„Predám hrobové miesto po príbuznom na hornom cintoríne v ... Hrob sa nachádza na hlavnej ceste k domu smútku, je pokrytý betónovou platňou a má čierny pomník." S takýmito inzerátmi sa môžete stretnúť na internete. Nás zaujímalo, či zákon povoľuje predaj hrobového miesta a za akých podmienok oň môžete prísť.
Oslovili sme preto Mgr. Michala Jajcaja z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby nám túto problematiku bližšie objasnil.
Blízki príbuzní majú prednosť
„V zmysle paragrafu 21 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, sa právo užívať hrobové miesto viaže na uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi nájomcom hrobového miesta a prevádzkovateľom pohrebiska. Po úmrtí tohto nájomcu má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na hrobové miesto osoba blízka. Ak je blízkych osôb viac, tak potom tá blízka osoba, ktorá sa prihlási ako prvá,“ spresňuje Michal Jajcaj. Platí to bez ohľadu na to, či sú to dedičia zosnulého, alebo nie. Blízkymi osobami môžu byť príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, ale aj iné osoby v pomere rodinnom či obdobnom.
Prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy možno uplatniť najneskôr do jedného roka od úmrtia nájomcu hrobového miesta. Ak sa teda blízka osoba v tejto lehote neprihlási, budú mať toto právo aj iné osoby. Podmienky prípadného predaja, respektíve poskytnutia prenajatého hrobového miesta nájomcom ďalšej osobe, uvedený zákon neupravuje.
Treba dodržať tleciu dobuIlustračné foto
Pri prípadnom predaji, respektíve prenájme hrobového miesta za účelom ukladania ľudských ostatkov, je však podľa Michala Jajcaja potrebné dodržiavať paragraf 19 uvedeného zákona. Ten stanovuje podmienky takéhoto ukladania, prípadne ich exhumácie. Zákon upravuje, že ľudské ostatky sa môžu exhumovať len na príkaz sudcu alebo prokurátora, alebo priamo na žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, prípadne obce. Náklady na exhumáciu uhradí ten, kto o ňu požiadal.
„V zmysle tohto ustanovenia musia byť ľudské ostatky uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov. Ak sa zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté, tlecia doba sa musí primerane predĺžiť na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu. Pred uplynutím tlecej doby sa môžu do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské pozostatky, ak je ich možné umiestniť nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad vrchnou rakvou bude najmenej jeden meter,“ radí na záver Michal Jajcaj.
