V rámci seriálu o prešovských cintorínoch sme na stránkach nášho magazínu naposledy hovorili o prešovskom Hlavnom cintoríne, cintoríne Pod Šalgovíkom a cintoríne Solivar (článok si môžete prečítať tu: Prešovské cintoríny).
V tejto časti sa bližšie pozrieme na súčasný stav židovských cintorínov v Prešove.
Pár slov o židovských cintorínoch
Židia obývajú územie Slovenska už po celé stáročia, v minulosti však často museli čeliť prenasledovaniu či osočovaniu. Z histórie je známy napríklad prípad hromadného upálenia dvadsiatich pezinských židov v 15. storočí, zachovala sa aj správa o poprave šiestich židov v roku 1591 v Bratislave a k dispozícii máme aj hlásenia o protižidovských nepokojoch v čase revolúcie z rokov 1848 - 49. Smutne známe je tiež perzekvovanie židovského obyvateľstva počas trvania prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.
Židia pritom prichádzali o život obvykle na základe vykonštruovaných a absurdných obvinení z bohorúhačstva, spojenia s diablom a podobne.
Rozšírená bola i predstava o židovskej úžere a travičstve židov. O pretrvávajúcej nevraživosti niektorých Slovákov voči židom, žiaľ, svedčí stav mnohých židovských cintorínov na Slovensku.
V Prešove a jeho okolí, kde sa dodnes zachovalo šesť židovských cintorínov (starý ortodoxný cintorín, neologický cintorín, ortodoxný cintorín nad Vukovom, cintorín v Nižnej Šebastovej, Pod Dúbravou a na Solivare), je tento nedostatok úcty k židovským hrobom viditeľný i v súčasnosti.
Čo sa týka vzhľadu židovských cintorínov, tie boli obvykle ohradené múrom a pri vchode bývala situovaná márnica, slúžiaca aj ako obradná miestnosť. Na týchto pohrebiskách bolo zakázané rušiť existujúce hroby zo starších období a niektoré cintoríny dokonca slúžili viacerým obciam, v ktorých žili príslušníci židovskej náboženskej komunity.
Židia sa o hroby svojich predkov starali priam ukážkovo a na dodržiavanie pravidiel prevádzky cintorína dozeralo tzv. pohrebné bratstvo nazývané Chevra Kadiša. Náhrobky boli zhotovované hlavne z pieskovca, ale i z mramoru a švédskej žuly.
Podľa Eugena Bárkányho a Ľudovíta Dojča, autorov knihy Židovské náboženské obce na Slovensku (1991) sú hroby v severných a západných krajoch Slovenska susediacich s Poľskom bohato zdobené, zatiaľ čo na maďarskom pohraničí nájdeme na židovských náhrobkoch len jednoduché ornamentálne ozdoby. Až na pár výnimiek však boli náhrobníky veľkosťou skoro všade rovnaké. Spomenutí autori vo svojej publikácii taktiež poukazujú na význam ozdôb vyrytých na pomníkoch.
V niektorých prípadoch sa na pomníkoch používalo heraldické zobrazenie – napríklad ak sa zosnulý volal priezviskom Hirsch (v preklade z nemčiny: jeleň), rytec umiestnil do jeho erbu na náhrobníku jeleňa atď. Neskôr sa na židovských hrobkách začali objavovať rôzne symboly. Znakom smrti bol zlomený strom, zlomená sviečka a ohnuté pero. Otvorená kniha symbolizovala vedomosti, symbol vtáka bol zvyčajne použitý na ženských hroboch, symbol koruny alebo hviezdy sa vyrýval na pomníky zosnulých vedcov mužského pohlavia.
Židia pochovávali svojich mŕtvych do zeme, pričom ich zabalili do bieleho plátna. Starý židovský ortodoxný cintorín na Tehelnej ulici. (autor: Pavol Ičo) Židovský ortodoxný cintorín na Tehelnej ulici
Toto pohrebisko, kde je pochovaný prvý žid, ktorému bolo umožnené usadiť sa v Prešove koncom 18. storočia – Mark Holländer, len tak ľahko nenájdete. Nachádza sa totiž na svahu, uprostred zástavby rodinných domov a prístup na toto pietne miesto je možný iba cez súkromný pozemok.
Cintorín bol založený v roku 1827 a posledný pohreb sa tu uskutočnil v roku 1887, keď tu pochovali syna Marka Holländera, Lea Holländera. Pohrebisko má lichobežníkový tvar, šírku zhruba 50 metrov a dĺžku okolo 60 metrov.
Tunajšie náhrobné kamene sú zhotovené z rôznych druhov materiálov (pieskovec, mramor, žula) a líšia sa tvarom. Na hroboch sú vyryté aj reliéfne symboly. Najčastejšie ide o Dávidovu hviezdu, motív smutnej vŕby alebo motív leva. Nápisy na hrobkách sú v hebrejčine, ale i v nemčine a maďarčine.
Monumentálny, 6 metrov vysoký náhrobník marka Holländera je situovaný v západnej časti cintorína. Pozostáva z kamenného obelisku vyskladaného z hladkých pieskovcových kvádrov v tvare zrezaného ihlana, ktorý je usadený na nízkom kamennom podstavci. Dodnes sa tu zachovalo asi päťdesiat náhrobníkov, z ktorých väčšina je poškodených. Najzachovalejšie sú náhrobníky z kameňa a žuly, pieskovcové tabule sú v dezolátnom stave.
Neologický židovský cintorín
V susedstve prešovského Hlavného cintorína sa nachádza neologický židovský cintorín. Založili ho v roku 1876 na severnej strane mesta v oblasti známej ako Táborisko.
Zachovalo sa tu vyše 700 náhrobníkov, z ktorých najstaršie pochádzajú z poslednej štvrtiny 19. storočia, a aj objekt ceremoniálnej haly z prvej polovice 20. storočia. Chodník, prechádzajúci cintorínom, rozdeľuje pohrebisko na dve časti, pričom celková plocha pozemku je 43 x 160 metrov.
Na konci chodníka je umiestnený pamätník padlým vojakom židovskej národnosti z čias prvej sv. vojny.
Hroby, ktoré tu nájdeme, sú rôznych tvarov a pri ich zhotovení boli použité rozličné materiály – pieskovec, žula, kamenín i mramor. Náhrobníky zdobia nápisy vo viacerých jazykoch (v hebrejčine, nemčine, maďarčine, slovenčine) a symboly žehnajúcich rúk, krčahu, šesťcípej hviezdy či smutnej vŕby.
Areál skrášľujú listnaté a ihličnaté stromy. V porovnaní s ostatnými židovskými cintorínmi v Prešove ide o vcelku dobre zachované pietne miesto. Staršie hroby, najmä tie z pieskovca, síce nesú stopy po zvetraní, avšak na náhrobníkoch zo žuly, mramoru a kameniny sa zub času podpísal len minimálne, čo obzvlášť platí pri novších hroboch, resp. pri pomníkoch z druhej polovice 20. storočia.
Židovský cintorín na Solivare
Tento cintorín, situovaný v západnej časti rímskokatolíckeho cintorína, už v súčasnosti pripomína iba zopár stojacich náhrobných kameňov. Pohrebisko vzniklo koncom 19. storočia a pochovávalo sa tu do prvej polovice 20. storočia. Ide o zanedbané a takmer nepostrehnuteľné miesto s rozmermi 60 x 16 metrov.
Kedysi tu židia uplatňovali segregáciu na základe pohlavia; do východnej časti cintorína ukladali ženy a západná strana bola vyhradená mužom.
Židovský ortodoxný cintorín nad Vukovom
Židovský ortodoxný cintorín nad Vukovom je lokalizovaný v blízkosti ortodoxného cintorína s obeliskom Marka Holländera na severozápadnom okraji mesta, v lokalite nazývanej Nad Vukovom. Na tomto pohrebisku obdĺžnikového tvaru s rozlohou 8 136 m², ktorý bol založený v roku 1890, sa v svahovitom teréne zachovalo viac ako 800 viditeľných hrobov. Žiaľ, mnohé z nich sú poškodené následkom erózie pôdy a činnosti vandalov. Tunajšie hroby sú prehľadne usporiadané do sektorov podľa pohlavia, výnimku tvoria len rodinné hrobky. Na ľavej strane od chodníka prechádzajúceho stredom cintorína boli pochovaní muži a na pravej ženy. Náhrobníky majú rôznorodé tvary – od typických doskových pieskovcov a žulových stél až po vápencové obelisky či stĺpy.
Židovské cintoríny v blízkosti Prešova
Židovské pohrebiská boli situované aj v tesnej blízkosti mesta. Cintorín patriaci židovskej náboženskej obci Šarišské Lúky – Šebeš bol v obci Vyšná Šebastová, ktorá je vzdialená asi 3 km od Prešova. Toto pohrebisko sa však od roku 1834 nepoužíva a v súčasnosti je úplne zarastené. Neskôr vzniklo neďaleko tohto cintorína v niekdajšej samostatnej obci (dnes mestskej časti Prešova) Nižná Šebastová iné pietne miesto židov, nepoužívané od roku 1942, a od druhej polovice 18. storočia židia pochovávali aj v lokalite „Pod Dúbravou“, vzdialenej 4 km od Prešova, ale ani toto pohrebisko už nie je využívané. Všetky uvedené prímestské cintoríny navyše neustále devastujú vandali.
