Pomoc blízkym až do konca
Pre mnohých ľudí sú hospice dverami do neznáma. Nevedia, čo za nimi môžu čakať. Neznamenajú spásu či možnosť uzdraviť sa, ale snažia sa sprevádzať rodiny trpiace nevyliečiteľnou chorobou ich člena, pomáhať im zvládnuť jej priebeh aj koniec.
Pacient v hospicovej starostlivosti vie, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, nezostane v posledných chvíľach života osamotený a že za všetkých okolností bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť. Smrť je jednoducho neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou nášho života. Vďaka existencii hospicov človek môže dožiť svoj život dôstojne, pokojne s kvalitnou odbornou starostlivosťou.
Koniec života s pomocou blízkych
Odborníci tvrdia, že väčšina ľudí túži opustiť tento svet doma. Inak povedané, chcú stráviť posledné chvíle života so svojimi blízkymi. Pre rodinných príslušníkov je starostlivosť o chorého často únavná a vyčerpávajúca, tak im prichádzajú na pomoc školení a kvalifikovaní odborníci, ktorí poskytujú hospicovú starostlivosť. My sme sa vybrali do mobilného hospicu sv. Kataríny Labouré, ktorý začal svoju činnosť v roku 2004, ako jedna zo zložiek Občianskeho združenia Slnečnica Slovensko. Odborným garantom od začiatku bola MUDr. Kristína Kroftová – sestra Barbara. Hovorili sme s Mgr. Erikou Cákovou, predsedníčkou predstavenstva OZ Slnečnica, alebo inak, sestrou Juditou. „Našou úlohou je poskytovať odbornú starostlivosť ťažko chorým pacientom v záverečnej fáze života v ich domácom prostredí.“
Posledné chvíle v domácom prostredí
Hospicová starostlivosť v domácom prostredí pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Pretože smrť patrí k životu ako narodenie. „Ide o pacientov, ktorí chcú byť doma, zatiaľ čo rodina a príbuzní im zabezpečí ostatnú starostlivosť. Pracovníci nášho mobilného hospicu – lekár, sestra, psychológ, duchovný, prichádzajú podľa potreby aj viackrát za deň k pacientovi domov, aby mu poskytli potrebnú starostlivosť, radu alebo sprevádzanie,“ hovorí sestra Judita. K odborným výkonom patrí podávanie injekcií, infúzií, preväzy rán, preležanín, starostlivosť o sondy, katétre, vývody, tiež tlmenie bolestí, odborné konzultácie s lekárom atď, podľa zdravotného stavu pacienta.
Čas na neuskutočnené túžby a želania
Umieranie je pre každého človeka veľmi citlivým obdobím. Hospicová starostlivosť v domácom prostredí je, podľa sestry, prínosom predovšetkým pre pacienta. Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, „ľudskejšie“ prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. „Sú ochorenia alebo ich komplikácie, ktoré vyžadujú dlhodobú hospitalizáciu, ale v mnohých prípadoch je možné, aby pacient mohol ísť domov. Príbuzní, potrebujú pomoc a podporu po odbornej stránke, aby to doma zvládli. Zároveň je to príležitosť, aby mohla byť rodina zase spolu. Je to čas, kedy je vytvorený priestor na vypovedanie nedopovedaného, prosby o odpustenie, zmierenie, vyslovenie a realizáciu niektorých prianí a túžob. Toto obdobie sa veľmi hlboko zapisuje do vedomia každého zúčastneného,“ objasňuje nám sestra.
Strata blízkeho bolí, pomôže zmierenie
Ak rodina s pomocou hospicu bola schopná postarať sa o svojho blízkeho zomierajúceho a sprevádzať ho až do konca pozemského života, lepšie sa vyrovnáva s jeho smrťou, prijíma danú situáciu pokojnejšie a vyrovnanejšie. Príbuzní sú spokojní, že mohli splniť chorému jeho túžbu byť v posledných chvíľach doma. Aj keď bolesť zo straty milovanej osoby sa nedá odstrániť, môže sa táto prežívať v beznádeji a trápení alebo v pokoji a zmierení. „Priala by som všetkým pacientom, ktorí chcú byť v záverečnej fáze života vo svojom dôverne známom domácom prostredí, pri svojich najbližších, aby spoločnosť aj legislatíva k tomu vytvárali dostatočný priestor. Tiež chcem popriať odvahu príbuzným, aby sa týchto situácií nebáli, aby vyhľadali pomoc, prijali túto výzvu a prežili so svojim blízkym chorým naozaj „milostivý čas“.
Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013
Pacient v hospicovej starostlivosti vie, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, nezostane v posledných chvíľach života osamotený a že za všetkých okolností bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť. Smrť je jednoducho neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou nášho života. Vďaka existencii hospicov človek môže dožiť svoj život dôstojne, pokojne s kvalitnou odbornou starostlivosťou.
Koniec života s pomocou blízkych
Odborníci tvrdia, že väčšina ľudí túži opustiť tento svet doma. Inak povedané, chcú stráviť posledné chvíle života so svojimi blízkymi. Pre rodinných príslušníkov je starostlivosť o chorého často únavná a vyčerpávajúca, tak im prichádzajú na pomoc školení a kvalifikovaní odborníci, ktorí poskytujú hospicovú starostlivosť. My sme sa vybrali do mobilného hospicu sv. Kataríny Labouré, ktorý začal svoju činnosť v roku 2004, ako jedna zo zložiek Občianskeho združenia Slnečnica Slovensko. Odborným garantom od začiatku bola MUDr. Kristína Kroftová – sestra Barbara. Hovorili sme s Mgr. Erikou Cákovou, predsedníčkou predstavenstva OZ Slnečnica, alebo inak, sestrou Juditou. „Našou úlohou je poskytovať odbornú starostlivosť ťažko chorým pacientom v záverečnej fáze života v ich domácom prostredí.“
Posledné chvíle v domácom prostredíHospicová starostlivosť v domácom prostredí pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Pretože smrť patrí k životu ako narodenie. „Ide o pacientov, ktorí chcú byť doma, zatiaľ čo rodina a príbuzní im zabezpečí ostatnú starostlivosť. Pracovníci nášho mobilného hospicu – lekár, sestra, psychológ, duchovný, prichádzajú podľa potreby aj viackrát za deň k pacientovi domov, aby mu poskytli potrebnú starostlivosť, radu alebo sprevádzanie,“ hovorí sestra Judita. K odborným výkonom patrí podávanie injekcií, infúzií, preväzy rán, preležanín, starostlivosť o sondy, katétre, vývody, tiež tlmenie bolestí, odborné konzultácie s lekárom atď, podľa zdravotného stavu pacienta.
Čas na neuskutočnené túžby a želania
Umieranie je pre každého človeka veľmi citlivým obdobím. Hospicová starostlivosť v domácom prostredí je, podľa sestry, prínosom predovšetkým pre pacienta. Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, „ľudskejšie“ prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. „Sú ochorenia alebo ich komplikácie, ktoré vyžadujú dlhodobú hospitalizáciu, ale v mnohých prípadoch je možné, aby pacient mohol ísť domov. Príbuzní, potrebujú pomoc a podporu po odbornej stránke, aby to doma zvládli. Zároveň je to príležitosť, aby mohla byť rodina zase spolu. Je to čas, kedy je vytvorený priestor na vypovedanie nedopovedaného, prosby o odpustenie, zmierenie, vyslovenie a realizáciu niektorých prianí a túžob. Toto obdobie sa veľmi hlboko zapisuje do vedomia každého zúčastneného,“ objasňuje nám sestra.
Strata blízkeho bolí, pomôže zmierenieAk rodina s pomocou hospicu bola schopná postarať sa o svojho blízkeho zomierajúceho a sprevádzať ho až do konca pozemského života, lepšie sa vyrovnáva s jeho smrťou, prijíma danú situáciu pokojnejšie a vyrovnanejšie. Príbuzní sú spokojní, že mohli splniť chorému jeho túžbu byť v posledných chvíľach doma. Aj keď bolesť zo straty milovanej osoby sa nedá odstrániť, môže sa táto prežívať v beznádeji a trápení alebo v pokoji a zmierení. „Priala by som všetkým pacientom, ktorí chcú byť v záverečnej fáze života vo svojom dôverne známom domácom prostredí, pri svojich najbližších, aby spoločnosť aj legislatíva k tomu vytvárali dostatočný priestor. Tiež chcem popriať odvahu príbuzným, aby sa týchto situácií nebáli, aby vyhľadali pomoc, prijali túto výzvu a prežili so svojim blízkym chorým naozaj „milostivý čas“.
Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013
Späť na tému Profesionáli
