Pre nový cintorín musia byť vhodné hydrogeologické podmienky
Rozširovanie súčasných pohrebísk, alebo zriadenie nových je podľa zákona 131/2010 o pohrebníctve možné len s kladným hydrogeologickým prieskumom. Napriek tomu sú na Slovensku niektoré cintoríny, kde sa po výkope hrobu nachádza voda v jame. Po probléme sme pátrali na Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Rozprávali sme sa s Ing. Viliamom Novákom, DrSc. z Oddelenia hydrológie podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV.
Aké sú hlavné úlohy Oddelenia hydrológie podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV?
Výskum v našom oddelení, okrem iného, zameriavame na štúdium procesov prenosu vody vo vodou nenasýtenom pórovitom prostredí a tvorbu zovšeobecnených zákonitostí týchto procesov. Ďalej sa zameriavame na metódy určovania fyzikálnych charakteristík pôdy a iných pórovitých prostredí v poľných a laboratórnych podmienkach, na monitorovanie a meranie charakteristík režimov vody, látok a energie v pôde ako súčasti systému podzemné vody – pôda – porast – atmosféra a ich modelovanie. Jednoducho povedané, snažíme sa pochopiť, ako celý systém funguje a modelovať ho. Samotné merania hladín a kvality podzemných vôd zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý má na Slovensku vyše 100 meracích miest, kde sa merajú polohy hladín podzemnej vody a odoberajú sa ich vzorky potrebné na určenie kvalitatívnych vlastností podzemných vôd.
Rozšírenie existujúcich pohrebísk alebo zriadenie nového pohrebiska v obci podľa § 15, písmena 3 zákona 131/2010 o pohrebníctve nie je možné v inundačnom území priľahlom k vodnému toku alebo v území ohrozovanom povodňami. Ako definuje zákon záplavové územie?
Zákon o ochrane pred povodňami č. 7/2010 Z. z. definuje inundačné územie v § 20. Záplavové (inundačné) územie možno charakterizovať ako územie v blízkosti vodného toku, ktoré môže byť za určitých podmienok pri veľkých prietokoch a náhlom zvýšení hladiny rieky či potoka zaplavené vodou. Vo väčšine prípadov v takomto území prirodzene nikto cintoríny nenavrhuje, pretože ľudia z minulosti vedia, že býva zaplavované.
Ak sa má na pohrebisku pochovávať do hrobov a hrobiek, žiadosť o zriadenie nového pohrebiska podľa spomínaného zákona o pohrebníctve musí obsahovať aj výsledky hydrogeologického prieskumu, z ktorého je zrejmé, že pozemok je vhodný na takýto spôsob pochovávania. Aké sú minimálne hydrogeologické podmienky pre založenie nového cintorína podľa Vás, keď zákon ukladá podľa § 19, že prehĺbený hrob musí mať hĺbku aspoň 2,2 metra pre ukladanie ľudských pozostatkov?
Z môjho pohľadu je informácia o hydrogeologickom prieskume oveľa dôležitejšia ako samotná vzdialenosť od veľkých tokov. Z výsledkov hydrogeologického prieskumu by malo vyplynúť, či minimálna hĺbka hladiny podzemných vôd pod terénom nezasahuje do oblasti predpokladaných hrobov. Prieskum by mal preukázať, či sa v predpokladanom areáli cintorína nevyskytujú svahové vody, to znamená podpovrchové vody prúdiace dolu svahom po nepriepustnom (skalnatom) podloží nad úrovňou minimálnej hĺbky hrobov a či nesmerujú do miest, kde sa vyskytujú obydlia a studne s pitnou vodou. Cintoríny by sa preto mali zakladať v prvom rade tam, kde je hladina podzemnej hladiny dostatočne hlboko, teda minimálne 2,5 až 3 metre pod povrchom, čím sa bude eliminovať problém stretu ľudských ostatkov s podzemnou vodou. Taktiež treba dávať pozor v prípadoch, keď sa cintorín zakladá vo svahu, aby tam neboli svahové podzemné vody, čo je tiež častý problém ak je cintorín založený na dlhom svahu s veľkým sklonom.
Kde sú na Slovensku oblasti s najvyššou hladinou podzemnej vody?
Najvyššia hladina podzemnej vody je tá, ktorá je najbližšie k povrchu terénu. Vysoké hladiny podzemnej vody sa nachádzajú v južnej časti Žitného ostrova, ale aj v okolí nív vodných tokov; najrozsiahlejšie údolné nivy sú v okolí tokov Váhu, alebo Hrona. Najbližšie pod povrchom je podzemná voda na Žitnom ostrove medzi mestami Veľký Meder a Komárno, kde v niektorých miestach sú hladiny spodnej vody aj meter pod terénom. V hornej časti Žitného ostrova, nad vodným dielom Gabčíkovo je minimálna hĺbka hladiny podzemnej vody viac ako 4 metre. Vďaka regulačným kanálom po oboch stranách derivačného kanála na VE Gabčíkovo sa poloha hladín podzemnej vody v obciach Veľké Bodíky, Dobrohošť, Gabčíkovo stabilizovala.
Pri zákonom stanovenej hĺbke hrobu 1,6 metra a prehĺbeného hrobu 2,2 metra tak v okolí Veľkého Medera a Komárna môže byť v niektorých oblastiach pri výkope jamy voda, čo môže spôsobiť vážny problém.
Samozrejme, že voda vo vykopanej hrobovej jame je problém, pretože v tom prípade nie je možné pochovávať. Či už sa podzemná voda dostane do úrovne, alebo nad úroveň hrobu, je v kontakte s ľudskými ostatkami, pričom táto voda prúdi ďalej a niekde v blízkom okolí môže spôsobiť problémy.
Na niektorých cintorínoch majú problém s podzemnou vodou napriek tomu, že sú postavené vo svahu. Ako je to možné?
Dôvodom je zrážková voda, ktorá spadla v danej oblasti, spravidla na svahy nad cintorínom. Keďže voda narazí na nepriepustné podložie, napríklad na skalu, steká dole svahom. Stret takejto vody s ľudskými ostatkami nemusí byť problém, pokiaľ voda skončí v toku, kde sa už zdegradované splodiny rozkladu organických látok rozriedia a ďalej degradujú. Problémom by bolo, keby sa takáto voda dostala do studne.
Aká je situácia so spodnou vodou v hlavnom meste?
Cintoríny v hlavnom meste nie sú ohrozené, nakoľko hladina podzemnej vody je sedem až desať metrov pod zemským povrchom, čo je dostatočne hlboko.
Kde na Slovensku je najvyššie miesto, kde sa objavuje spodná voda?
Podzemná vodasa najčastejšie nachádza pod povrchom pôdy v nížinách a v údolných nivách vodných tokov. V horskom, alebo kopcovitom prostredí je výskyt súvislej hladiny podzemných vôd zriedkavý. Môže sa však vyskytnúť aj vo vyšších nadmorských výškach, hlavne v terénnych depresiách; tam sa spravidla prejavuje ako mokraď. Podzemná voda sa môže v malom rozsahu vyskytnúť aj napr. na hrebenoch hôr v bezodtokovej depresii, kde úhrn zrážok prevyšuje úhrn výparu (hrebeň Nízkych Tatier).
Do akej vzdialenosti sa presúva podzemná voda?
Samozrejme, že podzemná voda nestojí na jednom mieste. Osemdesiat percent Slovenska je zásobovaných podzemnými vodami, ktoré sa čerpajú zo studní. Voda neustále priteká do studní rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti čerpania vody zo studne. Čím viac vody sa odčerpáva, tým viac jej do studne priteká. Ak je odčerpávané množstvo vody väčšie ako môže do studne pritiecť, dochádza k trvalému poklesu hladín podzemnej vody a vysušeniu horninového prostredia.
Môžete byť konkrétnejší, akou rýchlosťou sa pohybuje podzemná voda?
Rýchlosť prúdenia podzemnej vody sa pohybuje v priemere od centimetrov až po metre za deň. Napríklad podzemná voda na Žitnom ostrove orientačne prúdi v metroch za deň, pričom za 365 dní pretečie pol kilometra. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale voda z Malého Dunaja pri Bratislave môže za sto rokov prejsť cez masív až do Komárna. Podzemné vody v oblasti Komárna sa však doplňujú kratšou cestou: infiltráciou z Dunaja. V Piešťanoch zase vyviera kúpeľná voda, ktorá bola pod zemou 25 000 rokov, pričom pochádza zo svahov Veľkého Inovca za Trenčínom. Príkladom rýchlosti prúdenia podzemnej vody pod Bratislavou bolo odstavenie vodného zdroja medzi Vajnormi a Vrakuňou z roku 1972 kvôli uhľovodíkom, ktoré sa sem dostali z rafinérie Slovnaft, ktorá v minulosti nebola vybudovaná v ochrannej betónovej vaničke. Vzdialenosť asi 5 kilometrov podzemná voda prekonala približne za 15 rokov.
Môžu pochované ľudské ostatky znehodnotiť podzemnú vodu?
Je to nebezpečná záležitosť. Splodiny hnilobného procesu môžu významným spôsobom znečistiť podzemnú vodu a spôsobiť infekcie v prípade, ak by sa táto voda dostala do studne s pitnou vodou. Pravdou je, že rozkladné procesy organických látok vo vode prebiehajú asi dvakrát pomalšie, ako v suchom prostredí, to znamená že produkty rozkladu sú potenciálne rizikové dlhší čas. V suchom prostredí prebehne úplný rozklad približne za rok. Ak je telo uložené v rakve, proces rozkladu sa spomaľuje v porovnaní s uložením tela v suchom prostredí. Riziká spojené s pochovávaním tiel v styku s podzemnými vodami poznali aj naši predkovia. Aj preto boli cintoríny zakladané na vyvýšených miestach.
Cintorín môže okrem podzemnej vody ohroziť aj neočakávaná prívalová voda z riek, respektíve pretrhnutých vodných nádrží. Je v tomto prípade ohrozená aj spodná voda?
Krátkodobé zatopenie cintorína v priebehu niekoľkých dní by nemalo spôsobiť problémy, pretože rozkladné procesy sa nenaštartujú tak rýchlo a podzemná voda sa zdrží v tomto prostredí len krátko.
Sú prípady, keď sa človek utopí v jazere, alebo spácha samovraždu skokom do rieky. Najmä v rieke môže mŕtve telo ostať vo vode aj niekoľko dní, kým ho vytiahnu pracovníci vodného diela. Je problémom rozkladajúce sa telo v jazere, alebo rieke pre vodný zdroj, alebo nie?
Ja si myslím, že nie, pretože proces rozkladu prebieha pomaly, ale nie som odborník v tejto oblasti.
Spomínali ste, že znečisteniu vodného zdroja medzi Vrakuňou a Vajnormi v minulosti mohlo zabrániť postavenie rafinérie v betónovej vani. Pomohlo by, keby cintoríny boli vybudované v chránenom podloží?
Ja si myslím, že vybudovanie cintorínov v takzvaných betónových vaničkách na Slovensku nie je reálne, pretože by si to vyžiadalo vysoké náklady. To by sa pred založením cintorínov musela vykopať jama do hĺbky troch metrov, ktorá by sa zabetónovala a zaizolovala presne ako pri základoch domu. Myslím si, že racionálnejšie a ekonomickejšie je hľadať optimálne podmienky pre nové cintoríny, ktoré spĺňajú požadované kritériá.
Pochovávanie do umelého podložia nie je výnimočné, napríklad v Taliansku majú nad zemou vybudované 50-metrové nádoby, ktoré sú vyplnené pieskom. Keďže v krajine je tak sucho, že aj dažďová voda cez piesok automaticky pretečie, telá ostávajú kvázi mumifikované...
Ani v Izraeli hroby nekopú, pretože povrch krajiny je väčšinou skalnatý a poľnohospodárska pôda je pre obyvateľov príliš vzácna, aby do nej pochovávali ľudí. Celý Jeruzalem je obklopený cintorínmi s hrobmi postavenými na povrchu terénu; cintorín vyzerá ako množina kamenných a betónových kvádrov.
Aké sú hlavné úlohy Oddelenia hydrológie podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV?
Výskum v našom oddelení, okrem iného, zameriavame na štúdium procesov prenosu vody vo vodou nenasýtenom pórovitom prostredí a tvorbu zovšeobecnených zákonitostí týchto procesov. Ďalej sa zameriavame na metódy určovania fyzikálnych charakteristík pôdy a iných pórovitých prostredí v poľných a laboratórnych podmienkach, na monitorovanie a meranie charakteristík režimov vody, látok a energie v pôde ako súčasti systému podzemné vody – pôda – porast – atmosféra a ich modelovanie. Jednoducho povedané, snažíme sa pochopiť, ako celý systém funguje a modelovať ho. Samotné merania hladín a kvality podzemných vôd zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý má na Slovensku vyše 100 meracích miest, kde sa merajú polohy hladín podzemnej vody a odoberajú sa ich vzorky potrebné na určenie kvalitatívnych vlastností podzemných vôd.
Rozšírenie existujúcich pohrebísk alebo zriadenie nového pohrebiska v obci podľa § 15, písmena 3 zákona 131/2010 o pohrebníctve nie je možné v inundačnom území priľahlom k vodnému toku alebo v území ohrozovanom povodňami. Ako definuje zákon záplavové územie?
Zákon o ochrane pred povodňami č. 7/2010 Z. z. definuje inundačné územie v § 20. Záplavové (inundačné) územie možno charakterizovať ako územie v blízkosti vodného toku, ktoré môže byť za určitých podmienok pri veľkých prietokoch a náhlom zvýšení hladiny rieky či potoka zaplavené vodou. Vo väčšine prípadov v takomto území prirodzene nikto cintoríny nenavrhuje, pretože ľudia z minulosti vedia, že býva zaplavované.
Ak sa má na pohrebisku pochovávať do hrobov a hrobiek, žiadosť o zriadenie nového pohrebiska podľa spomínaného zákona o pohrebníctve musí obsahovať aj výsledky hydrogeologického prieskumu, z ktorého je zrejmé, že pozemok je vhodný na takýto spôsob pochovávania. Aké sú minimálne hydrogeologické podmienky pre založenie nového cintorína podľa Vás, keď zákon ukladá podľa § 19, že prehĺbený hrob musí mať hĺbku aspoň 2,2 metra pre ukladanie ľudských pozostatkov?
Z môjho pohľadu je informácia o hydrogeologickom prieskume oveľa dôležitejšia ako samotná vzdialenosť od veľkých tokov. Z výsledkov hydrogeologického prieskumu by malo vyplynúť, či minimálna hĺbka hladiny podzemných vôd pod terénom nezasahuje do oblasti predpokladaných hrobov. Prieskum by mal preukázať, či sa v predpokladanom areáli cintorína nevyskytujú svahové vody, to znamená podpovrchové vody prúdiace dolu svahom po nepriepustnom (skalnatom) podloží nad úrovňou minimálnej hĺbky hrobov a či nesmerujú do miest, kde sa vyskytujú obydlia a studne s pitnou vodou. Cintoríny by sa preto mali zakladať v prvom rade tam, kde je hladina podzemnej hladiny dostatočne hlboko, teda minimálne 2,5 až 3 metre pod povrchom, čím sa bude eliminovať problém stretu ľudských ostatkov s podzemnou vodou. Taktiež treba dávať pozor v prípadoch, keď sa cintorín zakladá vo svahu, aby tam neboli svahové podzemné vody, čo je tiež častý problém ak je cintorín založený na dlhom svahu s veľkým sklonom.
 |
|
Ing. Viliam Novák, DrSc. z Oddelenia hydrológie podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV
|
Najvyššia hladina podzemnej vody je tá, ktorá je najbližšie k povrchu terénu. Vysoké hladiny podzemnej vody sa nachádzajú v južnej časti Žitného ostrova, ale aj v okolí nív vodných tokov; najrozsiahlejšie údolné nivy sú v okolí tokov Váhu, alebo Hrona. Najbližšie pod povrchom je podzemná voda na Žitnom ostrove medzi mestami Veľký Meder a Komárno, kde v niektorých miestach sú hladiny spodnej vody aj meter pod terénom. V hornej časti Žitného ostrova, nad vodným dielom Gabčíkovo je minimálna hĺbka hladiny podzemnej vody viac ako 4 metre. Vďaka regulačným kanálom po oboch stranách derivačného kanála na VE Gabčíkovo sa poloha hladín podzemnej vody v obciach Veľké Bodíky, Dobrohošť, Gabčíkovo stabilizovala.
Pri zákonom stanovenej hĺbke hrobu 1,6 metra a prehĺbeného hrobu 2,2 metra tak v okolí Veľkého Medera a Komárna môže byť v niektorých oblastiach pri výkope jamy voda, čo môže spôsobiť vážny problém.
Samozrejme, že voda vo vykopanej hrobovej jame je problém, pretože v tom prípade nie je možné pochovávať. Či už sa podzemná voda dostane do úrovne, alebo nad úroveň hrobu, je v kontakte s ľudskými ostatkami, pričom táto voda prúdi ďalej a niekde v blízkom okolí môže spôsobiť problémy.
Na niektorých cintorínoch majú problém s podzemnou vodou napriek tomu, že sú postavené vo svahu. Ako je to možné?
Dôvodom je zrážková voda, ktorá spadla v danej oblasti, spravidla na svahy nad cintorínom. Keďže voda narazí na nepriepustné podložie, napríklad na skalu, steká dole svahom. Stret takejto vody s ľudskými ostatkami nemusí byť problém, pokiaľ voda skončí v toku, kde sa už zdegradované splodiny rozkladu organických látok rozriedia a ďalej degradujú. Problémom by bolo, keby sa takáto voda dostala do studne.
Aká je situácia so spodnou vodou v hlavnom meste?
Cintoríny v hlavnom meste nie sú ohrozené, nakoľko hladina podzemnej vody je sedem až desať metrov pod zemským povrchom, čo je dostatočne hlboko.
Kde na Slovensku je najvyššie miesto, kde sa objavuje spodná voda?
Podzemná vodasa najčastejšie nachádza pod povrchom pôdy v nížinách a v údolných nivách vodných tokov. V horskom, alebo kopcovitom prostredí je výskyt súvislej hladiny podzemných vôd zriedkavý. Môže sa však vyskytnúť aj vo vyšších nadmorských výškach, hlavne v terénnych depresiách; tam sa spravidla prejavuje ako mokraď. Podzemná voda sa môže v malom rozsahu vyskytnúť aj napr. na hrebenoch hôr v bezodtokovej depresii, kde úhrn zrážok prevyšuje úhrn výparu (hrebeň Nízkych Tatier).
Do akej vzdialenosti sa presúva podzemná voda?
Samozrejme, že podzemná voda nestojí na jednom mieste. Osemdesiat percent Slovenska je zásobovaných podzemnými vodami, ktoré sa čerpajú zo studní. Voda neustále priteká do studní rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti čerpania vody zo studne. Čím viac vody sa odčerpáva, tým viac jej do studne priteká. Ak je odčerpávané množstvo vody väčšie ako môže do studne pritiecť, dochádza k trvalému poklesu hladín podzemnej vody a vysušeniu horninového prostredia.
Môžete byť konkrétnejší, akou rýchlosťou sa pohybuje podzemná voda?
Rýchlosť prúdenia podzemnej vody sa pohybuje v priemere od centimetrov až po metre za deň. Napríklad podzemná voda na Žitnom ostrove orientačne prúdi v metroch za deň, pričom za 365 dní pretečie pol kilometra. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale voda z Malého Dunaja pri Bratislave môže za sto rokov prejsť cez masív až do Komárna. Podzemné vody v oblasti Komárna sa však doplňujú kratšou cestou: infiltráciou z Dunaja. V Piešťanoch zase vyviera kúpeľná voda, ktorá bola pod zemou 25 000 rokov, pričom pochádza zo svahov Veľkého Inovca za Trenčínom. Príkladom rýchlosti prúdenia podzemnej vody pod Bratislavou bolo odstavenie vodného zdroja medzi Vajnormi a Vrakuňou z roku 1972 kvôli uhľovodíkom, ktoré sa sem dostali z rafinérie Slovnaft, ktorá v minulosti nebola vybudovaná v ochrannej betónovej vaničke. Vzdialenosť asi 5 kilometrov podzemná voda prekonala približne za 15 rokov.
Môžu pochované ľudské ostatky znehodnotiť podzemnú vodu?
Je to nebezpečná záležitosť. Splodiny hnilobného procesu môžu významným spôsobom znečistiť podzemnú vodu a spôsobiť infekcie v prípade, ak by sa táto voda dostala do studne s pitnou vodou. Pravdou je, že rozkladné procesy organických látok vo vode prebiehajú asi dvakrát pomalšie, ako v suchom prostredí, to znamená že produkty rozkladu sú potenciálne rizikové dlhší čas. V suchom prostredí prebehne úplný rozklad približne za rok. Ak je telo uložené v rakve, proces rozkladu sa spomaľuje v porovnaní s uložením tela v suchom prostredí. Riziká spojené s pochovávaním tiel v styku s podzemnými vodami poznali aj naši predkovia. Aj preto boli cintoríny zakladané na vyvýšených miestach.
Cintorín môže okrem podzemnej vody ohroziť aj neočakávaná prívalová voda z riek, respektíve pretrhnutých vodných nádrží. Je v tomto prípade ohrozená aj spodná voda?Krátkodobé zatopenie cintorína v priebehu niekoľkých dní by nemalo spôsobiť problémy, pretože rozkladné procesy sa nenaštartujú tak rýchlo a podzemná voda sa zdrží v tomto prostredí len krátko.
Sú prípady, keď sa človek utopí v jazere, alebo spácha samovraždu skokom do rieky. Najmä v rieke môže mŕtve telo ostať vo vode aj niekoľko dní, kým ho vytiahnu pracovníci vodného diela. Je problémom rozkladajúce sa telo v jazere, alebo rieke pre vodný zdroj, alebo nie?
Ja si myslím, že nie, pretože proces rozkladu prebieha pomaly, ale nie som odborník v tejto oblasti.
Spomínali ste, že znečisteniu vodného zdroja medzi Vrakuňou a Vajnormi v minulosti mohlo zabrániť postavenie rafinérie v betónovej vani. Pomohlo by, keby cintoríny boli vybudované v chránenom podloží?
Ja si myslím, že vybudovanie cintorínov v takzvaných betónových vaničkách na Slovensku nie je reálne, pretože by si to vyžiadalo vysoké náklady. To by sa pred založením cintorínov musela vykopať jama do hĺbky troch metrov, ktorá by sa zabetónovala a zaizolovala presne ako pri základoch domu. Myslím si, že racionálnejšie a ekonomickejšie je hľadať optimálne podmienky pre nové cintoríny, ktoré spĺňajú požadované kritériá.
Pochovávanie do umelého podložia nie je výnimočné, napríklad v Taliansku majú nad zemou vybudované 50-metrové nádoby, ktoré sú vyplnené pieskom. Keďže v krajine je tak sucho, že aj dažďová voda cez piesok automaticky pretečie, telá ostávajú kvázi mumifikované...
Ani v Izraeli hroby nekopú, pretože povrch krajiny je väčšinou skalnatý a poľnohospodárska pôda je pre obyvateľov príliš vzácna, aby do nej pochovávali ľudí. Celý Jeruzalem je obklopený cintorínmi s hrobmi postavenými na povrchu terénu; cintorín vyzerá ako množina kamenných a betónových kvádrov.
S Ing. Viliamom Novákom, DrSc. sa zhováral Marcel Lincényi, fotografie Boris Cambel a Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 03. 2014
Späť na tému O cintorínoch
