Sme pripravení na katastrofu?
Júlový pád malajzijského lietadla s 298 cestujúcimi na palube šokoval verejnosť najmä pre podozrenie, že toto civilné lietadlo na linke Amsterdam – Kuala Lumpur 17. 7. 2014 zostrelila vojenská raketa. Trosky boeingu dopadli z výšky 10-tisíc metrov na ukrajinské územie, do bojovej zóny v blízkosti ruskej hranice.
Haváriu nikto neprežil a ukrajinským záchranárom narobila poriadne vrásky na čele, veď trosky z lietadla boli roztrúsené na ploche mnohých štvorcových kilometrov a podľa oficiálnych správ Ukrajinci dosiaľ nenašli ani všetky telá obetí, občanov viacerých štátov Európy, Ázie i amerického kontinentu. Problém mali aj s nájdenými telami. V prvom rade hľadali spôsob, ako v horúcich letných dňoch uložiť do chladu na neisto dlhú dobu taký veľký počet tiel pri zachovaní náležitej úcty k mŕtvym a bez toho, aby ich museli rozvážať do chladiarenských kapacít (oddelenia patológie nemocníc a polikliník, chladiarinou vybavené domy smútku) po celej Ukrajine. Napokon zvolili spôsob dočasného uloženia pozostatkov do mraziarenských železničných vagónov, aby boli k dispozícii vyšetrovacím tímom. Nemalá časť pozostalých tak prežíva už dlhé týždne v obavách, či vôbec budú môcť pochovať svojich blízkych, či sa Ukrajincom a početným zahraničným záchranárskym a vyšetrovacím tímom podarí nájsť a bez akýchkoľvek pochybností stotožniť telá či ich časti. Tak aj u nás vznikla v odborných kruhoch diskusia, ako by dokázala podobnú, veľmi náročnú úlohu zvládnuť Slovenská republika? Sme na takúto, hoci málo pravdepodobnú situáciu pripravení? Máme dostatok síl a prostriedkov v prípade, že by na naše územie spadlo lietadlo plné cudzincov a výsledkom havárie by boli až stovky mŕtvych, občanov mnohých štátov sveta?
Každý prípad je iný
Slovensko historicky nemá v tomto smere porovnateľné skúsenosti. Po II. svetovej vojne archívy evidujú dve veľmi vážne udalosti tohto druhu, verejnosti málo známu haváriu lietadla typu Il-18 bulharských aerolínií, ktoré 26. novembra 1966 letelo zo Sofie do Prahy a pre nepriaznivé počasie sa rozhodlo pristáť v Bratislave. Manéver sa nepodaril, trup lietadla spadol v lesnatej oblasti Biely kríž na okraji Bratislavy, o život prišlo 74 cestujúcich a osem členov posádky dvanástich národností. Ďalšou podobnou udalosťou bola havária lietadla typu Il-18 Československých aerolínií, ktoré 28. júla 1976 spadlo v Bratislave do štrkového jazera rekreačného areálu Zlaté piesky. Zahynulo 70 pasažierov a šesť členov posádky.
V oboch prípadoch sa naše štátne orgány snažili udržať tragédie v tajnosti, a tak sa napríklad o leteckej havárii na Zlatých pieskoch väčšina Bratislavčanov paradoxne dozvedela skôr z rakúskej televízie, ako zo Slovenského rozhlasu.
Malo by to fungovať
Naše kroky teda viedli na Ministerstvo vnútra SR, ktoré je zo zákona aj v tejto oblasti integrujúcim činiteľom pre všetky zložky využiteľné v podobnej tragickej situácii. Tu nás informovali špecialisti z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania na čele s jeho riaditeľom plk. Ing. Miloslavom Ivicom.
Chrbticu celého mechanizmu, ktorý by musel v takomto prípade odborne a pohotovo zafungovať, definuje zákon č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme (IZS). Prešiel už početnými novelami a nielen rezort vnútra, ale všetky zainteresované zložky museli do akcieschopnosti integrovaného záchranného systému vložiť za tie roky nemalé finančné prostriedky na technickú infraštruktúru a pripraviť množstvo odborníkov, najmä operátorov stredísk, schopných plniť všetky zložité úlohy, ktoré vážnejšie dopravné či priemyselné havárie a živelné pohromy na hlavných aktérov kladú. Jadrom systému sú krajské koordinačné strediská IZS. Podľa slov JUDr. Evy Hičkovej a Ing. Heleny Fazekašovej z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania, ktorý organizačne patrí pod sekciu krízového riadenia, legislatíva dnes už komplexne a detailne stanovuje zodpovednosť a úlohy jednotlivých zložiek IZS v prípade každej mimoriadnej udalosti. Na postup v mnohých situáciách sú vypracované presné plány. Samozrejme, v prípade našej ,,modelovej“ situácie by operatívne utvorený krízový štáb musel v prvom rade vyhodnotiť špecifiká udalosti – počnúc miestom havárie, jeho prístupnosti a geografickej polohy, ktorá je v rámci podpísaných bilaterálnych dohôd dôležitá aj pre posúdenie možností prípadnej zahraničnej pomoci.
Na mieste by v takomto prípade mali rozhodujúce prvé slovo príslušníci Hasičského a záchranného zboru pri likvidácii pravdepodobného horenia ostatkov lietadla a lekári – záchranári, ktorí by sa pokúsili urýchlene nájsť žijúcich cestujúcich a zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť. Ich úlohou by bolo zreteľne lokalizovať a označiť telá nebohých, prípadne ich časti. Celú činnosť v takom prípade odborne usmerňuje príslušný orgán verejného zdravotníctva, pre ďalšie riziká (letecký benzín, mazivá, iné chemikálie) by sa dostali k slovu aj odborníci z kontrolného chemického laboratória CO. Izolovanie a zabezpečenie priestoru havárie je zasa úlohou Policajného zboru, ktorý tiež zodpovedá za identifikáciu totožnosti osôb či tiel nebohých. Policajný zbor disponuje množstvom odborníkov na vyhľadávanie, k slovu by sa tak zrejme dostali najmä služobní kynológovia a celý rad ďalších policajných špecializácií. Bezodkladne sa v takých prípadoch očakáva aktivita ministerstva zahraničných vecí a ministerstva dopravy pri získaní zoznamu cestujúcich od leteckej spoločnosti, ktorá je vlastníkom lietadla a spojenie s príslušnými ambasádami, prípadne aj so známymi pozostalými. Automaticky sa tiež zapojí Letecký úrad SR, ktorý bude zodpovedať za vyšetrenie nehody.
Možná pomoc zo zahraničia
Výsledkom práce celého tímu záchranárov v prvých hodinách po havárii by tak bolo, ak sa nenašiel nikto živý, predovšetkým sústredenie tiel nebohých v tzv. patologických vakoch, ich označenie a zabezpečenie celého priestoru nehody. Ďalšou bezodkladnou povinnosťou špecialistov z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, prípadne aj ďalších prírodovedných či medicínskych pracovísk by bolo odobratie vzoriek pre analýzu DNA nebohých. Príslušný orgán verejného zdravotníctva by v závislosti na vonkajších faktoroch (ročné obdobie, teplota vzduchu, počasie, zrážky) rozhodol o umiestení obetí havárie v chladenom priestore tak, aby boli telá prístupné najmä na overovanie totožnosti. Ani na Slovensku, podľa slov citovaných odborníčok, nemáme dostatočne veľký chladiaci priestor určený výslovne na ukladanie takého veľkého množstva mŕtvych. Rozhodnutie by teda záležalo na posúdení reálnych možností v danom regióne. Zodpovedné dočasné uloženie tiel nebohých cudzincov je však pre ďalší postup pri vyšetrovaní a pre transparentnosť jeho výsledkov, vo vzťahu k iným štátom a či pozostalým vo všeobecnosti, prioritnou úlohou. Po zistení a overení totožnosti nebohých by už nasledoval záverečný krok – odovzdanie tiel priamo pozostalým alebo prostredníctvom príslušnej ambasády.
Dodatok redakcie
Österreichisches Rotes Kreuz, Landesverband Burgenland - Rakúsky Červený kríž, Krajinský zväz Burgenland a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky - National Emergency Center pripravili v minulom roku spoločné cvičenie pod názvom KATKOM. Uskutočnilo sa 18. 10. 2014 vo výcvikovom priestore PZ SR. Za slnečného počasia si spoločne vyskúšali zásah rakúske a slovenské záchranné tímy. Keďže išlo o nácvik ostrého zásahu, všetci zúčastnení pracovali s reálnymi časmi a reálnymi prístrojmi, vozidlami, pomôckami. Komparzisti boli absolútne presvedčiví nielen hodnoverným prezentovaním rôznych typov zranení, ale aj verbálnymi prejavmi ako sú šokové stavy, stav bezradnosti, dezorientácie a i násilia. Zasahovať okrem záchranárov musela aj polícia. V priloženej galérii nájdete dokumentačné fotografie z cvičenia KATKOM. Upozorňujeme, že niektoré fotografie nie sú vhodné pre maloletých a slabšie povahy. Ich preberanie, kopírovanie je chránené autorským právom. Foto Pavel Ondera.
Haváriu nikto neprežil a ukrajinským záchranárom narobila poriadne vrásky na čele, veď trosky z lietadla boli roztrúsené na ploche mnohých štvorcových kilometrov a podľa oficiálnych správ Ukrajinci dosiaľ nenašli ani všetky telá obetí, občanov viacerých štátov Európy, Ázie i amerického kontinentu. Problém mali aj s nájdenými telami. V prvom rade hľadali spôsob, ako v horúcich letných dňoch uložiť do chladu na neisto dlhú dobu taký veľký počet tiel pri zachovaní náležitej úcty k mŕtvym a bez toho, aby ich museli rozvážať do chladiarenských kapacít (oddelenia patológie nemocníc a polikliník, chladiarinou vybavené domy smútku) po celej Ukrajine. Napokon zvolili spôsob dočasného uloženia pozostatkov do mraziarenských železničných vagónov, aby boli k dispozícii vyšetrovacím tímom. Nemalá časť pozostalých tak prežíva už dlhé týždne v obavách, či vôbec budú môcť pochovať svojich blízkych, či sa Ukrajincom a početným zahraničným záchranárskym a vyšetrovacím tímom podarí nájsť a bez akýchkoľvek pochybností stotožniť telá či ich časti. Tak aj u nás vznikla v odborných kruhoch diskusia, ako by dokázala podobnú, veľmi náročnú úlohu zvládnuť Slovenská republika? Sme na takúto, hoci málo pravdepodobnú situáciu pripravení? Máme dostatok síl a prostriedkov v prípade, že by na naše územie spadlo lietadlo plné cudzincov a výsledkom havárie by boli až stovky mŕtvych, občanov mnohých štátov sveta?
 |
|
Ďalších 40 fotografií v galérii na konci článku
|
Slovensko historicky nemá v tomto smere porovnateľné skúsenosti. Po II. svetovej vojne archívy evidujú dve veľmi vážne udalosti tohto druhu, verejnosti málo známu haváriu lietadla typu Il-18 bulharských aerolínií, ktoré 26. novembra 1966 letelo zo Sofie do Prahy a pre nepriaznivé počasie sa rozhodlo pristáť v Bratislave. Manéver sa nepodaril, trup lietadla spadol v lesnatej oblasti Biely kríž na okraji Bratislavy, o život prišlo 74 cestujúcich a osem členov posádky dvanástich národností. Ďalšou podobnou udalosťou bola havária lietadla typu Il-18 Československých aerolínií, ktoré 28. júla 1976 spadlo v Bratislave do štrkového jazera rekreačného areálu Zlaté piesky. Zahynulo 70 pasažierov a šesť členov posádky.
V oboch prípadoch sa naše štátne orgány snažili udržať tragédie v tajnosti, a tak sa napríklad o leteckej havárii na Zlatých pieskoch väčšina Bratislavčanov paradoxne dozvedela skôr z rakúskej televízie, ako zo Slovenského rozhlasu.
Malo by to fungovať
Naše kroky teda viedli na Ministerstvo vnútra SR, ktoré je zo zákona aj v tejto oblasti integrujúcim činiteľom pre všetky zložky využiteľné v podobnej tragickej situácii. Tu nás informovali špecialisti z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania na čele s jeho riaditeľom plk. Ing. Miloslavom Ivicom.
Chrbticu celého mechanizmu, ktorý by musel v takomto prípade odborne a pohotovo zafungovať, definuje zákon č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme (IZS). Prešiel už početnými novelami a nielen rezort vnútra, ale všetky zainteresované zložky museli do akcieschopnosti integrovaného záchranného systému vložiť za tie roky nemalé finančné prostriedky na technickú infraštruktúru a pripraviť množstvo odborníkov, najmä operátorov stredísk, schopných plniť všetky zložité úlohy, ktoré vážnejšie dopravné či priemyselné havárie a živelné pohromy na hlavných aktérov kladú. Jadrom systému sú krajské koordinačné strediská IZS. Podľa slov JUDr. Evy Hičkovej a Ing. Heleny Fazekašovej z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania, ktorý organizačne patrí pod sekciu krízového riadenia, legislatíva dnes už komplexne a detailne stanovuje zodpovednosť a úlohy jednotlivých zložiek IZS v prípade každej mimoriadnej udalosti. Na postup v mnohých situáciách sú vypracované presné plány. Samozrejme, v prípade našej ,,modelovej“ situácie by operatívne utvorený krízový štáb musel v prvom rade vyhodnotiť špecifiká udalosti – počnúc miestom havárie, jeho prístupnosti a geografickej polohy, ktorá je v rámci podpísaných bilaterálnych dohôd dôležitá aj pre posúdenie možností prípadnej zahraničnej pomoci.
Na mieste by v takomto prípade mali rozhodujúce prvé slovo príslušníci Hasičského a záchranného zboru pri likvidácii pravdepodobného horenia ostatkov lietadla a lekári – záchranári, ktorí by sa pokúsili urýchlene nájsť žijúcich cestujúcich a zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť. Ich úlohou by bolo zreteľne lokalizovať a označiť telá nebohých, prípadne ich časti. Celú činnosť v takom prípade odborne usmerňuje príslušný orgán verejného zdravotníctva, pre ďalšie riziká (letecký benzín, mazivá, iné chemikálie) by sa dostali k slovu aj odborníci z kontrolného chemického laboratória CO. Izolovanie a zabezpečenie priestoru havárie je zasa úlohou Policajného zboru, ktorý tiež zodpovedá za identifikáciu totožnosti osôb či tiel nebohých. Policajný zbor disponuje množstvom odborníkov na vyhľadávanie, k slovu by sa tak zrejme dostali najmä služobní kynológovia a celý rad ďalších policajných špecializácií. Bezodkladne sa v takých prípadoch očakáva aktivita ministerstva zahraničných vecí a ministerstva dopravy pri získaní zoznamu cestujúcich od leteckej spoločnosti, ktorá je vlastníkom lietadla a spojenie s príslušnými ambasádami, prípadne aj so známymi pozostalými. Automaticky sa tiež zapojí Letecký úrad SR, ktorý bude zodpovedať za vyšetrenie nehody.
 |
|
Ďalších 40 fotografií v galérii na konci článku
|
Výsledkom práce celého tímu záchranárov v prvých hodinách po havárii by tak bolo, ak sa nenašiel nikto živý, predovšetkým sústredenie tiel nebohých v tzv. patologických vakoch, ich označenie a zabezpečenie celého priestoru nehody. Ďalšou bezodkladnou povinnosťou špecialistov z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, prípadne aj ďalších prírodovedných či medicínskych pracovísk by bolo odobratie vzoriek pre analýzu DNA nebohých. Príslušný orgán verejného zdravotníctva by v závislosti na vonkajších faktoroch (ročné obdobie, teplota vzduchu, počasie, zrážky) rozhodol o umiestení obetí havárie v chladenom priestore tak, aby boli telá prístupné najmä na overovanie totožnosti. Ani na Slovensku, podľa slov citovaných odborníčok, nemáme dostatočne veľký chladiaci priestor určený výslovne na ukladanie takého veľkého množstva mŕtvych. Rozhodnutie by teda záležalo na posúdení reálnych možností v danom regióne. Zodpovedné dočasné uloženie tiel nebohých cudzincov je však pre ďalší postup pri vyšetrovaní a pre transparentnosť jeho výsledkov, vo vzťahu k iným štátom a či pozostalým vo všeobecnosti, prioritnou úlohou. Po zistení a overení totožnosti nebohých by už nasledoval záverečný krok – odovzdanie tiel priamo pozostalým alebo prostredníctvom príslušnej ambasády.
Dodatok redakcie
Österreichisches Rotes Kreuz, Landesverband Burgenland - Rakúsky Červený kríž, Krajinský zväz Burgenland a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky - National Emergency Center pripravili v minulom roku spoločné cvičenie pod názvom KATKOM. Uskutočnilo sa 18. 10. 2014 vo výcvikovom priestore PZ SR. Za slnečného počasia si spoločne vyskúšali zásah rakúske a slovenské záchranné tímy. Keďže išlo o nácvik ostrého zásahu, všetci zúčastnení pracovali s reálnymi časmi a reálnymi prístrojmi, vozidlami, pomôckami. Komparzisti boli absolútne presvedčiví nielen hodnoverným prezentovaním rôznych typov zranení, ale aj verbálnymi prejavmi ako sú šokové stavy, stav bezradnosti, dezorientácie a i násilia. Zasahovať okrem záchranárov musela aj polícia. V priloženej galérii nájdete dokumentačné fotografie z cvičenia KATKOM. Upozorňujeme, že niektoré fotografie nie sú vhodné pre maloletých a slabšie povahy. Ich preberanie, kopírovanie je chránené autorským právom. Foto Pavel Ondera.
Reportáž pripravil Mgr. Peter Ondera, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP september 2014, fotogaléria z 18. 10. 2014
Späť na tému Profesionáli
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 40 fotografií
