Prešovská kalvária bola známa ako druhý najkrajší stavebný komplex svojho druhu v Uhorsku
Mestské práva udelil Prešovu kráľ Ondrej III. v roku 1299 a vlastný erb mesto získalo v roku 1453.
Slobodné kráľovské mesto Prešov malo vďaka svojej polohe na križovatke obchodných ciest a ťažbe kvalitnej soli mimoriadny význam už v stredoveku.
Mestská práva udelil Prešovu kráľ Ondrej III. v roku 1299 a vlastný erb mesto získalo v roku 1453. Vzhľadom na narastajúcu dôležitosť Prešova sa v meste stavalo čoraz viac budov a sakrálnych objektov.
Jednou z najkrajších sakrálnych stavieb v meste je komplex prešovskej kalvárie. S jej výstavbou sa začalo už v roku 1720, pričom väčšina kaplniek (až na 1. zastavenie - kaplnku Posledná večera) bola dokončená v roku 1769, keď bola na sviatok Povýšenia svätého Kríža, dňa 14. septembra, slávnostne posvätená.
Iniciátormi založenia kalvárie boli jezuiti zo Spolku umierajúceho Krista a realizácia stavby bola hradená z rozpočtu mesta, ako i z darov mešťanov a šľachtických rodov, sídliacich v okolí Prešova. Ako prvá bola posvätená kaplnka Krista na Olivovej hore v roku 1721 a kríž, nachádzajúci sa pred barokovým Kostolom svätého Kríža z roku 1753.
Stavebnými prácami na kostole bol poverený staviteľ František Perger, slovenský jezuita, ktorý už predtým viedol výstavbu celého komplexu kalvárie v Banskej Štiavnici, ktorá bola považovaná za najkrajšiu kalváriu v Uhorsku. Komplex prešovskej kalvárie tvorí okrem kostola 14 kaplniek, ktoré predstavujú tieto kapitoly novozmluvného životného príbehu Ježiša Krista: 1. Posledná večera. 2. Ježiš na Olivovej hore. 3. Ježiš pred veľkňazom Annášom. 4. Sväté schody, po ktorých kráčal Ježiš v paláci Poncia Piláta v Jeruzaleme. 5. Bičovanie Krista. 6. Ecce homo! (Hľa človek! - scéna na Pilátovom dvore). 7. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami. 8. Ježišovo ukrižovanie. 9. Kristus na kríži. 10. Sňatie Krista z kríža. 11. Uloženie Krista do hrobu. 12. Kristovo zmŕtvychvstanie. 13. Kristovo stretnutie s neveriacim Tomášom. 14. Kristovo nanebovstúpenie.
Väčšina týchto kaplniek má obdĺžnikový tvar so štítom na priečelí, zdobeným ornamentmi a erbom donátora. Nie všetky erby sa však zachovali až do dnešných dní. Pre prevažnú časť kaplniek krížovej cesty je tiež typický polkruhovito zaklenutý vstupný portál a bohato zdobené ochranné mreže, brániace vstupu do interiéru kaplniek, v ktorých sa nachádzajú farebné drevené reliéfy a nástenné maľby. Atypická je najmä kaplnka Svätých schodov, postavená v roku 1765. Architektonickým vzorom pre ňu bola kaplnka Scala Sancta (t. j. Sväté schody) oproti Lateránskej bazilike v Ríme. Objekt dal postaviť litovsko - poľské knieža Karol II. Radziwill, ktorý našiel v Prešove azyl po nútenom úteku z Poľska. Hroby a kaplnky v areáli prešovskej kalvárie. (foto: Pavol Ičo)
Nad vchodom do tejto kaplnky je umiestnený jeho kniežací erb a interiér tejto malebnej stavby vypĺňa dvadsaťosem schodov, oltár s plastikou Panny Márie držiacej v náručí telo Krista sňatého z kríža (tzv. Pieta) a nástenné maľby od Prešovčana Ondreja Trtinu, ktorý vymaľoval aj interiér kostola Svätého Kríža.
Po drevených schodoch vo vnútri kaplnky kedysi podľa starodávneho zvyku veriaci vystupovali kolenačky. Odmenou im bol pobyt v presvetlenom hornom priestore, kde sa v blízkosti oltára mohli oddať tichému rozjímaniu nad nesmiernym utrpením Spasiteľa. Opravné práce na kaplnke Svätých schodov začali ešte v roku 2015 a nám neostáva, než dúfať, že sa rekonštrukcia čoskoro skončí a celá stavba sa znovu zaskvie v plnej nádhere.
Ojedinelou a vzácnou kaplnkou krížovej cesty je i zastavenie Ecce Homo!, ktoré znázorňuje scénu na dvore Pilátovho paláca, keď sa Pilát zhromaždených Židov pýtal, či má prepustiť Ježiša, alebo Barabáša. Súčasťou tejto dvojpodlažnej stavby, dokončenej v roku 1767, je zastrašený balkón, mohutná podporná stena a súbor sôch.
Pozoruhodný je aj interiér kaplnky, ktorá predstavuje III. zastavenie – Ježiš pred veľkňazom Annášom. Nájdete v nej drevorezbu, ktorá znázorňuje až osem rôznych osôb, pričom dominantnou reliéfu je postava Krista v šarlátovom rúchu, obkľúčená rímskymi vojakmi.
Dobre zdokumentovaná je kaplnka VIII. zastavenia – Ježišovo ukrižovanie. Z architektonického hľadiska kopíruje väčšinu ostatných kaplniek a jej vnútro vypĺňa reliéf vychudnutej postavy Ježiša, ktorého vojaci priväzujú na kríž. Okrem vojakov a Ježiša tu sú tiež postavy dvoch žien – pravdepodobne Panny Márie a Márie Magdalény.
Finančné prostriedky na výstavbu tejto kaplnky poskytla grófka Zuzana Barkóciová, rod. Szirmayová. Erb na priečelí je už mierne poškodený, no podľa zachovaného atribútu raka možno predpokladať, že zobrazoval znak rodu Szirmayovcov. Aby nedošlo k poškodeniu kaplnky, tak ako v prípade kaplnky XII. zastavenia, ktorá sa v roku 2000 zrejme vplyvom zvlhnutia muriva a posunu podlažia zrútila a dnes ju už preto nahrádza iba jej verná kópia, bola kaplnka VIII. zastavenia v roku 2010 staticky zabezpečená.
Jedinečný, tzv. nohavicový tvar, majú tzv. biele zrkadlá v tmavočervených plochách na vonkajších stenách kaplnky VII. zastavenia - Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami. Opäť v nej nájdeme drevorezbu, tentoraz znázorňujúcu skupinovú scénu Krista nesúceho kríž, ktorého sprevádzajú traja muži a tri ženy. Kristus je odetý v typickom šarlátovom rúchu, jeden z mužov Ježiša ťahá za povraz a dvaja ostatní sa ho chystajú udrieť. Žena, ktorá stojí pri Ježišovi najbližšie (svätá Veronika), drží v rukách šatku s odtlačkom Kristovej tváre a ďalšie dve ženy sa nemilému výjavu iba prizerajú.
Táto kaplnka krížovej cesty bola postavená vďaka daru Terézie Rajnoldovej de Mednyanszky.
Kaplnka I. zastavenia – Posledná večera, bola postavená až v roku 1886, dávno po dokončení ostatných kalvárijských kaplniek. Už na jej priečelí si môžeme všimnúť iniciály patriace štedrej darkyni Márii Szalokyovej, vďaka ktorej objekt postavili. Stavba je situovaná hneď na úpätí kopca, po ktorom možno vyjsť až ku kostolu svätého Kríža a má jednoduchý hranolový tvar. V porovnaní s ostatnými, barokovými kaplnkami vzbudzujúcimi pozornosť už svojou sýtočervenou farebnosťou, pôsobí skôr nevýrazne, čo je zapríčinené aj menej výrazným, ružovkastým zafarbením exteriérového plášťu.
Vo vnútri kaplnky sa nenachádza ani drevený reliéf, ale len skromný oltár, nad ktorým visí obraz Posledná večera a súčasťou interiéru sú aj dve nástenné maľby s námetom Kristovho príchodu do Jeruzalema a Ježiša vstupujúceho do Getsemanskej záhrady, ktorých autorom je s najvyššou pravdepodobnosťou učiteľ kreslenia Vendelín Stenhur. Pôsobivejšie však sú dve postranné kaplnky Božského srdca a Božieho hrobu, pristavané ku kostolu Svätého Kríža v roku 1766, ktoré návštevníkov zaujmú najmä svojou umeleckou výzdobou a a barokovým interiérom. Mnohých návštevníkov prešovskej kalvárie tiež fascinuje interiér kostola Svätého Kríža, ktorý je imitáciou vrchu Golgota a okrem Krista na kríži v ňom nechýbajú ani plastiky dvoch zločincov po Ježišovej pravici a ľavici, ako i ďalších postáv. V kostole je okrem toho inštalovaný organ z roku 1768 a tri zvony. No zaujímavá je aj samotná budova kostola. Ten má obdĺžnikový tvar, ktorý vo vnútri nadobúda eliptický pôdorys. Nad hlavným vstupom kostola je balkón, podopretý dvoma predsunutými kamennými stĺpmi a dvoma ďalšími piliermi, tzv. pilastermi, mierne vystupujúcimi z fasády. Hlavice stĺpov tvarovo pripomínajú lotosové kvety a zábradlie balkóna skrášľujú rokokové motívy a ozdobné pilieriky. Nad balkónom je umiestnený symbol Ducha Svätého - reliéf holubice s rozprestretými krídlami na pozadí lúčov svätožiary. A ku kostolu patria aj dva ďalšie bočné vchody.
Súčasťou areálu prešovskej kalvárie je priľahlý cintorín, patriaci pod správu Technických služieb mesta Prešov (resp. Pohrebných služieb mesta Prešov), kde sa zachovali hroby šľachticov a vzácne pohrebné kaplnky a krypty z 18. a 19. storočia. Cintorín bol pôvodne určený najmä pre donátorov kalvárie, ale postupom času tu začali pochovávať aj obyvateľov okolitých mestských štvrtí a iné osoby.
K celému komplexu kalvárie taktiež patria katakomby, vyhĺbené pod úrovňou kostola v roku 1836, ktoré chráni mohutný kamenný múr pripomínajúci hradby. V nich našli miesto svojho posledného odpočinku miestni kňazi.
Súčasťou areálu kalvárie je tiež dom, v ktorom od roku 2009 sídli kresťanské hnutie Svetlo-Život a v blízkosti kalvárie je situovaný historický podzemný vodojem zo začiatku 20. storočia.
Priestor pred kostolom Svätého Kríža navyše poskytuje výhľad na mesto a okolie, vďaka čomu je prešovská kalvária nielen pútnickým a historicky významným miestom, ale i obľúbeným cieľom turistov.
