ÚVZ

29.12.2017

Príprava novely zákona

M. Jajcaj: Pri príprave novely zákona budeme vychádzať aj z podnetov od zástupcov pohrebných služieb

Aktuálne platný zákon č. 131/2010 o pohrebníctve je účinný od roku 2011, no čoraz častejšie pribúdajú názory odborníkov z praxe, že je potrebná úprava zákona. Oslovili sme preto hlavného hygienika Slovenskej republiky Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD. o stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR k možnej úprave legislatívy. Na naše otázky odpovedal vedúci Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Mgr. Michal Jajcaj.

V poslednom období pribúdajú názory odborníkov z praxe, že uplatňovanie legislatívy nerieši všetky situácie v pohrebníctve, pričom v niektorých prípadoch je veľmi zložitá vymožiteľnosť dodržiavania zákona. Aký je postoj Úradu verejného zdravotníctva SR k možnej úprave legislatívy?
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky priebežne rokuje s dotknutými subjektmi o možných navrhovaných legislatívnych úpravách.

Kedy by bolo možné pristúpiť k úprave zmienenej legislatívy?
S legislatívnym procesom predpokladáme začať v priebehu roka 2017 s cieľom pripraviť návrh úpravy legislatívy s podporou zainteresovaných subjektov.

Ste skôr za novelu zákona, respektíve úplne nový zákon?
Predbežne prichádza do úvahy novela zákona.

Zástupcovia profesijných organizácií i štátnych orgánov sa na pracovnom stretnutí, ktoré 27. apríla 2017 v Bratislave organizovala Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb, zhodli na tom, že najčastejšie problémy v oblasti pohrebných a kremačných služieb sú nedostatočné vzdelávanie pracovníkov v oblasti pohrebníctva či nedodržiavanie pravidiel pri prevoze zosnulých. Na uvedenom pracovnom stretnutí sa zúčastnil aj zástupca ÚVZ SR. Ako ste vyhodnotili tieto pripomienky?
Väčšina prerokovaných problémov je nám ako orgánu dozoru na úseku pohrebníctva známa. K problematike nedostatočného vzdelávania pracovníkov je kompetentné sa vyjadriť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Čo sa týka odbornej spôsobilosti a skúšok pred komisiou zriadenou na úradoch verejného zdravotníctva, zvažujeme návrh požiadavky na aktualizačnú odbornú prípravu ukončenú skúškami, a to opakovane po každých piatich rokoch, ako aj návrh požiadavky na dvojročnú prax. Všetky návrhy budú, prirodzene, predmetom pripomienkového konania.

Úrad verejného zdravotníctva SR sa v procese prípravy novely zákona bude zaoberať aj problematikou prevozu zosnulých, pričom bude vychádzať aj z podnetov od zástupcov pohrebných služieb.

Zástupcovia profesijných organizácií sa okrem iného zhodli na tom, že najväčší problém v súčasnosti je vo vzdelávaní, pretože do praxe prichádzajú ľudia bez dostatočných vedomostí a praktických skúseností. Vzdelávacie strediská totiž dávajú certifikáty aj takým záujemcom, ktorí v oblasti pohrebníctva nemajú dostatok skúseností a nekvalitnými poskytovanými službami robia hanbu iným pohrebným službám. Komunikovali ste tento problém s Ministerstvom školstva, vedy, techniky a športu SR?
Ako je vyššie uvedené v bode 4.

Pohrebné služby sa sťažujú na nerovnaký prístup zákona ku všetkým pohrebným službám, keďže na trhu stále existujú aj také pohrebné služby, ktoré nedodržiavajú zákon, čo je diskriminačné pre poctivé pohrebné služby. Koľko kontrol vykonal ÚVZ SR v minulom roku a s akým výsledkom?
Zákon umožňuje poskytovanie pohrebných služieb s rozličným rozsahom služieb a tiež s ponukou služieb na základe dohody s ďalším podnikateľským subjektom. Ak sú známe prípady nedodržiavania zákona, sú individuálne riešené pri dozornej činnosti, so sankčným postihom. Kontroly prevádzok pohrebných služieb vykonávajú jednotlivé RÚVZ, a to pri uvádzaní priestorov do prevádzky a následne na základe vlastného plánu kontrolnej činnosti pri výkone dozoru, ako aj na základe podnetov verejnosti. Podľa čiastkových údajov uvedených vo výročných správach jednotlivých RÚVZ bolo v roku 2016 vykonaných v prevádzkach pohrebných služieb viac ako 110 výkonov v rámci kontrolnej činnosti. V rokoch 2014 – 2015 boli na základe usmernenia ÚVZ SR jednotlivými RÚVZ v SR vykonané navyše aj mimoriadne cielené kontroly v rámci dozoru na úseku pohrebníctva, pričom bolo skontrolovaných 279 (v roku 2014), resp. 331 (v roku 2015) prevádzok pohrebných služieb. Cielený dozor so zameraním na problematiku upravenú zákonom č. 131/2010 Z. z. bol zároveň vykonávaný aj u prevádzkovateľov krematórií, v zariadeniach sociálnych služieb a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V nariaďovaní cielených kontrol v tejto oblasti plánuje ÚVZ SR pokračovať aj v ďalšom období.

SAPaKS dlhodobo upozorňuje na nekalé podnikanie doktorov, ktorí sú napojení na pohrebné služby, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet podnikavého subjektu pohrebnej služby. Je vôbec možné tento problém riešiť v legislatíve?
Orgán dozoru má snahu okruh problémov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, medzi úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a pohrebnými službami prerokovať a dospieť k dohode a riešeniu. Väčšina podnetov sa rieši konkrétne v teréne v rámci dozornej činnosti.

SAPaKS na tlačovej konferencii upozornila, že v poslednom období došlo k viacnásobnému porušovaniu metodických príkazov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v pohrebníctve a zákona o pohrebníctve pri vypisovaní úradných záznamov zmluvnými lekármi pri vydávaní zosnulých pohrebnej službe na prevoz z bytov a zo zdravotníckych zariadení na Slovensku. Riešili ste tento podnet a s akým výsledkom?
Kontrola dodržiavania postupov pri vypisovaní úradných záznamov zmluvnými lekármi spadá do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Odborníci upozornili aj na to, že problémom je prevoz zosnulých do márnice, pretože nie každá pohrebná služba má chladiarenské vozidlá a dostatočne dodržiava základné hygienické požiadavky. Ako je to možné?
Pravidlá prevozu ľudských pozostatkov po komunikáciách sú jasne upravené v § 6 zákona o pohrebníctve. Pohrebná služba nemôže prevážať ľudské pozostatky iným spôsobom, ako je uvedené v zákone. V opačnom prípade je prevádzkovateľ vystavený možnému sankčnému konaniu, nakoľko podľa § 33 ods. 9 zákona o pohrebníctve ide o správny delikt.

Problémom sú aj zahraničné prevozy zosnulých. Na Slovensku je uvedený stav taký, že nik z kompetentných nie je ochotný kontrolovať (lebo to nie je dané zákonom), či pohrebná služba, či už zahraničná alebo domáca, dodržiava ustanovenia, ktoré sa týkajú prevozov z/do zahraničia, pokiaľ nejde o krajinu mimo Shengenu. Uvažujete o úprave legislatívy v tomto smere?
Medzinárodné prevozy upravuje medzinárodná dohoda. Jej vykonanie, prípadne kontrola správnosti vybavenia rakiev je v kompetencii lekára samosprávneho kraja.

SAPaKS taktiež poukázala na to, že vo väčšine štátov EÚ patrí telo zosnulého rodine, no na Slovensku telo patrí štátu, ktorý s ním potom nakladá ako s vlastným majetkom. Ak sa totiž zosnulý sám nevyradil zo zoznamu potencionálnych darcov orgánov počas svojho života tým, že písomne požiadal o vyradenie z evidencie, môže po jeho smrti prísť k odobraniu akýchkoľvek častí tela. Budete navrhovať úpravu legislatívy v tomto smere?
Darovanie orgánov neupravuje zákon o pohrebníctve, ale zákony, ktoré sú v gescii Ministerstva zdravotníctva SR.

Viaceré obce stále zo zákona nemajú zriadeného správcu cintorína, ale len odborný dozor. Robí ÚVZ SR kontroly v tejto súvislosti v samospráve?
Obce vykonávajú kompetencie v zmysle zákona o obecnom zriadení. Potreba zriadenia správcu cintorína je v kompetencií jednotlivých obcí.

Podľa platného zákona sa na Slovensku dejú prakticky nekontrolovane exhumácie, keďže pri exhumáciách sa nemusí zúčastniť zástupca ÚVZ SR, či policajného zboru. Nemyslíte si, že exhumácie by boli bezpečnejšie, keby boli pod prísnejšou kontrolou hygienikov?
K otázke exhumácii nemáme podnety, preto nezvažujeme v oblasti vykonávania exhumácií zmeny.

Vo viacerých krajských a okresných mestách pribúda počet neplatičov, čo sa stáva problémom vzhľadom na obmedzené kapacity voľných hrobových miest. Zákon 131/2010 o pohrebníctve síce zaviedol, že v prípade vypovedaní zmluvy nájmu hrobového miesta sa jeho príslušenstvo stáva vecou opustenou, ktorá prechádza na štát, ten si však uvedené veci nepreberá. Čo sa dá robiť s týmto problémom?
Zákon o pohrebníctve upravuje, že po uplynutí výpovednej lehoty nájomnej zmluvy sa príslušenstvo hrobu považuje za opustenú vec. Ďalší postup upravuje občiansky zákonník. Z neho vyplýva, že známemu nájomcovi hrobového miesta je obec povinná vydať príslušenstvo hrobu. Pri neznámom nájomcovi hrobového miesta obec odovzdá príslušenstvo hrobu príslušnému štátnemu orgánu – okresnému úradu v sídle kraja na dočasnú správu. Ak sa vlastník do jedného roka neprihlási, pripadá vec do vlastníctva štátu.

Viaceré pohrebné služby sa ponosujú na nariadenie o regulovanej cene za výkop hrobového miesta, pretože tá cena je v mnohých prípadoch neadekvátna tomu, začo je potrebné vykonať tieto práce v zhoršených podmienkach, ako napríklad v zime, keď udrú silné mrazy. Viete si predstaviť, že by nová legislatíva riešila túto problematiku?
Regulovanie cien nie je predmetom zákona o pohrebníctve. Uvedená problematika je v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov.


Rozprával sa Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP II. 2017

Späť na tému Súčasnosť
 
Podporte náš článok