. Vzhľadom k jeho masívnym rozmerom a neopracovanej spodnej časti vznikla teória, že označoval vstup do miestneho cintorína. Prieskumom taktiež bolo doložené využitie vykopanej hliny z priekop na vybudovanie dvojitého valového opevnenia.
Výskum taktiež potvrdil, že už počas praveku (pravdepodobne v období mladšej doby kamennej až po dobu bronzovú, t. j. 5700 – 2000 p. n. l.) sa po tomto území pohybovali ľudia. Túto skutočnosť dokazujú nálezy štiepaných kamenných nástrojov, na ktoré upozorňoval ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia Alfréd Piffl, keď tu objavil hrotitú mikročepieľku z mliečneho silicitu.
Zánik stredovekej dediny Šoldov zrejme súvisí s tunajšou prítomnosťou bratríckych vojsk v druhej polovici 15. storočia. Bratríci tiež boli známi falšovaním peňazí a výstavbou dvojitých priekop okolo kostolov. Ich pôsobenie na Slovensku skončilo v roku 1467, keď boli porazení vojskami Mateja Korvína pri Veľkých Kostoľanoch. Nálezy keramických materiálov z novoveku však dokazujú, že ľudia pravdepodobne obývali Šoldov aj v neskorších časoch.
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 9 fotografií
