Pôvod slov „kaplnka“, „katakomby“, „kolumbárium“ a „krypta“

V kaplnkách sa na území Slovenska pochováva od nepamäti a podobne starý je i pôvod slova kaplnka, ktoré pochádza z latinčiny.

Latinský ekvivalent „cappella“ pôvodne označoval iba svätyňu franských kráľov, kde bol uložený plášť svätého Martina z Tours (žil zhruba v rokoch 316 – 397). Až neskôr význam tohto slova zovšeobecnel a začalo sa vzťahovať aj na menšie kostoly. Z latinčiny zrejme prevzali tento výraz ako prví Maďari, ktorí ho pozmenili na „kápolna“. V rôznych nárečiach slovenského jazyka sa slovo kaplnka v tvare „kapolna“, odvodenom z maďarčiny, začalo objavovať pravdepodobne od 13. storočia. V staročeštine, používanej v 12. - 15. storočí, malo podobu „kapla“ a v rovnakej forme sa približne v tom istom čase zapisovalo i v starej poľštine.






V slovenských písomnostiach sa toto slovo vyskytovalo v rôznych obmenách – napríklad z roku 1577 pochádza zápis tvaru „kaplu“ (t. j. kaplnku) v súvetí: „umie čert kaplu vystvoriti, kde Buoh chrám počne staveti“ (vie čert kaplnku postaviť tam, kde začne Boh stavať chrám), čiže v prenesenom význame: k dobru sa pripája zlo, resp. neexistuje dobro bez zla. A uvedené porekadlo sa vyskytovalo i v iných podobách, poukazujúcich azda aj na negatívny vzťah ľudu k boháčom a šľachticom, ktorí si ako jediní mohli dovoliť výstavbu súkromných kaplniek, pre potreby pochovávania, modlenia a praktikovania súkromných náboženských obradov. Zachovali sa trebárs tieto: „neni kostola, co bi diabel pri nem nemal kaplički“ (niet kostola, pri ktorom by diabol nemal kaplnku – v knihe sviatočných kázní Dominika Mokoša z roku 1758), „kde Buh kostel ma, tam diabol buduge kaplicu“ (kde má Boh kostol, tam diabol buduje kaplnku – v rámci zbierky troch kázní z 18. storočia) a „kde Kristus zdelawa chram, tam diabel kaplnu pristrkawa“ (kde Kristus vzdeláva chrám, tam diabol kaplnku pristrkáva - v slovensko-českých kázňach z 18. storočia). V písomnosti z Banskej Bystrice, datovanej do roku 1652, bolo slovo kaplnka zaznamenané v tvare „kapellj“ (kapely – t. j. „kaplnky“) vo vete: „zwon sobe do kapellj pro swe ceremoniae prywlastnylj“ (zvon sebe do kaplnky pre svoje ceremónie privlastnili). Z 18. storočia sa zachovalo spojenie „domownj kapla“ (domovni kapla – t. j. domová kaplnka), zachytené v rukopisných kázniach z 18. storočia.
 

Texty zo 17. a 18. storočia zasa prinášajú dôkazy o zápisoch v podobách „do kaple“ (do kaplnky) a „od kaply“ (od kaplnky). Súbežne v tom istom období sa ale vyskytovali aj rôzne iné formy zápisu slova „kaplnka“. O „kaplici“ (t. j. kaplnke) sa napríklad píše v rukopisnom diele Ray wernég dussi (Raj vernej duše) od Ludwyka Blosyussa z 18. storočia. Slová „kaplna“ a „kaplička“ sú uvedené ako slovenské ekvivalenty k latinskému výrazu „sacellum“, označujúcemu malú svätyňu, v latinsko-slovenskom Kamaldulskom slovníku z roku 1763. „Domáca kaplička“ je spomenutá v rozsiahlom rukopise s názvom Vitae patrum aneb Žiwoti otců z roku 1764, „kapelna“ v texte z obce Staré Hory (r. 1722) a „kapolna“ v písomnosti z Jelšavy, datovanej do roku 1566.

Samotný výraz „kaplnka“ bol po prvý raz preukázateľne zaznamenaný v spomenutom Kamaldulskom slovníku v rámci spojenia „modlárska kaplnka“ (modlitebná kaplnka) ako ekvivalent k latinskému pojmu „lararium“, ktorý kedysi odkazoval hlavne na domáci oltár starých Rimanov. Na pevné miesto slova „kaplnka“ v slovenčine však poukazuje i skutočnosť, že ho uvádza aj autor prvej verzie kodifikovanej slovenčiny, Anton Bernolák, v Slowári Slowenskom Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskom z roku 1825.

Výraz „katakomby“ zaujal svoju pevnú pozíciu v rámci slovenčiny až v novších slovenských slovníkoch, ako napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931. Ide o slovo pôvodne odvodené od latinského pojmu „catacumbae“, viažúceho sa k cintorínu prvých kresťanov v blízkosti cesty Via Appia. Tam vzniklo následkom ťažby tufu niekoľko dutých podzemných priestorov, kde Rimania, ktorí prijali kresťanstvo, pochovávali svojich mŕtvych a v čase prenasledovania tu tiež možno praktizovali svoje náboženské obrady. Neskôr začali kresťania využívať ako pohrebiská i priestory pod rôznymi inými miestami a mestami – napríklad pod Neapolom či Syrakúzami. Aj spomenuté Pravidlá z roku 1931 uvádzajú pri hesle „katakomby“ význam: „podzemné pohrebištia prvých kresťanov“. V Slovníku slovenského jazyka z roku 1959 už ale nastala zmena a rozšírilo sa chápanie „katakomb“ ako pojmu, označujúceho okrem podzemných svätýň a pohrebísk prvých kresťanov i „podzemné chodby, sklepenia, podzemné bludištia“.

Podobne i heslo „kolumbárium“ by sme v starších slovenských slovníkoch hľadali márne. I to je zaznamenané až vo vyššie uvedenej jazykovej príručke z roku 1931. Slovo „kolumbárium“ je odvodené z latinského „columbārium“, čo pôvodne poukazovalo na holubník (túto skutočnosť potvrdzuje i význam latinského slova „columba“ - holub). „Holubínec“ uvádzajú ako prvotný význam pri tomto výraze aj Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931 a len na druhom mieste sa nachádza definícia: „veľké hroby s výklenkami pre popolnice“. Zmena pôvodného zmyslu slova kolumbárium bola zrejme motivovaná podobnosťou medzi stavbou na chov holubou a usporiadaním urnových výklenkov. Slovník slovenského jazyka z roku 1959 však už pri slove kolumbárium uvádza význam: „stavba s výklenkami na ukladanie popolníc s pozostatkami zomrelých“. Pomerne starou históriou, a to i z pohľadu slovenských písomností, sa môže popýšiť slovo „krypta“. To bolo do slovenčiny prevzaté cez cirkevné kruhy z latinčiny, kde malo podobu „crypta“ (s významom: jaskyňa, hrobka), odvodenú od gréckeho výrazu κρυπτή (kryptē – t. j.: krytá chodba, klenba, hrobka), pochádzajúceho z gréckeho slova κρύπτω (kryptō – v slovenčine: zahaľujem, pokrývam, zakrývam).

V slovenskom jazyku sa tento výraz preukázateľne objavil už v roku 1747, keď bol v rámci spojenia: „pochowani do kripti“, zaznamenaný v písomnosti z Bánoviec nad Bebravou. Hrozivo pôsobiace napomenutie: „pamatugte ag na hrobi, ktere w kripte pekelneg lidem zlim prichistane su“ (pamätajte aj na hroby, ktoré v krypte pekelnej ľuďom zlým prichystané sú) obsahuje rukopis Sex prodigia (v latinčine: Šesť znamení) z roku 1783. No hoci bolo slovo „krypta“ zachytené v súčasnom spisovnom tvare v 18. storočí, a to v príručke pre hospodárov z roku 1790, Ľudovít Štúr ako odporca ypsilonu zapisoval tento výraz výlučne s mäkkým i ako „kripta“ (tak ho uvádza napr. v Náuke reči slovenskej z roku 1846).

Až o čosi neskôr, v 50. rokoch 19. storočia, sa zásluhou jazykovedca Martina Hattalu pravopisne zaviedlo písanie y v tomto slove. V súčasnej podobe ho navyše zaznamenal i jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej jazykovedy – doktor Samuel Czambel v kodifikačnej príručke Rukoväť spisovnej reči slovenskej z roku 1902, vytvorenej na základe stredoslovenského nárečia.
 

Literatúra k článku:
BERNOLÁK, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. 1825. Dostupný online: .
CZAMBEL, S.: Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Turčiansky Sv. Martin: Kníhkupecko-nakladateľský spolok, 1902. 373 s.
HALAGA, O. R.: Východoslovenský slovník: historicky dokumentovaný (921-1918); paralely české, slovenské ekvivalenty. I. diel, A - O. Košice: UNIVERSUM, 2002. 625 s. ISBN 80-89046-04-5.
KRAJČOVIČ, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 343 s.
KRÁLIK, Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.
MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. Praha: Vydavatelství ČSAV, 1957. 627 s.
MAJTÁN, M. (red.): Historický slovník slovenského jazyka. K – N. Bratislava: Veda, 1992. 616 s. ISBN 80-224-0385-7.
MINÁRIK, J. (red.): Po chodníčkoch kamenných, po cestičkách krvavých. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 1980. 412 s.
PECIAR, Š. (red.): Slovník slovenského jazyka. I. A – K. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1959. 815 s.
ŠTÚR, Ľ.: Náuka reči slovenskej. 1846. Dostupné online: .
VÁŽNY, V. (ed.): Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Praha: Štátne nakladateľstvo, 1931. 364 s.

Pripravil Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 10. 2020

Prezrite si priloženú fotogalériu pod článkom.

Späť na tému Z histórie