Poškodený hrob
Časopis Slovenské pohrebníctvo pomohol vyriešiť niekoľkoročný problém medzi majiteľkou poškodeného hrobu Danielou Potočnou a správcom horného cintorína na Trlinskej ulici v Šenkviciach. Redaktori sa stretli s oboma stranami pri hrobe a spoločne dospeli ku kompromisu, ktorý vyhovuje obom stranám. Ďalšiemu poškodeniu pomníka zabránilo železné zábradlie. Pietne miesto zabezpečia okrasné kríky.
Celý problém vznikol kvôli vodovodu, ktorý bol na cintoríne stavaný asi pred rokom 1990, pričom jeho budovanie prechádzalo rôznymi fázami. Jeden z vodovodných kohútikov totiž ústi približne pol metra od hrobu a práve kvôli nemu malo podľa Daniely Potočnej prísť k poškodeniu pomníka.
„Roku 2011 mi bol zničený pomník a vázy. Pomník poškodili ľudia, ktorí si brali vodu a zároveň sa opierali o náhrobnú tabuľu. Tá spadla a jej oprava stála 450 eur,“ vysvetľuje D. Potočná s tým, že svoje zrejme spravila aj podmáčaná pôda, keďže dlhé roky bola voda vyvedená bez akéhokoľvek zabezpečenia a od skorej jari do neskorej jesene voda tiekla okolo hrobového miesta. Potom mal pribudnúť väčší kameň, ktorý však nepriniesol žiaduce riešenie, pretože voda opäť voľne stekala a vsakovala do zeme.
D. Potočná sa kvôli poškodenému hrobu osobne stretla so správcom cintorína 3. októbra 2011 a taktiež mu poslala doporučený list, v ktorom žiadala o premiestnenie prípojky na iné miesto. „Prosím o kladné vyriešenie mojej požiadavky a chcem, aby prípojka bola preložená, a tak sa zachovala pietnosť miesta posledného odpočinku mojich rodičov. V sobotu 25. mája 2013 som bola na cintoríne a vynoril sa ten istý problém, náhrobná tabuľa sa opäť hýbe. V prípade, že sa zopakuje situácia z roku 2011, budem žiadať opravu, alebo náhradu škody od správy cintorínov v Šenkviciach,“ uviedla v liste D. Potočná, ktorá sa na nás obrátila s prosbou o pomoc pri riešení problému, lebo, ako tvrdí, na žiadosť nedostala odpoveď.
Po tom, čo sa o prípad začala zaujímať naša redakcia, sa nám ozval zástupca starostu Obecného úradu Šenkvice Peter Červenka, ktorý prisľúbil, že pri vodovodnom kohútiku nainštalujú zábradlie, aby sa zabránilo poškodzovaniu priľahlého hrobu. „Ja som zatiaľ nevidel nikoho, opierať sa o uvedený pomník, ale nemôžem strážiť 24 hodín 1 500 hrobov. Všetko je to o ľuďoch. Keď si niekto normálne naberie vodu a zatvorí kohútik, nemôže sa nič stať. Ľudia chcú ešte viac vodovodov, no nikto ich nechce v blízkosti svojho hrobu,“ povedal nám P. Červenka s tým, že presunutie existujúceho vodovodu nie je možné jednak pre preplnenosť cintorína a taktiež kvôli tomu, že by to obnášalo veľké finančné náklady.
Na doriešenie celej veci sme sa boli pozrieť osobne so správcom aj majiteľkou hrobu. Sľúbené zábradlie bolo nainštalované, pričom okolo vodovodnej rúry osadili skruž so štrkom, ktorá zadržuje vodu. Keďže D. Potočná namietala narušenie pietnosti, zástupca starostu P. Červenka prisľúbil estetickejšie obloženie starej skruže okolo vodovodu a zasadenie stromčekov, ktoré zakryjú zábradlie a oddelia vodovod od pietneho miesta pri hrobe, s čím majiteľka hrobu súhlasila.
„Som spokojná, že nejakým spôsobom sa končene podarilo nájsť kompromis, k čomu prispel aj časopis Slovenské pohrebníctvo,“ povedala D. Potočná, ktorá pevne verí, že ak stromčeky prerastú náhrobok, ľudia, ktorí chodia po vodu, nebudú zasahovať do pietneho miesta. O časopise Slovenské pohrebníctvo sa dozvedela na internete. „Svitla mi nádej, že sa môžem na niekoho obrátiť vo veci dovtedy neriešenej situácie,“ dodala D. Potočná.
Celý problém vznikol kvôli vodovodu, ktorý bol na cintoríne stavaný asi pred rokom 1990, pričom jeho budovanie prechádzalo rôznymi fázami. Jeden z vodovodných kohútikov totiž ústi približne pol metra od hrobu a práve kvôli nemu malo podľa Daniely Potočnej prísť k poškodeniu pomníka.
„Roku 2011 mi bol zničený pomník a vázy. Pomník poškodili ľudia, ktorí si brali vodu a zároveň sa opierali o náhrobnú tabuľu. Tá spadla a jej oprava stála 450 eur,“ vysvetľuje D. Potočná s tým, že svoje zrejme spravila aj podmáčaná pôda, keďže dlhé roky bola voda vyvedená bez akéhokoľvek zabezpečenia a od skorej jari do neskorej jesene voda tiekla okolo hrobového miesta. Potom mal pribudnúť väčší kameň, ktorý však nepriniesol žiaduce riešenie, pretože voda opäť voľne stekala a vsakovala do zeme.
D. Potočná sa kvôli poškodenému hrobu osobne stretla so správcom cintorína 3. októbra 2011 a taktiež mu poslala doporučený list, v ktorom žiadala o premiestnenie prípojky na iné miesto. „Prosím o kladné vyriešenie mojej požiadavky a chcem, aby prípojka bola preložená, a tak sa zachovala pietnosť miesta posledného odpočinku mojich rodičov. V sobotu 25. mája 2013 som bola na cintoríne a vynoril sa ten istý problém, náhrobná tabuľa sa opäť hýbe. V prípade, že sa zopakuje situácia z roku 2011, budem žiadať opravu, alebo náhradu škody od správy cintorínov v Šenkviciach,“ uviedla v liste D. Potočná, ktorá sa na nás obrátila s prosbou o pomoc pri riešení problému, lebo, ako tvrdí, na žiadosť nedostala odpoveď.
Po tom, čo sa o prípad začala zaujímať naša redakcia, sa nám ozval zástupca starostu Obecného úradu Šenkvice Peter Červenka, ktorý prisľúbil, že pri vodovodnom kohútiku nainštalujú zábradlie, aby sa zabránilo poškodzovaniu priľahlého hrobu. „Ja som zatiaľ nevidel nikoho, opierať sa o uvedený pomník, ale nemôžem strážiť 24 hodín 1 500 hrobov. Všetko je to o ľuďoch. Keď si niekto normálne naberie vodu a zatvorí kohútik, nemôže sa nič stať. Ľudia chcú ešte viac vodovodov, no nikto ich nechce v blízkosti svojho hrobu,“ povedal nám P. Červenka s tým, že presunutie existujúceho vodovodu nie je možné jednak pre preplnenosť cintorína a taktiež kvôli tomu, že by to obnášalo veľké finančné náklady.
Na doriešenie celej veci sme sa boli pozrieť osobne so správcom aj majiteľkou hrobu. Sľúbené zábradlie bolo nainštalované, pričom okolo vodovodnej rúry osadili skruž so štrkom, ktorá zadržuje vodu. Keďže D. Potočná namietala narušenie pietnosti, zástupca starostu P. Červenka prisľúbil estetickejšie obloženie starej skruže okolo vodovodu a zasadenie stromčekov, ktoré zakryjú zábradlie a oddelia vodovod od pietneho miesta pri hrobe, s čím majiteľka hrobu súhlasila.
„Som spokojná, že nejakým spôsobom sa končene podarilo nájsť kompromis, k čomu prispel aj časopis Slovenské pohrebníctvo,“ povedala D. Potočná, ktorá pevne verí, že ak stromčeky prerastú náhrobok, ľudia, ktorí chodia po vodu, nebudú zasahovať do pietneho miesta. O časopise Slovenské pohrebníctvo sa dozvedela na internete. „Svitla mi nádej, že sa môžem na niekoho obrátiť vo veci dovtedy neriešenej situácie,“ dodala D. Potočná.
Späť na tému Pravidlá na cintorínoch