Pracovisko s 55 ročnými skúsenosťami

 Súčasné súdnolekárske a patologicko anatomické pracovisko (SL a PA) ÚDZS v Banskej Bystrici, ktoré sídli vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici patrí medzi najväčšie pracoviská s vykonaným počtom pitiev na Slovensku a okrem iného sa môže pýšiť tretím najväčším toxikologickým pracoviskom. O súdnom lekárstve v banskobystrickom kraji sme sa rozprávali s primárom SL a PA pracoviska v Banskej Bystrici MUDr. Bc. Borisom Ťažkým.

Súdne lekárstvo v Banskej Bystrici má 55 ročnú históriu. Aká bola cesta k súčasnému pracovisku?
Tradícia súdneho lekárstva v Banskej Bystrici siaha do 50 rokov 20. storočia. Mladý lekár MUDr. Ivan Blaho, ktorý po promócii na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave v roku 1951 nastúpil na miesto asistenta na Ústav patologickej anatómie LF UK k prof. MUDr. Františkovi Kleinovi, u ktorého sa naučil základy práce v patológii, dostal úlohu zorganizovať patologickoanatomické služby v Banskej Bystrici. Dňa 1. októbra 1958 bola otvorená prosektúra za neuveriteľných priestorových a pracovných podmienok – prízemný „garážový“ domček s hlinenou podlahou a dreveným pitevným stolom. V roku 1960 vzniká oficiálne Oddelenie súdneho lekárstva (Krajského ústavu národného zdravia (KÚNZ) v Banskej Bystrici). Podmienky zo začiatku neboli ideálne. Prosektúra sa presťahovala do pôvodne cirkevnej budovy – „kaplnky“ (v súčasnosti v budove sídli Stredoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb), kde sa nachádzala pitevná časť a časť bioptická. V maličkej pitevni bol jediný kamenný stôl s pripojením na vodu a odpad, manipulačný priestor, chladiaci box a malá miestnosť pre sanitára. MUDr. Ivan Blaho dostal poverenie zriadiť a viesť Oddelenie súdneho lekárstva KÚNZ v Banskej Bystrici. Laboratóriá a pracovne pracoviska boli na začiatku existencie súdnolekárskeho pracoviska umiestnené v Späthovej vile (dnešná budova VšZP). V stiesnených pomeroch sa začala rozvíjať toxikológia pod vedením PhMr. Eleny Stodolovej a začali sa vykonávať vyšetrenia stanovenia alkoholu pod vedením Ing. Jarmily Debnárovej. V roku 1979 nastúpila na úsek toxikológie RNDr. Viera Kadlecová.
 

Situácia sa zrejme zlepšila v 70-tich rokoch, keď sa rozbehla výstavba Krajského ústavu národného zdravia.
Áno, prelom nastal po nasťahovaní sa do nových priestorov oddelenia, kde bola samostatná pitevňa určená len pre súdne lekárstvo s kompletným pitevným traktom, vrátane RTG laboratória s príslušenstvom, laboratórií pre jednotlivé oddelenia (toxikologické, alkohologické, laboratórium plynovej chromatografie, histologické, serohematologické, imunohistochemické), pracovne lekárov a vysokoškolákov, študovňa, sociálna miestnosť a šatne s kompletným hygienickým vybavením. Ústav súdneho lekárstva a patológie bol prvým pracoviskom, ktoré sa v roku 1979 nasťahovalo do novej nemocnice. Oddelenie súdneho lekárstva sídlilo v novom bloku, ktorý bol architektonicky koncipovaný tak, že spĺňal všetky moderné požiadavky na vybavenie pracovísk, kde sa vykonáva nekropsia, teda pitvy. Prichádzali noví lekári a pracovisko sa postupne začalo rozširovať. Na nové pracovisko nastúpili noví zamestnanci úseku toxikológie: Ing. Marta Somorová, RNDr. Vlasta Kulhányová, Ing.  Dana Gažová. Na oddelení ďalej pracovali  PhMr. Jelena Zacharová, Ing. Zuzana Pekařová a PhMr. Daniela Lanczová. Po roku 1989 sa nemocnica mení z Krajského ústavu národného zdravia na Nemocnicu F. D. Roosevelta a neskôr na Fakultnú nemocnicu F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Významnou zmenou pre súdne lekárstvo v Banskej Bystrici je aj vykonávanie toxikológie.
Na sérohematologickom oddelení sa robili paternity, teda spory o otcovstvo, ktoré sa vykonávali na základe krvných skupín. Od 1.januára 2005 je zriaďovateľom súdnolekárskeho pracoviska v Banskej Bystrici Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Súdnolekárske a patologickoanatomické pracovisko úradu vzniklo spojením Oddelenia súdneho lekárstva FNsP F. D. Roosevelta a nekroptickej časti Oddelenia patológie FNsP F. D. Roosevelta. Naše pracovisko v roku 2010 oslávilo 50 rokov súdneho lekárstva v Banskej Bystrici. Pri tejto príležitosti sme boli organizátorom Banskobystrických súdnolekárskych dní v Mýte pod Ďumbierom. Od 1. februára 2014 má pracovisko pôsobnosť na území celého Banskobystrického samosprávneho kraja.

Pod úspech súdnolekárskeho pracoviska v Banskej Bystrici sa podpísal aj ľudský potenciál. Ktorí odborníci boli kľúčoví pri zakladaní a rozvoji pracoviska?
Okrem zakladateľa pracoviska MUDr. Ivana Blaha musím spomenúť významného slovenského patológa Guida Horku, ktorý začal pracovať v Banskej Bystrici v roku 1962 a vytvoril tzv. bioptickú stanicu. Dr. Horka odišiel v roku 1968 do Švajčiarska. V roku 1970 prebral už oddelenie patológie vynikajúci bioptický diagnostik MUDr. Juraj Fukal.

V ďalšom období na Súdnolekárske pracovisko Banská Bystrica prišli lekári MUDr. Karol Dókuš, MUDr. Tivadar Tuhársky, MUDr. Ján Urda. Po presťahovaní sa do novopostavenej  nemocnice na jeseň 1979, v roku 1980 nastúpil MUDr. Juraj Kucbel a neskôr MUDr. Pavel Jablonský. Na oddelení v priebehu času pracovali lekári: MUDr. Iveta Čížová, MUDr. Silvia Formanek, MUDr. Ľubomír Straka, MUDr. Ján Hudec, MUDr. Michal Kováč, MUDr. Petra Perdíková, MUDr. Peter Olšiak. K 31.decembru 2014 odišla do dôchodku MUDr. Ružena Porubská.
 

V súčasnosti na súdnolekárskom pracovisku pracujú lekári: MUDr. Bc. Boris Ťažký, MUDr. Jan Kuřátko, MUDr. Tivadar Tuhársky, MUDr. Zuzana Kondačová, MUDr. Barbora Šturdíková a MUDr. Ivana Komáreková, PhD. Zároveň na úseku toxikológie pracujú RNDr. Viera Kadlecová a Ing. Dana Gažová. Funkciu primárov Súdnolekárskeho pracoviska v Banskej Bystrici vykonávali: MUDr. Ivan Blaho (1960 – 1987), MUDr. Pavel Jablonský 1987 – 2002, MUDr. Karol Dókuš (2002 – 2005), MUDr. Tivadar Tuhársky (2005 – 2007). Ja som na oddelenie patológie v nemocnici F. D. Roosevelta nastúpil v roku 1996, nakoľko v tom čase bolo pred atestáciou zo súdneho lekárstva nevyhnutné spraviť atestáciu z patológie. Primárom som od prvého apríla 2008. Funkciu vrchných laborantiek vykonávali: Anna Snopková, Helena Kapavíková, Jaroslava Nitková, Viera Mikušová a Bc. Ivana Budinská (doteraz). Som rád, že patríme medzi silné pracovisko, ktoré je založené na dobrých základoch.

Jednou z hlavných úloh, ktoré SL a PA vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici vykonáva, sú prehliadky zomrelých. Koľko takýchto prehliadok robíte ročne?
Prehliadky zomrelých zabezpečujeme fyzicky a taktiež prostredníctvom metodickej organizácie formou školení a konzílií. Vykonávame ich v prvom rade v prípade zomrelých vo FN F. D. Roosevelta, Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, ale aj v teréne pri úmrtiach mimo ústavu zdravotníckych zariadeniach. Keďže sa naša práca nedá plánovať, ťažko sa hovorí o trendoch, v zásade je to okolo 800 prehliadok ročne. Do terénu chodíme vtedy, keď nás volajú orgány činné v trestnom konaní. Taktiež poskytujeme konziliárne rady všeobecným lekárom, alebo lekárom pre deti a dorast, ktorí majú poverenie od ÚDZS. Navyše, tieto prehliadky metodicky usmerňujeme tak, že vykonávame školenia pre nových vedúcich lekárov, respektíve preškolenia pre už existujúcich lekárov, ktorí majú povolenie, ale nastala zmena v predpise. ÚDZS na základe takéhoto školenia, respektíve preškolenia vydá lekárovi povolenie. Uvedené úlohy nám vyplývajú z platnej legislatívy.
 
Ďalšou kľúčovou úlohou sú fyzické pitvy. Dá sa hovoriť o trendoch, čo sa týka vývoju počtu realizovaných autopsií?
V rokoch 2000 – 2013 sme na pracovisku robili v priemere 800 pitiev ročne. V roku 2014 nám počet stúpol na 1 163, keďže sme začali pitvať zomrelých z celého Banskobystrického samosprávneho kraja. Tu by som chcel podotknúť, že je veľmi dôležité pitvu správne indikovať, aby mala nejaký efekt a prínos.

Keď hovoríte, že robíte pitvy a prehliadky zosnulých z celého banskobystrického kraja. Má tento kraj nejaké špecifiká z pohľadu úmrtnosti?
V prvom rade treba povedať, že samotná Banská Bystrica je z hľadiska medicíny určitým centrom, kde sa stretávajú vysokošpecializované pracoviská, ako sú Transplantačné centrum, Traumatologické centrum, Detská fakultná nemocnica, Stredoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb, ale aj špecializované kliniky a oddelenia neurochirugie, onkológie, hematológie a pod. a tým pádom sa v Banskej Bystrici centralizujú všetky chorobné a úrazové stavy z pomerne veľkej spádovej oblasti, ktoré sú komplikované. Vysoká špecializovanosť ústavných zdravotníckych zariadení podmieňuje aj určitú náročnosť pitiev takýchto zložitejších diagnostických prípadov. V južnejších okresoch banskobystrického kraja registrujeme vyšší výskyt infekčných ochorení, čo súvisí so sociálnym statusom občanov tohto kraja.  
 
SL a PA vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici je tretie najväčšie toxikologické pracovisku na Slovensku po Bratislave a Košiciach. Aké úkony vykonávate?
Z mnohých faktorov, ktoré sa podieľajú na poškodení zdravia, sú aj chemické faktory. Na našom pracovisku zabezpečujeme toxikologické vyšetrenia, ktoré sa zameriavajú na identifikáciu omamných a psychotropných látok a toxikologicky významných liečiv. Samostatnou časťou je súdnolekárska alkohológia. Tieto vyšetrenia sa vykonávajú z biologického materiálu odobratého zo živých osôb, ale aj z mŕtvych. Podotkol by som význam aj metodík, ktoré používame pre bežnú populáciu, a to nielen čo sa týka drog, ale aj omamných a psychotropných látok. V roku 2012 počas „metanolovej kauzy“ sme vykonávali vyšetrenia, pri ktorých bolo podozrenie na výskyt metanolu. V prípade podozrenia na otravu hubami vykonávajú naše toxikologičky aj mykologické vyšetrenia.

V rámci súdnolekárskej antropológie posudzujete aj ľudské pozostatky. Aké sú špecifiká súdnolekárskej antropológie od klasickej pitvy?
V prvom rade je v teréne potrebné zistiť, či ide vôbec o ľudské pozostatky. Pokiaľ ma napríklad volajú do Čierneho Balogu, že sa našla kostra ľudskej ruky, pokojne to môže byť skeletizovaná medvedia laba. V druhom rade musíme určiť, či ide o ľudské pozostatky jedného alebo viacerých ľudských jedincov. Ďalej zisťujeme vek tých nájdených kostí. Často sa v prípadoch stavebnej činnosti stretávame s kostrovými nálezmi, ale stáva sa, že sa nájdu kosti aj pri vyrovnávaní pozemku či rekonštrukcii domu.
 

Aké najstaršie kostrové ostatky ste posudzovali?
Bolo to bývalé pohrebisko z konca 19. storočia v Banskej Bystrici pri rekonštrukcii chodníka. Pokiaľ má súdny lekár lebku a dlhé kosti, panvové kosti, tak sa vie vyjadriť k veku a pohlaviu zomrelého a vie stanoviť výšku zomrelého. Spomínam si na jedného nezvestného z oblasti Horného Tisovníka, kde sme z kostrových pozostatkov prepočítali jeho výšku na 161,7 centimetrov a on mal 162 v skutočnosti, takže odhady súdneho lekára sú niekedy naozaj veľmi presné.

Pamätáte si na nejaký prípad zo súdnolekárskej antropológie, ktorý bol pre vás nezvyčajný?
Obyčajne chodíme vždy ku kostrovým nálezom do terénu. Každý prípad je svojím spôsobom jedinečný a aj pri tom istom spôsobe smrti sú okolnosti iné, rovnako aj každý človek je iný. Ku každému prípadu idem s pokorou. Môžete mať akékoľvek skúsenosti, každý prípad je jedinečný a individuálny aj samotnom rozsahu. Niekde musíte prejsť pol hory, aby ste našli viaceré časti kostry. Je dôležité určiť, či ide o ľudské pozostatky staršie ako tridsať rokov. Približne každé dva roky posudzujeme ľudské pozostatky vojakov ešte z druhej svetovej vojny. V týchto prípadoch zohrávajú pomerne vysokú rolu práve predmety, ktoré sa našli pri pozostatkoch. Dôležité je aj zistiť príslušnosť k armáde.

Samozrejme, že každé súdnolekárske pracovisko vykonáva väčšinu činností, ale každé sa na niečo špecializuje. V čom je SL a PA vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici iné ako ostatné?
Naše pracovisko je v zásade podobné pracovisku v Košiciach, kde sa rovnako vykonáva  súdne lekárstvo, patologická anatómia, toxikológia a taktiež toxikológia zo živých. Mám pocit, že počtom pitiev sme asi najväčšie pracovisko na Slovensku.

13.7.2015

Späť na tému Súdne lekárstvo

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 9 fotografií