S poslancom Alojzom Hlinom o návrhu zákona
Štát by mal zakázať prevádzkovateľom pohrebísk vyberať nájomné, zrušiť už existujúce nájomné zmluvy a taktiež zabezpečiť, aby každý Slovák dostal na cintoríne zadarmo hrobové miesto. Navrhuje to parlamentný poslanec Alojz Hlina, ktorý na rokovanie 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložil novelu zákona o pohrebníctve 131/2010.
Ako poslanec sa vyjadrujete k pohrebníctvu prvý krát. Aké dôvody vás viedli k vypracovaniu návrhu novely zákona o pohrebníctve, máte zlé osobné skúsenosti, alebo negatívne ohlasy od občanov?
Moji predkovia sú pochovaní na Orave a tam v súčasnosti nie je až taký problém s prenájmom hrobových miest. S manželkou však chodíme na bratislavské cintoríny, kde som si počas minuloročných sviatkov všetkých svätých všimol, že na viacerých pomníkoch boli nalepené nálepky s informáciou o zrušení hrobového miesta. Zdalo sa mi prinajmenšom zvláštne a zároveň veľmi necitlivé komunikovať takýmto spôsobom s pozostalými počas sviatkov. Nehovoriac o tom, že takéto nálepky boli aj na hroboch, ktoré nejavili známky opustenosti. Tento nepríjemný zážitok ma viedol k tomu, že som si začal postupne zisťovať, ako je upravená problematika pohrebníctva v slovenskej legislatíve. Po dôslednej analýze zákona o pohrebníctve som dospel k názoru, že existujúci zákon je hrubo necitlivý k ľudským pozostatkom, keďže sme boli schopní sprivatizovať cintoríny a hrobové miesta, čo je úplne mimo našej kultúrnej tradície.
Môžete uviesť vaše hlavné výhrady k súčasnému platnému zákonu 131/2010 o pohrebníctve?
Je dôležité uviesť, že aj v období pred novembrom 1989 režim veľmi opatrne upravoval skutočnosti týkajúce sa pohrebníctva, vrátane dĺžky užívania hrobového miesta a to aj napriek skutočnosti, že predchádzajúci režim v mnohých prípadoch neprejavoval úctu k tradíciám. Jednoducho aj pre komunistov bola téma pohrebníctva citlivá téma, a obchádzali ju, ako len mohli. Je určitým paradoxom, že veľké zmeny v tejto oblasti sa udiali po roku 1989. Prvý krát zmenili legislatívu počas vlády premiéra Mikuláša Dzurindu v roku 2005, keď poslanci prijali zákon 470/2005 Z. z. o pohrebníctve, pričom zákonodarcovia počas vlády R. Fica schválili nový zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Okrem skutočností, ktoré bolo potrebné upraviť, sa výraznou mierou predmetným novým zákonom upravovali i skutočnosti týkajúce sa užívania hrobového miesta. Žiaľ, upravovali sa necitlivo a v určitom rozpore s dlhodobou tradíciou v našom civilizačnom priestore. Výsledkom tejto legislatívy je to, že si pozostalí prenajímajú hrobové miesto pre blízkeho, kde človek spočinie ako napríklad „auto“. Nelogické je, že si môžete hrobové miesto prenajať len na desať rokov, ale nie na 20, 50 alebo 100 rokov. Sú taktiež prípady, keď pozostalí zabudnú, alebo jednoducho nemajú finančné prostriedky na poplatok, alebo čo ak pozostalý nemal rodinu. Treba si taktiež uvedomiť, že podľa platného zákona, môže byť po desiatich rokoch hrobové miesto zrušené, lebo uplynie tlecia doba. Takýto prístup štátu je mimoriadne necitlivý. Myslím si, že občan tejto krajiny si zaslúži, ak prejaví vôľu jeho rodina, aby spočinul v zemi a nebol nikým rušený.
Z dôvodovej správy vyplýva, že v prvom rade chcete do legislatívy vniesť viac dôstojnosti voči ľudským pozostatkom.
K úpravám zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je potrebné pristupovať citlivo, nakoľko manipulácia s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami vyžaduje úctu a dôstojnosť. Akákoľvek právna úprava manipulácie s ľudskými pozostatkami musí zohľadňovať, že sme nositeľmi určitých historických tradícií. V aktuálne platnom zákone č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve sú dva rozsiahle paragrafy – § 21 (Nájomná zmluva) a § 22 (Výpoveď nájomnej zmluvy), v ktorých sú upravované okolnosti užívania hrobového miesta. Užívanie hrobového miesta, do ktorého sú ukladané ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky, je upravené necitlivou nájomnou zmluvou, v niektorých parametroch priam tak cynicky, akoby sa jednalo o prenájom parkovacieho miesta. Prevádzkovateľ pohrebiska sa stal určitým typom „privatizéra“, ktorý privatizoval pohrebisko a z hrobového miesta sa stal tovar. Som toho názoru, že ak je zosnulý slovenským občanom, štát má voči nemu záväzok v tom zmysle, že by mu mal venovať dva metre štvorcové po smrti.
Tvrdíte, že každý občan SR by mal mať nárok na „svoje dva metre štvorcové“. Kto by mal občanovi zabezpečiť priestor pre hrobové miesto?
Štát alebo samospráva v jeho zastúpení sú povinní poskytnúť svojim občanom priestor v prípade, že je to ich vôľa, aby ich ľudské pozostatky boli uložené v zemi a rovnako im zabezpečiť, aby sa toto hrobové miesto nestalo následne predmetom obchodu, resp. v určitých lokalitách predmetom priam špekulácií. Vôľa spočinúť v zemi nemôže byť limitovaná dobou, resp. okolnosťami, ktoré sú mimo moci toho, kto prejaví vôľu byť pochovaný do hrobového miesta. Štát alebo samospráva má veľké deficity v tom, ako je zabezpečená dôstojnosť života našich občanov počas ich života, preto je neprípustné, aby bola narušovaná dôstojnosť zomrelého tým, že bude dochádzať k necitlivej manipulácii s jeho ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami. Samozrejme, že tu nikto nehovorí, aby štát, alebo obec zosnulému budovali hrobku na vlastné náklady.
Mnohé mestá a obce spravujú cintoríny cez mestské a obecné organizácie. Ak nebudú môcť vyberať poplatky za prenájom hrobových miest, prídu o príjmy. Kde by ste im odporučili hľadať finančné zdroje na správu cintorínov?
Mestá a obce musia v prvom rade hospodáriť efektívne, čo okrem iného umožní i to, aby obce dokázali zaistiť dôstojnosť svojich občanov aj po smrti. Prevádzkovanie pohrebísk nemôže byť predmetom klasického podnikateľského vzťahu s cieľom maximalizovať zisk, využitie priestoru a minimalizáciu nákladov.
Mestá a obce majú okrem nedostatku finančných prostriedkov aj problém s voľnými a vhodnými pozemkami na budovanie nových pohrebísk. Príkladom je hlavné mesto, ktorého obyvatelia už niekoľko rokov čakajú na nový cintorín, pričom kapacity voľných hrobových miest sa rýchlo míňajú.
Ja som za, aby malo hlavné mesto nový cintorín, ak už nie sú voľné kapacity. Samozrejme, že niektoré obce môžu mať problém s tým, že v minulosti rozpredali a rozkradli mestské pozemky a teraz nemajú miesto na nové pohrebisko. Pomocnú ruku by mohol ponúknuť štát, ktorý cez Slovenský pozemkový fond vlastní množstvo pozemkov. Navyše sú tieto pozemky dostatočne veľké, takže by nemal byť problém zriadiť nové cintoríny aj s potrebnými ochrannými zónami, ktoré vyžaduje zákon.
V dôvodovej správe uvádzate, že zákon bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a nebude mať nepriaznivý dopad na verejný rozpočet. MZ SR však požaduje kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy podľa jednotlivých rokov.
Štát chce vždy všetko kvantifikovať, ale pohrebníctvo je skôr o filozofii, či sa nastavíme tak, či si jedno hrobové miesto náš občan zaslúži. Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty ani na životné prostredie. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. S ohľadom na citlivosť témy nechcem uvádzať niektoré situácie, ktoré v rámci aplikačnej praxe podľa v súčasnosti platného zákona nastávajú.
Myslíte si, že nájdete dostatočnú podporu, aby bol zákon zákonodarcami posunutý do druhého čítania?
Zákon je v súčasnosti v prvom čítaní, pričom predpokladám, že na rokovanie sa dostane koncom budúceho týždňa. Pokúsim sa spraviť všetko preto, aby som o mojom návrhu presvedčil aj ostatných kolegov, pretože súčasná legislatíva je necitlivá a neúnosná. Ja sám chcem byť pochovaný do zeme, a nechcem premýšľať nad tým, či ma o desať, dvadsať, alebo tridsať rokov vykopú a pochovajú na moje miesto niekoho iného.
Návrh na zmenu zákona
Ako poslanec sa vyjadrujete k pohrebníctvu prvý krát. Aké dôvody vás viedli k vypracovaniu návrhu novely zákona o pohrebníctve, máte zlé osobné skúsenosti, alebo negatívne ohlasy od občanov?
Moji predkovia sú pochovaní na Orave a tam v súčasnosti nie je až taký problém s prenájmom hrobových miest. S manželkou však chodíme na bratislavské cintoríny, kde som si počas minuloročných sviatkov všetkých svätých všimol, že na viacerých pomníkoch boli nalepené nálepky s informáciou o zrušení hrobového miesta. Zdalo sa mi prinajmenšom zvláštne a zároveň veľmi necitlivé komunikovať takýmto spôsobom s pozostalými počas sviatkov. Nehovoriac o tom, že takéto nálepky boli aj na hroboch, ktoré nejavili známky opustenosti. Tento nepríjemný zážitok ma viedol k tomu, že som si začal postupne zisťovať, ako je upravená problematika pohrebníctva v slovenskej legislatíve. Po dôslednej analýze zákona o pohrebníctve som dospel k názoru, že existujúci zákon je hrubo necitlivý k ľudským pozostatkom, keďže sme boli schopní sprivatizovať cintoríny a hrobové miesta, čo je úplne mimo našej kultúrnej tradície.
 |
|
Odložené náhrobky, židovský cintorín Komárno, foto Pavel Ondera
|
Je dôležité uviesť, že aj v období pred novembrom 1989 režim veľmi opatrne upravoval skutočnosti týkajúce sa pohrebníctva, vrátane dĺžky užívania hrobového miesta a to aj napriek skutočnosti, že predchádzajúci režim v mnohých prípadoch neprejavoval úctu k tradíciám. Jednoducho aj pre komunistov bola téma pohrebníctva citlivá téma, a obchádzali ju, ako len mohli. Je určitým paradoxom, že veľké zmeny v tejto oblasti sa udiali po roku 1989. Prvý krát zmenili legislatívu počas vlády premiéra Mikuláša Dzurindu v roku 2005, keď poslanci prijali zákon 470/2005 Z. z. o pohrebníctve, pričom zákonodarcovia počas vlády R. Fica schválili nový zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Okrem skutočností, ktoré bolo potrebné upraviť, sa výraznou mierou predmetným novým zákonom upravovali i skutočnosti týkajúce sa užívania hrobového miesta. Žiaľ, upravovali sa necitlivo a v určitom rozpore s dlhodobou tradíciou v našom civilizačnom priestore. Výsledkom tejto legislatívy je to, že si pozostalí prenajímajú hrobové miesto pre blízkeho, kde človek spočinie ako napríklad „auto“. Nelogické je, že si môžete hrobové miesto prenajať len na desať rokov, ale nie na 20, 50 alebo 100 rokov. Sú taktiež prípady, keď pozostalí zabudnú, alebo jednoducho nemajú finančné prostriedky na poplatok, alebo čo ak pozostalý nemal rodinu. Treba si taktiež uvedomiť, že podľa platného zákona, môže byť po desiatich rokoch hrobové miesto zrušené, lebo uplynie tlecia doba. Takýto prístup štátu je mimoriadne necitlivý. Myslím si, že občan tejto krajiny si zaslúži, ak prejaví vôľu jeho rodina, aby spočinul v zemi a nebol nikým rušený.
 |
|
Poškodené náhrobky, Zentralfriedhof Viedeň, foto Pavel Ondera
|
K úpravám zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je potrebné pristupovať citlivo, nakoľko manipulácia s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami vyžaduje úctu a dôstojnosť. Akákoľvek právna úprava manipulácie s ľudskými pozostatkami musí zohľadňovať, že sme nositeľmi určitých historických tradícií. V aktuálne platnom zákone č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve sú dva rozsiahle paragrafy – § 21 (Nájomná zmluva) a § 22 (Výpoveď nájomnej zmluvy), v ktorých sú upravované okolnosti užívania hrobového miesta. Užívanie hrobového miesta, do ktorého sú ukladané ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky, je upravené necitlivou nájomnou zmluvou, v niektorých parametroch priam tak cynicky, akoby sa jednalo o prenájom parkovacieho miesta. Prevádzkovateľ pohrebiska sa stal určitým typom „privatizéra“, ktorý privatizoval pohrebisko a z hrobového miesta sa stal tovar. Som toho názoru, že ak je zosnulý slovenským občanom, štát má voči nemu záväzok v tom zmysle, že by mu mal venovať dva metre štvorcové po smrti.
Tvrdíte, že každý občan SR by mal mať nárok na „svoje dva metre štvorcové“. Kto by mal občanovi zabezpečiť priestor pre hrobové miesto?
Štát alebo samospráva v jeho zastúpení sú povinní poskytnúť svojim občanom priestor v prípade, že je to ich vôľa, aby ich ľudské pozostatky boli uložené v zemi a rovnako im zabezpečiť, aby sa toto hrobové miesto nestalo následne predmetom obchodu, resp. v určitých lokalitách predmetom priam špekulácií. Vôľa spočinúť v zemi nemôže byť limitovaná dobou, resp. okolnosťami, ktoré sú mimo moci toho, kto prejaví vôľu byť pochovaný do hrobového miesta. Štát alebo samospráva má veľké deficity v tom, ako je zabezpečená dôstojnosť života našich občanov počas ich života, preto je neprípustné, aby bola narušovaná dôstojnosť zomrelého tým, že bude dochádzať k necitlivej manipulácii s jeho ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami. Samozrejme, že tu nikto nehovorí, aby štát, alebo obec zosnulému budovali hrobku na vlastné náklady.
 |
|
Alojz Hlina poslanec NR SR. Narodil sa 22. októbra 1970 v Liptovskom Mikuláši, vyštudoval Strednú poľnohospodársku školu v Liptovskom Mikuláši. Po jej skončení navštevoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pôsobil ako prvý manažér študentskej Vysokoškolskej únie Slovenska. Po roku 1992 sa jeho aktivity rozšírili aj smerom do Číny. Hovorí rusky, nemecky a čínsky. Známy sa stal vďaka občianskym aktivitám zameraných na politické prostredie Slovenska, zvlášť vystupovaním proti vulgárnemu správaniu sa Jána Slotu. Jeho činy sú vždy originálne a tak sa okrem iného dostal pred vilu Vasila Biľaka tank, pred parlament priviezol ovce a naposledy 5. januára tohoto roku, na protest proti nákupu predraženej soli jej vysypal pred sídlo NDS celú tonu.
|
Mestá a obce musia v prvom rade hospodáriť efektívne, čo okrem iného umožní i to, aby obce dokázali zaistiť dôstojnosť svojich občanov aj po smrti. Prevádzkovanie pohrebísk nemôže byť predmetom klasického podnikateľského vzťahu s cieľom maximalizovať zisk, využitie priestoru a minimalizáciu nákladov.
Mestá a obce majú okrem nedostatku finančných prostriedkov aj problém s voľnými a vhodnými pozemkami na budovanie nových pohrebísk. Príkladom je hlavné mesto, ktorého obyvatelia už niekoľko rokov čakajú na nový cintorín, pričom kapacity voľných hrobových miest sa rýchlo míňajú.
Ja som za, aby malo hlavné mesto nový cintorín, ak už nie sú voľné kapacity. Samozrejme, že niektoré obce môžu mať problém s tým, že v minulosti rozpredali a rozkradli mestské pozemky a teraz nemajú miesto na nové pohrebisko. Pomocnú ruku by mohol ponúknuť štát, ktorý cez Slovenský pozemkový fond vlastní množstvo pozemkov. Navyše sú tieto pozemky dostatočne veľké, takže by nemal byť problém zriadiť nové cintoríny aj s potrebnými ochrannými zónami, ktoré vyžaduje zákon.
V dôvodovej správe uvádzate, že zákon bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a nebude mať nepriaznivý dopad na verejný rozpočet. MZ SR však požaduje kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy podľa jednotlivých rokov.
Štát chce vždy všetko kvantifikovať, ale pohrebníctvo je skôr o filozofii, či sa nastavíme tak, či si jedno hrobové miesto náš občan zaslúži. Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty ani na životné prostredie. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. S ohľadom na citlivosť témy nechcem uvádzať niektoré situácie, ktoré v rámci aplikačnej praxe podľa v súčasnosti platného zákona nastávajú.
Myslíte si, že nájdete dostatočnú podporu, aby bol zákon zákonodarcami posunutý do druhého čítania?
Zákon je v súčasnosti v prvom čítaní, pričom predpokladám, že na rokovanie sa dostane koncom budúceho týždňa. Pokúsim sa spraviť všetko preto, aby som o mojom návrhu presvedčil aj ostatných kolegov, pretože súčasná legislatíva je necitlivá a neúnosná. Ja sám chcem byť pochovaný do zeme, a nechcem premýšľať nad tým, či ma o desať, dvadsať, alebo tridsať rokov vykopú a pochovajú na moje miesto niekoho iného.
Návrh na zmenu zákona
Rozprával sa Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
