Podzemný cintorín
Autormi futuristického návrhu podzemného cintorína pre Mexiko city s názvom The Tower for Dead sú Israel López Balan, Elsa Mendoza Andrés a Moises Adrián Hernández García. Svoju víziu cintorína, pohrebnej architektúry budúcnosti, ktorá berie do úvahy preľudnenie súčasných veľkomiest, nedostatok pôdy a plôch pre pochovávanie a tiež psychologickú a zmyslovú skúsenosť s trúchlením prvýkrát prezentovali na medzinárodnej súťaži Scyscraper Competition 2011.
Myšlienka
Architekti pri koncipovaní návrhu vychádzali z predpokladu, že vzájomný pomer staršieho obyvateľstva k zvyšku populácie sa stále viac zvyšuje. Na globálnej úrovni bolo v roku 1950 vo veku 60 rokov približne 8% a vo veku nad 65 rokov asi 5% populácie. Do roku 2009 sa tieto podiely zvýšili na 11% a 8%. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude vo veku 60 rokov približne 22% svetovej populácie a asi 16% bude vo veku nad 65 rokov.
Autori futuristického podzemného cintorína sa na jednej strane venovali narastajúcemu počtu starších ľudí, ktorí si hľadajú miesto posledného odpočinku a na druhej strane obmedzeným možnostiam pre výstavbu v Mexiko city. Zmenou tradičného horizontálneho rozmeru dnešných cintorínov architekti vytvorili podzemnú vertikálnu štruktúru podobnú mrakodrapu. Návrh je tak praktickým riešením k priestorovým problémom mesta a k súčasnej obmedzenej kapacite cintorínov.
Inšpirácia
Ideou návrhu bolo vytvoriť nový, výrazný a moderný cintorín, ktorý by reprezentoval svoju funkciu rovnako ako aj filozofiu. Výška budovy cintorína je daná symbolizmom podsvetia v procese trúchlenia. Autori sa pomocou architektúry snažia pomôcť pozostalým v ich zármutku. Návštevníci musia najprv zostúpiť do podzemia, kde sa rozlúčia so zosnulým, aby mohli byť následne „znovuzrodení“ po ceste z podsvetia naspäť k povrchu. Prostredníctvom obrovského svetlíka, ktorý sa tiahne stredom celej budovy sa cintorín prirodzene otvára k oblohe, priestoru pomyselne venovanom zosnulým. Futuristický návrh podzemného cintorína The Tower for Dead preklenuje hranicu medzi vnútorným a vonkajším, pričom odzrkadľuje medzný bod medzi životom a smrťou.
Kompozícia
Architekti sa zamerali na maximálne využitie priestoru pozemku vzhľadom ku tvaru budovy. Tento zámer sa im podaril a cintorín je kompaktnou hmotou rozširujúcou sa do podzemia smerom dole. Ústredným motívom je ľahkosť, čistota blížiaca sa k minimalizmu a abstrakcii. Priestor je odľahčený obrovským svetlíkom, ktorým môže svetlo prenikať hlboko do vnútra budovy. Autori zvolili neobvyklý prístup k proporcii a k celkovému kontextu okolia. Pracujú s množstvom svetla a obrovským objemom, kam sa pokúšajú vniesť pocit harmónie a súkromia. Architekti vytvorili otvorený a plynulý priestor s jednoduchými a čistými formami. Vertikálna špirálová štruktúra obsahuje na prvom podzemnom podlaží mozaiku zloženú z útvarov pripomínajúcich kvapky, ktoré reprezentujú obradné priestory kaplniek. Výrazným kompozičným prvkom danej hmoty sú rôzne veľké trojuholníkové otvory nepravidelne rozmiestnené v stene po celej výške budovy podzemného cintorína. Jednoliata štruktúra tak poskytuje v každom bode, na každej úrovni iný priestorový zážitok. Hlavným kompozičným princípom je vertikálna línia celej hmoty objektu. Futuristický návrh podzemného cintorína je kompaktný, tvarovo jasne definovaný a charakterizuje ho čitateľnosť, jednoduchosť, elegancia a moderný vzhľad.
Funkcia
The Tower for Dead je hlboký podzemný komplex navrhnutý tak, aby zabezpečil dostatok miesta pre pochovávanie zosnulých. Návrh v sebe spája viacero funkcií. Spomínaný návrh podzemného cintorína neslúži len ako miesto pre pochovávanie, ale tiež ako centrum všetkých aktivít s tým spojených. Cintorín má jedno nadzemné podlažie a ostatné sú podzemné podlažia. Z pohľadu chodca cintorín vyzerá ako prázdna budova, ktorá odhaľuje veľký otvor uprostred. Vstupná hala s recepciou sa nachádzajú na prvom podzemnom podlaží. Rovnako sú tu umiestnené aj rôzne veľké kaplnky, v ktorých sa okolo rakvy umiestnenej v strede počas obradu zíde rodina a priatelia. Kaplnky sú navrhnuté tak, aby sa žiadny prvok nestal rušivým elementom harmonického celku. V ďalších podzemných podlažiach sú v stenách umiestnené výklenky pre urny s popolom. Zároveň sa po celej výške budovy tiahnu dve rampy, ktoré sa využívajú pre voľný pohyb návštevníkov a tiež počas procesií na presun rakvy z kaplnky do miesta rozlúčky. Rozlúčkový priestor, miesto kde sa končí procesia a rodina a priatelia sa naposledy rozlúčia s nebožtíkom, sa nachádza na konci veľkého otvoru uprostred, ktorý slúži ako svetlík a dopriava útrobám interiéru záblesk svetla z oblohy. Tu sa rakva spustí pod podlahu a odvezie sa na kremáciu. Futuristický návrh podzemného cintorína charakterizuje prevádzková jednoduchosť a prehľadnosť celého areálu. Objekt funguje ako jeden celok.
Konštrukcia
Futuristický návrh podzemného cintorína The Tower for Dead bol koncipovaný ako veľký závit so zakrivenými oblúkovými podpornými stenami a rampami s obrovským svetlíkom uprostred, ktorý poskytuje prirodzené svetlo a ventiláciu.
Z konštrukčného hľadiska návrh podzemného cintorína tvorí železobetónová monolitická konštrukcia. Autori pracujú so surovými materiálmi, ktoré sú reakciou na prostredie mesta. V interiéri futuristického návrhu podzemného cintorína prevláda použitie betónu, ktorý zabezpečuje moderný vzhľad navrhnutých priestorov.
Zaujímavým konštrukčným prvkom je určite obrovský svetlík, ktorý umožňuje zníženie potreby umelého osvetlenia.
Vertikálne komunikácie predstavujú železobetónové priestory výťahových šácht a železobetónové špirálovité rampy tiahnúce sa po celej výške podzemného mrakodrapu.
Pôdorysné riešenie je vysoko účelné a zároveň veľmi pôsobivé. V architektonickom vyjadrení dominuje skôr monomateriálnosť.
Futuristický návrh podzemného cintorína reprezentuje zaujímavý spôsob zaobchádzania so svetlom. Použitím moderných materiálov a technológií je The Tower for Dead nadčasovým architektonickým hmotovo – priestorovým riešením typologického druhu cintorína, pohrebnej architektúry budúcnosti. Návrh v sebe spája nielen moderný dizajn a vzhľad, ale aj výborne riešenú dispozíciu. Autori svojím netradičným, novým prístupom vytvorili jednotné, elegantné, vyvážené dielo. Keď sa tento pôsobivý, hmotovo priestorový návrh spojí so svojimi psychologickými zámermi, môže byť zaujímavou alternatívou k typologickému druhu cintorína budúcnosti. A hoci daný nápad - idea môže znieť predčasne, zaslúži si našu pozornosť. Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Autorka Mária Bednáriková, poskytla text i fotografie z portálu www.evolo.uscategory2011 © Slovenské pohrebníctvoMyšlienka
Architekti pri koncipovaní návrhu vychádzali z predpokladu, že vzájomný pomer staršieho obyvateľstva k zvyšku populácie sa stále viac zvyšuje. Na globálnej úrovni bolo v roku 1950 vo veku 60 rokov približne 8% a vo veku nad 65 rokov asi 5% populácie. Do roku 2009 sa tieto podiely zvýšili na 11% a 8%. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude vo veku 60 rokov približne 22% svetovej populácie a asi 16% bude vo veku nad 65 rokov.
Autori futuristického podzemného cintorína sa na jednej strane venovali narastajúcemu počtu starších ľudí, ktorí si hľadajú miesto posledného odpočinku a na druhej strane obmedzeným možnostiam pre výstavbu v Mexiko city. Zmenou tradičného horizontálneho rozmeru dnešných cintorínov architekti vytvorili podzemnú vertikálnu štruktúru podobnú mrakodrapu. Návrh je tak praktickým riešením k priestorovým problémom mesta a k súčasnej obmedzenej kapacite cintorínov.
Inšpirácia
Ideou návrhu bolo vytvoriť nový, výrazný a moderný cintorín, ktorý by reprezentoval svoju funkciu rovnako ako aj filozofiu. Výška budovy cintorína je daná symbolizmom podsvetia v procese trúchlenia. Autori sa pomocou architektúry snažia pomôcť pozostalým v ich zármutku. Návštevníci musia najprv zostúpiť do podzemia, kde sa rozlúčia so zosnulým, aby mohli byť následne „znovuzrodení“ po ceste z podsvetia naspäť k povrchu. Prostredníctvom obrovského svetlíka, ktorý sa tiahne stredom celej budovy sa cintorín prirodzene otvára k oblohe, priestoru pomyselne venovanom zosnulým. Futuristický návrh podzemného cintorína The Tower for Dead preklenuje hranicu medzi vnútorným a vonkajším, pričom odzrkadľuje medzný bod medzi životom a smrťou.Kompozícia
Architekti sa zamerali na maximálne využitie priestoru pozemku vzhľadom ku tvaru budovy. Tento zámer sa im podaril a cintorín je kompaktnou hmotou rozširujúcou sa do podzemia smerom dole. Ústredným motívom je ľahkosť, čistota blížiaca sa k minimalizmu a abstrakcii. Priestor je odľahčený obrovským svetlíkom, ktorým môže svetlo prenikať hlboko do vnútra budovy. Autori zvolili neobvyklý prístup k proporcii a k celkovému kontextu okolia. Pracujú s množstvom svetla a obrovským objemom, kam sa pokúšajú vniesť pocit harmónie a súkromia. Architekti vytvorili otvorený a plynulý priestor s jednoduchými a čistými formami. Vertikálna špirálová štruktúra obsahuje na prvom podzemnom podlaží mozaiku zloženú z útvarov pripomínajúcich kvapky, ktoré reprezentujú obradné priestory kaplniek. Výrazným kompozičným prvkom danej hmoty sú rôzne veľké trojuholníkové otvory nepravidelne rozmiestnené v stene po celej výške budovy podzemného cintorína. Jednoliata štruktúra tak poskytuje v každom bode, na každej úrovni iný priestorový zážitok. Hlavným kompozičným princípom je vertikálna línia celej hmoty objektu. Futuristický návrh podzemného cintorína je kompaktný, tvarovo jasne definovaný a charakterizuje ho čitateľnosť, jednoduchosť, elegancia a moderný vzhľad.
Funkcia
The Tower for Dead je hlboký podzemný komplex navrhnutý tak, aby zabezpečil dostatok miesta pre pochovávanie zosnulých. Návrh v sebe spája viacero funkcií. Spomínaný návrh podzemného cintorína neslúži len ako miesto pre pochovávanie, ale tiež ako centrum všetkých aktivít s tým spojených. Cintorín má jedno nadzemné podlažie a ostatné sú podzemné podlažia. Z pohľadu chodca cintorín vyzerá ako prázdna budova, ktorá odhaľuje veľký otvor uprostred. Vstupná hala s recepciou sa nachádzajú na prvom podzemnom podlaží. Rovnako sú tu umiestnené aj rôzne veľké kaplnky, v ktorých sa okolo rakvy umiestnenej v strede počas obradu zíde rodina a priatelia. Kaplnky sú navrhnuté tak, aby sa žiadny prvok nestal rušivým elementom harmonického celku. V ďalších podzemných podlažiach sú v stenách umiestnené výklenky pre urny s popolom. Zároveň sa po celej výške budovy tiahnu dve rampy, ktoré sa využívajú pre voľný pohyb návštevníkov a tiež počas procesií na presun rakvy z kaplnky do miesta rozlúčky. Rozlúčkový priestor, miesto kde sa končí procesia a rodina a priatelia sa naposledy rozlúčia s nebožtíkom, sa nachádza na konci veľkého otvoru uprostred, ktorý slúži ako svetlík a dopriava útrobám interiéru záblesk svetla z oblohy. Tu sa rakva spustí pod podlahu a odvezie sa na kremáciu. Futuristický návrh podzemného cintorína charakterizuje prevádzková jednoduchosť a prehľadnosť celého areálu. Objekt funguje ako jeden celok.
Konštrukcia
Futuristický návrh podzemného cintorína The Tower for Dead bol koncipovaný ako veľký závit so zakrivenými oblúkovými podpornými stenami a rampami s obrovským svetlíkom uprostred, ktorý poskytuje prirodzené svetlo a ventiláciu. Z konštrukčného hľadiska návrh podzemného cintorína tvorí železobetónová monolitická konštrukcia. Autori pracujú so surovými materiálmi, ktoré sú reakciou na prostredie mesta. V interiéri futuristického návrhu podzemného cintorína prevláda použitie betónu, ktorý zabezpečuje moderný vzhľad navrhnutých priestorov.
Zaujímavým konštrukčným prvkom je určite obrovský svetlík, ktorý umožňuje zníženie potreby umelého osvetlenia.
Vertikálne komunikácie predstavujú železobetónové priestory výťahových šácht a železobetónové špirálovité rampy tiahnúce sa po celej výške podzemného mrakodrapu.
Pôdorysné riešenie je vysoko účelné a zároveň veľmi pôsobivé. V architektonickom vyjadrení dominuje skôr monomateriálnosť.
Futuristický návrh podzemného cintorína reprezentuje zaujímavý spôsob zaobchádzania so svetlom. Použitím moderných materiálov a technológií je The Tower for Dead nadčasovým architektonickým hmotovo – priestorovým riešením typologického druhu cintorína, pohrebnej architektúry budúcnosti. Návrh v sebe spája nielen moderný dizajn a vzhľad, ale aj výborne riešenú dispozíciu. Autori svojím netradičným, novým prístupom vytvorili jednotné, elegantné, vyvážené dielo. Keď sa tento pôsobivý, hmotovo priestorový návrh spojí so svojimi psychologickými zámermi, môže byť zaujímavou alternatívou k typologickému druhu cintorína budúcnosti. A hoci daný nápad - idea môže znieť predčasne, zaslúži si našu pozornosť. Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Späť na tému Architektúra
