Pohrebníctvo v Čechách
V minulom čísle sme zmapovali situáciu na cintorínoch v neďalekej Viedni. Tentokrát sme vycestovali do štyristo kilometrov vzdialenej Prahy. O pražských cintorínoch sme sa rozprávali s riaditeľom Správy pražských cintorínov Ing. Bedřichom Bedrlíkom a s ekonomickým námestníkom riaditeľa Mgr. Martinom Červeným.Vaša organizácia vznikla v roku 1992 ako samostatný subjekt rozdelením Pohrebných služieb Hlavného mesta Praha na Pohrebný ústav a Správu pražských cintorínov. Do akej miery spolupracujete s Pohrebným ústavom na rozdiel od iných pohrebných služieb?
Ing. Bedrlík: Vzhľadom na to, že zriaďovateľom oboch organizácií je Magistrát hlavného mesta Prahy, naša spolupráca je veľmi úzka. Samozrejme, že Pohrebný ústav spolupracuje aj so súkromnými subjektmi, pretože majú dve krematóriá a tri cintoríny. Správa pražských cintorínov sa stará o 29 cintorínov na území Prahy. Zabezpečuje ich prevádzku vrátane výkopových prác súvisiacich s pochovávaním, rozptylov či zázemia pri pietnych obradoch. Treba povedať, že na území Prahy je dokopy 65 cintorínov, niektoré majú v správe mestské časti, iné jednotlivé cirkvi, súkromník zatiaľ neprevádzkuje žiadny cintorín.
Mgr. Červený: Pohrebnému ústavu, okrem iného, napríklad prenajímame pohrebnú sieň na Olšanských cintorínoch.
Celkovo 29 cintorínov prevádzkuje päť správ. O koľko hrobov sa dokopy staráte?
Ing. Bedrlík: Na cintorínoch v našej správe je približne 140 tisíc hrobových miest. Najväčšiu kapacitu má Olšanský cintorín s rozlohou 43 hektárov, ktorý je rozdelený na dve časti a má približne 97 tisíc hrobových miest. Nie všetky sú však aktívne využívané. Zo štatistík vieme, že až 17 percent zo všetkých hrobových miest nemá riadne platený nájom.
Ing. Bedrlík: Vzhľadom na to, že zriaďovateľom oboch organizácií je Magistrát hlavného mesta Prahy, naša spolupráca je veľmi úzka. Samozrejme, že Pohrebný ústav spolupracuje aj so súkromnými subjektmi, pretože majú dve krematóriá a tri cintoríny. Správa pražských cintorínov sa stará o 29 cintorínov na území Prahy. Zabezpečuje ich prevádzku vrátane výkopových prác súvisiacich s pochovávaním, rozptylov či zázemia pri pietnych obradoch. Treba povedať, že na území Prahy je dokopy 65 cintorínov, niektoré majú v správe mestské časti, iné jednotlivé cirkvi, súkromník zatiaľ neprevádzkuje žiadny cintorín.
Mgr. Červený: Pohrebnému ústavu, okrem iného, napríklad prenajímame pohrebnú sieň na Olšanských cintorínoch.
Celkovo 29 cintorínov prevádzkuje päť správ. O koľko hrobov sa dokopy staráte?
Ing. Bedrlík: Na cintorínoch v našej správe je približne 140 tisíc hrobových miest. Najväčšiu kapacitu má Olšanský cintorín s rozlohou 43 hektárov, ktorý je rozdelený na dve časti a má približne 97 tisíc hrobových miest. Nie všetky sú však aktívne využívané. Zo štatistík vieme, že až 17 percent zo všetkých hrobových miest nemá riadne platený nájom.
Je zaujímavé, že zatiaľ čo na Slovensku, v Bratislave a iných väčších okresných mestách, je vážny problém s nedostatkom voľných hrobových miest pre pochovávanie, v Prahe je až 17 percent kapacít nevyužitých...
Mgr. Červený: Prebytok hrobových miest je spôsobený špecifikom Prahy. U nás sa klasicky pochováva do zeme len okolo 5 percent zosnulých, pričom zbytok zahrňuje kremácia. Je prirodzené, že urna zaberie oveľa menej miesta ako klasické pochovávanie, pričom u nás si ľudia urnu častokrát nechávajú doma, alebo si jednoducho popol rozptýlia na záhradke. U nás sa zmenili tradície, rituály, čo napríklad spôsobilo, že máme veľa voľných kaplniek, o ktoré sa nikto nestará. Mnohé hroby boli zaplatené na sto rokov, respektíve na dobu trvania cintorína, dnes sú opustené, zanedbané a často je zložité vyhľadať pozostalých.
Ing. Bedrlík: Denne podpisujem zrušenie nájomných zmlúv. Osobne mám však dojem, že počty neplatiacich sa zvýšili od tohto roku, keď Ministerstvo financií ČR zvýšilo poplatok za nájom z 85 na 120 korún na meter štvorcový na rok, čím samozrejme neúmerne narástli náklady na prenájom.
K akým opatreniam ste pristúpili, aby ste znížili počet neplatičov hrobových miest?Ing. Bedrlík: Žiaľ, percento nezaplatených hrobov sa každým rokom zvyšuje. V minulom roku Magistrát rady zastupiteľstva schválil generálny pardon, ktorý umožňoval v čase od 1. januára do 30. júna 2012 vymazať dlh nájomcu hrobového miesta, pokiaľ si za jednu korunu odkúpi hrobové zariadenie a zaplatí nájom na desať rokov dopredu. Z 27 000 neplatičov zareagovalo 359 ľudí, čo je pre nás zanedbateľné číslo. Majiteľov hrobov neustále oslovujeme, snažíme sa ich na internetových stránkach nalákať na rôzne akcie. Žiaľ, ten správny liek na zastavenie nepriaznivého trendu zatiaľ nepoznáme.
Pristupujete k rušeniu nezaplatených hrobových miest?
Ing. Bedrlík: Všetky nezaplatené hroby dávame na vývesku. Vzhľadom na to, že máme množstvo voľných hrobových miest, pomník rušíme až vtedy, keď má o miesto niekto záujem.
Mgr. Červený: Prebytok hrobových miest je spôsobený špecifikom Prahy. U nás sa klasicky pochováva do zeme len okolo 5 percent zosnulých, pričom zbytok zahrňuje kremácia. Je prirodzené, že urna zaberie oveľa menej miesta ako klasické pochovávanie, pričom u nás si ľudia urnu častokrát nechávajú doma, alebo si jednoducho popol rozptýlia na záhradke. U nás sa zmenili tradície, rituály, čo napríklad spôsobilo, že máme veľa voľných kaplniek, o ktoré sa nikto nestará. Mnohé hroby boli zaplatené na sto rokov, respektíve na dobu trvania cintorína, dnes sú opustené, zanedbané a často je zložité vyhľadať pozostalých.
Ing. Bedrlík: Denne podpisujem zrušenie nájomných zmlúv. Osobne mám však dojem, že počty neplatiacich sa zvýšili od tohto roku, keď Ministerstvo financií ČR zvýšilo poplatok za nájom z 85 na 120 korún na meter štvorcový na rok, čím samozrejme neúmerne narástli náklady na prenájom.
K akým opatreniam ste pristúpili, aby ste znížili počet neplatičov hrobových miest?Ing. Bedrlík: Žiaľ, percento nezaplatených hrobov sa každým rokom zvyšuje. V minulom roku Magistrát rady zastupiteľstva schválil generálny pardon, ktorý umožňoval v čase od 1. januára do 30. júna 2012 vymazať dlh nájomcu hrobového miesta, pokiaľ si za jednu korunu odkúpi hrobové zariadenie a zaplatí nájom na desať rokov dopredu. Z 27 000 neplatičov zareagovalo 359 ľudí, čo je pre nás zanedbateľné číslo. Majiteľov hrobov neustále oslovujeme, snažíme sa ich na internetových stránkach nalákať na rôzne akcie. Žiaľ, ten správny liek na zastavenie nepriaznivého trendu zatiaľ nepoznáme.
Pristupujete k rušeniu nezaplatených hrobových miest?
Ing. Bedrlík: Všetky nezaplatené hroby dávame na vývesku. Vzhľadom na to, že máme množstvo voľných hrobových miest, pomník rušíme až vtedy, keď má o miesto niekto záujem.
Spomínali ste, že špecifikom Olšanského cintorína sú malé kaplnky, v ktorých sú hrobky, respektíve uložené urny. Koľko týchto umeleckých stavieb máte?
Mgr. Červený: Na Olšanskom cintoríne máme približne dvesto menších či väčších kaplniek. Problémom je, že nájomcu má len štvrtina z nich. Zvyšok kaplniek chátra, niektoré sa zrútili a už ich nie je možné opraviť. Časť sa nám našťastie podarilo zrekonštruovať.
Ing. Bedrlík: Niektoré kaplnky sme zase museli dať zamurovať, pretože sa v nich stretávali ľudia zo satanistickej sekty, ktorí na umelecké diela maľovali kríže. Navyše otvorené hrobky poskytovali útočište bezdomovcom.
Paradoxne, zatiaľ, čo na iných cintorínoch máte voľné hrobové miesta, na Vyšehrade je vysoký dopyt o pochovávanie.
Ing. Bedrlík: Áno, je pravda, že na cintoríne Vyšehrad je vyšší dopyt, čo spôsobilo, že tam už prakticky nie sú voľné kapacity. Cintorín je priestorovo obmedzený, pričom za posledné roky sa stal miestom posledného odpočinku pre známe osobnosti. Aj na tomto cintoríne sa nájdu nezaplatené hrobové miesta. Z pietneho, ale aj národného hľadiska, nechceme likvidovať pozostatky známych osobností, a preto sme sa pre takéto prípady rozhodli vyčleniť jednu voľnú kaplnku na Olšanskom cintoríne. V prípade potreby teda spravíme exhumáciu pozostatkov na Vyšehrade a premiestnime ich do kaplnky na Olšanoch. Okrem toho sa staráme o Malostranský cintorín, kde sa už nepochováva, pretože je to kultúrna pamiatka a o cintoríny, kde je zakázané pochovávať do zeme kvôli geologickým podmienkam.
Takmer štvrtina nezaplatených, respektíve opustených hrobových miest Vám zrejme spôsobuje značné finančné straty...
Ing. Bedrlík: Samozrejme, že nám neplatiči spôsobujú existenčné problémy. Správa pražských cintorínov si musí zarobiť jednu tretinu nákladov, dve tretiny nákladov financuje Magistrát hlavného mesta Prahy. Pre tento rok nám bol okrem toho krátený rozpočet o päť percent. Ide o sumu, ktorá pokrýva jeden mesačný plat aj s odvodmi pre všetkých pracovníkov správy. Snažili sme sa ušetriť na údržbe, a teraz nám chodia sťažnosti na neupratané konáre.
Aká je u vás výška nájmu za hrobové miesto a príslušné služby?
Ing. Bedrlík: V ČR je prenájom hrobového miesta za meter štvorcový k nekomerčným účelom stanovený Ministerstvom financií na 120 korún. Priemerný hrob s rozlohou 3 metre štvorcové tak stojí na desať rokov približne šesť tisíc korún. V súčasnosti zvažujeme, že desať rokov je veľa, a preto chceme ponúknuť klientom prenájom na dva až päť rokov. Ceny môžu byť aj vyššie, závisí to od metráže. Ceny napríklad. kolumbárnych okienok sú nižšie.
Mgr. Červený: Pohyblivé náklady za réžiu (hrabanie lístia, upratovanie, údržba zelene, odpad, údržba ciest) stanovujeme na základe kategórie cintorínov a kategórie hrobových miest. Cintoríny sa delia do štyroch kategórií podľa vybavenosti a poskytovaných služieb. Rozlišujeme dve skupiny hrobových miest. V prvej skupine sú miesta pri hlavných cestách a pri obvodových cestách jednotlivých oddelení cintorína. Do druhej skupiny patria miesta pri ostatných cestách a miesta vo vnútri oddelenia, kde je možné zriadiť hrobové príslušenstvo zodpovedajúce typu hrobu a zachovávajúce hrobovú plochu. Teraz práve prebieha diskusia, či sú tieto kategórie logicky a spravodlivo rozdelené. Je totiž pravdepodobné, že ľudia by boli ochotní priplatiť skôr za cintorín bližšie k mestu alebo k mestskej hromadnej doprave. Najžiadanejšie sú stále Vyšehradský a Olšanský cintorín.
Naša redakcia nedávno navštívila Viedeň, kde správca pracuje ako samostatná spoločnosť a už nedostáva od mesta žiadnu podporu. Za dva či tri roky by mali byť dokonca účtovne na nule, pretože mohli odpredať pozemky, ktoré už neslúžili na pochovávanie. Neuvažujete aj vy o odpredaji nadbytočného majetku?
Ing. Bedrlík: O rušení starých cintorínov neuvažujeme, pretožepodmienky potrebné pre rekultiváciu pozemkov by boli neúmerne vysoké. Nehovoriac o tom, že by to bolo zákonne náročné. Na každom cintoríne sú hroby, kde ľudia chodia, a bolo by aj z etického hľadiska neľahké im povedať, že miesto budeme rušiť, pretože tam bude stáť, napríklad, obchodný dom.
Mgr. Červený: Je pravda, že vlastníme niektoré pozemky, ktoré mali v minulosti slúžiť ako záložné pozemky v prípade, že by sa vyskytla epidémia. Keďže máme dosť voľných kapacít, nemá zmysel tieto cintoríny rozširovať a prenajímame ich na komerčné účely, pokiaľ to neprekáža prevádzke.
Mgr. Červený: Na Olšanskom cintoríne máme približne dvesto menších či väčších kaplniek. Problémom je, že nájomcu má len štvrtina z nich. Zvyšok kaplniek chátra, niektoré sa zrútili a už ich nie je možné opraviť. Časť sa nám našťastie podarilo zrekonštruovať.
Ing. Bedrlík: Niektoré kaplnky sme zase museli dať zamurovať, pretože sa v nich stretávali ľudia zo satanistickej sekty, ktorí na umelecké diela maľovali kríže. Navyše otvorené hrobky poskytovali útočište bezdomovcom.
Paradoxne, zatiaľ, čo na iných cintorínoch máte voľné hrobové miesta, na Vyšehrade je vysoký dopyt o pochovávanie.
Ing. Bedrlík: Áno, je pravda, že na cintoríne Vyšehrad je vyšší dopyt, čo spôsobilo, že tam už prakticky nie sú voľné kapacity. Cintorín je priestorovo obmedzený, pričom za posledné roky sa stal miestom posledného odpočinku pre známe osobnosti. Aj na tomto cintoríne sa nájdu nezaplatené hrobové miesta. Z pietneho, ale aj národného hľadiska, nechceme likvidovať pozostatky známych osobností, a preto sme sa pre takéto prípady rozhodli vyčleniť jednu voľnú kaplnku na Olšanskom cintoríne. V prípade potreby teda spravíme exhumáciu pozostatkov na Vyšehrade a premiestnime ich do kaplnky na Olšanoch. Okrem toho sa staráme o Malostranský cintorín, kde sa už nepochováva, pretože je to kultúrna pamiatka a o cintoríny, kde je zakázané pochovávať do zeme kvôli geologickým podmienkam.
Takmer štvrtina nezaplatených, respektíve opustených hrobových miest Vám zrejme spôsobuje značné finančné straty...
Ing. Bedrlík: Samozrejme, že nám neplatiči spôsobujú existenčné problémy. Správa pražských cintorínov si musí zarobiť jednu tretinu nákladov, dve tretiny nákladov financuje Magistrát hlavného mesta Prahy. Pre tento rok nám bol okrem toho krátený rozpočet o päť percent. Ide o sumu, ktorá pokrýva jeden mesačný plat aj s odvodmi pre všetkých pracovníkov správy. Snažili sme sa ušetriť na údržbe, a teraz nám chodia sťažnosti na neupratané konáre.
Aká je u vás výška nájmu za hrobové miesto a príslušné služby?
Ing. Bedrlík: V ČR je prenájom hrobového miesta za meter štvorcový k nekomerčným účelom stanovený Ministerstvom financií na 120 korún. Priemerný hrob s rozlohou 3 metre štvorcové tak stojí na desať rokov približne šesť tisíc korún. V súčasnosti zvažujeme, že desať rokov je veľa, a preto chceme ponúknuť klientom prenájom na dva až päť rokov. Ceny môžu byť aj vyššie, závisí to od metráže. Ceny napríklad. kolumbárnych okienok sú nižšie.
Mgr. Červený: Pohyblivé náklady za réžiu (hrabanie lístia, upratovanie, údržba zelene, odpad, údržba ciest) stanovujeme na základe kategórie cintorínov a kategórie hrobových miest. Cintoríny sa delia do štyroch kategórií podľa vybavenosti a poskytovaných služieb. Rozlišujeme dve skupiny hrobových miest. V prvej skupine sú miesta pri hlavných cestách a pri obvodových cestách jednotlivých oddelení cintorína. Do druhej skupiny patria miesta pri ostatných cestách a miesta vo vnútri oddelenia, kde je možné zriadiť hrobové príslušenstvo zodpovedajúce typu hrobu a zachovávajúce hrobovú plochu. Teraz práve prebieha diskusia, či sú tieto kategórie logicky a spravodlivo rozdelené. Je totiž pravdepodobné, že ľudia by boli ochotní priplatiť skôr za cintorín bližšie k mestu alebo k mestskej hromadnej doprave. Najžiadanejšie sú stále Vyšehradský a Olšanský cintorín.
Naša redakcia nedávno navštívila Viedeň, kde správca pracuje ako samostatná spoločnosť a už nedostáva od mesta žiadnu podporu. Za dva či tri roky by mali byť dokonca účtovne na nule, pretože mohli odpredať pozemky, ktoré už neslúžili na pochovávanie. Neuvažujete aj vy o odpredaji nadbytočného majetku?
Ing. Bedrlík: O rušení starých cintorínov neuvažujeme, pretožepodmienky potrebné pre rekultiváciu pozemkov by boli neúmerne vysoké. Nehovoriac o tom, že by to bolo zákonne náročné. Na každom cintoríne sú hroby, kde ľudia chodia, a bolo by aj z etického hľadiska neľahké im povedať, že miesto budeme rušiť, pretože tam bude stáť, napríklad, obchodný dom.
Mgr. Červený: Je pravda, že vlastníme niektoré pozemky, ktoré mali v minulosti slúžiť ako záložné pozemky v prípade, že by sa vyskytla epidémia. Keďže máme dosť voľných kapacít, nemá zmysel tieto cintoríny rozširovať a prenajímame ich na komerčné účely, pokiaľ to neprekáža prevádzke.
Všimli sme si, že na cintorínoch máte dokonca automat na sviečky.
Mgr. Červený: Automaty na cintorínoch sme mali aj v minulosti, ale nejako sa vytratili. Minulý rok sme našli nového prevádzkovateľa, ktorý bol ochotný nielen platiť za nájom, ale aj prevádzkovať zariadenia, čím sa podarilo zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovateľ sa zaviazal, že zariadenia bude pravidelne dopĺňať, pričom sviečka bude stáť maximálne dvadsať korún. Pre nás je to výhodné. Získame finančné prostriedky a zároveň poskytneme návštevníkom cintorína servis, ktorý by tu inak chýbal. Je pravda, že napríklad na Olšanskom cintoríne si môžete kúpiť sviečku aj v kvetinárstve, ale sú cintoríny, kde si sviečku nekúpite ani v okolí. Automat ponúka niekoľko druhov sviečok a dokonca aj zápalky. Uvažujeme o rozšírení tejto služby na čo najviac cintorínov. Zvažovali sme tiež, či tieto automaty neprevádzkovať vo vlastnej réžii, ale po dôkladnej analýze sme zistili, že to pre nás nie je finančne únosné. Museli by sme zamestnať ďalšieho človeka, ktorý by zariadenia prevádzkoval.
Uvažujete aj o iných segmentoch, ktoré by boli v ponuke automatov?
Mgr. Červený: Nápady sú rôzne. Väčšina produktov však nie je do automatov, ale skôr na predaj v stánku, alebo v nebytovom priestore. V Prahe je pohrebníctvo do istej miery na okraji verejného záujmu. Myslím si, že v Bratislave alebo niekde na Morave sú ľudia ochotní vynakladať finančné prostriedky na pietne záležitosti v oveľa väčšom rozsahu. Pán riaditeľ mal napríklad zaujímavý nápad, že by sa na správach cintorínoch dali zakúpiť v doplnkovom predaji čierne pančuchy alebo čierne kravaty, ktoré potrebujete na smútočný obrad. Máme viaceré nápady, ale vždy to dôsledne zvažujeme, aby sme na nich neprerobili. Sme príspevková organizácia a nemôžeme experimentovať na úkor daňových poplatníkov.
Do akej miery máte na cintorínoch k dispozícií vodovodné potrubia? Platia si majitelia hrobov vodu zvlášť?
Ing. Bedrlík: Na všetkých cintorínoch máme naťahané verejné vodovodné potrubia s pitnou vodou. Najnovšie sme dotiahli vodu aj na najstaršiu časť Olšanského cintorína, kde je menej aktívnych hrobov, pretože sme chceli novým vlastníkom ponúknuť aj takúto službu. Dokopy máme 326 kohútikov. Stáva sa, že nám pochybné osoby kohútiky kradnú.
Mgr. Červený: Každý, kto má u nás objednané hrobové miesto, automaticky platí služby, kde je započítaná aj voda. Momentálne zvažujeme, že by sme sa tam, kde je to technicky možné, napojili na pôvodné studne. Tak by sme ušetrili náklady.
Mgr. Červený: Automaty na cintorínoch sme mali aj v minulosti, ale nejako sa vytratili. Minulý rok sme našli nového prevádzkovateľa, ktorý bol ochotný nielen platiť za nájom, ale aj prevádzkovať zariadenia, čím sa podarilo zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovateľ sa zaviazal, že zariadenia bude pravidelne dopĺňať, pričom sviečka bude stáť maximálne dvadsať korún. Pre nás je to výhodné. Získame finančné prostriedky a zároveň poskytneme návštevníkom cintorína servis, ktorý by tu inak chýbal. Je pravda, že napríklad na Olšanskom cintoríne si môžete kúpiť sviečku aj v kvetinárstve, ale sú cintoríny, kde si sviečku nekúpite ani v okolí. Automat ponúka niekoľko druhov sviečok a dokonca aj zápalky. Uvažujeme o rozšírení tejto služby na čo najviac cintorínov. Zvažovali sme tiež, či tieto automaty neprevádzkovať vo vlastnej réžii, ale po dôkladnej analýze sme zistili, že to pre nás nie je finančne únosné. Museli by sme zamestnať ďalšieho človeka, ktorý by zariadenia prevádzkoval.
Uvažujete aj o iných segmentoch, ktoré by boli v ponuke automatov?
Mgr. Červený: Nápady sú rôzne. Väčšina produktov však nie je do automatov, ale skôr na predaj v stánku, alebo v nebytovom priestore. V Prahe je pohrebníctvo do istej miery na okraji verejného záujmu. Myslím si, že v Bratislave alebo niekde na Morave sú ľudia ochotní vynakladať finančné prostriedky na pietne záležitosti v oveľa väčšom rozsahu. Pán riaditeľ mal napríklad zaujímavý nápad, že by sa na správach cintorínoch dali zakúpiť v doplnkovom predaji čierne pančuchy alebo čierne kravaty, ktoré potrebujete na smútočný obrad. Máme viaceré nápady, ale vždy to dôsledne zvažujeme, aby sme na nich neprerobili. Sme príspevková organizácia a nemôžeme experimentovať na úkor daňových poplatníkov.
Do akej miery máte na cintorínoch k dispozícií vodovodné potrubia? Platia si majitelia hrobov vodu zvlášť?
Ing. Bedrlík: Na všetkých cintorínoch máme naťahané verejné vodovodné potrubia s pitnou vodou. Najnovšie sme dotiahli vodu aj na najstaršiu časť Olšanského cintorína, kde je menej aktívnych hrobov, pretože sme chceli novým vlastníkom ponúknuť aj takúto službu. Dokopy máme 326 kohútikov. Stáva sa, že nám pochybné osoby kohútiky kradnú.
Mgr. Červený: Každý, kto má u nás objednané hrobové miesto, automaticky platí služby, kde je započítaná aj voda. Momentálne zvažujeme, že by sme sa tam, kde je to technicky možné, napojili na pôvodné studne. Tak by sme ušetrili náklady.
Späť na tému Česká republika
