Prezident Andrej Kiska 17. novembra
Na sútoku riek Moravy a Dunaja stojí pamätník. Sporadicky sa pri ňom objaví kytica, ruky okoloidúcich z času na čas zapália kahanček, ktorý potom do noci bliká plachým svetielkom nad blízkymi hladinami riek. 17. novembra sa na tomto mieste schádzajú politické špičky spolu s tými, ktorí na vlastnej koži pocítili tvrdú päsť diktatúry proletariátu pod vedením komunistickej strany. Prichádzajú aj obyčajní ľudia, pristavujú sa mamičky s deťmi, zaľúbené páriky, ktoré sa vybrali na prechádzku a aj dôchodcovia, ktorí chodia na tieto miesta pravidelne spomínať na časy dávno minulé, no pritom tak nebezpečne blízke.
V deň, kedy si pripomíname pád vlády jednej strany, kedy študenti odštartovali revolučný proces, ktorého výsledkom bolo aj odstránenie železnej opony a koniec vraždenia na hraniciach, v ten deň, ťahavé melódie sprevádzajú ukladanie vencov pre viac ako 400 obetí usmrtených na hraniciach. Napokon sa všetci vypnú do pozoru a za zvukov prvých tónov štátnej hymny letia ruky vojakov k štítkom na ich čapiciach. O pár minút už zaznievajú slová rečníkov, ktorí vzdávajú hold odvahe prchajúcich a ostro odsudzujú brutalitu pohraničníkov strieľajúcich po neozbrojených obetiach. Onedlho sa slávnosť na tomto symbolickom mieste končí. Ostávajú vence a kytice, sviečky a kahančeky. Večerná tma milosrdne prikryje svojim plášťom vytesané mená na pamätníku. Čo meno, to príbeh končiaci smrťou.
Písal sa rok 1980. Dňa 7. júla sa pri Moravskom Jáne začala dráma, ktorej výsledkom bolo prekročenie štátnej hranice tromi mladými mužmi. Na rakúsku stranu sa dostali všetci, no len jeden živý, dvoch tam zaniesol prúd rieky už v bezvládnom stave. Išlo o Milana Dlubača (1958 - 1980), Ondreja Brejku (1957 - 1980) a Jozefa Imricha (1958).
Pochádzali s pod Vysokých Tatier a pracovali ako elektromontéri, Jozef Imrich bol vodičom. Ich príbeh popísali viacerí autori, ktorí sa zaoberali zločinmi na hraniciach.
Podľa Ústavu pro studium totalitních režimů išlo o útek so zbraňou v ruke, ktorú zobrali pohraničníkom a dokonca ju aj obrátili proti nim. Napriek tomu, že pohraničníci použili proti „narušiteľom“ zbraň, nikoho nezasiahli, dvaja mladíci sa utopili v rozvodnenej Morave, tretiemu sa podarilo cez hranicu dostať spolu so psom.
Naopak, podľa stránok Svetového združenia bývalých politických väzňov sa útek odohral celkom inak. Mladíci prchajúci cez rieku spolu so svojim psom, sučkou ovčiaka Bešinou, boli ostreľovaní strážcami hraníc. Odstreľovač smrteľne zasiahol Milana Dlubača, plávajúceho v rieke Morava. Privolaný čln vzápätí svojim manévrovaním poslal pod hladinu Ondreja Brejku. Podľa obyvateľov blízkych obcí vraj nad riekou krúžil aj vrtuľník. Šťastie mal len Jozef Imrich, ktorý sa v kritickej chvíli držal kožucha s ním plávajúceho psa. Ako jediný dosiahol rakúsky breh. Po pobyte v utečeneckom tábore Traiskirchen sa dostal do vysnívanej Austrálie, kde žije podľa posledných dostupných informácií dodnes.
Telá Milana Dlubača a Ondreja Brejku odniesol prúd k rakúskemu brehu, kde ich našli miestni obyvatelia. Dlubačovo telo bolo pochované v obci Marchegg, Ondrej Brejka bol uložený v obci Stillfried. Napriek žiadosti príbuzných, nedovolil vtedajší režim ich exhumáciu a prevoz do rodiska. K tomu prišlo až v roku 2004, kedy boli ich ostatky uložené v rodnej zemi.
Zdroj: www.ustrcr.cz
www.szcpv.org
Pripravil Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Späť na prehľad správ
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 16 fotografií
 |
|
Pri pamätníku, foto Pavel Ondera
|
Písal sa rok 1980. Dňa 7. júla sa pri Moravskom Jáne začala dráma, ktorej výsledkom bolo prekročenie štátnej hranice tromi mladými mužmi. Na rakúsku stranu sa dostali všetci, no len jeden živý, dvoch tam zaniesol prúd rieky už v bezvládnom stave. Išlo o Milana Dlubača (1958 - 1980), Ondreja Brejku (1957 - 1980) a Jozefa Imricha (1958).
Pochádzali s pod Vysokých Tatier a pracovali ako elektromontéri, Jozef Imrich bol vodičom. Ich príbeh popísali viacerí autori, ktorí sa zaoberali zločinmi na hraniciach.
Podľa Ústavu pro studium totalitních režimů išlo o útek so zbraňou v ruke, ktorú zobrali pohraničníkom a dokonca ju aj obrátili proti nim. Napriek tomu, že pohraničníci použili proti „narušiteľom“ zbraň, nikoho nezasiahli, dvaja mladíci sa utopili v rozvodnenej Morave, tretiemu sa podarilo cez hranicu dostať spolu so psom.
Naopak, podľa stránok Svetového združenia bývalých politických väzňov sa útek odohral celkom inak. Mladíci prchajúci cez rieku spolu so svojim psom, sučkou ovčiaka Bešinou, boli ostreľovaní strážcami hraníc. Odstreľovač smrteľne zasiahol Milana Dlubača, plávajúceho v rieke Morava. Privolaný čln vzápätí svojim manévrovaním poslal pod hladinu Ondreja Brejku. Podľa obyvateľov blízkych obcí vraj nad riekou krúžil aj vrtuľník. Šťastie mal len Jozef Imrich, ktorý sa v kritickej chvíli držal kožucha s ním plávajúceho psa. Ako jediný dosiahol rakúsky breh. Po pobyte v utečeneckom tábore Traiskirchen sa dostal do vysnívanej Austrálie, kde žije podľa posledných dostupných informácií dodnes.
Telá Milana Dlubača a Ondreja Brejku odniesol prúd k rakúskemu brehu, kde ich našli miestni obyvatelia. Dlubačovo telo bolo pochované v obci Marchegg, Ondrej Brejka bol uložený v obci Stillfried. Napriek žiadosti príbuzných, nedovolil vtedajší režim ich exhumáciu a prevoz do rodiska. K tomu prišlo až v roku 2004, kedy boli ich ostatky uložené v rodnej zemi.
Zdroj: www.ustrcr.cz
www.szcpv.org
Pripravil Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Späť na prehľad správ
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 16 fotografií
