Práce na dohodu zdraželi pre firmy i dohodárov
Majitelia pohrebných služieb, rovnako ako aj ďalší zamestnávatelia na Slovensku, sa od januára tohto roka dočkali viacero legislatívnych noviniek. Môže za to novela Zákonníka práce, ktorá spolu s novelami zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení radikálne zmenila podmienky práce na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Nové povinnosti pri zamestnávaní dohodárov nastali voči Sociálnej poisťovni i voči zdravotnej poisťovni. Spolu s Jaroslavou Lukačovičovou, poradkyňou Združenia podnikateľov Slovenska sme zisťovali, ako to funguje v praxi.
Pracovníci pohrebných služieb zamestnávajú nemálo ľudí priamo na dohody. Čo sa zmenilo pre firmy a zamestnancov pri dohodách v rámci nového Zákonníka práca od januára 2013?
Novela Zákonníka práce spolu s novelami zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení radikálne zmenili podmienky zamestnávania pracovníkov na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Zákonník práce ponechal obidve formy dohôd, teda dohodu o vykonaní práce aj dohodu o pracovnej činnosti, zmenil však podmienky za akých je možné zamestnávať študentov na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov a tiež počet hodín, ktoré môžu študenti odpracovať. Najväčšie zmeny v dohodách nastali v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. Doteraz za dohodárov platil odvody do Sociálnej poisťovne iba zamestnávateľ, a to na úrazové a garančné poistenie. Od 1. 1. 2013 sa dohodári rozdelili do skupín podľa toho, či ide o študentov, predčasných dôchodcov, invalidných dôchodcov, starobných dôchodcov a tiež podľa toho, či majú pravidelný alebo nepravidelný príjem. Každá skupina má inú výšku odvodov, pri niektorých skupinách vzniká aj povinnosť zdravotného poistenia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chcelo zmenami zabezpečiť dohodárom lepšie pracovné podmienky a sociálne poistenie pre prípad staroby či choroby. Poradilo sa im to podľa vás?
Zákonom stanovené podmienky dohodárom na jednej strane ukladajú povinnosť dôchodkového a nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti, ale na druhej strane im zároveň poskytujú nárok na dávky vyplývajúce z týchto poistení. To znamená, že dohodár s pravidelným príjmom má nárok na nemocenské, ošetrovanie člena rodiny alebo materskú. Tiež sa mu tento príjem počíta do osobného mzdového bodu pre účely dôchodku alebo sa počíta pre účely možnej dávky v nezamestnanosti. To znamená, že zákon zlepšil podmienky pre dohodárov, ale zároveň cenu ich práce týmito výhodami tak predražil, že sa stávajú pre zamestnávateľa neatraktívnymi.
Keďže práce na dohody pre firmy zdraželi, ako sa s tým podľa vás budú vysporiadavať? Uprednostnia iných pracovníkov, napríklad na živnosť, alebo majú iné možnosti? Kedy sa dohodárom oplatí pracovať na dohodu a kedy skôr na iný typ pracovného pomeru?
Dohodári doteraz nemali prostredníctvom dohody možnosť byť nemocensky ani dôchodkovo poistený. Ak vedia oželieť skutočnosť, že by neboli nemocensky poistení, ale iba dôchodkovo, tak sa môžu so zamestnávateľom dohodnúť, že ich zamestná na dohodu s nepravidelným príjmom. Tento druh dohody nezakladá vznik nemocenského poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti, tzn. že zamestnanec spolu so zamestnávateľom ušetria spolu na odvodoch 4,8 percenta. Stále zaujímavou skupinou sú študenti, ktorí si môžu uplatniť odvodovú výnimku a nevzniká im povinnosť zdravotného poistenia. Možno nastane situácia, že niektorí zamestnávatelia budú tlačiť na zamestnancov, aby si vybavili oprávnenie na živnostenské podnikanie a spolupracovali s nimi ako obchodní partneri.
Niektoré príjmy z dohôd podliehajú aj nemocenskému poisteniu. Preto by firmy mali viesť evidenciu o práceneschopnosti, materskej dovolenke a pracovných úrazoch dohodárov a zasielať podklady Sociálnej poisťovni. Aké administratívne povinnosti ešte zasiahli firmy od januára 2013?
V praxi nastal nesúlad medzi evidovaním a vykazovaním evidencie o zamestnancoch do jednotlivých poisťovní. Napríklad, ak pracovník pracuje na základe dohody s nepravidelným príjmom, tak do Sociálnej poisťovne sa odvody uhrádzajú až po ukončení takejto dohody s tým, že celkový príjem zamestnanca sa spočíta a vydelí počtom mesiacov práce, aby zamestnávateľ vypočítal vymeriavací základ pre odvody a mohol ich uhradiť. To znamená, že zamestnanec je v poisťovni počas doby práce len prihlásený, ale výkazy sa za neho podávajú až pri ukončení dohody.
Naproti tomu do zdravotnej poisťovne zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca spätne, a to iba na dni, kedy skutočne vykonával prácu. Do konca februára musel zamestnávateľ prihlásiť a odhlásiť zamestnanca na dni, ktoré odpracoval v januári. Ak pracoval každý deň okrem víkendov, tak ho prihlasuje na pondelok až piatok. Ak má zamestnanec nepravidelný príjem, tak do zdravotnej poisťovne za neho zamestnávateľ odvádza odvody v mesiaci, v ktorom mal príjem a tento príjem je vymeriavacím základom. Toto môže komplikovať situáciu zamestnancom, ktorí sú samoplatiteľmi zdravotného poistenia, pretože sa musia prihlasovať a odhlasovať na dni, počas ktorých nie sú prihlásení z titulu dohody a tiež odvádzať poistné za tieto dni.
Čo sa pri dohodách zmenilo pre poistencov štátu? Môže ich firma zamestnávať na dohody alebo nie?
Podľa zákona o sociálnom poistení štát platí poistné na dôchodkové poistenie za osoby starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 18 rokov, poberajúce peňažný príspevok na opatrovanie, alebo vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.
Takéto osoby však nemôžu byť sami dôchodkovo poistené. Od 1. 1. 2013 platí, že s výnimkou časti študentov, budú všetci dohodári povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci. Pre poistencov štátu to znamená, že od 1. 1. 2013 za nich už štát dôchodkové poistenie platiť nebude, ak si budú privyrábať na dohodu. Všetci takíto poistenci sa musia do 8 dní od začatia práce na dohodu odhlásiť v Sociálnej poisťovni ako poistenci štátu. Z pohľadu zdravotného poistenia treba uviesť, že od roku 2013 štát platí zdravotné poistenie len za tých poistencov štátu, ktorí nemajú vlastné príjmy, respektíve ich majú len do výšky 2 918,70 eura ročne. Ak poistenec štátu bude mať za rok 2013 príjmy, z ktorých sám platí zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vyššie ako 2 918,70 eura, tak štát za neho za rok 2013 nebude platiť žiadne zdravotné poistenie.
Boli predtým práce na dohody výhodnejšie pre firmy alebo zamestnancov? Čo by danej situácii podľa vás pomohlo?
Pred novelou Zákonníka práce a novelami zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení, boli práce na dohody výhodnejšie aj pre zamestnávateľov, nielen z hľadiska výšky odvodov, ale aj z hľadiska administratívnej záťaže s nimi spojenej. Takisto boli zaujímavejšie aj pre samotných zamestnancov. Pokiaľ ide o zamestnávanie dohodárov na pozície, ktoré si nevyžadujú celého pracovníka počas celého pracovného času, tak novely poškodili obidve strany.
-ZV- © Slovenské pohrebníctvo
 |
|
Jaroslava Lukačovičová
|
Novela Zákonníka práce spolu s novelami zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení radikálne zmenili podmienky zamestnávania pracovníkov na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Zákonník práce ponechal obidve formy dohôd, teda dohodu o vykonaní práce aj dohodu o pracovnej činnosti, zmenil však podmienky za akých je možné zamestnávať študentov na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov a tiež počet hodín, ktoré môžu študenti odpracovať. Najväčšie zmeny v dohodách nastali v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. Doteraz za dohodárov platil odvody do Sociálnej poisťovne iba zamestnávateľ, a to na úrazové a garančné poistenie. Od 1. 1. 2013 sa dohodári rozdelili do skupín podľa toho, či ide o študentov, predčasných dôchodcov, invalidných dôchodcov, starobných dôchodcov a tiež podľa toho, či majú pravidelný alebo nepravidelný príjem. Každá skupina má inú výšku odvodov, pri niektorých skupinách vzniká aj povinnosť zdravotného poistenia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chcelo zmenami zabezpečiť dohodárom lepšie pracovné podmienky a sociálne poistenie pre prípad staroby či choroby. Poradilo sa im to podľa vás?
Zákonom stanovené podmienky dohodárom na jednej strane ukladajú povinnosť dôchodkového a nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti, ale na druhej strane im zároveň poskytujú nárok na dávky vyplývajúce z týchto poistení. To znamená, že dohodár s pravidelným príjmom má nárok na nemocenské, ošetrovanie člena rodiny alebo materskú. Tiež sa mu tento príjem počíta do osobného mzdového bodu pre účely dôchodku alebo sa počíta pre účely možnej dávky v nezamestnanosti. To znamená, že zákon zlepšil podmienky pre dohodárov, ale zároveň cenu ich práce týmito výhodami tak predražil, že sa stávajú pre zamestnávateľa neatraktívnymi.
Keďže práce na dohody pre firmy zdraželi, ako sa s tým podľa vás budú vysporiadavať? Uprednostnia iných pracovníkov, napríklad na živnosť, alebo majú iné možnosti? Kedy sa dohodárom oplatí pracovať na dohodu a kedy skôr na iný typ pracovného pomeru?Dohodári doteraz nemali prostredníctvom dohody možnosť byť nemocensky ani dôchodkovo poistený. Ak vedia oželieť skutočnosť, že by neboli nemocensky poistení, ale iba dôchodkovo, tak sa môžu so zamestnávateľom dohodnúť, že ich zamestná na dohodu s nepravidelným príjmom. Tento druh dohody nezakladá vznik nemocenského poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti, tzn. že zamestnanec spolu so zamestnávateľom ušetria spolu na odvodoch 4,8 percenta. Stále zaujímavou skupinou sú študenti, ktorí si môžu uplatniť odvodovú výnimku a nevzniká im povinnosť zdravotného poistenia. Možno nastane situácia, že niektorí zamestnávatelia budú tlačiť na zamestnancov, aby si vybavili oprávnenie na živnostenské podnikanie a spolupracovali s nimi ako obchodní partneri.
Niektoré príjmy z dohôd podliehajú aj nemocenskému poisteniu. Preto by firmy mali viesť evidenciu o práceneschopnosti, materskej dovolenke a pracovných úrazoch dohodárov a zasielať podklady Sociálnej poisťovni. Aké administratívne povinnosti ešte zasiahli firmy od januára 2013?
V praxi nastal nesúlad medzi evidovaním a vykazovaním evidencie o zamestnancoch do jednotlivých poisťovní. Napríklad, ak pracovník pracuje na základe dohody s nepravidelným príjmom, tak do Sociálnej poisťovne sa odvody uhrádzajú až po ukončení takejto dohody s tým, že celkový príjem zamestnanca sa spočíta a vydelí počtom mesiacov práce, aby zamestnávateľ vypočítal vymeriavací základ pre odvody a mohol ich uhradiť. To znamená, že zamestnanec je v poisťovni počas doby práce len prihlásený, ale výkazy sa za neho podávajú až pri ukončení dohody.
Naproti tomu do zdravotnej poisťovne zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca spätne, a to iba na dni, kedy skutočne vykonával prácu. Do konca februára musel zamestnávateľ prihlásiť a odhlásiť zamestnanca na dni, ktoré odpracoval v januári. Ak pracoval každý deň okrem víkendov, tak ho prihlasuje na pondelok až piatok. Ak má zamestnanec nepravidelný príjem, tak do zdravotnej poisťovne za neho zamestnávateľ odvádza odvody v mesiaci, v ktorom mal príjem a tento príjem je vymeriavacím základom. Toto môže komplikovať situáciu zamestnancom, ktorí sú samoplatiteľmi zdravotného poistenia, pretože sa musia prihlasovať a odhlasovať na dni, počas ktorých nie sú prihlásení z titulu dohody a tiež odvádzať poistné za tieto dni.
Čo sa pri dohodách zmenilo pre poistencov štátu? Môže ich firma zamestnávať na dohody alebo nie?
Podľa zákona o sociálnom poistení štát platí poistné na dôchodkové poistenie za osoby starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 18 rokov, poberajúce peňažný príspevok na opatrovanie, alebo vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.
Takéto osoby však nemôžu byť sami dôchodkovo poistené. Od 1. 1. 2013 platí, že s výnimkou časti študentov, budú všetci dohodári povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci. Pre poistencov štátu to znamená, že od 1. 1. 2013 za nich už štát dôchodkové poistenie platiť nebude, ak si budú privyrábať na dohodu. Všetci takíto poistenci sa musia do 8 dní od začatia práce na dohodu odhlásiť v Sociálnej poisťovni ako poistenci štátu. Z pohľadu zdravotného poistenia treba uviesť, že od roku 2013 štát platí zdravotné poistenie len za tých poistencov štátu, ktorí nemajú vlastné príjmy, respektíve ich majú len do výšky 2 918,70 eura ročne. Ak poistenec štátu bude mať za rok 2013 príjmy, z ktorých sám platí zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vyššie ako 2 918,70 eura, tak štát za neho za rok 2013 nebude platiť žiadne zdravotné poistenie.Boli predtým práce na dohody výhodnejšie pre firmy alebo zamestnancov? Čo by danej situácii podľa vás pomohlo?
Pred novelou Zákonníka práce a novelami zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení, boli práce na dohody výhodnejšie aj pre zamestnávateľov, nielen z hľadiska výšky odvodov, ale aj z hľadiska administratívnej záťaže s nimi spojenej. Takisto boli zaujímavejšie aj pre samotných zamestnancov. Pokiaľ ide o zamestnávanie dohodárov na pozície, ktoré si nevyžadujú celého pracovníka počas celého pracovného času, tak novely poškodili obidve strany.
-ZV- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súčasnosť
