Spisovateľ s dobrým srdcom
Franz Kafka (1883 – 1924) počas života ani len netušil, aký obrovský dopad bude mať jeho tvorba na vývoj modernej literatúry.
Otcom jedného z literárne najvplyvnejších spisovateľov minulého storočia bol židovský podnikateľ Hermann Kafka. Franzova matka Júlia, rod. Löwyová, takisto pochádzala zo židovskej rodiny.
Franz bol ich najstarším synom a okrem neho mali ešte päť detí, z ktorých dve (synovia Georg a Heindrich) zomreli v útlom veku. Z troch sestier, ktoré sa dožili dospelosti, si Franz najviac obľúbil najmladšiu Ottíliu.
Väčšinu života strávil v rodnej Prahe, pričom len do roku 1889, keď začal navštevovať miestnu nemeckú chlapčenskú školu, sa šesť krát sťahoval. Časté sťahovania boli zapríčinené postupným narastaním bohatstva jeho rodiny. Všetky bydliská však boli situované pri pražskom Staromestskom námestí.
V roku 1893 nastúpil na nemecké štátne gymnázium na Staromestskom námestí, kde sa zoznámil s budúcim historikom umenia Oscarom Pollakom, filozofom Hugom Bergmannom, básnikom a novinárom Rudolfom Illovým či Edwaldom Felixom Příbramom, synom riaditeľa Robotníckej úrazovej poisťovne pre Kráľovstvo české, kde sa Kafka neskôr zamestnal.
Na nemeckú Karlo-Ferdinandovu univerzitu (t. j. nemeckú časť rozdelenej Karlo-Ferdinandovej univerzity – predchodkyni dnešnej Univerzity Karlovej v Prahe) ho prijali v roku 1901. Venoval sa tu štúdiu práv, no navštevoval aj prednášky z germanistiky a dejín umenia.
Počas štúdií stretol svojho o rok mladšieho spolužiaka Maxa Broda v Čitateľskom a rečníckom klube nemeckých študentov. Spriatelil sa s ním a na sklonku života ho dokonca ustanovil za vykonávateľa svojej poslednej vôle. Kafka, ktorý vnútorne bojoval s pocitmi menejcennosti a úzkosti, chcel, aby Brod jeho nepublikované diela spálil. Ten však ocenil ich kvalitu a texty postupne vydával. Vďaka Brodovej iniciatíve tak vyšlo šesť zväzkov Kafkovej tvorby, vrátane dnes už svetoznámych románov Amerika, Zámok a Proces.
Ako dvadsaťjeden ročný už pôsobil v nemeckom spolku pražských nemecky píšucich literátov Prager Kreis (t. j.: Pražský kruh) a napísal svoju prvú poviedku Popis jedného zápasu, v ktorej sa prelínajú realistické opisy búrlivého spoločenského života s fantastickými výjavmi, podobnými snovým víziám.
V roku 1906 promoval na doktora práv a následne absolvoval povinnú ročnú prax na pražskom súde. Prvú prácu mu dohodil strýko z matkinej strany Alfred Löwy. Zamestnal sa v poisťovni Assicurazioni Generali na Václavskom námestí. Zo zamestnania ale po necelom roku odišiel a od augusta 1908 pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni pre Kráľovstvo české. Na pozícii koncipienta a neskôr ako tajomník tejto inštitúcie sa zaoberal pracovnými úrazmi. Niektoré prípady ho inšpirovali pri tvorbe prozaických diel.
Od roku 1908 mu taktiež začali vychádzať texty v mníchovskom časopise Hyperion a niekoľko literárnych prác mu uverejnil aj Max Brod v almanachu Arkadia.
Na prácu v poisťovni bol na jednej strane hrdý, no pociťoval k nej tiež averziu, keďže za svoje pravé povolanie považoval literatúru. Písal však iba vo voľnom čase. Na rozdiel od Broda, ktorý dosiahol literárny úspech už vo veku dvadsaťštyri rokov po vydaní expresionistického románu Zámok Nornepygge (v r. 1908), totiž Kafkova tvorba spočiatku širší ohlas nevyvolala.
V rokoch 1909 – 1912 podnikol spolu s Brodom niekoľko ciest po Európe. Navštívil severné Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko.
V roku 1912 začal pracovať na románe Nezvestný a popritom sa venoval písaniu kritikmi oceňovanej prózy Premena, kde prostredníctvom správania ľudí voči obchodnému cestujúcemu Gregorovi Samsovi, ktorý sa odrazu „premenil na akýsi príšerný hmyz“, poukázal na aroganciu a bezcharakternosť členov súčasnej spoločnosti. Premenou taktiež nastavil pomyselné zrkadlo plytkým medziľudským vzťahom.
Svoj prvý byt na Bílkovej ulici v centre Prahy si Kafka prenajal v roku 1914 a o rok nato mu Premena vyšla v lipskom nakladateľstve Kurta Wolffa s ilustráciami nemeckého grafika Ottomara Starkea.
Otcom jedného z literárne najvplyvnejších spisovateľov minulého storočia bol židovský podnikateľ Hermann Kafka. Franzova matka Júlia, rod. Löwyová, takisto pochádzala zo židovskej rodiny.
Franz bol ich najstarším synom a okrem neho mali ešte päť detí, z ktorých dve (synovia Georg a Heindrich) zomreli v útlom veku. Z troch sestier, ktoré sa dožili dospelosti, si Franz najviac obľúbil najmladšiu Ottíliu.
Väčšinu života strávil v rodnej Prahe, pričom len do roku 1889, keď začal navštevovať miestnu nemeckú chlapčenskú školu, sa šesť krát sťahoval. Časté sťahovania boli zapríčinené postupným narastaním bohatstva jeho rodiny. Všetky bydliská však boli situované pri pražskom Staromestskom námestí.
V roku 1893 nastúpil na nemecké štátne gymnázium na Staromestskom námestí, kde sa zoznámil s budúcim historikom umenia Oscarom Pollakom, filozofom Hugom Bergmannom, básnikom a novinárom Rudolfom Illovým či Edwaldom Felixom Příbramom, synom riaditeľa Robotníckej úrazovej poisťovne pre Kráľovstvo české, kde sa Kafka neskôr zamestnal.
Na nemeckú Karlo-Ferdinandovu univerzitu (t. j. nemeckú časť rozdelenej Karlo-Ferdinandovej univerzity – predchodkyni dnešnej Univerzity Karlovej v Prahe) ho prijali v roku 1901. Venoval sa tu štúdiu práv, no navštevoval aj prednášky z germanistiky a dejín umenia.
Počas štúdií stretol svojho o rok mladšieho spolužiaka Maxa Broda v Čitateľskom a rečníckom klube nemeckých študentov. Spriatelil sa s ním a na sklonku života ho dokonca ustanovil za vykonávateľa svojej poslednej vôle. Kafka, ktorý vnútorne bojoval s pocitmi menejcennosti a úzkosti, chcel, aby Brod jeho nepublikované diela spálil. Ten však ocenil ich kvalitu a texty postupne vydával. Vďaka Brodovej iniciatíve tak vyšlo šesť zväzkov Kafkovej tvorby, vrátane dnes už svetoznámych románov Amerika, Zámok a Proces.
Ako dvadsaťjeden ročný už pôsobil v nemeckom spolku pražských nemecky píšucich literátov Prager Kreis (t. j.: Pražský kruh) a napísal svoju prvú poviedku Popis jedného zápasu, v ktorej sa prelínajú realistické opisy búrlivého spoločenského života s fantastickými výjavmi, podobnými snovým víziám.
V roku 1906 promoval na doktora práv a následne absolvoval povinnú ročnú prax na pražskom súde. Prvú prácu mu dohodil strýko z matkinej strany Alfred Löwy. Zamestnal sa v poisťovni Assicurazioni Generali na Václavskom námestí. Zo zamestnania ale po necelom roku odišiel a od augusta 1908 pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni pre Kráľovstvo české. Na pozícii koncipienta a neskôr ako tajomník tejto inštitúcie sa zaoberal pracovnými úrazmi. Niektoré prípady ho inšpirovali pri tvorbe prozaických diel.
Od roku 1908 mu taktiež začali vychádzať texty v mníchovskom časopise Hyperion a niekoľko literárnych prác mu uverejnil aj Max Brod v almanachu Arkadia.
Na prácu v poisťovni bol na jednej strane hrdý, no pociťoval k nej tiež averziu, keďže za svoje pravé povolanie považoval literatúru. Písal však iba vo voľnom čase. Na rozdiel od Broda, ktorý dosiahol literárny úspech už vo veku dvadsaťštyri rokov po vydaní expresionistického románu Zámok Nornepygge (v r. 1908), totiž Kafkova tvorba spočiatku širší ohlas nevyvolala.
V rokoch 1909 – 1912 podnikol spolu s Brodom niekoľko ciest po Európe. Navštívil severné Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko.
V roku 1912 začal pracovať na románe Nezvestný a popritom sa venoval písaniu kritikmi oceňovanej prózy Premena, kde prostredníctvom správania ľudí voči obchodnému cestujúcemu Gregorovi Samsovi, ktorý sa odrazu „premenil na akýsi príšerný hmyz“, poukázal na aroganciu a bezcharakternosť členov súčasnej spoločnosti. Premenou taktiež nastavil pomyselné zrkadlo plytkým medziľudským vzťahom.
Svoj prvý byt na Bílkovej ulici v centre Prahy si Kafka prenajal v roku 1914 a o rok nato mu Premena vyšla v lipskom nakladateľstve Kurta Wolffa s ilustráciami nemeckého grafika Ottomara Starkea.
Príznaky tuberkulózy sa uňho objavili v auguste 1917. Vzhľadom na svoj zdravotný stav sa rozhodol pre zrušenie zásnub s Felice Bauerovou a odišiel na dovolenku k sestre Ottílii do obce Siřem (dnes časť mesta Blšany) v severozápadných Čechách.
Hoci bol dovtedy prísnym vegetariánom a obľuboval hlavne bramboračku, teda sýtu zemiakovú polievku so zeleninou a hubami podávanú v bochníku, lekári ho presvedčili, aby v záujme liečby začal jesť mäso.
Chodil aj na liečebné pobyty - v rokoch 1918, 1919 a 1923 sa liečil v sanatóriu v obci Želízy v Stredočeskom kraji; v roku 1920 v sanatóriu v talianskom Merane; v decembri 1920 až auguste 1921 v sanatóriu v Tatranských Matliaroch vo Vysokých Tatrách; v roku 1922 v sanatóriu v Špindlerovom Mlyne v Krkonošiach a v meste Planá nad Lužnicí na rozhraní Třebonskej panvy a Vlašimskej pahorkatiny; v roku 1923 v kúpeľoch Müritz pri Baltickom mory v Nemecku; v roku 1924 v sanatóriu Wienerwald na severovýchode Rakúska. Ani liečba a prechod na mäsitú stravu mu však nepomáhali.
Posledné tri mesiace života strávil v sanatóriu Hoffmann pri meste Klosterneuburg v Rakúsku.
Na smrteľnej posteli trpel silnými bolesťami hrtanu, ktoré mu bránili rozprávať. V agónii vraj prosil svojho doktora o vyššie dávky morfia.
Smrť si poňho prišla dňa 3. júna 1924. Presne o mesiac nato by bol dovŕšil 41 rokov. Neľútostný osud však rozhodol inak.
Pochovali ho 11. júna 1924 okolo štvrtej popoludní na Novom židovskom cintoríne v pražskom Žižkove. Pod jeho menom sú na náhrobku v tvare šesťstranného kryštálu uvedené mená Franzových rodičov, ktorí boli pochovaní na rovnakom mieste. Matka ho prežila o desať rokov, otec o sedem.
Franz Kafka v spomienkach
Jeho priatelia naňho spomínali ako na zábavného a citlivého spoločníka. Nemal vo zvyku piť alkohol, kávu, ani čaj, nejedol čokoládu a nefajčil. Neznášal vulgárne vtipy, veľa sa usmieval a bol láskavý nielen k svojim blízkym, ale i k neznámym.
O jeho dobrosrdečnosti svedčí príhoda, ktorú zaznamenala Kafkova milenka Dora Diamantová.
Bola jeseň 1923 a zamilovaný pár žil v tom čase v Berlíne. Obaja radi chodievali na dlhé prechádzky do parku v miestnej štvrti Steglitz, kde raz zazreli plačúce dievčatko. Franz sa dieťaťu prihovoril a zistil, že smúti lebo stratila obľúbenú bábiku. Spisovateľ však povedal, že sa nestratila, iba odcestovala a nechala uňho list. Vysvetlil, že je poštárom pre bábiky, lebo dievčatká ešte nevedia poriadne čítať. A tak sa dohodli, že jej nasledujúci deň list prinesie a prečíta. Svoj sľub dodržal a na druhý deň sa vrátil aj s údajným odkazom od bábiky. Keď si ho dieťa vypočulo, požiadalo o ďalší. Kafka písal listy v mene bábiky po celé tri týždne. Citlivo v nich objasnil, že bábika síce má svoju malú kamarátku rada, ale túžila vidieť svet. Sériu odkazov zakončil opisom bábikinej svadby s krásnym ženíchom v ďalekej krajine a aby dievčatku pomohol prekonať žiaľ za vzdialenou priateľkou, kúpil jej novú bábiku.
Hoci bol dovtedy prísnym vegetariánom a obľuboval hlavne bramboračku, teda sýtu zemiakovú polievku so zeleninou a hubami podávanú v bochníku, lekári ho presvedčili, aby v záujme liečby začal jesť mäso.
Chodil aj na liečebné pobyty - v rokoch 1918, 1919 a 1923 sa liečil v sanatóriu v obci Želízy v Stredočeskom kraji; v roku 1920 v sanatóriu v talianskom Merane; v decembri 1920 až auguste 1921 v sanatóriu v Tatranských Matliaroch vo Vysokých Tatrách; v roku 1922 v sanatóriu v Špindlerovom Mlyne v Krkonošiach a v meste Planá nad Lužnicí na rozhraní Třebonskej panvy a Vlašimskej pahorkatiny; v roku 1923 v kúpeľoch Müritz pri Baltickom mory v Nemecku; v roku 1924 v sanatóriu Wienerwald na severovýchode Rakúska. Ani liečba a prechod na mäsitú stravu mu však nepomáhali.
Posledné tri mesiace života strávil v sanatóriu Hoffmann pri meste Klosterneuburg v Rakúsku.
Na smrteľnej posteli trpel silnými bolesťami hrtanu, ktoré mu bránili rozprávať. V agónii vraj prosil svojho doktora o vyššie dávky morfia.
Smrť si poňho prišla dňa 3. júna 1924. Presne o mesiac nato by bol dovŕšil 41 rokov. Neľútostný osud však rozhodol inak.
Pochovali ho 11. júna 1924 okolo štvrtej popoludní na Novom židovskom cintoríne v pražskom Žižkove. Pod jeho menom sú na náhrobku v tvare šesťstranného kryštálu uvedené mená Franzových rodičov, ktorí boli pochovaní na rovnakom mieste. Matka ho prežila o desať rokov, otec o sedem.
Franz Kafka v spomienkach
Jeho priatelia naňho spomínali ako na zábavného a citlivého spoločníka. Nemal vo zvyku piť alkohol, kávu, ani čaj, nejedol čokoládu a nefajčil. Neznášal vulgárne vtipy, veľa sa usmieval a bol láskavý nielen k svojim blízkym, ale i k neznámym.
O jeho dobrosrdečnosti svedčí príhoda, ktorú zaznamenala Kafkova milenka Dora Diamantová.
Bola jeseň 1923 a zamilovaný pár žil v tom čase v Berlíne. Obaja radi chodievali na dlhé prechádzky do parku v miestnej štvrti Steglitz, kde raz zazreli plačúce dievčatko. Franz sa dieťaťu prihovoril a zistil, že smúti lebo stratila obľúbenú bábiku. Spisovateľ však povedal, že sa nestratila, iba odcestovala a nechala uňho list. Vysvetlil, že je poštárom pre bábiky, lebo dievčatká ešte nevedia poriadne čítať. A tak sa dohodli, že jej nasledujúci deň list prinesie a prečíta. Svoj sľub dodržal a na druhý deň sa vrátil aj s údajným odkazom od bábiky. Keď si ho dieťa vypočulo, požiadalo o ďalší. Kafka písal listy v mene bábiky po celé tri týždne. Citlivo v nich objasnil, že bábika síce má svoju malú kamarátku rada, ale túžila vidieť svet. Sériu odkazov zakončil opisom bábikinej svadby s krásnym ženíchom v ďalekej krajine a aby dievčatku pomohol prekonať žiaľ za vzdialenou priateľkou, kúpil jej novú bábiku.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
