Podporné pohrebné združenie a cintorín v Haniske pri Prešove
Najstaršou organizáciou v obci Haniska pri Prešove je podporné pohrebné združenie, ktoré tu pôsobí už šesťdesiatšesť rokov.
Podporné pohrebné združenie
Podľa stanov Podporného pohrebného združenia (ďalej len: PPZ) sú hlavnými myšlienkami tohto spolku vzájomná podpora medzi členmi pri úmrtí, pomoc pri organizovaní dôstojného pohrebu a poskytovanie finančnej pomoci pri krytí pohrebných nákladov.
Združenie vzniklo na podnet Júliusa Koššutha, ktorý sa po návrate z Ameriky do rodného Betliara rozhodol založiť PPZ predovšetkým na pomoc chudobnejším spoluobčanom. Podobné organizácie totiž boli už v tom čase v krajine za oceánom bežné.
V Betliari sa Koššuthov nápad ujal a zakladajúca schôdza PPZ sa uskutočnila 11. marca 1928. Ďalších dvadsaťjeden mesiacov však trvalo, kým stanovy organizácie po dlhých byrokratických ťahaniciach oficiálne schválilo Ministerstvo vnútra ČSR v Prahe.
PPZ malo spočiatku iba 60 členov z Betliara, no už počas prvej dekády jeho činnosti sa podarilo založiť ďalších 144 pobočiek v okolí, pričom sa členská základňa rozrástla na 12 000 členov. Organizácia postupne prekročila hranice Gemera a zapúšťala korene v mestách a dedinách po celom Slovensku.
Rozvoj združenia spomalil až príchod socializmu, keď malo zakázané zakladať nové odbočky a prijímať nových členov. V roku 2018 bolo PPZ zapísané v slovenskej knihe rekordov ako najstaršie občianske združenie na Slovensku a v súčasnosti má približne 47 000 členov a 214 odbočiek. Jedna z nich sa nachádza aj v Haniske pri Prešove, kde PPZ pracuje od 1. februára 1956.
Členom sa môže stať každý občan SR vo veku od 18 do 55 rokov, zápisné sa platí jednorázovo, odstupňované je podľa veku. Ročný členský príspevok pre rok 2022 je stanovený na 23 eur a výška pomoci sa odvíja od dĺžky členstva. Noví členovia majú možnosť uhrádzať viacnásobnú výšku členského príspevku, vďaka čomu sa automaticky násobí aj výška pohrebnej podpory.
Ak teda člen platí dvojnásobok príspevku - 46 eur viac ako 15 rokov, v prípade úmrtia bude výška finančného príspevku 900 eur (t. j. dvojnásobok maximálnej pohrebnej podpory). Za necelé dve eurá na mesiac (pri základnom ročnom členskom príspevku) teda člen PPZ svojim pozostalým značne zníži pohrebné náklady.
Podporné pohrebné združenie
Podľa stanov Podporného pohrebného združenia (ďalej len: PPZ) sú hlavnými myšlienkami tohto spolku vzájomná podpora medzi členmi pri úmrtí, pomoc pri organizovaní dôstojného pohrebu a poskytovanie finančnej pomoci pri krytí pohrebných nákladov.
Združenie vzniklo na podnet Júliusa Koššutha, ktorý sa po návrate z Ameriky do rodného Betliara rozhodol založiť PPZ predovšetkým na pomoc chudobnejším spoluobčanom. Podobné organizácie totiž boli už v tom čase v krajine za oceánom bežné.
V Betliari sa Koššuthov nápad ujal a zakladajúca schôdza PPZ sa uskutočnila 11. marca 1928. Ďalších dvadsaťjeden mesiacov však trvalo, kým stanovy organizácie po dlhých byrokratických ťahaniciach oficiálne schválilo Ministerstvo vnútra ČSR v Prahe.
PPZ malo spočiatku iba 60 členov z Betliara, no už počas prvej dekády jeho činnosti sa podarilo založiť ďalších 144 pobočiek v okolí, pričom sa členská základňa rozrástla na 12 000 členov. Organizácia postupne prekročila hranice Gemera a zapúšťala korene v mestách a dedinách po celom Slovensku.
Rozvoj združenia spomalil až príchod socializmu, keď malo zakázané zakladať nové odbočky a prijímať nových členov. V roku 2018 bolo PPZ zapísané v slovenskej knihe rekordov ako najstaršie občianske združenie na Slovensku a v súčasnosti má približne 47 000 členov a 214 odbočiek. Jedna z nich sa nachádza aj v Haniske pri Prešove, kde PPZ pracuje od 1. februára 1956.
Členom sa môže stať každý občan SR vo veku od 18 do 55 rokov, zápisné sa platí jednorázovo, odstupňované je podľa veku. Ročný členský príspevok pre rok 2022 je stanovený na 23 eur a výška pomoci sa odvíja od dĺžky členstva. Noví členovia majú možnosť uhrádzať viacnásobnú výšku členského príspevku, vďaka čomu sa automaticky násobí aj výška pohrebnej podpory.
Ak teda člen platí dvojnásobok príspevku - 46 eur viac ako 15 rokov, v prípade úmrtia bude výška finančného príspevku 900 eur (t. j. dvojnásobok maximálnej pohrebnej podpory). Za necelé dve eurá na mesiac (pri základnom ročnom členskom príspevku) teda člen PPZ svojim pozostalým značne zníži pohrebné náklady.
Cintorín
V Haniske pri Prešove sa pochováva na pohrebisku situovanom pozdĺž cesty vedúcej na most, ktorým sa vchádza do Prešova v smere od Košíc. Tento cintorín slúži svojmu účelu zhruba 300 rokov, problémy s vandalmi tu nemajú a pamiatkovo chránené hroby sa tu nenachádzajú. Návštevníci majú k dispozícii zdroj vody, ako i kontajnery. Areál je osvetlený a vybavený ústredným krížom aj informačnou tabuľou. Najpôsobivejší náhrobok s vyobrazením ľudských postáv patrí zosnulej pani Zlate Balážovej a jej (ešte žijúcemu) manželovi. V obci nie je Dom smútku.
Po tieto dni tu neplatia žiadne protipandemické opatrenia a ani v minulosti, keď boli prijaté rôzne obmedzenia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na obecnom úrade nezaregistrovali žiadne sťažnosti, ohlasy, nápady na zlepšenie a podobne vo vzťahu k pravidlám navštevovania cintorína.
Od vypuknutia pandémie koronavírusu začiatkom marca 2020 tu však zaznamenali nárast pohrebov. Čo sa týka spôsobov pochovávania, sú tu hroby s telesnými pozostatkami aj urny s ľudským popolom.
Obec si cintorín prenajíma od rímskokatolíckej farnosti svätého Michala v Kendiciach za 1 cent na m² na rok. Pri výmere pohrebiska 3758 m² celková suma nájmu predstavuje 37.58 eur za kalendárny rok. Miesto svojho posledného odpočinku tu môžu nájsť aj zosnulí, ktorí nepochádzali priamo z obce, pričom poplatok za nájom jedného hrobového miesta je 20 eur na 10 rokov, za dvojhrob sa na rovnaké obdobie platí 40 eur a pri detskom hrobe je desaťročné nájomné 10 eur. Na oficiálnej stránke obce www.obechaniska.sk v sekcii Správa cintorína nechýba upozornenie na potrebu vysporiadania nájmu pod hrozbou zrušenia hrobových miest, doplnené zoznamom zmlúv s uvedením dátumu ukončenia ich platnosti.
Z obecnej histórie
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1288. Pôvodne sa o nej hovorilo ako o majetku „Enezke“, ktorý získal Peter zvaný Hruška, vazal šľachtica Juraja, za účasť na vojenskej výprave. V mladších písomnostiach z 13. až 16. storočia sa obec spomína pod názvami „Enizke“, „Enyzke“ a „Enezke“. V druhej polovici 18. storočia sa objavuje tvar „Eniczke“, „Haniszka“, ako i súčasné pomenovanie „Haniska“, ktoré bolo zaznamenané v roku 1773. Dokumenty z 19. a 20. storočia zasa obsahujú tvary „Enyiczke“, „Enyicke“, „Eperjesenyicke“ (z toho „Eperjes“ je maďarské pomenovanie Prešova), „Eperies-Enicke“ (Eperies je nemecký názov pre Prešov). Posledných sto rokov sa používa najmä označenie „Haniska“, resp. v rozšírenom tvare „Haniska pri Prešove“.
Zaujímavosťou je, že zhruba 50 km južným smerom sa nachádza rovnomenná obec Haniska (avšak s prívlastkom: „pri Košiciach“), ktorá v určitých obdobiach niesla rovnaký názov ako Haniska pri Prešove (napr. v 18. storočí - „Eniczke“, „Haniszka“; v 19. storočí - „Enyiczke“, „Enyicke“, „Haniska“; od r. 1920 takmer pravidelne už len „Haniska“, resp. „Haniska pri Košiciach“).
V súvislosti s obcou sa okrem majetkových súpisov zachovali rôzne úradné dokumenty. Medzi nimi aj správa z 27. januára 1636 venovaná vražde poddaného na ceste medzi cca. 6 km vzdialenými Petrovanmi a Haniskou, ďalej zápisnica z 15. februára 1658, ktorá sa týka súdu s poddanými Hanisky za vykradnutie kostola v neďalekej Nižnej Šebastovej a krádež obilia, či zmienka o protestoch proti plánovanej výstavbe mlyna zo 7. júna 1666.
K dispozícii máme i podrobné údaje o počte a zložení obyvateľstva z roku 1786, kedy bolo uskutočnené sčítanie ľudu. Podľa tohto dokumentu tu žilo 7 zemanov, 5 sedliakov, 4 živnostníci, 33 remeselníkov, 29 detí veku do 12 rokov, 6 detí do veku 17 rokov, 104 žien. Spolu 41 rodín so 194 občanmi, z ktorých sa 190 hlásilo ku kresťanstvu a 4 k judaizmu. Neskôr stav populácie mierne poklesol na 178 obyvateľov (v r. 1818).
V roku 1831 pustošila Šarišskú župu epidémia cholery a vatry tzv. cholerového, resp. Východoslovenského roľníckeho povstania (písali sme o ňom v našom článku tu), sa rozhoreli aj na týchto miestach, čo dodnes pripomína pamätník, ktorý sa vypína nad dedinou na kopci Furča. Postavili ho v roku 1938 v rámci osláv 20. výročia vzniku Československa a dosahuje výšku 20 metrov.
Jeho najvyššiu časť zdobí 4,2 metre vysoká socha muža s ratolesťou, umiestnená na pylóne, pod ktorým sa nachádza ďalších sedem plastík ľudí v nadživotnej veľkosti, ktoré symbolizujú jednotlivé skupiny účastníkov rebélie – zemanov, mešťanov, želiarov, podželiarov, baníkov, (mestskú a dedinskú) chudobu a štátnych zamestnancov.
Tento monument, evidovaný ako Národná kultúrna pamiatka SR č. 1465/1, je dielom slovenského sochára Jozefa Pospíšila a českého architekta Čeněka Vořecha. Pri pamätníku sa príležitostne konajú spomienkové akcie. Na počesť 190. výročia povstania tu minulý rok Matica slovenská usporiadala podujatie pod názvom „Kuruci do zbrane".
Pýchou Hanisky je i rímskokatolícky kostol Najsvätejšej trojice z polovice 18. storočia, neskoroklasicistický kaštieľ z konca 19. storočia a secesná kúria (dnes, okrem iného, sídlo Obecného úradu) zo začiatku 20. storočia. V priebehu dejín bola Haniska, ktorá leží doslova na prahu Prešova, takmer dve desaťročia prešovskou mestskou časťou, resp. prímestskou štvrťou, od roku 1990 je znovu samostatnou obcou a žije v nej okolo 700 obyvateľov.
V Haniske pri Prešove sa pochováva na pohrebisku situovanom pozdĺž cesty vedúcej na most, ktorým sa vchádza do Prešova v smere od Košíc. Tento cintorín slúži svojmu účelu zhruba 300 rokov, problémy s vandalmi tu nemajú a pamiatkovo chránené hroby sa tu nenachádzajú. Návštevníci majú k dispozícii zdroj vody, ako i kontajnery. Areál je osvetlený a vybavený ústredným krížom aj informačnou tabuľou. Najpôsobivejší náhrobok s vyobrazením ľudských postáv patrí zosnulej pani Zlate Balážovej a jej (ešte žijúcemu) manželovi. V obci nie je Dom smútku.
Po tieto dni tu neplatia žiadne protipandemické opatrenia a ani v minulosti, keď boli prijaté rôzne obmedzenia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na obecnom úrade nezaregistrovali žiadne sťažnosti, ohlasy, nápady na zlepšenie a podobne vo vzťahu k pravidlám navštevovania cintorína.
Od vypuknutia pandémie koronavírusu začiatkom marca 2020 tu však zaznamenali nárast pohrebov. Čo sa týka spôsobov pochovávania, sú tu hroby s telesnými pozostatkami aj urny s ľudským popolom.
Obec si cintorín prenajíma od rímskokatolíckej farnosti svätého Michala v Kendiciach za 1 cent na m² na rok. Pri výmere pohrebiska 3758 m² celková suma nájmu predstavuje 37.58 eur za kalendárny rok. Miesto svojho posledného odpočinku tu môžu nájsť aj zosnulí, ktorí nepochádzali priamo z obce, pričom poplatok za nájom jedného hrobového miesta je 20 eur na 10 rokov, za dvojhrob sa na rovnaké obdobie platí 40 eur a pri detskom hrobe je desaťročné nájomné 10 eur. Na oficiálnej stránke obce www.obechaniska.sk v sekcii Správa cintorína nechýba upozornenie na potrebu vysporiadania nájmu pod hrozbou zrušenia hrobových miest, doplnené zoznamom zmlúv s uvedením dátumu ukončenia ich platnosti.
Z obecnej histórie
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1288. Pôvodne sa o nej hovorilo ako o majetku „Enezke“, ktorý získal Peter zvaný Hruška, vazal šľachtica Juraja, za účasť na vojenskej výprave. V mladších písomnostiach z 13. až 16. storočia sa obec spomína pod názvami „Enizke“, „Enyzke“ a „Enezke“. V druhej polovici 18. storočia sa objavuje tvar „Eniczke“, „Haniszka“, ako i súčasné pomenovanie „Haniska“, ktoré bolo zaznamenané v roku 1773. Dokumenty z 19. a 20. storočia zasa obsahujú tvary „Enyiczke“, „Enyicke“, „Eperjesenyicke“ (z toho „Eperjes“ je maďarské pomenovanie Prešova), „Eperies-Enicke“ (Eperies je nemecký názov pre Prešov). Posledných sto rokov sa používa najmä označenie „Haniska“, resp. v rozšírenom tvare „Haniska pri Prešove“.
Zaujímavosťou je, že zhruba 50 km južným smerom sa nachádza rovnomenná obec Haniska (avšak s prívlastkom: „pri Košiciach“), ktorá v určitých obdobiach niesla rovnaký názov ako Haniska pri Prešove (napr. v 18. storočí - „Eniczke“, „Haniszka“; v 19. storočí - „Enyiczke“, „Enyicke“, „Haniska“; od r. 1920 takmer pravidelne už len „Haniska“, resp. „Haniska pri Košiciach“).
V súvislosti s obcou sa okrem majetkových súpisov zachovali rôzne úradné dokumenty. Medzi nimi aj správa z 27. januára 1636 venovaná vražde poddaného na ceste medzi cca. 6 km vzdialenými Petrovanmi a Haniskou, ďalej zápisnica z 15. februára 1658, ktorá sa týka súdu s poddanými Hanisky za vykradnutie kostola v neďalekej Nižnej Šebastovej a krádež obilia, či zmienka o protestoch proti plánovanej výstavbe mlyna zo 7. júna 1666.
K dispozícii máme i podrobné údaje o počte a zložení obyvateľstva z roku 1786, kedy bolo uskutočnené sčítanie ľudu. Podľa tohto dokumentu tu žilo 7 zemanov, 5 sedliakov, 4 živnostníci, 33 remeselníkov, 29 detí veku do 12 rokov, 6 detí do veku 17 rokov, 104 žien. Spolu 41 rodín so 194 občanmi, z ktorých sa 190 hlásilo ku kresťanstvu a 4 k judaizmu. Neskôr stav populácie mierne poklesol na 178 obyvateľov (v r. 1818).
V roku 1831 pustošila Šarišskú župu epidémia cholery a vatry tzv. cholerového, resp. Východoslovenského roľníckeho povstania (písali sme o ňom v našom článku tu), sa rozhoreli aj na týchto miestach, čo dodnes pripomína pamätník, ktorý sa vypína nad dedinou na kopci Furča. Postavili ho v roku 1938 v rámci osláv 20. výročia vzniku Československa a dosahuje výšku 20 metrov.
Jeho najvyššiu časť zdobí 4,2 metre vysoká socha muža s ratolesťou, umiestnená na pylóne, pod ktorým sa nachádza ďalších sedem plastík ľudí v nadživotnej veľkosti, ktoré symbolizujú jednotlivé skupiny účastníkov rebélie – zemanov, mešťanov, želiarov, podželiarov, baníkov, (mestskú a dedinskú) chudobu a štátnych zamestnancov.
Tento monument, evidovaný ako Národná kultúrna pamiatka SR č. 1465/1, je dielom slovenského sochára Jozefa Pospíšila a českého architekta Čeněka Vořecha. Pri pamätníku sa príležitostne konajú spomienkové akcie. Na počesť 190. výročia povstania tu minulý rok Matica slovenská usporiadala podujatie pod názvom „Kuruci do zbrane".
Pýchou Hanisky je i rímskokatolícky kostol Najsvätejšej trojice z polovice 18. storočia, neskoroklasicistický kaštieľ z konca 19. storočia a secesná kúria (dnes, okrem iného, sídlo Obecného úradu) zo začiatku 20. storočia. V priebehu dejín bola Haniska, ktorá leží doslova na prahu Prešova, takmer dve desaťročia prešovskou mestskou časťou, resp. prímestskou štvrťou, od roku 1990 je znovu samostatnou obcou a žije v nej okolo 700 obyvateľov.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
