Súdnolekárska spoločnosť SLS
Zatiaľ, čo zriaďovateľom súdnolekárskych a patologických pracovísk je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a výučbu súdneho lekárstva zabezpečujú lekárske fakulty, súdnych lekárov na Slovensku odborne zastrešuje Slovenská súdnolekárska spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti (SSS SLS). O vývoji, súčasnosti a budúcnosti súdneho lekárstva na Slovensku sme sa rozprávali s predsedom SSS SLS MUDr. Bc. Borisom Ťažkým.
Koľko je súdnych lekárov na Slovensku?
SSS SLS ma v súčasnosti 84 členov. Treba však povedať, že registrujeme aj členov, ktorí v súčasnosti nepracujú na súdnolekárskom pracovisku, lebo sú v inom odbore, alebo sú na starobnom dôchodku. Na Slovensku je preto v súčasnosti približne 55 súdnych lekárov. Aktuálne je v období atestačnej prípravy pomerne veľa budúcich súdnych lekárov. Záujem o povolanie súdneho lekárstva je. Často sa však stretávame so situáciou, že mladí absolventi vnímajú súdne lekárstvo populárnym spôsobom, ale v skutočnosti si nie sú plne vedomí, do čoho idú. Povolanie vnímajú, podobne ako laická verejnosť, prostredníctvom seriálov, filmotvorby, čo nie je vždy tak. Takýto lekári po určitom čase z odboru odídu, lebo prídu na to, že nie je pre nich zaujímavý. V každom prípade súdne lekárstvo je atraktívne.
Ako hodnotíte stav súdneho lekárstva na Slovensku?
Súdne lekárstvo sa vykonáva podľa štandardov, ktoré sú v súlade s harmonizačnými pravidlami Európskej rady pre súdne lekárstvo (ECLM), bolo tak už aj v minulosti, nakoľko naša súdnolekárska škola historicky vychádza z germánskej. Bolo by však nerozumné, keby sme boli spokojní. Ako každý medicínsky odbor, aj my sa stretávame s novými trendami, ktoré by sme chceli čo najrýchlejšie prevziať aj do portfólia našich vyšetrení. Na druhej strane nám je jasné, že dnešný svet je riadený prevažne ekonomickými ukazovateľmi, z čoho vyplýva, že nie všetky nároky môžu byť aj naplnené. Momentálne je SSS SLS v období vypracovávania novej súdnolekárskej koncepcie odboru súdne lekárstvo. Dochádza k určitej novelizácii koncepcie, ktorá hovorí o rozvoji odboru bez ohľadu na zriaďovateľa a ktorá plne integruje aj súdnolekársku toxikológiu ako neoddeliteľnú súčasť odboru súdneho lekárstva. Naša spoločnosť ďalej analyzuje a spracováva posudok k stanoveniu alkoholu v biologickom materiáli, čo je veľmi dôležité, nakoľko tento dokument slúži ako podklad pre rozhodovaciu činnosť iných orgánov a inštitúcií. Smerovanie súdneho lekárstva na Slovensku naznačí taktiež členská schôdza, ktorá bude zvolaná v máji tohto roku.
Slovenská súdnolekárska spoločnosť sa stala kolektívnym členom Európskej rady súdneho lekárstva, podieľa sa na jej činnosti, aproximácii a harmonizácii. Do akej miery máme na Slovensku kvalifikovaných odborníkov v porovnaní s inými krajinami únie?
SSS SLS sa ako platný člen Európskej rady súdneho lekárstva môže oprávnene porovnávať v rámci rôznych harmonizačných pravidiel, ktoré sú pre členské spoločnosti predkladané a záväzné. Máme štandardy, ktoré v mnohých oblastiach prevyšujú minimálne požiadavky, ktoré sú európskymi normami kladené. V tomto smere súdne lekárstvo na Slovensku naozaj využíva metódy a postupy na špičkovej úrovni.
Jedna z hlavných úloh súdneho lekára je nekroptická časť. Dá sa hovoriť o trendoch, ktoré pitvy odhaľujú?
Súdne lekárstvo nie je medicínsky odbor, ktorý je zameraný na to, aby liečil ľudí, ale aby odpovedal na nezodpovedané otázky. V prvej polovici dvadsiateho storočia bol veľký rozmach domácej chémie, načo reagovalo súdne lekárstvo tým, že zriadilo toxikologické pracoviská. V súčasnosti nemáme taký výskyt otráv, ale do popredia nám vystupujú omamné a psychotropné látky. Za totalitného režimu bol viac-menej problém s alkoholom, teraz sa do popredia dostávajú aj iné látky. Veľmi časté sú obete násilnej trestnej činnosti a dopravné úrazy. Súdne lekárstvo je moderné, lebo vždy odráža dobu, v ktorej pôsobí.
V štatistikách uvádzate pitvy patologicko-anatomické, súdnolekárske a súdne. Ale samotná legislatíva nikde takéto delenie neuvádza...
Prehliadka mŕtveho a pitva je upravená v zákone 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ÚDZS prostredníctvom povereného lekára vykonáva prehliadku a indikuje tzv. patologickoanatomickú (patologickú) alebo súdnolekársku (zdravotnobezpečnostnú, zdravotnú) pitvu. Tzv. súdne pitvy sú pitvy nariadené podľa trestného poriadku prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu. Orgánom v trestnom konaní je polícia alebo prokuratúra.
V akých prípadoch sa indikujú pitvy patologickoanatomické, súdnolekárske a súdne?
Z medicínskeho hľadiska delíme smrť na prirodzenú a takzvanú násilnú. Pitvy patologicko-anatomické sú vlastne pitvy v prípadoch úmrtí v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli navodené chorobnými príčinami. V zásade nemôže byť patologickoanatomická pitva v prípade, kde sa na smrti podieľal vonkajší faktor, ktorý môže byť chemický, fyzikálny, biologický. Z fyzikálneho hľadiska to môže byť termika, mechanika alebo elektronika. Akýkoľvek vonkajší faktor, ktorý pôsobí v nadlimitnej miere, je pre ľudský organizmus násilný, lebo ho poškodzuje. Súdnolekárska pitva, ktorá je označovaná aj ako zdravotno-bezpečnostná, alebo zdravotná je pitva zomrelého väčšinou mimo zdravotníckeho zariadenia, v teréne, alebo v zdravotníckom zariadení, ak sa na jeho úmrtí podieľal vonkajší faktor, napríklad podchladenie, zlomenina, strelné poranenie a podobne. Súdnolekárska pitva sa taktiež indikuje v prípade smrti v zdravotníckom zariadení, keď je podozrenie zo zanedbania lekárskej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Samozrejme, s výnimkou prípadov, pokiaľ do toho nevstupujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré by nariaďovali súdnu pitvu podľa trestného poriadku.
Dá sa hovoriť o významoch jednotlivých druhov pitiev?
Áno, každá z týchto autopsií má trošku iný účel, prečo sa robí. Patologickoanatomická pitva má asi tri základné významy, a to je výchovnovzdelávacia, vedecká a kontrolná funkcia. Výchovná a vzdelávacia funkcia slúži pre klinického lekára, aby videl morfologický korelát toho, čo zistil on sám. Klinický lekár môže porovnať so závermi pitvy výsledky svojich vyšetrení ako je odber krvi, röntgen, CT či MR. Budete prekvapený, ale napriek tomu, že žijeme v modernej dobe, stále existuje diskrepancia medzi pitevným nálezom a výsledkami niektorých zobrazovacích metodík. Výchovnovzdelávacia funkcia je prínosná nie len pre klinického lekára, ale aj pre medikov. Vedecká funkcia zase súvisí so štúdiom nových chorobných jednotiek, alebo iných existujúcich chorobných jednotiek. Kontrolná, alebo dohľadová funkcia súvisí s tým, či bola správne stanovená diagnóza alebo vhodne indikovaná liečba. V prípade súdnolekárskych pitiev sa pripájajú ďalšie momenty. Stanoviť, či smrť nastala z chorobných príčin alebo pôsobením vonkajšieho násilia, prípadne vyšpecifikovať zavinenie inou osobou.
Súdnolekárska pitva má veľký význam v odhaľovaní trestnej činnosti a má aj dôležitý význam z epidemiologického pohľadu, aby zo štatistík vyplynula epidemiológia a chorobnosť. Súdna pitva je znalecký úkon, vykonávajú ho znalci zapísaní do zoznamu. Úlohou každého znaleckého úkonu je zodpovedať na otázky, ktoré položil zadávateľ tohto úkonu.
Vyvíja sa nejakým spôsobom postup autopsie, alebo sa robí tak, ako napríklad pred päťdesiatimi rokmi?
Tradičná súdnolekárska škola vychádza z nemeckého a rakúskeho súdneho lekárstva, ktorá je postavená správne. Navyše, Európska rada súdneho lekárstva vydala harmonizačné pravidlá pre výkon pitvy, podľa ktorých aj slovenskí súdni lekári presne postupujú, takže to pre nás nie je žiadne nóvum. Pitevná časť zahŕňa v prvom rade morfologické techniky, čo znamená, že sa študuje zmena tvaru, či už na úrovni makroskopickej, alebo mikroskopickej. V tejto úrovni máme možno kvalitnejšie mikroskopy, ale v zásade princíp zostáva. K týmto metodikám navyše moderná doba prináša isté bonusy v podobe zobrazovacích rádiologických metód ako röntgen, CT, či MR. Pri histológii používame taktiež nové metódy a nové farbenia. Do popredia sa dostáva takzvaná imunohistochémia, takže vývoj ide jednoznačne dopredu. V poslednom čase sa v niektorých krajinách intenzívnejšie hovorí o virtopsii, teda virtuálnej pitve, ktorá by mala byť vykonávaná na základe zobrazenia tela viacerými zobrazovacími technikami (magnetická rezonancia, zobrazenie ciev prostredníctvom počítačovej tomografie vo variante angiografie) spojeného s odberom reprezentatívnych vzoriek biologického materiálu.
Aké sú hlavné výhody virtuálnej pitvy?
Angiografia napríklad dokáže odhaliť citlivejšie cievne uzávery, ktoré sa podieľajú na vzniku infarktov, alebo mozgových príhod, a to v ich včasných fázach. Ďalej by táto virtopsia mala byť spojená aj s tým, že z miest, ktoré sú identifikované ako chorobné ložiská, sa následne odoberá materiál na mikroskopické vyšetrenie. Virtopsia má svoje plusy a mínusy. V súčasnosti sa robí veľa porovnávacích štúdií, do akej miery je nález zodpovedajúci skutočnosti. Na Slovensku sa zatiaľ nestretávame s tendenciou vykonávať virtopsiu. S myšlienkou vykonávať virtuálne pitvy sa v súčasnosti pohrávajú najmä vo Švajčiarsku a Nemecku.
V laickej verejnosti sa lekári často stretávajú s nesúhlasom pozostalých, aby boli ich zosnulí pitvaní. Aký je význam autopsie?
Netvrdím, že pitvy je potrebné robiť paušálne. Pokiaľ je jasné, ako prebehol diagnostický proces, pitva nie je účelná. Pokiaľ však existujú vážne diagnostické nejasnosti, pitva by mala byť nariadená. Rád by som zdôraznil, že pitva má veľký význam pre pozostalých. Napríklad nedávno sme pitvali 28 ročnú ženu, ktorá zomrela v nemocnici s neurologickými a infekčnými príznakmi. Pri pitve sme zistili, že mala zvláštny typ geneticky podmieneného ochorenia. Dozvedeli sme sa, že jej otec zomrel približne vo veku 30 rokov a bola u neho stanovená diagnóza progresívnej multifokálnej leukoencefalopatie. Táto diagnóza nás prekvapila, nakoľko u dcéry sme zistili úplne iný typ ochorenia. Nakoniec sme prišli nato, že otec nebol vôbec pitvaný. Žiaľ, o pár mesiacov sme pitvali syna tohto otca, kde nález potvrdil tú istú diagnózu, ktorú sme stanovili už u jeho dcéry. Na základe toho sme mohli tvrdiť, že diagnóza, ktorá bola stanovená u otca, nebola správna. Pátraním sme zistili, že v rodine z otcovej strany bolo takýchto úmrtí viac. Záver je taký, že ak by bol otec po úmrtí pitvaný, tak by sa vedelo, akú diagnózu môžu mať jeho deti a možno súčasná experimentálna liečba takýchto ochorení by mohla viesť k experimentálnej transplantácii, respektíve k eliminácii patologického proteínu. Jednoducho, aj v tomto prípade by rodinný príbeh mohol vyzerať inak, a preto má veľký prínos pre pozostalých, ak ľudia poznajú svoj zdravotný stav aj cez pitvu blízkeho.
Verejnosť má nesprávny pohľad na pitvu zrejme aj vďaka filmom a seriálom zo súdnolekárskeho prostredia. Do akej miery vnímate ako autentickú filmovú prezentáciu práce súdnych lekárov?
Pozerám sa na to s úsmevom. Je možno na škodu veci, že laická verejnosť si myslí, že v skutočnosti všetky pitevne a laboratória pracujú takým spôsobom, ako to vidí televízny alebo filmový divák. Veď si pozrite napríklad známy rakúsky seriál, kde vám behá pes a v tom príde súdny lekár s motýlikom, chytí mŕtvolu za ruku, pozrie sa na hodinky a povie, že smrť nastala vtedy a vtedy, čo je veľké skreslenie. Súdny lekár vôbec neurčuje presný čas smrti, ale dobu, ktorá mohla uplynúť od smrti po prehliadku. My tento čas nazývame „post mortem interval“ a vždy ho určujeme na základe objektivizovania posmrtných zmien. A preto sa len usmievam nad takýmito seriálmi. Je mi jasné, že zámer tvorcu a umelca je úplne iný.
Aká bola vaša cesta k súdnemu lekárstvu?
Moja cesta k súdnemu lekárstvu viedla cez patologickú anatómiu. V podstate som sa k súdnemu lekárstvu dostal práve spojením pracovísk so vznikom ÚDZS. Rýchlo som zistil, že súdnolekárska nekropsia je „živá“, čo ma na tejto práci najviac zaujalo. Osobne musím mať pocit, že výsledok mojej práce je užitočný. Chodíme na kongresy do zahraničia, na ktorých sa môžeme porovnávať s kolegami. Tak ako oni prezentujú svoje prípady, my prezentujeme svoje a sme spokojní, že sa nemáme začo hanbiť, máme byť načo hrdí. Súdne lekárstvo je práca, ktorá je mnohofarebná, rôznorodá, spojená s komunikáciou s mnohými subjektmi vonkajšieho prostredia. Často sme v podstate tí poslední, ktorí dokážu obhájiť zomrelého, niečo ako jeho „advokáti“. Práca súdneho lekára má napĺňa.
Spomínali ste, že do súdneho lekárstva prichádzajú nielen moderné mikroskopy, ale aj možnosť virtuálnej pitvy. Nehrozí, že postupným automatizovaním bude v budúcnosti súdny lekár nahradený strojom?
Bojím sa, že počas môjho života nie, aj keď by to možno bolo zaujímavé. Som presvedčený, že účasť ľudského mozgu, vedomostí, skúseností a zručností v rámci procesu stanovenia príčiny smrti bude vždy potrebná. Napriek technickému pokroku a novým metódam, ktoré prichádzajú a sú spojené s väčšou či menšou mierou chybovosti, ten ľudský mozog prítomný bude. Napríklad v minulosti fungovali laboratórne odbory tak, že pri mikroskope sedeli laborantky, ktoré pracne počítali a násobili údaje, aby vedeli stanoviť počet leukocytov. Dnes tieto údaje spracuje prístroj. V patologickej anatómii však stále neexistuje stroj, ktorý by nahradil človeka, ktorý na základe mikroskopu definuje zdravé a choré tkanivo, a ak je choré, či ide o zápal alebo o nádor malígny, alebo benígny atď. Napríklad oči pri pitve môže čiastočne nahradiť zobrazovacia technika ako CT s angiografiou, alebo MR, ale veľakrát sa stretávame s tým, že existuje diskrepancia nálezov zobrazovacích metodík s pitevným nálezom. Možno v budúcnosti nastane spájanie metodík, ale vždy v centre vidím človeka, súdneho lekára, ktorý má svoj mozog, oči, ruky a všetky zmysly a k tomu ešte pripojí nejaký šiesty zmysel.
Koľko je súdnych lekárov na Slovensku?
SSS SLS ma v súčasnosti 84 členov. Treba však povedať, že registrujeme aj členov, ktorí v súčasnosti nepracujú na súdnolekárskom pracovisku, lebo sú v inom odbore, alebo sú na starobnom dôchodku. Na Slovensku je preto v súčasnosti približne 55 súdnych lekárov. Aktuálne je v období atestačnej prípravy pomerne veľa budúcich súdnych lekárov. Záujem o povolanie súdneho lekárstva je. Často sa však stretávame so situáciou, že mladí absolventi vnímajú súdne lekárstvo populárnym spôsobom, ale v skutočnosti si nie sú plne vedomí, do čoho idú. Povolanie vnímajú, podobne ako laická verejnosť, prostredníctvom seriálov, filmotvorby, čo nie je vždy tak. Takýto lekári po určitom čase z odboru odídu, lebo prídu na to, že nie je pre nich zaujímavý. V každom prípade súdne lekárstvo je atraktívne.
 |
|
MUDr. Bc. Boris Ťažký, viac foto v galérii na konci článku
|
Súdne lekárstvo sa vykonáva podľa štandardov, ktoré sú v súlade s harmonizačnými pravidlami Európskej rady pre súdne lekárstvo (ECLM), bolo tak už aj v minulosti, nakoľko naša súdnolekárska škola historicky vychádza z germánskej. Bolo by však nerozumné, keby sme boli spokojní. Ako každý medicínsky odbor, aj my sa stretávame s novými trendami, ktoré by sme chceli čo najrýchlejšie prevziať aj do portfólia našich vyšetrení. Na druhej strane nám je jasné, že dnešný svet je riadený prevažne ekonomickými ukazovateľmi, z čoho vyplýva, že nie všetky nároky môžu byť aj naplnené. Momentálne je SSS SLS v období vypracovávania novej súdnolekárskej koncepcie odboru súdne lekárstvo. Dochádza k určitej novelizácii koncepcie, ktorá hovorí o rozvoji odboru bez ohľadu na zriaďovateľa a ktorá plne integruje aj súdnolekársku toxikológiu ako neoddeliteľnú súčasť odboru súdneho lekárstva. Naša spoločnosť ďalej analyzuje a spracováva posudok k stanoveniu alkoholu v biologickom materiáli, čo je veľmi dôležité, nakoľko tento dokument slúži ako podklad pre rozhodovaciu činnosť iných orgánov a inštitúcií. Smerovanie súdneho lekárstva na Slovensku naznačí taktiež členská schôdza, ktorá bude zvolaná v máji tohto roku.
Slovenská súdnolekárska spoločnosť sa stala kolektívnym členom Európskej rady súdneho lekárstva, podieľa sa na jej činnosti, aproximácii a harmonizácii. Do akej miery máme na Slovensku kvalifikovaných odborníkov v porovnaní s inými krajinami únie?
SSS SLS sa ako platný člen Európskej rady súdneho lekárstva môže oprávnene porovnávať v rámci rôznych harmonizačných pravidiel, ktoré sú pre členské spoločnosti predkladané a záväzné. Máme štandardy, ktoré v mnohých oblastiach prevyšujú minimálne požiadavky, ktoré sú európskymi normami kladené. V tomto smere súdne lekárstvo na Slovensku naozaj využíva metódy a postupy na špičkovej úrovni.
Jedna z hlavných úloh súdneho lekára je nekroptická časť. Dá sa hovoriť o trendoch, ktoré pitvy odhaľujú?
Súdne lekárstvo nie je medicínsky odbor, ktorý je zameraný na to, aby liečil ľudí, ale aby odpovedal na nezodpovedané otázky. V prvej polovici dvadsiateho storočia bol veľký rozmach domácej chémie, načo reagovalo súdne lekárstvo tým, že zriadilo toxikologické pracoviská. V súčasnosti nemáme taký výskyt otráv, ale do popredia nám vystupujú omamné a psychotropné látky. Za totalitného režimu bol viac-menej problém s alkoholom, teraz sa do popredia dostávajú aj iné látky. Veľmi časté sú obete násilnej trestnej činnosti a dopravné úrazy. Súdne lekárstvo je moderné, lebo vždy odráža dobu, v ktorej pôsobí.
V štatistikách uvádzate pitvy patologicko-anatomické, súdnolekárske a súdne. Ale samotná legislatíva nikde takéto delenie neuvádza...
Prehliadka mŕtveho a pitva je upravená v zákone 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ÚDZS prostredníctvom povereného lekára vykonáva prehliadku a indikuje tzv. patologickoanatomickú (patologickú) alebo súdnolekársku (zdravotnobezpečnostnú, zdravotnú) pitvu. Tzv. súdne pitvy sú pitvy nariadené podľa trestného poriadku prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu. Orgánom v trestnom konaní je polícia alebo prokuratúra.
V akých prípadoch sa indikujú pitvy patologickoanatomické, súdnolekárske a súdne?
Z medicínskeho hľadiska delíme smrť na prirodzenú a takzvanú násilnú. Pitvy patologicko-anatomické sú vlastne pitvy v prípadoch úmrtí v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli navodené chorobnými príčinami. V zásade nemôže byť patologickoanatomická pitva v prípade, kde sa na smrti podieľal vonkajší faktor, ktorý môže byť chemický, fyzikálny, biologický. Z fyzikálneho hľadiska to môže byť termika, mechanika alebo elektronika. Akýkoľvek vonkajší faktor, ktorý pôsobí v nadlimitnej miere, je pre ľudský organizmus násilný, lebo ho poškodzuje. Súdnolekárska pitva, ktorá je označovaná aj ako zdravotno-bezpečnostná, alebo zdravotná je pitva zomrelého väčšinou mimo zdravotníckeho zariadenia, v teréne, alebo v zdravotníckom zariadení, ak sa na jeho úmrtí podieľal vonkajší faktor, napríklad podchladenie, zlomenina, strelné poranenie a podobne. Súdnolekárska pitva sa taktiež indikuje v prípade smrti v zdravotníckom zariadení, keď je podozrenie zo zanedbania lekárskej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Samozrejme, s výnimkou prípadov, pokiaľ do toho nevstupujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré by nariaďovali súdnu pitvu podľa trestného poriadku.
Dá sa hovoriť o významoch jednotlivých druhov pitiev?
Áno, každá z týchto autopsií má trošku iný účel, prečo sa robí. Patologickoanatomická pitva má asi tri základné významy, a to je výchovnovzdelávacia, vedecká a kontrolná funkcia. Výchovná a vzdelávacia funkcia slúži pre klinického lekára, aby videl morfologický korelát toho, čo zistil on sám. Klinický lekár môže porovnať so závermi pitvy výsledky svojich vyšetrení ako je odber krvi, röntgen, CT či MR. Budete prekvapený, ale napriek tomu, že žijeme v modernej dobe, stále existuje diskrepancia medzi pitevným nálezom a výsledkami niektorých zobrazovacích metodík. Výchovnovzdelávacia funkcia je prínosná nie len pre klinického lekára, ale aj pre medikov. Vedecká funkcia zase súvisí so štúdiom nových chorobných jednotiek, alebo iných existujúcich chorobných jednotiek. Kontrolná, alebo dohľadová funkcia súvisí s tým, či bola správne stanovená diagnóza alebo vhodne indikovaná liečba. V prípade súdnolekárskych pitiev sa pripájajú ďalšie momenty. Stanoviť, či smrť nastala z chorobných príčin alebo pôsobením vonkajšieho násilia, prípadne vyšpecifikovať zavinenie inou osobou.
Súdnolekárska pitva má veľký význam v odhaľovaní trestnej činnosti a má aj dôležitý význam z epidemiologického pohľadu, aby zo štatistík vyplynula epidemiológia a chorobnosť. Súdna pitva je znalecký úkon, vykonávajú ho znalci zapísaní do zoznamu. Úlohou každého znaleckého úkonu je zodpovedať na otázky, ktoré položil zadávateľ tohto úkonu.
 |
|
Laboratórium, viac foto v galérii na konci článku
|
Tradičná súdnolekárska škola vychádza z nemeckého a rakúskeho súdneho lekárstva, ktorá je postavená správne. Navyše, Európska rada súdneho lekárstva vydala harmonizačné pravidlá pre výkon pitvy, podľa ktorých aj slovenskí súdni lekári presne postupujú, takže to pre nás nie je žiadne nóvum. Pitevná časť zahŕňa v prvom rade morfologické techniky, čo znamená, že sa študuje zmena tvaru, či už na úrovni makroskopickej, alebo mikroskopickej. V tejto úrovni máme možno kvalitnejšie mikroskopy, ale v zásade princíp zostáva. K týmto metodikám navyše moderná doba prináša isté bonusy v podobe zobrazovacích rádiologických metód ako röntgen, CT, či MR. Pri histológii používame taktiež nové metódy a nové farbenia. Do popredia sa dostáva takzvaná imunohistochémia, takže vývoj ide jednoznačne dopredu. V poslednom čase sa v niektorých krajinách intenzívnejšie hovorí o virtopsii, teda virtuálnej pitve, ktorá by mala byť vykonávaná na základe zobrazenia tela viacerými zobrazovacími technikami (magnetická rezonancia, zobrazenie ciev prostredníctvom počítačovej tomografie vo variante angiografie) spojeného s odberom reprezentatívnych vzoriek biologického materiálu.
Aké sú hlavné výhody virtuálnej pitvy?
Angiografia napríklad dokáže odhaliť citlivejšie cievne uzávery, ktoré sa podieľajú na vzniku infarktov, alebo mozgových príhod, a to v ich včasných fázach. Ďalej by táto virtopsia mala byť spojená aj s tým, že z miest, ktoré sú identifikované ako chorobné ložiská, sa následne odoberá materiál na mikroskopické vyšetrenie. Virtopsia má svoje plusy a mínusy. V súčasnosti sa robí veľa porovnávacích štúdií, do akej miery je nález zodpovedajúci skutočnosti. Na Slovensku sa zatiaľ nestretávame s tendenciou vykonávať virtopsiu. S myšlienkou vykonávať virtuálne pitvy sa v súčasnosti pohrávajú najmä vo Švajčiarsku a Nemecku.
V laickej verejnosti sa lekári často stretávajú s nesúhlasom pozostalých, aby boli ich zosnulí pitvaní. Aký je význam autopsie?
Netvrdím, že pitvy je potrebné robiť paušálne. Pokiaľ je jasné, ako prebehol diagnostický proces, pitva nie je účelná. Pokiaľ však existujú vážne diagnostické nejasnosti, pitva by mala byť nariadená. Rád by som zdôraznil, že pitva má veľký význam pre pozostalých. Napríklad nedávno sme pitvali 28 ročnú ženu, ktorá zomrela v nemocnici s neurologickými a infekčnými príznakmi. Pri pitve sme zistili, že mala zvláštny typ geneticky podmieneného ochorenia. Dozvedeli sme sa, že jej otec zomrel približne vo veku 30 rokov a bola u neho stanovená diagnóza progresívnej multifokálnej leukoencefalopatie. Táto diagnóza nás prekvapila, nakoľko u dcéry sme zistili úplne iný typ ochorenia. Nakoniec sme prišli nato, že otec nebol vôbec pitvaný. Žiaľ, o pár mesiacov sme pitvali syna tohto otca, kde nález potvrdil tú istú diagnózu, ktorú sme stanovili už u jeho dcéry. Na základe toho sme mohli tvrdiť, že diagnóza, ktorá bola stanovená u otca, nebola správna. Pátraním sme zistili, že v rodine z otcovej strany bolo takýchto úmrtí viac. Záver je taký, že ak by bol otec po úmrtí pitvaný, tak by sa vedelo, akú diagnózu môžu mať jeho deti a možno súčasná experimentálna liečba takýchto ochorení by mohla viesť k experimentálnej transplantácii, respektíve k eliminácii patologického proteínu. Jednoducho, aj v tomto prípade by rodinný príbeh mohol vyzerať inak, a preto má veľký prínos pre pozostalých, ak ľudia poznajú svoj zdravotný stav aj cez pitvu blízkeho.
Verejnosť má nesprávny pohľad na pitvu zrejme aj vďaka filmom a seriálom zo súdnolekárskeho prostredia. Do akej miery vnímate ako autentickú filmovú prezentáciu práce súdnych lekárov?
Pozerám sa na to s úsmevom. Je možno na škodu veci, že laická verejnosť si myslí, že v skutočnosti všetky pitevne a laboratória pracujú takým spôsobom, ako to vidí televízny alebo filmový divák. Veď si pozrite napríklad známy rakúsky seriál, kde vám behá pes a v tom príde súdny lekár s motýlikom, chytí mŕtvolu za ruku, pozrie sa na hodinky a povie, že smrť nastala vtedy a vtedy, čo je veľké skreslenie. Súdny lekár vôbec neurčuje presný čas smrti, ale dobu, ktorá mohla uplynúť od smrti po prehliadku. My tento čas nazývame „post mortem interval“ a vždy ho určujeme na základe objektivizovania posmrtných zmien. A preto sa len usmievam nad takýmito seriálmi. Je mi jasné, že zámer tvorcu a umelca je úplne iný.
Aká bola vaša cesta k súdnemu lekárstvu?
Moja cesta k súdnemu lekárstvu viedla cez patologickú anatómiu. V podstate som sa k súdnemu lekárstvu dostal práve spojením pracovísk so vznikom ÚDZS. Rýchlo som zistil, že súdnolekárska nekropsia je „živá“, čo ma na tejto práci najviac zaujalo. Osobne musím mať pocit, že výsledok mojej práce je užitočný. Chodíme na kongresy do zahraničia, na ktorých sa môžeme porovnávať s kolegami. Tak ako oni prezentujú svoje prípady, my prezentujeme svoje a sme spokojní, že sa nemáme začo hanbiť, máme byť načo hrdí. Súdne lekárstvo je práca, ktorá je mnohofarebná, rôznorodá, spojená s komunikáciou s mnohými subjektmi vonkajšieho prostredia. Často sme v podstate tí poslední, ktorí dokážu obhájiť zomrelého, niečo ako jeho „advokáti“. Práca súdneho lekára má napĺňa.
Spomínali ste, že do súdneho lekárstva prichádzajú nielen moderné mikroskopy, ale aj možnosť virtuálnej pitvy. Nehrozí, že postupným automatizovaním bude v budúcnosti súdny lekár nahradený strojom?
Bojím sa, že počas môjho života nie, aj keď by to možno bolo zaujímavé. Som presvedčený, že účasť ľudského mozgu, vedomostí, skúseností a zručností v rámci procesu stanovenia príčiny smrti bude vždy potrebná. Napriek technickému pokroku a novým metódam, ktoré prichádzajú a sú spojené s väčšou či menšou mierou chybovosti, ten ľudský mozog prítomný bude. Napríklad v minulosti fungovali laboratórne odbory tak, že pri mikroskope sedeli laborantky, ktoré pracne počítali a násobili údaje, aby vedeli stanoviť počet leukocytov. Dnes tieto údaje spracuje prístroj. V patologickej anatómii však stále neexistuje stroj, ktorý by nahradil človeka, ktorý na základe mikroskopu definuje zdravé a choré tkanivo, a ak je choré, či ide o zápal alebo o nádor malígny, alebo benígny atď. Napríklad oči pri pitve môže čiastočne nahradiť zobrazovacia technika ako CT s angiografiou, alebo MR, ale veľakrát sa stretávame s tým, že existuje diskrepancia nálezov zobrazovacích metodík s pitevným nálezom. Možno v budúcnosti nastane spájanie metodík, ale vždy v centre vidím človeka, súdneho lekára, ktorý má svoj mozog, oči, ruky a všetky zmysly a k tomu ešte pripojí nejaký šiesty zmysel.
Späť na tému Súdne lekárstvo
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 10 fotografií
