Prírodné katastrofy
Pomaly, ale nezadržateľne sa blíži leto a spolu s ním prichádza aj obdobie povodní a iných katastrof. Na riadkoch nižšie si priblížime okolnosti najväčších prírodných pohrôm od čias 19. storočia.
Erupcia Krakatoy, 1883
Dňa 27. augusta 1883 explodovala sopka Krakatoa, ležiaca medzi Jávou a Sumatrou v Indonézii.
Séria štyroch výbuchov vyvolala cunami pozorované v Indickom, Tichom aj Atlantickom oceáne a zničila dve tretiny pôvodného sopečného ostrova.
Zvuk explózií doľahol až na viac ako 4600 km vzdialený Maurícius a následná tlaková vlna krúžila okolo Zeme rýchlosťou 1086 km za hodinu.
Katastrofa si podľa oficiálnych štatistík vyžiadala 36 417 obetí a vlny cunami zdevastovali 163 dedín pozdĺž pobrežia Jávy a Sumatry. Vulkanický popol dopadal do vzdialenosti 60 km od epicentra výbuchu a v okruhu 450 km spôsobil najmenej tri dni trvajúce zatmenie oblohy.
Katastrofa navyše ovplyvnila počasie na celom svete – štyri roky, ktoré nasledovali po výbuchu, boli neobvykle chladné a USA potrápili silné snehové búrky.
Krakatoa explodovala aj v neskorších obdobiach, pričom jej najmasívnejší výbuch (po erupcii v roku 1883) zaznamenali v roku 2018. Erupcia vtedy spôsobila vlny cunami, ktoré pripravili o život vyše 420 ľudí.
Povodne na Jang-c’-ťiang, 1931
Rieka Jang-c’-ťiang je dlhá približne 6300 km a v jej povodí sa usadila zhruba tretina z celkového počtu čínskej populácie. Dlhodobé zásahy do tunajšieho prostredia, rozsiahle odlesňovanie a s ním spojené rýchle topenie snehu na hornom toku Jang-c’-ťiang vyvolali v lete 1931 povodne, pri ktorých zahynuli státisíce ľudí. Podľa správy prieskumníkov z univerzity v Nankingu, publikovanej v roku 1932, zomrelo priamo na následok utopenia asi 150 000 osôb.
No len v priebehu prvých sto dní zahynulo kvôli nedostatku jedla a chorobám spôsobeným znečistenou vodou, premnoženým hmyzom či podchladením prinajmenšom ďalších 450 000 ľudí.
Následky povodne sa prejavili aj v roku 1932, keď krajinu zasiahla epidémia cholery, ktorou sa nakazilo viac ako 100 000 Číňanov, pričom 31 974 z nich chorobe podľahlo.
Spolu si teda povodne vyžiadali okolo 600 000 obetí, ale najvyššie odhady hovoria až o štyroch miliónoch zmarených ľudských životov. Povodne spôsobené silnými dažďami však zasiahli okolie rieky Jang-c’-ťiang napríklad i v lete 2020, keď v rozvodnenom riečnom toku zahynulo niekoľko stoviek ľudí.
Cyklón Bhola, 1970
Táto tropická búrka zasiahla región Bengálska, rozpínajúci sa v oblasti dnešného Bangladéša a indického Západného Bengálska 12. novembra 1970. Potom, čo sa v strednej časti Bengálskeho zálivu 8. novembra cyklón sformoval, postupne prechádzal na sever a neustále silnel. O tri dni už dosiahol rýchlosť vetra 185 km za hodinu, deň nato zdevastoval pobrežie vtedajšieho východného Pakistanu a postupoval ďalej. Následkom zvýšenej morskej hladiny boli zaplavené ostrovy pri pobreží a nízko položené oblasti v delte Gangy.
Búrkový príliv za sebou zanechal zničené domy, dediny a mestá. Rozsiahle úrodné polia boli zaplavené a po odznení cyklónu nastal hladomor a obyvateľstvo trápili infekčné choroby. Ani voda v studniach nebola pitná.
Kvôli týmto skutočnostiam zahynula v niektorých oblastiach takmer polovica obyvateľstva. Cyklón mal na svedomí najmenej pol milióna obetí a neschopnosť pakistanskej vlády, ktorá sa prejavila pri organizovaní záchranných akcií a humanitárnej pomoci, viedla v nasledujúcom roku k osamostatneniu zasiahnutej oblasti vo východnom Pakistane a vzniku nového štátneho útvaru – Bangladéša. Ďalší cyklón udrel v tejto oblasti v roku 1991, keď prišlo o život zhruba 138 000 ľudí, ako i v máji predminulého roku, keď spôsobil obrovské škody a usmrtil 128 ľudí.
Erupcia Krakatoy, 1883
Dňa 27. augusta 1883 explodovala sopka Krakatoa, ležiaca medzi Jávou a Sumatrou v Indonézii.
Séria štyroch výbuchov vyvolala cunami pozorované v Indickom, Tichom aj Atlantickom oceáne a zničila dve tretiny pôvodného sopečného ostrova.
Zvuk explózií doľahol až na viac ako 4600 km vzdialený Maurícius a následná tlaková vlna krúžila okolo Zeme rýchlosťou 1086 km za hodinu.
Katastrofa si podľa oficiálnych štatistík vyžiadala 36 417 obetí a vlny cunami zdevastovali 163 dedín pozdĺž pobrežia Jávy a Sumatry. Vulkanický popol dopadal do vzdialenosti 60 km od epicentra výbuchu a v okruhu 450 km spôsobil najmenej tri dni trvajúce zatmenie oblohy.
Katastrofa navyše ovplyvnila počasie na celom svete – štyri roky, ktoré nasledovali po výbuchu, boli neobvykle chladné a USA potrápili silné snehové búrky.
Krakatoa explodovala aj v neskorších obdobiach, pričom jej najmasívnejší výbuch (po erupcii v roku 1883) zaznamenali v roku 2018. Erupcia vtedy spôsobila vlny cunami, ktoré pripravili o život vyše 420 ľudí.
Povodne na Jang-c’-ťiang, 1931
Rieka Jang-c’-ťiang je dlhá približne 6300 km a v jej povodí sa usadila zhruba tretina z celkového počtu čínskej populácie. Dlhodobé zásahy do tunajšieho prostredia, rozsiahle odlesňovanie a s ním spojené rýchle topenie snehu na hornom toku Jang-c’-ťiang vyvolali v lete 1931 povodne, pri ktorých zahynuli státisíce ľudí. Podľa správy prieskumníkov z univerzity v Nankingu, publikovanej v roku 1932, zomrelo priamo na následok utopenia asi 150 000 osôb.
No len v priebehu prvých sto dní zahynulo kvôli nedostatku jedla a chorobám spôsobeným znečistenou vodou, premnoženým hmyzom či podchladením prinajmenšom ďalších 450 000 ľudí.
Následky povodne sa prejavili aj v roku 1932, keď krajinu zasiahla epidémia cholery, ktorou sa nakazilo viac ako 100 000 Číňanov, pričom 31 974 z nich chorobe podľahlo.
Spolu si teda povodne vyžiadali okolo 600 000 obetí, ale najvyššie odhady hovoria až o štyroch miliónoch zmarených ľudských životov. Povodne spôsobené silnými dažďami však zasiahli okolie rieky Jang-c’-ťiang napríklad i v lete 2020, keď v rozvodnenom riečnom toku zahynulo niekoľko stoviek ľudí.
Cyklón Bhola, 1970
Táto tropická búrka zasiahla región Bengálska, rozpínajúci sa v oblasti dnešného Bangladéša a indického Západného Bengálska 12. novembra 1970. Potom, čo sa v strednej časti Bengálskeho zálivu 8. novembra cyklón sformoval, postupne prechádzal na sever a neustále silnel. O tri dni už dosiahol rýchlosť vetra 185 km za hodinu, deň nato zdevastoval pobrežie vtedajšieho východného Pakistanu a postupoval ďalej. Následkom zvýšenej morskej hladiny boli zaplavené ostrovy pri pobreží a nízko položené oblasti v delte Gangy.
Búrkový príliv za sebou zanechal zničené domy, dediny a mestá. Rozsiahle úrodné polia boli zaplavené a po odznení cyklónu nastal hladomor a obyvateľstvo trápili infekčné choroby. Ani voda v studniach nebola pitná.
Kvôli týmto skutočnostiam zahynula v niektorých oblastiach takmer polovica obyvateľstva. Cyklón mal na svedomí najmenej pol milióna obetí a neschopnosť pakistanskej vlády, ktorá sa prejavila pri organizovaní záchranných akcií a humanitárnej pomoci, viedla v nasledujúcom roku k osamostatneniu zasiahnutej oblasti vo východnom Pakistane a vzniku nového štátneho útvaru – Bangladéša. Ďalší cyklón udrel v tejto oblasti v roku 1991, keď prišlo o život zhruba 138 000 ľudí, ako i v máji predminulého roku, keď spôsobil obrovské škody a usmrtil 128 ľudí.
Zemetrasenie v Indickom oceáne, 2004
Katastrofu v južnej Ázii z decembra 2004 spôsobilo zemetrasenie, ktoré vyvolalo posun Indickej tektonickej dosky. Keďže k tomuto posunu došlo pod morskou hladinou, nastal rad ničivých vĺn cunami, ktoré spustošili priľahlé pobrežie Indického oceána a zasiahli jedenásť krajín. Tieto vlny boli miestami vysoké 30 metrov a najviac postihli pobrežie Indonézie, Srí Lanky, Indie a Thajska. Hodnota magnitúd zemetrasenia bola 9,1 – 9,3 a takmer 10-minútový pohyb pozdĺž zlomovej plochy dokonca spôsobil vibrácie celej planéty. Pri tejto udalosti zahynulo 225 000 – 290 000 ľudí.
Lesné požiare v Kalifornii
V americkej Kalifornii dochádza takmer každoročne k rozsiahlym lesným požiarom. Niekedy je na príčine sucho alebo zásah blesku, inokedy ľudský faktor. Napríklad v roku 2009 tu vypuklo až 9159 požiarov, ktoré zasiahli územie s rozlohou 1708,37 km² a pripravili o život štyroch hasičov.
O deväť rokov neskôr tu séria 8527 požiarov spálila územie veľké 7992,89 km², pričom umrelo 103 ľudí vrátane šiestich hasičov. V roku 2020 tu vypuklo spolu až 9917 požiarov, ktoré zničili takmer 18 000 km², čím sa tento rok stal najhorším obdobím lesných požiarov v novodobej histórii krajiny. Ohňu a dymu vtedy podľahlo 33 osôb. No požiare pustošili Kaliforniu aj minulý rok, keď v plameňoch zahynuli traja ľudia.
Toho roku tu zatiaľ vypuklo 2711 lesných požiarov, pričom straty na životoch neboli zaznamenané.
Zemetrasenie na Haiti, 2010
Ostrovný štát Haiti je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Okrem toho má i tú smolu, že sa nachádza v oblasti tektonického zlomu. Ten vyvolal v januári 2010 zemetrasenie s magnitúdou 7,0, ktoré pripravilo o život najmenej 100 000 ľudí. V tom istom roku pritom zasiahlo zemetrasenie s ešte vyššou magnitúdou 8,8 aj juhoamerické Čile, kde zahynulo 500 – 700 ľudí.
Príčinou tohto nepomeru je najmä fakt, že v bohatšom a vyspelejšom Čile používajú omnoho kvalitnejšie stavebné materiály. Na Haiti sa počas zemetrasenia v roku 2010 zrútilo okolo 300 000 budov, v dôsledku čoho prišlo o strechu nad hlavou približne milión ľudí. Katastrofa zapríčinila aj cunami, pričom vzduté vlny si podľa amerických pozorovateľov údajne vyžiadali asi štyri obete. Pri zemetrasení v roku 2021 tu zomrelo minimálne 2248 ľudí.
Záplavy v Čechách, 2002
Aj keď sú povodne v Čechách z roku 2002 z hľadiska rozsahu škôd a počtu obetí v súvislosti s vyššie uvedenými katastrofami neporovnateľné, išlo o najväčšiu prírodnú pohromu svojho druhu v dejinách nám geograficky a historicky blízkej Českej republiky.
Všetko začalo výdatným dažďom na území našich susedov v auguste 2002. Dážď rozvodnil hladiny vodných tokov, jazier a rybníkov, ktoré začali pretekať a zaplavili mestá a dediny na juhu, západe i severe Čiech, spolu až 753 miest a obcí.
Obzvlášť postihnutá bola Praha, kde sa voda dostala do ulíc, ako aj do podzemných staníc metra. Pod vodou sa tiež ocitlo mesto Terezín či areál chemickej továrne Spolana v Neratoviciach, z ktorej unikli zásoby chlóru. Museli evakuovať 225 000 ľudí a 17 osôb umrelo. Škody boli vyčíslené na 73,3 miliardy korún. No čo sa týka obetí, ich počet nedosiahol úroveň tragédie na rieke Malá Svinka vo východoslovenskej obci Jarovnice, kde v roku 1998 povodňová vlna usmrtila 50 ľudí.
Katastrofu v južnej Ázii z decembra 2004 spôsobilo zemetrasenie, ktoré vyvolalo posun Indickej tektonickej dosky. Keďže k tomuto posunu došlo pod morskou hladinou, nastal rad ničivých vĺn cunami, ktoré spustošili priľahlé pobrežie Indického oceána a zasiahli jedenásť krajín. Tieto vlny boli miestami vysoké 30 metrov a najviac postihli pobrežie Indonézie, Srí Lanky, Indie a Thajska. Hodnota magnitúd zemetrasenia bola 9,1 – 9,3 a takmer 10-minútový pohyb pozdĺž zlomovej plochy dokonca spôsobil vibrácie celej planéty. Pri tejto udalosti zahynulo 225 000 – 290 000 ľudí.
Lesné požiare v Kalifornii
V americkej Kalifornii dochádza takmer každoročne k rozsiahlym lesným požiarom. Niekedy je na príčine sucho alebo zásah blesku, inokedy ľudský faktor. Napríklad v roku 2009 tu vypuklo až 9159 požiarov, ktoré zasiahli územie s rozlohou 1708,37 km² a pripravili o život štyroch hasičov.
O deväť rokov neskôr tu séria 8527 požiarov spálila územie veľké 7992,89 km², pričom umrelo 103 ľudí vrátane šiestich hasičov. V roku 2020 tu vypuklo spolu až 9917 požiarov, ktoré zničili takmer 18 000 km², čím sa tento rok stal najhorším obdobím lesných požiarov v novodobej histórii krajiny. Ohňu a dymu vtedy podľahlo 33 osôb. No požiare pustošili Kaliforniu aj minulý rok, keď v plameňoch zahynuli traja ľudia.
Toho roku tu zatiaľ vypuklo 2711 lesných požiarov, pričom straty na životoch neboli zaznamenané.
Zemetrasenie na Haiti, 2010
Ostrovný štát Haiti je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Okrem toho má i tú smolu, že sa nachádza v oblasti tektonického zlomu. Ten vyvolal v januári 2010 zemetrasenie s magnitúdou 7,0, ktoré pripravilo o život najmenej 100 000 ľudí. V tom istom roku pritom zasiahlo zemetrasenie s ešte vyššou magnitúdou 8,8 aj juhoamerické Čile, kde zahynulo 500 – 700 ľudí.
Príčinou tohto nepomeru je najmä fakt, že v bohatšom a vyspelejšom Čile používajú omnoho kvalitnejšie stavebné materiály. Na Haiti sa počas zemetrasenia v roku 2010 zrútilo okolo 300 000 budov, v dôsledku čoho prišlo o strechu nad hlavou približne milión ľudí. Katastrofa zapríčinila aj cunami, pričom vzduté vlny si podľa amerických pozorovateľov údajne vyžiadali asi štyri obete. Pri zemetrasení v roku 2021 tu zomrelo minimálne 2248 ľudí.
Záplavy v Čechách, 2002
Aj keď sú povodne v Čechách z roku 2002 z hľadiska rozsahu škôd a počtu obetí v súvislosti s vyššie uvedenými katastrofami neporovnateľné, išlo o najväčšiu prírodnú pohromu svojho druhu v dejinách nám geograficky a historicky blízkej Českej republiky.
Všetko začalo výdatným dažďom na území našich susedov v auguste 2002. Dážď rozvodnil hladiny vodných tokov, jazier a rybníkov, ktoré začali pretekať a zaplavili mestá a dediny na juhu, západe i severe Čiech, spolu až 753 miest a obcí.
Obzvlášť postihnutá bola Praha, kde sa voda dostala do ulíc, ako aj do podzemných staníc metra. Pod vodou sa tiež ocitlo mesto Terezín či areál chemickej továrne Spolana v Neratoviciach, z ktorej unikli zásoby chlóru. Museli evakuovať 225 000 ľudí a 17 osôb umrelo. Škody boli vyčíslené na 73,3 miliardy korún. No čo sa týka obetí, ich počet nedosiahol úroveň tragédie na rieke Malá Svinka vo východoslovenskej obci Jarovnice, kde v roku 1998 povodňová vlna usmrtila 50 ľudí.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
