Štyri cintoríny v Lemešanoch
V katastri východoslovenskej obce Lemešany sú situované až štyri cintoríny.
Lemešany patria so svojimi viac ako 2000 obyvateľmi a katastrálnym územím o rozlohe takmer 10 km² k väčším obciam. Vznikli spojením dvoch niekdajších samostatných obcí – Lemešany a Chabžany, ktoré boli zlúčené v roku 1965.
V smere od Košíc, v oblasti, kde sa kedysi rozprestierala obec Chabžany, sa nachádza tzv. Chabžanský cintorín. Tunajšie hroby pochádzajú v prevažnej miere z minulého storočia a je tu aj ústredný kríž. Toto pohrebisko taktiež disponuje dostatkom voľnej plochy na pochovávanie do budúcna.
Pri farskom kostole sv. Martina sú ďalšie dva cintoríny. Na tzv. Pánskom cintoríne, kde je množstvo vzácnych a zaujímavých hrobov z 19. a 20. storočia, boli pochovaní majetní občania Lemešian. Oproti nemu sa nachádza lemešiansky obecný cintorín s Domom smútku. Pôvodne tvoril spolu s Pánskym cintorínom jedno ucelené pohrebisko, to však predelila asfaltová cesta.
Dominantnou tohto cintorína je starostlivo udržiavaný ústredný kríž s pozlátenou plastikou Krista a kaplnka bývalého správcu kaštieľa v neďalekom Budimíri, Gézu Rontsinszkého, a jeho manželky Márie Vaškovej. Priamo na cintoríne je umiestnený verejný zdroj vody. Pod správu obce patrí i židovský cintorín. Nájdete ho pri lese a vedie k nemu chodník upravený posypovým materiálom. Zachovalo sa tu približne 30 hrobov, ktoré chráni sivo-biely múr.
Pohrebiská sú verejnosti prístupné časovo neobmedzene, ale podobne ako na iných cintorínoch tu platia určité zákazy. Nesmú sem vstupovať osoby pod vplyvom omamných látok alebo alkoholu, do areálu cintorínov nie je dovolené vodiť zvieratá, bez súhlasu správcu nie je možné odstraňovať náhrobné kamene atď.
Medzi úlohy obce patrí správa a údržba pohrebiska a Domu smútku, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska či starostlivosť o čistotu na cintoríne. Prevádzku cintorína vykonáva obec prostredníctvom svojich poverených zamestnancov. Pohrebné služby si zabezpečujú pozostalí v pohrebníctvach v Košiciach alebo v Prešove, poprípade v obci Ploské, kde pôsobí pohrebná služba Posol.
Tlecia doba je 10 rokov a pred jej uplynutím možno do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské pozostatky iba za podmienky, že je možné umiestniť ich nad úroveň už pochovaných ostatkov, pričom vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou v takejto hrobke má byť najmenej 1,2 metra. V poslednom období tu v súvislosti so šírením koronavírusu zaznamenali nárast pohrebov a v rámci protipandemických opatrení zosnulí nesmeli byť počas obradu uložení v otvorených rakvách. Väčšina pohrebov prebehla formou pochovania telesných pozostatkov do zeme.
Lemešany patria so svojimi viac ako 2000 obyvateľmi a katastrálnym územím o rozlohe takmer 10 km² k väčším obciam. Vznikli spojením dvoch niekdajších samostatných obcí – Lemešany a Chabžany, ktoré boli zlúčené v roku 1965.
V smere od Košíc, v oblasti, kde sa kedysi rozprestierala obec Chabžany, sa nachádza tzv. Chabžanský cintorín. Tunajšie hroby pochádzajú v prevažnej miere z minulého storočia a je tu aj ústredný kríž. Toto pohrebisko taktiež disponuje dostatkom voľnej plochy na pochovávanie do budúcna.
Pri farskom kostole sv. Martina sú ďalšie dva cintoríny. Na tzv. Pánskom cintoríne, kde je množstvo vzácnych a zaujímavých hrobov z 19. a 20. storočia, boli pochovaní majetní občania Lemešian. Oproti nemu sa nachádza lemešiansky obecný cintorín s Domom smútku. Pôvodne tvoril spolu s Pánskym cintorínom jedno ucelené pohrebisko, to však predelila asfaltová cesta.
Dominantnou tohto cintorína je starostlivo udržiavaný ústredný kríž s pozlátenou plastikou Krista a kaplnka bývalého správcu kaštieľa v neďalekom Budimíri, Gézu Rontsinszkého, a jeho manželky Márie Vaškovej. Priamo na cintoríne je umiestnený verejný zdroj vody. Pod správu obce patrí i židovský cintorín. Nájdete ho pri lese a vedie k nemu chodník upravený posypovým materiálom. Zachovalo sa tu približne 30 hrobov, ktoré chráni sivo-biely múr.
Pohrebiská sú verejnosti prístupné časovo neobmedzene, ale podobne ako na iných cintorínoch tu platia určité zákazy. Nesmú sem vstupovať osoby pod vplyvom omamných látok alebo alkoholu, do areálu cintorínov nie je dovolené vodiť zvieratá, bez súhlasu správcu nie je možné odstraňovať náhrobné kamene atď.
Medzi úlohy obce patrí správa a údržba pohrebiska a Domu smútku, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska či starostlivosť o čistotu na cintoríne. Prevádzku cintorína vykonáva obec prostredníctvom svojich poverených zamestnancov. Pohrebné služby si zabezpečujú pozostalí v pohrebníctvach v Košiciach alebo v Prešove, poprípade v obci Ploské, kde pôsobí pohrebná služba Posol.
Tlecia doba je 10 rokov a pred jej uplynutím možno do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské pozostatky iba za podmienky, že je možné umiestniť ich nad úroveň už pochovaných ostatkov, pričom vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou v takejto hrobke má byť najmenej 1,2 metra. V poslednom období tu v súvislosti so šírením koronavírusu zaznamenali nárast pohrebov a v rámci protipandemických opatrení zosnulí nesmeli byť počas obradu uložení v otvorených rakvách. Väčšina pohrebov prebehla formou pochovania telesných pozostatkov do zeme.
Podľa miestnych pravidiel pochovávania má byť rakva v hrobe pokrytá aspoň 140 cm hrubou vrstvou zeminy. Pochovávacia plocha má mať rozlohu najmenej 80 x 200 cm (pri hrobe), hrobka (t. j. 2 a viac rakiev na jednom hrobovom mieste) môže zaberať plochu 90 x 200 cm (ale i väčšiu), detský hrob má mať aspoň 60 x 160 cm (v prípade hrobu dieťaťa mladšieho ako 3 roky minimálne 50 x 100 cm), urnový hrob v urnovom háji má presne stanovené rozmery o veľkosti 60 x 75 cm a uličky medzi hrobmi musia byť aspoň 30 cm široké.
Ľudské pozostatky by mali byť uložené do hrobu spravidla do 96 hodín, ale nie pred uplynutím 48. hodín.
Nájomné za hrobové miesto pre zosnulého občana, ktorý mal trvalý pobyt v obci je 16,60 eur na 10 rokov, za dvojhrob je potrebné zaplatiť na rovnaké obdobie 33,19 eur, urnové miesto na 10 rokov stojí 8 eur. Prenájom detského hrobu je pre Lemešančanov bez poplatku. Za nebohých bez trvalého pobytu v obci Lemešany sa platí nájomné vo výške 66,39 eur na jeden hrob o rozlohe 6m² za 10 rokov. Urnové miesto na uvedený čas stojí cudzích občanov 33 eur. Za vykopanie hrobu pre dospelého sa platí 36,51 eur, v prípade detského hrobu 19,92 eur.
Cena za výkop hrobky pre panelovú vložku pre 1 osobu je 43,15 eur, uloženie rakvy do hrobu je spoplatnené 13,28 eurami, otvorenie a uzatvorenie betónovej hrobky stojí 16,60 eur.
Prepožičanie Domu smútku k pohrebu vyjde občana s trvalým pobytom v Lemešanoch na 4,98 eur, pozostalý bez trvalého pobytu za to zaplatí dvojnásobok. Použitie chladiarenského boxu v Dome smútku pre Lemešančanov na 24 hodín stojí 5 eur, občania bez trvalého pobytu platia za túto službu 10 eur.
Od dvoch samostatných obcí k jednotným Lemešanom
Územie Lemešian, resp. ich okolie, bolo obývané pravdepodobne už v 8. storočí, čo dosvedčuje nález avarsko – slovanského hrobu jazdca v chotári obce, o ktorom si ešte povieme nižšie. Keďže starobylé slovanské slovo „lemeš“ označuje reznú časť pluhu, je možné, že dedina získala názov na základe toho, že sa práve tu vyrábali lemše. Súčasné pomenovanie sa potom zrejme vyvinulo v styku s maďarčinou.
Písomne sú zaznamenané tieto názvy: v najstaršom zápise z roku 1289 „villa Lemes“ (pričom latinské slovo „villa“ sa používalo v súvislosti s rozvinutými, väčšími sídlami), v 14. až 20. storočí sa používal maďarský tvar „Lemes“, od 18. storočia máme zápisy slovenskej podoby názvu „Lemessany“, ale i tvary „Lemesch“ a „Lemeschani“, a súčasná podoba pomenovania obce bola po prvý raz preukázateľne zapísaná v roku 1920.
Dedina mala veľký význam vďaka polohe na tzv. Toryskej ceste, spájajúcej dunajskú kotlinu so Zakarpatskom a jej prvým známym zemepánom bol Peter z Drienova, ktorý vlastnil Lemešany v druhej polovici 13. storočia. A teraz ešte pár avizovaných informácií o avarsko - slovanskom jazdeckom hrobe, ktorý tu odhalili počas výstavby cesty.
Podľa záznamu z prírastkového denníka Národného múzea v Budapešti z 12. decembra 1866 v ňom bola objavená kruhovitá prelamovaná ozdoba konského postroja z medeného plechu, na ktorej boli v perlovcovom kruhu štyri chocholnaté zvieracie hlavy, ďalej železný zhrdzavený fokoš (t. j. tupá sekerka ohnutá nadol) a dva strmene. Okrem toho aj železná ostroha z podpätku jazdeckých čižiem.
Z tohto všetkého sa však zachovala iba sekerka, uložená v depozitári Národného múzea v Budapešti. Pripomína nález z vyše 440 km vzdialeného slovanského pohrebiska v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.
Starobylú históriu má aj kedysi samostatná dedina Chabžany, ktorej dejiny sa pravdepodobne začali písať už pred 11. storočím. Jej názov bol odvodený od slova „habža“, resp. „chabza“ poprípade „chabzda“. Ide o slovanské pomenovanie pre Bazu čiernu, čo poukazuje na výskyt rastliny v tejto oblasti.
Popritom sa tiež zachovali iné ekvivalenty názvu, ktorých základom je maďarské pomenovanie stromu buk. Takýto variant mena obce je uvedený aj v najstaršej zachovanej písomnej správe zo 17. januára 1330 v tvare „Buken“. Neskôr sa uvádzali tvary „Bukj“ (r. 1773), „Buki“ (r. 1786), „ Büki“ (r. 1808), „Böki“ (od r. 1808 až do r. 1913) atď. Na obecnom pečatidle z konca 18. storočia je vyrytý názov „Böke“. Slovanské ekvivalenty k týmto tvarom sú: „Habzany“ (v r. 1773 – 1808), „Habžan“ (r. 1786), „Habžany“ (r. 1920) a od roku 1927 „Chabžany“. Rímskokatolícka farnosť tu bola založená v roku 1747.
Ľudské pozostatky by mali byť uložené do hrobu spravidla do 96 hodín, ale nie pred uplynutím 48. hodín.
Nájomné za hrobové miesto pre zosnulého občana, ktorý mal trvalý pobyt v obci je 16,60 eur na 10 rokov, za dvojhrob je potrebné zaplatiť na rovnaké obdobie 33,19 eur, urnové miesto na 10 rokov stojí 8 eur. Prenájom detského hrobu je pre Lemešančanov bez poplatku. Za nebohých bez trvalého pobytu v obci Lemešany sa platí nájomné vo výške 66,39 eur na jeden hrob o rozlohe 6m² za 10 rokov. Urnové miesto na uvedený čas stojí cudzích občanov 33 eur. Za vykopanie hrobu pre dospelého sa platí 36,51 eur, v prípade detského hrobu 19,92 eur.
Cena za výkop hrobky pre panelovú vložku pre 1 osobu je 43,15 eur, uloženie rakvy do hrobu je spoplatnené 13,28 eurami, otvorenie a uzatvorenie betónovej hrobky stojí 16,60 eur.
Prepožičanie Domu smútku k pohrebu vyjde občana s trvalým pobytom v Lemešanoch na 4,98 eur, pozostalý bez trvalého pobytu za to zaplatí dvojnásobok. Použitie chladiarenského boxu v Dome smútku pre Lemešančanov na 24 hodín stojí 5 eur, občania bez trvalého pobytu platia za túto službu 10 eur.
Od dvoch samostatných obcí k jednotným Lemešanom
Územie Lemešian, resp. ich okolie, bolo obývané pravdepodobne už v 8. storočí, čo dosvedčuje nález avarsko – slovanského hrobu jazdca v chotári obce, o ktorom si ešte povieme nižšie. Keďže starobylé slovanské slovo „lemeš“ označuje reznú časť pluhu, je možné, že dedina získala názov na základe toho, že sa práve tu vyrábali lemše. Súčasné pomenovanie sa potom zrejme vyvinulo v styku s maďarčinou.
Písomne sú zaznamenané tieto názvy: v najstaršom zápise z roku 1289 „villa Lemes“ (pričom latinské slovo „villa“ sa používalo v súvislosti s rozvinutými, väčšími sídlami), v 14. až 20. storočí sa používal maďarský tvar „Lemes“, od 18. storočia máme zápisy slovenskej podoby názvu „Lemessany“, ale i tvary „Lemesch“ a „Lemeschani“, a súčasná podoba pomenovania obce bola po prvý raz preukázateľne zapísaná v roku 1920.
Dedina mala veľký význam vďaka polohe na tzv. Toryskej ceste, spájajúcej dunajskú kotlinu so Zakarpatskom a jej prvým známym zemepánom bol Peter z Drienova, ktorý vlastnil Lemešany v druhej polovici 13. storočia. A teraz ešte pár avizovaných informácií o avarsko - slovanskom jazdeckom hrobe, ktorý tu odhalili počas výstavby cesty.
Podľa záznamu z prírastkového denníka Národného múzea v Budapešti z 12. decembra 1866 v ňom bola objavená kruhovitá prelamovaná ozdoba konského postroja z medeného plechu, na ktorej boli v perlovcovom kruhu štyri chocholnaté zvieracie hlavy, ďalej železný zhrdzavený fokoš (t. j. tupá sekerka ohnutá nadol) a dva strmene. Okrem toho aj železná ostroha z podpätku jazdeckých čižiem.
Z tohto všetkého sa však zachovala iba sekerka, uložená v depozitári Národného múzea v Budapešti. Pripomína nález z vyše 440 km vzdialeného slovanského pohrebiska v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.
Starobylú históriu má aj kedysi samostatná dedina Chabžany, ktorej dejiny sa pravdepodobne začali písať už pred 11. storočím. Jej názov bol odvodený od slova „habža“, resp. „chabza“ poprípade „chabzda“. Ide o slovanské pomenovanie pre Bazu čiernu, čo poukazuje na výskyt rastliny v tejto oblasti.
Popritom sa tiež zachovali iné ekvivalenty názvu, ktorých základom je maďarské pomenovanie stromu buk. Takýto variant mena obce je uvedený aj v najstaršej zachovanej písomnej správe zo 17. januára 1330 v tvare „Buken“. Neskôr sa uvádzali tvary „Bukj“ (r. 1773), „Buki“ (r. 1786), „ Büki“ (r. 1808), „Böki“ (od r. 1808 až do r. 1913) atď. Na obecnom pečatidle z konca 18. storočia je vyrytý názov „Böke“. Slovanské ekvivalenty k týmto tvarom sú: „Habzany“ (v r. 1773 – 1808), „Habžan“ (r. 1786), „Habžany“ (r. 1920) a od roku 1927 „Chabžany“. Rímskokatolícka farnosť tu bola založená v roku 1747.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
