Rozhanovský cintorín a bitka z roku 1312
Východoslovenská obec Rozhanovce vstúpila do histórie najmä vďaka pamätnej bitke medzi vojskami uhorského kráľa Karola I. Róberta z Anjou a jeho protivníkmi. Nás však okrem dejinných udalostí zaujímal aj stav a správa miestneho cintorína.
Cintorín v Rozhanovciach
Správa obecného cintorína v Rozhanovciach prebieha podľa starostu Viktora Gazdačka v štandardnom režime. Akurát pri pochovávaní zosnulých používajú zúčastnení respirátory a dodržiavajú rozostupy.
Okrem toho platia pre návštevníkov cintorína tieto pravidlá: V celom areáli je zakázané fajčiť, ako o tom informuje oznam na tabuli pri vstupe, kde sa nachádzajú aj kontajnery na separovaný odpad. Návštevníkom pohrebiska sa ďalej zakazuje vchádzať motorovými vozidlami a motocyklami na územie cintorína bez súhlasu prevádzkovateľa, požívať alkoholické nápoje, odhadzovať odpadky mimo zberných nádob na to určených, vodiť sem psov, robiť hluk, spaľovať tu odpad a neoprávnene zasahovať do iného hrobového miesta.
Deťom do 10 rokov je vstup na pohrebisko a do Domu smútku dovolený len v sprievode dospelej osoby.
Rovnako ako v neďalekých Bidovciach (na našej stránke sme o nich písali tu: Dva cintoríny v Bidovciach), má aj obec Rozhanovce uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pohrebných služieb s firmou Omega, ktorá je odborne spôsobilá na vykonávanie starostlivosti o cintorín. Tá zahŕňa realizáciu výkopových prác na pohrebisku (t. j. vykopanie aj zakopanie hrobu), vykonávanie exhumácií a iných prác potrebných pri zabezpečovaní ukladania ľudských pozostatkov do hrobov, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska, správu pohrebiska, údržbu komunikácií a zelene na cintoríne a správu tunajšieho Domu smútku.
Podľa všeobecného záväzného nariadenia č. 3 / 2014, ktorým obecné zastupiteľstvo Rozhanoviec vydalo prevádzkový poriadok miestneho pohrebiska a Domu smútku je prevádzkovateľ povinný „...prevziať ľudské pozostatky, ak je úmrtie doložené listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí vystaveným lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, alebo pasom pre mŕtvolu.“ (V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s úmrtím je prevádzkovateľ pohrebiska oprávnený prevziať ľudské pozostatky len s písomným súhlasom orgánu činného v trestnom konaní. - pozn. red.)
Spomenuté nariadenie určuje aj ďalšie povinnosti a úlohy prevádzkovateľa cintorína, medzi ktoré patrí ochrana pohrebiska stavebnými a terénnymi úpravami pred zaplavením či zdržiavanie sa necitlivého správania pri kontakte s pozostalými.
Na základe Všeobecného záväzného nariadenia č.02/2020 o ochrannom pásme pohrebiska na území obce Rozhanovce bola šírka ochranného pásma pohrebiska určená na vzdialenosť 2 metre od hranice cintorína. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a umiestňovať nijaké stavby a budovy s výnimkou tých, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Počas pohrebu nie je dovolené v ochrannom pásme pohrebiska vykonávať akékoľvek činnosti, ktoré rušia alebo inak negatívne ovplyvňujú dôstojný priebeh pohrebu hlukom, vibráciami, svetelnými alebo laserovými a inými obdobnými efektami a rovnako nie je povolené ani vykonávanie akýchkoľvek verejných zhromaždení či podujatí spojených s produkciou hudby alebo hovoreného reprodukovaného slova, pokiaľ nesúvisia alebo nie sú súčasťou prebiehajúceho pohrebu. Pri vykonávaní sezónnych prác a pri údržbe cintorína sa však hluku celkom vyhnúť nedá, a tak pre tieto druhy prác platí na pohrebisku výnimka zo zákazu.
Ale v prípade, že návštevník rozhanovského cintorína uvedené obmedzenia nerešpektuje a svojím správaním narušuje dôstojnosť pohrebiska či dokonca obťažuje smútiacich, môže počítať s pokutou, resp. iným postihom za priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návštevníci cintorína však dané zákazy a obmedzenia evidentne prijali, pretože na obecnom úrade nezaznamenali v tejto oblasti žiadne sťažnosti.
V Rozhanovciach majú presne určené aj rozmery novovybudovaných hrobových miest vrátane príslušenstva hrobu, ktoré sú nasledovné: Jednohrob: 110 x 245 cm; Dvojhrob: 210 x 245 cm; Trojhrob: 310 x 245 cm; Detský hrob (dieťa do 6 rokov): 80x140 cm; Detský hrob (dieťa do 14 rokov): 90x200 cm.
Poplatky za nájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu pohybujú v rozmedzí od 5 € do 350 €. Konkrétne: detský hrob - 5 €; miesto na cintoríne, obyčajný hrob - 5 €; hrob s obrubou – 15 €; urna – 10 €; hrobka s vrchnou platňou, jednohrob – 30 €; hrobka s vrchnou platňou, dvojhrob (dve miesta vedľa seba) – 60 €; hrobka pre cudzích občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt v obci (smú byť pochovaní iba so súhlasom starostu) - 350 €.
Keďže sa na cintoríne nenachádza kolumbárium, pozostalí ukladajú urny s asistenciou pohrebnej služby do už existujúcej hrobky, v ktorej ležia príbuzní zosnulého. No na pohrebisku sú i samostatné urnové pomníky, v ktorých je uložená urna, resp. viacero urien. Stav cintorína je dobrý, udržiavaný. Hroby pochádzajú v prevažnej miere z 20. storočia.
Podľa starostu obce tu od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 v marci 2020 nezaregistrovali nárast úmrtí a tunajší obyvatelia dlhodobo uprednostňujú pochovávanie do zeme pred kremáciou.
Cintorín v Rozhanovciach
Správa obecného cintorína v Rozhanovciach prebieha podľa starostu Viktora Gazdačka v štandardnom režime. Akurát pri pochovávaní zosnulých používajú zúčastnení respirátory a dodržiavajú rozostupy.
Okrem toho platia pre návštevníkov cintorína tieto pravidlá: V celom areáli je zakázané fajčiť, ako o tom informuje oznam na tabuli pri vstupe, kde sa nachádzajú aj kontajnery na separovaný odpad. Návštevníkom pohrebiska sa ďalej zakazuje vchádzať motorovými vozidlami a motocyklami na územie cintorína bez súhlasu prevádzkovateľa, požívať alkoholické nápoje, odhadzovať odpadky mimo zberných nádob na to určených, vodiť sem psov, robiť hluk, spaľovať tu odpad a neoprávnene zasahovať do iného hrobového miesta.
Deťom do 10 rokov je vstup na pohrebisko a do Domu smútku dovolený len v sprievode dospelej osoby.
Rovnako ako v neďalekých Bidovciach (na našej stránke sme o nich písali tu: Dva cintoríny v Bidovciach), má aj obec Rozhanovce uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pohrebných služieb s firmou Omega, ktorá je odborne spôsobilá na vykonávanie starostlivosti o cintorín. Tá zahŕňa realizáciu výkopových prác na pohrebisku (t. j. vykopanie aj zakopanie hrobu), vykonávanie exhumácií a iných prác potrebných pri zabezpečovaní ukladania ľudských pozostatkov do hrobov, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska, správu pohrebiska, údržbu komunikácií a zelene na cintoríne a správu tunajšieho Domu smútku.
Podľa všeobecného záväzného nariadenia č. 3 / 2014, ktorým obecné zastupiteľstvo Rozhanoviec vydalo prevádzkový poriadok miestneho pohrebiska a Domu smútku je prevádzkovateľ povinný „...prevziať ľudské pozostatky, ak je úmrtie doložené listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí vystaveným lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, alebo pasom pre mŕtvolu.“ (V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s úmrtím je prevádzkovateľ pohrebiska oprávnený prevziať ľudské pozostatky len s písomným súhlasom orgánu činného v trestnom konaní. - pozn. red.)
Spomenuté nariadenie určuje aj ďalšie povinnosti a úlohy prevádzkovateľa cintorína, medzi ktoré patrí ochrana pohrebiska stavebnými a terénnymi úpravami pred zaplavením či zdržiavanie sa necitlivého správania pri kontakte s pozostalými.
Na základe Všeobecného záväzného nariadenia č.02/2020 o ochrannom pásme pohrebiska na území obce Rozhanovce bola šírka ochranného pásma pohrebiska určená na vzdialenosť 2 metre od hranice cintorína. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a umiestňovať nijaké stavby a budovy s výnimkou tých, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Počas pohrebu nie je dovolené v ochrannom pásme pohrebiska vykonávať akékoľvek činnosti, ktoré rušia alebo inak negatívne ovplyvňujú dôstojný priebeh pohrebu hlukom, vibráciami, svetelnými alebo laserovými a inými obdobnými efektami a rovnako nie je povolené ani vykonávanie akýchkoľvek verejných zhromaždení či podujatí spojených s produkciou hudby alebo hovoreného reprodukovaného slova, pokiaľ nesúvisia alebo nie sú súčasťou prebiehajúceho pohrebu. Pri vykonávaní sezónnych prác a pri údržbe cintorína sa však hluku celkom vyhnúť nedá, a tak pre tieto druhy prác platí na pohrebisku výnimka zo zákazu.
Ale v prípade, že návštevník rozhanovského cintorína uvedené obmedzenia nerešpektuje a svojím správaním narušuje dôstojnosť pohrebiska či dokonca obťažuje smútiacich, môže počítať s pokutou, resp. iným postihom za priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návštevníci cintorína však dané zákazy a obmedzenia evidentne prijali, pretože na obecnom úrade nezaznamenali v tejto oblasti žiadne sťažnosti.
V Rozhanovciach majú presne určené aj rozmery novovybudovaných hrobových miest vrátane príslušenstva hrobu, ktoré sú nasledovné: Jednohrob: 110 x 245 cm; Dvojhrob: 210 x 245 cm; Trojhrob: 310 x 245 cm; Detský hrob (dieťa do 6 rokov): 80x140 cm; Detský hrob (dieťa do 14 rokov): 90x200 cm.
Poplatky za nájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu pohybujú v rozmedzí od 5 € do 350 €. Konkrétne: detský hrob - 5 €; miesto na cintoríne, obyčajný hrob - 5 €; hrob s obrubou – 15 €; urna – 10 €; hrobka s vrchnou platňou, jednohrob – 30 €; hrobka s vrchnou platňou, dvojhrob (dve miesta vedľa seba) – 60 €; hrobka pre cudzích občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt v obci (smú byť pochovaní iba so súhlasom starostu) - 350 €.
Keďže sa na cintoríne nenachádza kolumbárium, pozostalí ukladajú urny s asistenciou pohrebnej služby do už existujúcej hrobky, v ktorej ležia príbuzní zosnulého. No na pohrebisku sú i samostatné urnové pomníky, v ktorých je uložená urna, resp. viacero urien. Stav cintorína je dobrý, udržiavaný. Hroby pochádzajú v prevažnej miere z 20. storočia.
Podľa starostu obce tu od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 v marci 2020 nezaregistrovali nárast úmrtí a tunajší obyvatelia dlhodobo uprednostňujú pochovávanie do zeme pred kremáciou.
História obce
Obec Rozhanovce existovala už v 13. storočí. Písomnosť z roku 1270 ju spomína pod názvom „terra (t. j. „osídlená zem“) Ruzgum”. Táto dedina v minulosti patrila rôznym šľachticom, najznámejší sú potomkovia magistra Reynolda z Boztehu. V roku 1332 bola v Rozhanovciach založená farnosť a z roku 1363 pochádza zmienka o dvoch rozhanovských dedinách – Veľké Rozhanovce a Malé Rozhanovce.
Ako napovedajú názvy, Veľké Rozhanovce boli podstatne ľudnatejšie ako ich menší náprotivok. Kým vo Veľkých Rozhanovciach žilo podľa portálneho (t. j. sídelného) súpisu Abaujskej stolice z roku 1427 približne 220 osôb (ak na každú z tunajších 44 port počítame 5 ľudí), Malé Rozhanovce obývalo asi len 30 ľudí (pri predpoklade, že v každej zo 6. port takisto bývalo 5 osôb).
Od 16. storočia sa už v súpisoch malé Rozhanovce nespomínajú, takže pravdepodobne splynuli s Veľkými Rozhanovcami. Koncom 16. storočia sa v obci nachádzalo 72 domov a podľa záznamu z roku 1746 sa tu rozprávalo hlavne po slovensky a po maďarsky. Avšak zápis z roku 1851 označuje Rozhanovce ako slovenskú dedinu.
Podľa zoznamov príslušnosti k vierovyznaniam taktiež vieme, že tu žili rímskokatolíci, ako i gréckokatolíci, luteráni, kalvíni a Židia. Túto náboženskú rozmanitosť obce dokumentuje i skutočnosť, že sa v Rozhanovciach nachádzajú až štyri chrámy – dve rímskokatolícke kostoly (kostol Povýšenia sv. Kríža, farnosť Panny Márie Sedembolestnej), spoločný evanjelický a reformovaný kostol a gréckokatolícky chrám.
V tunajšej židovskej náboženskej obci pôsobil obchodník s vínom Herman Horowitz, otec maliara Leopolda Horowitza, ktorý portrétoval cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Alžbetu, známu pod prezývkou Sissi. Členovia rozhanovského židovského spoločenstva boli pochovaní na zaniknutom cintoríne pri Družstevnej ulici.
Dnes tu žije vyše 2600 obyvateľov, väčšina sa hlási k slovenskej národnosti.
Bitka z roku 1312
Udalosť, ktorá preslávila Rozhanovce a zároveň zmenila vývoj v celom Uhorsku, sa odohrala pred 710. rokmi. V piatok 15. júna 1312 sa pri tejto obci vzdialenej cca. 15 km severovýchodne od Košíc stretla armáda kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilnená o jednotky spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc s vojskami Omodejovcov, ktoré podporovali oddiely „pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Na oboch stranách bojoval približne rovnaký počet ozbrojencov, teda 3000 až 5000 mužov. Karolovi sa spočiatku nedarilo, no víťazstvo napokon pripadlo kráľovským zbraniam.
Výhra Karola Róberta znamenala koniec chaosu, ktorý nastal po smrti posledného uhorského kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III., v januári 1301. Keďže panovník nemal mužského potomka, krajina sa ocitla vo víre bojov o uhorský tón a začali ju ovládať veľmožmi. Ich vláda častokrát bývala krutá a bežne dochádzalo k lúpežným útokom.
Počas panovania Karola Róberta a jeho nástupcov z dynastie Anjouovcov (Karolovho syna Ľudovíta I. Veľkého a jeho dcéry Márie Uhorskej) došlo k viacerým reformám. Moc bola sústredená do rúk kráľa, rozšírila sa znalosť zvykového práva a menová reforma priniesla zavedenie nových mincí - kvalitného strieborného denára a zlatých florénov.
Kráľ štedro odmenil svojich podporovateľov vrátane mesta Košice, ktoré získalo rôzne privilégiá.
V Rozhanovciach pripomína túto bitku pamätník zo spišského travertínu situovaný v parku pri obecnom úrade. Sídlo starostu je zároveň miestom, kde sa nachádza múzeum, ktorého súčasťou je stála expozícia venovaná slávnej bitke z roku 1312.
Za poskytnuté informácie ďakujeme starostovi obce Rozhanovce Viktorovi Gazdačkovi.
Obec Rozhanovce existovala už v 13. storočí. Písomnosť z roku 1270 ju spomína pod názvom „terra (t. j. „osídlená zem“) Ruzgum”. Táto dedina v minulosti patrila rôznym šľachticom, najznámejší sú potomkovia magistra Reynolda z Boztehu. V roku 1332 bola v Rozhanovciach založená farnosť a z roku 1363 pochádza zmienka o dvoch rozhanovských dedinách – Veľké Rozhanovce a Malé Rozhanovce.
Ako napovedajú názvy, Veľké Rozhanovce boli podstatne ľudnatejšie ako ich menší náprotivok. Kým vo Veľkých Rozhanovciach žilo podľa portálneho (t. j. sídelného) súpisu Abaujskej stolice z roku 1427 približne 220 osôb (ak na každú z tunajších 44 port počítame 5 ľudí), Malé Rozhanovce obývalo asi len 30 ľudí (pri predpoklade, že v každej zo 6. port takisto bývalo 5 osôb).
Od 16. storočia sa už v súpisoch malé Rozhanovce nespomínajú, takže pravdepodobne splynuli s Veľkými Rozhanovcami. Koncom 16. storočia sa v obci nachádzalo 72 domov a podľa záznamu z roku 1746 sa tu rozprávalo hlavne po slovensky a po maďarsky. Avšak zápis z roku 1851 označuje Rozhanovce ako slovenskú dedinu.
Podľa zoznamov príslušnosti k vierovyznaniam taktiež vieme, že tu žili rímskokatolíci, ako i gréckokatolíci, luteráni, kalvíni a Židia. Túto náboženskú rozmanitosť obce dokumentuje i skutočnosť, že sa v Rozhanovciach nachádzajú až štyri chrámy – dve rímskokatolícke kostoly (kostol Povýšenia sv. Kríža, farnosť Panny Márie Sedembolestnej), spoločný evanjelický a reformovaný kostol a gréckokatolícky chrám.
V tunajšej židovskej náboženskej obci pôsobil obchodník s vínom Herman Horowitz, otec maliara Leopolda Horowitza, ktorý portrétoval cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Alžbetu, známu pod prezývkou Sissi. Členovia rozhanovského židovského spoločenstva boli pochovaní na zaniknutom cintoríne pri Družstevnej ulici.
Dnes tu žije vyše 2600 obyvateľov, väčšina sa hlási k slovenskej národnosti.
Bitka z roku 1312
Udalosť, ktorá preslávila Rozhanovce a zároveň zmenila vývoj v celom Uhorsku, sa odohrala pred 710. rokmi. V piatok 15. júna 1312 sa pri tejto obci vzdialenej cca. 15 km severovýchodne od Košíc stretla armáda kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilnená o jednotky spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc s vojskami Omodejovcov, ktoré podporovali oddiely „pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Na oboch stranách bojoval približne rovnaký počet ozbrojencov, teda 3000 až 5000 mužov. Karolovi sa spočiatku nedarilo, no víťazstvo napokon pripadlo kráľovským zbraniam.
Výhra Karola Róberta znamenala koniec chaosu, ktorý nastal po smrti posledného uhorského kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III., v januári 1301. Keďže panovník nemal mužského potomka, krajina sa ocitla vo víre bojov o uhorský tón a začali ju ovládať veľmožmi. Ich vláda častokrát bývala krutá a bežne dochádzalo k lúpežným útokom.
Počas panovania Karola Róberta a jeho nástupcov z dynastie Anjouovcov (Karolovho syna Ľudovíta I. Veľkého a jeho dcéry Márie Uhorskej) došlo k viacerým reformám. Moc bola sústredená do rúk kráľa, rozšírila sa znalosť zvykového práva a menová reforma priniesla zavedenie nových mincí - kvalitného strieborného denára a zlatých florénov.
Kráľ štedro odmenil svojich podporovateľov vrátane mesta Košice, ktoré získalo rôzne privilégiá.
V Rozhanovciach pripomína túto bitku pamätník zo spišského travertínu situovaný v parku pri obecnom úrade. Sídlo starostu je zároveň miestom, kde sa nachádza múzeum, ktorého súčasťou je stála expozícia venovaná slávnej bitke z roku 1312.
Za poskytnuté informácie ďakujeme starostovi obce Rozhanovce Viktorovi Gazdačkovi.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 03. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 14 fotografií
