Politik čo nevedel odísť
Hlboko veriaci človek, ktorý dokázal skĺbiť svoj postov veriaceho s kľukatými cestičkami politiky. Z dnešného pohľadu sa mu to podarilo len preto, že celý svoj život zasvätil spojeniu Čechov a Slovákov, pričom vzormi mu boli T.G.Masaryk a M.R.Štefánik.
Vavro Šrobár *9.8.1867 — †6.12.1950
Významný politik, filozof, spisovateľ a humanista Vavro Šrobár mohol ďakovať osudu za prostredie, v ktorom vyrastal. Najväčší vplyv naňho mala rodina veľmi si vážil mamu. lebo bola milá a láskavá, ale najbližšie mal k otcovi, na ktorého nedal dopustiť.
Šrobárovci boli hlboko veriaci, ale už v mladosti Šrobár pochopil, že viera v Boha je jedna vec druhá je to, čo robia a kážu duchovní.
Vavro Šrobár *9.8.1867 — †6.12.1950
Významný politik, filozof, spisovateľ a humanista Vavro Šrobár mohol ďakovať osudu za prostredie, v ktorom vyrastal. Najväčší vplyv naňho mala rodina veľmi si vážil mamu. lebo bola milá a láskavá, ale najbližšie mal k otcovi, na ktorého nedal dopustiť.
Šrobárovci boli hlboko veriaci, ale už v mladosti Šrobár pochopil, že viera v Boha je jedna vec druhá je to, čo robia a kážu duchovní.
Odmalička bol bystrým a vnímavým žiakom, učil sa rýchlo a mal záujem o všetko nové. V jedenástich rokoch sa učil na nižšom piaristickom gymnáziu v Ružomberku. Kvôli maďarčine tam však prepadol a prestúpil na gymnázium v Levoči. Pre „panslavizmus“ bol ako študent vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. Štúdia na gymnáziách tak dokončil na blízkej Morave v Přerově. Odtiaľ bol už len kúsok do Prahy, kde začal študovať medicínu na Karlovej univerzite. Už ako študent bol členom viacerých spolkov (1984-95 predseda spolku slovenských študentov Detvan).
Veľkou autoritou sa preňho počas štúdia stal Tomáš Garyk Masaryk, stotožňoval sa s jeho sociálnym učením a morálnymi zásadami, prijímal jeho politické názory a program práce medzi ľudom. Slovenskí intelektuáli vytvorili v tom čase hnutie, ktoré poznáme pod názvom „hlasizmus“, a Vavro Šrobár sa stal jeho vodcom. Združovali sa okolo časopisu Hlas a zameriavali na oživenie slovensko-českej spolupráce.
V roku 1906 vo voľbách Šrobár neuspel. Navyše si otvoreným listom uverejneným v Slovenskom týždenníku poštval proti sebe maďarskú vrchnosť, ktorá ho spolu s Hlinkom a ďalšími 20 Ružomberčanmi poslala na rok do väzenia. Ako dôvod sa uvádzala protištátna činnosť, poburovanie a národná agitácia. Počas prvej svetovej vojny patril medzi najaktívnejších politikov, bol hlboko presvedčeným čechoslovakistom a kritizoval konzervatívnu ideológiu a politickú prax martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Viackrát vycestoval do Viedne a Prahy a usiloval sa o to, aby sa do štátoprávneho vyhlásenia českých poslancov dostala aj požiadavka spojenia českých krajín a Slovenska.
Predtým T. G. Masaryk a M. R. Štefánik mali problémy presvedčiť svetových politikov, že Slovenský národ a ich politici podporujú myšlienku nového československého štátu preto vyslané signály do zahraničia mali tak cenu zlata.
V roku 1906 vo voľbách Šrobár neuspel. Navyše si otvoreným listom uverejneným v Slovenskom týždenníku poštval proti sebe maďarskú vrchnosť, ktorá ho spolu s Hlinkom a ďalšími 20 Ružomberčanmi poslala na rok do väzenia. Ako dôvod sa uvádzala protištátna činnosť, poburovanie a národná agitácia. Počas prvej svetovej vojny patril medzi najaktívnejších politikov, bol hlboko presvedčeným čechoslovakistom a kritizoval konzervatívnu ideológiu a politickú prax martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Viackrát vycestoval do Viedne a Prahy a usiloval sa o to, aby sa do štátoprávneho vyhlásenia českých poslancov dostala aj požiadavka spojenia českých krajín a Slovenska.
Predtým T. G. Masaryk a M. R. Štefánik mali problémy presvedčiť svetových politikov, že Slovenský národ a ich politici podporujú myšlienku nového československého štátu preto vyslané signály do zahraničia mali tak cenu zlata.
Šrobár sa za svoje postoje opäť ocitol vo väzení v maďarskom Cegléde, ale po návrate domov opäť odcestoval do Prahy, kde sa ako jediný slovenský politik stal účastníkom vyhlásenia Československej republiky.
O pár dní neskôr sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia Slovákov, aby prijali deklaráciu o vstupe Slovenska do česko-slovenského štátu. Stal sa predsedom dočasnej vlády pre Slovensko, potom ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, ministrom verejného zdravotníctva a telesnej výchovy.
Aj ako poslanec sa Vavro Šrobár s vervou pustil do organizovania nového štátu. Stal sa kľúčovou postavou vtedajšej slovenskej politiky. Trvalo to až do polovice roku 1919 než sa Československo vysporiadalo s mocou a odporom uhorských úradov aj s Prešovskou republikou Rad (vedenou českým komunistom A. Janouškom). Šrobár si za svojho pôsobenia počínal ako diktátor, začo si vyslúžil kritiku A. Hlinku a sociálnych demokratov. V máji 1920 bol v snemovne vystriedaný Dérerom, ktorého metódy boli podstatne demokratickejšie.
Po celú dobu prvej republiky zostal stúpencom Masaryka, presvedčeným čechoslovakistom a nezmieriteľným kritikom A. Hlinku a jeho správania. Za slovenskej republiky organizoval hnutie protifašistického odboja orientovaného na londýnsku československú vládu, a predovšetkým na prezidenta Beneša. Za slovenského národného povstania bol spolu s komunistom Karolom Šmidkem predsedom Slovenskej národnej rady.
V roku 1937 odišiel do dôchodku a utiahol sa do Trenčianskych Teplíc. Po februári 1948 sa stal v novej vláde ministrom, ale 6. decembra 1950 zomiera. Bol už starý, a dal sa využiť. Napriek svojim morálnym zásadám novej vládnej garnitúre 2 roky slúžil.
Niektorí tvrdia, že to viac ako osemdesiatročný Šrobár urobil len preto, aby zachránil svojich najbližších pred komunistickým terorom, iní súdia, že nedokázal z politiky sám odísť. Nech to bolo tak či onak, Šrobár jedným z najvýznamnejších Slovákov, ktorí sa pričinili o spojenie dvoch bratských národov. Že ich iní „velikáni“ dokázali rozdeliť, je na celkom iný článok.
Zdroj: LEIKERT, Jozef. Vavro Šrobár. In: Osobnosti Slovenska I diel. 2 vydanie. Bratislava: Príroda, 2010, s. 298-300. ISBN 978-80-07-01849-5.
Zdroj: Vavro Šrobár. (2024, jún 30). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané 12:48, august 3, 2024 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vavro_%C5%A0rob%C3%A1r&oldid=7876073.
Zdroj: foto 1 https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vavro_%C5%A0rob%C3%A1r_(Prvn%C3%AD_vl%C3%A1da_%C3%BAstavy_dev%C3%A1t%C3%A9ho_kv%C4%9Btna).jpg
Zdroj: foto 2 Tabuľa By Peter Orság - Own work, Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1337940
Zdroj: foto 3 Ministri 1919 By Unknown author - File:The Czechoslovak Review, vol3, 1919.djvu, Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=89303766
Zdroj: Šrobár Vavro. In: Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918. 3. dopl. a ilustr. vyd. Praha: Libri, 1996, s. 405. ISBN 80-85983-06-0.
Zdroj: Šrobár Vavro. In: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. 3. dopl. a ilustr. vyd. Praha: Libri, 1994, s. 529-530. ISBN 80-901579-5-5.
Zdroj: Šrobár Vavro. In: Český biografický slovník XX. století III. díl Q-Ž. 3. dopl. a ilustr. vyd. Praha: Paseka, 1999, s. 298. ISBN 80-7185-247-3.
Späť na tému Výročia
