09.09.2022 Bratislava, Pamätník obetiam holokaustu
09.09.2022
Pri pamätníku obetí holokaustu
9. septembra uplynulo 81 rokov od zavedenia Židovského kódexu vo vojnovej Slovenskej republike. Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si každoročne pripomíname pri pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave, kde voľakedy stávala bratislavská Židovská synagóga.
Zúčastnili sa jej prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a premiér Eduard Heger, Roman Mikulec, Ján Budaj, Gábor Grendel... Pietnej spomienky sa ďalej zúčastnili zástupcovia mesta, politických, náboženských a spoločenských organizácií. Konferenciu biskupov Slovenska zastupoval Mons. Stanislav Zvolenský.
Samotný holokaust bol veľmi často spochybňovaný a to hlavne kritikmi štátu Izrael, či neonacisticky a antisemitsky zmýšľajúcimi ľuďmi. Na Slovensku je popieranie holokaustu od roku 2001, kedy bola prijatá novela Trestného zákona č. 485/2001 Z.z. trestným činom, za ktorý hrozí odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky (§ 422d Trestného zákona 300/2005 Z.z.)
Z histórie
Začiatkom roku 1933 sa začal prakticky uskutočňovať plán, ktorý mal ukončiť existenciu Židov v Európe. 30. januára sa Adolf Hitler stáva nemeckým kancelárom.
Nad Európou sa tak stiahli čierne mraky, ktoré umožnili samozvaným "nadľuďom" s lebkami na čapiciach začať vraždenie, aké doteraz nemá v histórii obdobu. Už 20. marca 1933 oznamuje Heinrich Himmler zriadenie koncentračného tábora v Dachau.
Predseda NR SR Boris Kollár, podredseda NR SR Gábor Grendel, foto Pavel Ondera
Na tomto mieste treba spomenúť, že toto vraždenie sa netýkalo len židov, ale zahŕňalo i fyzickú likvidáciu etnických, náboženských a aj politických skupín, ďalej vtedajších cigánov, homosexuálov, ľudí s telesným a duševným postihnutím i politických odporcov nacizmu. Počet obetí sa však nedá presne určiť, odhady Encyklopédie Britannica hovoria o 12 až 16 miliónoch, z toho išlo o 6 miliónov Židov.
Postupne sa v celej okupovanej Európe prijímajú zákony obmedzujúce ľudské a občianske práva Židov. Napokon 31. júla 1941 Hermann Göring poveruje Reinharda Heydricha praktickým prevedením konečného riešenia židovskej otázky.
Takmer vzápätí 9. septembra 1941 prijíma Slovensko Židovský kódex. Židov pozbavil občianskych práv a majetku. Boli zriadené tri pracovné tábory - v Seredi, na Oremovom Laze a v Novákoch. Len rok potrebovali prisluhovači nacizmu na to, aby sústredili všetkých Židov do zberných táborov a giet (Žilina, Vyhne, Nitra, Láb, Zohor a i.), a už v priebehu tohto sústreďovania, konkrétne 26. marca 1942 začali zo Slovenska odchádzať prvé transporty smerujúce do Osvienčimu a Majdanku.
Ani tu nemôžeme s určitosťou hovoriť o konkrétnych číslach. Odhady hovoria o 68 až 71 tisíc deportovaných, ich počet však môže dosahovať až sto tisíc. Za všetko však hovoria údaje repatriačných úradov týkajúce sa koncentračného tábora Auschwitz kam bolo deportovaných zo Slovenska (dnešné územie, nie vtedajšie) 65 692 osôb. Vrátilo sa len 348 zbedačených ľudí.
SpomienkaNa záver aktu kladenia vencov zaznela štátna hymna, foto Pavel Ondera
Pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a obetí rasového násilia (schválený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 31. októbra 2001), položili vence pri pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a premiér Eduard Heger, zástupcovia náboženských obcí a predstavitelia mesta a verejného života.
Pamätník symbolizujúci opustený dom pod Davidovou hviezdou je dielom akademického sochára Milana Lukáča a architektov Petra a Lucie Žalmanovcov. Je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov, opúšťania domovov a likvidácie bratislavskej židovskej štvrte. Stojí na mieste bývalej neologickej Židovskej synagógy.
