Ružinovský cintorín je otvorený viac ako tridsať rokov
Cintorín Ružinov, ktorý je v súčasnosti najväčším miestom odpočinku zosnulých v hlavnom meste, je v prevádzke jubilejných tridsať rokov. Podľa dostupných cintorínskych historických dokumentov ako prvého zosnulého na cintoríne pochovali pána Vladimíra L. 11. novembra 1980.
Ružinovský cintorín založila Bratislavská pohrebná služba ZARES v roku 1972, brány pre verejnosť však otvoril až v roku 1980. Pri slávnostnom otváraní ho napriek vládnucej garnitúre dokonca vysvätil katolícky kňaz. Cintorín sa začínal nazývať „ružinovský“ napriek tomu, že sa nachádza v mestskej časti Vrakuňa. Bola s ním tiež spájaná fáma, že sa na ňom bude pochovávať postojačky, čo sa nikdy nezrealizovalo. Ružinovský cintorín nebol vždy tak vyhľadávaný ako v súčasnosti, ľudia spočiatku preferovali Martinský cintorín a cintorín v Slávičom údolí. Podľa správcu Ing. Mgr. Mariana Gracha je však dnes prevládajúci trend záujmu o hrobové a urnové miesta práve na Ružinovskom cintoríne. Nie zriedka sa dokonca stáva, že pozostalí požadujú presunúť hrobové miesto z urnového hája pri bratislavskom Krematóriu na Ružinovský cintorín.
„Treba brať do úvahy polohu Ružinovského cintorína, ktorý je na rovine, čo starším ľuďom vyhovuje, a preto sa snažia o preloženie urnových miest z ťažko schodného terénu v urnovom háji pri krematóriu do Ružinova,“ vysvetľuje Ing. Mgr. Marian Grach s tým, že cintorín Ružinov je spádový pre väčšinu zosnulých z Bratislavy a okolia. Problémom je však jeho kapacita, ktorá sa môže vyčerpať pri klasickom pochovávaní do zeme už v priebehu štyroch až šiestich rokov. V súčasnosti sú na cintoríne Ružinov voľné prakticky už iba dva sektory s kapacitou približne 600 hrobových miest, 1200 v prípade prehĺbených hrobov. Priestor pre zväčšenie kapacity je v prípade urnových hájov, či už formou radových urnových stien, alebo urnových kubusov, v ktoré môžu pozostávať z 24 urnových schránok.
„Neustále sa zmenšujúca kapacita hrobových miest nás opäť núti apelovať na mestských poslancov, aby zaujali zodpovedný postoj a riešili situáciu tak, aby bolo možné získať pozemok pre založenie nového mestského cintorína,“ dodáva Ing. Mgr. Marian Grach z mestskej organizácie Marianum.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Ružinovský cintorín založila Bratislavská pohrebná služba ZARES v roku 1972, brány pre verejnosť však otvoril až v roku 1980. Pri slávnostnom otváraní ho napriek vládnucej garnitúre dokonca vysvätil katolícky kňaz. Cintorín sa začínal nazývať „ružinovský“ napriek tomu, že sa nachádza v mestskej časti Vrakuňa. Bola s ním tiež spájaná fáma, že sa na ňom bude pochovávať postojačky, čo sa nikdy nezrealizovalo. Ružinovský cintorín nebol vždy tak vyhľadávaný ako v súčasnosti, ľudia spočiatku preferovali Martinský cintorín a cintorín v Slávičom údolí. Podľa správcu Ing. Mgr. Mariana Gracha je však dnes prevládajúci trend záujmu o hrobové a urnové miesta práve na Ružinovskom cintoríne. Nie zriedka sa dokonca stáva, že pozostalí požadujú presunúť hrobové miesto z urnového hája pri bratislavskom Krematóriu na Ružinovský cintorín.
„Treba brať do úvahy polohu Ružinovského cintorína, ktorý je na rovine, čo starším ľuďom vyhovuje, a preto sa snažia o preloženie urnových miest z ťažko schodného terénu v urnovom háji pri krematóriu do Ružinova,“ vysvetľuje Ing. Mgr. Marian Grach s tým, že cintorín Ružinov je spádový pre väčšinu zosnulých z Bratislavy a okolia. Problémom je však jeho kapacita, ktorá sa môže vyčerpať pri klasickom pochovávaní do zeme už v priebehu štyroch až šiestich rokov. V súčasnosti sú na cintoríne Ružinov voľné prakticky už iba dva sektory s kapacitou približne 600 hrobových miest, 1200 v prípade prehĺbených hrobov. Priestor pre zväčšenie kapacity je v prípade urnových hájov, či už formou radových urnových stien, alebo urnových kubusov, v ktoré môžu pozostávať z 24 urnových schránok.„Neustále sa zmenšujúca kapacita hrobových miest nás opäť núti apelovať na mestských poslancov, aby zaujali zodpovedný postoj a riešili situáciu tak, aby bolo možné získať pozemok pre založenie nového mestského cintorína,“ dodáva Ing. Mgr. Marian Grach z mestskej organizácie Marianum.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému O cintorínoch
