Pod najvyššou kostolnou vežou Moravy
V bývalom kráľovskom meste Olomouc majú jednu z najväčších hrobiek biskupov na území Česka a Slovenska. V katedrále sv. Václava pod druhou najvyššou kostolnou vežou v Čechách a najvyššou vežou Moravy (100,65 m) sa nachádzajú štyri historické krypty, kde sú pochovaní najvýznamnejší kardináli a biskupi Moravy.
Krypta s mauzóleom olomouckých biskupov vznikla pod prezbytáriom Katedrály sv. Václava v 16. storočí. Ide o najnovšiu a najväčšiu hrobku, ktorá pozostáva z dvoch poschodí, ktoré sú od roku 2012 prístupné pre verejnosť. Vo vrchnej časti krypty sa nachádzajú vzácne relikviáre a konajú sa tu miestne výstavy. V dolnej časti krypty sa nachádza mauzóleum s pozostatkami najvýznamnejších cirkevných hodnostárov. V troch cínových a jednej medenej rakve sú pochovaní biskupi a arcibiskupi: František z Ditrichštejna, Karel II. z Lichtenštejna-Kastelkornu, Ján Vilém Kolovrat-Libštejnský a Maria Tadeáš Trauttmansdorff. V rakvách sa nedochovalo takmer nič. Ako zázrakom v nich však zostal olivový kríž a medailón, ktorých verné kópie teraz môžu obdivovať návštevníci v jednej z výstavných vitrín. Okrem vzácnych sarkofágov návštevníkov čaká taktiež nápis „Prach si a v prach sa navrátiš,“ ktorý je dostupný nielen v českom, ale aj v anglickom a nemeckom jazyku.
Po rekonštrukcii kryptu sprístupnili verejnosti
Krypta nebola pre verejnosť oficiálne otvorená od pohrebu posledného z biskupov, teda viac než sto rokov. Kompletnou rekonštrukciou prešli štyri sarkofágy, ktoré boli v žalostnom stave. V priebehu rekonštrukcie ležali pozostatky duchovných provizórne v nových rakvách. Reštaurátorský tím musel, mimo iného, doplniť chýbajúce časti výzdoby, ozdobných prvkov a erbov. Na svoje pôvodné miesto sa opravené rakvy vracali postupne. Oprava krypty trvala dva roky. Financovaná bola z nórskych fondov. Počas rekonštrukcie sa taktiež renovovali interiéry katedrály, reštaurátorské fresky a nábytok.
Prázdny sarkofág
V mauzóleu sa síce nachádzajú štyri sarkofágy, ale v skutočnosti je jedna rakva prázdna. Chýbajú tu totiž ľudské pozostatky kardinála Františka z Ditrichštejna, ktorý žil v rokoch 1570 až 1636 a dal postaviť samotnú kryptu. Kardinál bol najmocnejším biskupom v Olomouci, pretože stál pri rekatolizácii Veľkej Moravy a často sa v dejinách spomína ako český kardinál Richelieu. Dnes nikto nevie, kde sa nachádzajú pozostatky tohto slávneho biskupa. Osud však k nemu po smrti vôbec nebol dobrosrdečný. Po tom, čo ostatky kardinála mali prehniť až na podlahu, boli prevezené do miestnej kostnice. Ani tam však najmocnejší muž Moravy nenašiel pokoj, pretože cisár Jozef II nariadil, že všetky ľudské pozostatky musia byť pochované mimo mesta, a tak boli ďalej presunuté do kostola za hradbami. Lenže potom, čo sa v Olomouci začala stavať železnica, najmocnejší muž Moravy zmizol a dnes nikto nevie, kde sa jeho ľudské pozostatky nachádzajú.
Srdce rakúskeho arcivojvodu
V krypte je taktiež uložené srdce arcibiskupa a rakúskeho arcivojvodu Rudolfa Jana Habsburského, ktorý zomrel ako 44-ročný. V Olomouci pôsobil ako arcibiskup a mesto si veľmi obľúbil. Keďže však veľmi dobre vedel, že ako Habsburg nemôže byť pochovaný inde ako vo Viedni, tak ešte za svojho života rozhodol o tom, že po jeho smrti bude jeho srdce zamurované v krypte pod Olomouckou katedrálou.
Krypta s mauzóleom olomouckých biskupov vznikla pod prezbytáriom Katedrály sv. Václava v 16. storočí. Ide o najnovšiu a najväčšiu hrobku, ktorá pozostáva z dvoch poschodí, ktoré sú od roku 2012 prístupné pre verejnosť. Vo vrchnej časti krypty sa nachádzajú vzácne relikviáre a konajú sa tu miestne výstavy. V dolnej časti krypty sa nachádza mauzóleum s pozostatkami najvýznamnejších cirkevných hodnostárov. V troch cínových a jednej medenej rakve sú pochovaní biskupi a arcibiskupi: František z Ditrichštejna, Karel II. z Lichtenštejna-Kastelkornu, Ján Vilém Kolovrat-Libštejnský a Maria Tadeáš Trauttmansdorff. V rakvách sa nedochovalo takmer nič. Ako zázrakom v nich však zostal olivový kríž a medailón, ktorých verné kópie teraz môžu obdivovať návštevníci v jednej z výstavných vitrín. Okrem vzácnych sarkofágov návštevníkov čaká taktiež nápis „Prach si a v prach sa navrátiš,“ ktorý je dostupný nielen v českom, ale aj v anglickom a nemeckom jazyku.
Po rekonštrukcii kryptu sprístupnili verejnosti
Krypta nebola pre verejnosť oficiálne otvorená od pohrebu posledného z biskupov, teda viac než sto rokov. Kompletnou rekonštrukciou prešli štyri sarkofágy, ktoré boli v žalostnom stave. V priebehu rekonštrukcie ležali pozostatky duchovných provizórne v nových rakvách. Reštaurátorský tím musel, mimo iného, doplniť chýbajúce časti výzdoby, ozdobných prvkov a erbov. Na svoje pôvodné miesto sa opravené rakvy vracali postupne. Oprava krypty trvala dva roky. Financovaná bola z nórskych fondov. Počas rekonštrukcie sa taktiež renovovali interiéry katedrály, reštaurátorské fresky a nábytok.
Prázdny sarkofág
V mauzóleu sa síce nachádzajú štyri sarkofágy, ale v skutočnosti je jedna rakva prázdna. Chýbajú tu totiž ľudské pozostatky kardinála Františka z Ditrichštejna, ktorý žil v rokoch 1570 až 1636 a dal postaviť samotnú kryptu. Kardinál bol najmocnejším biskupom v Olomouci, pretože stál pri rekatolizácii Veľkej Moravy a často sa v dejinách spomína ako český kardinál Richelieu. Dnes nikto nevie, kde sa nachádzajú pozostatky tohto slávneho biskupa. Osud však k nemu po smrti vôbec nebol dobrosrdečný. Po tom, čo ostatky kardinála mali prehniť až na podlahu, boli prevezené do miestnej kostnice. Ani tam však najmocnejší muž Moravy nenašiel pokoj, pretože cisár Jozef II nariadil, že všetky ľudské pozostatky musia byť pochované mimo mesta, a tak boli ďalej presunuté do kostola za hradbami. Lenže potom, čo sa v Olomouci začala stavať železnica, najmocnejší muž Moravy zmizol a dnes nikto nevie, kde sa jeho ľudské pozostatky nachádzajú.
Srdce rakúskeho arcivojvodu
V krypte je taktiež uložené srdce arcibiskupa a rakúskeho arcivojvodu Rudolfa Jana Habsburského, ktorý zomrel ako 44-ročný. V Olomouci pôsobil ako arcibiskup a mesto si veľmi obľúbil. Keďže však veľmi dobre vedel, že ako Habsburg nemôže byť pochovaný inde ako vo Viedni, tak ešte za svojho života rozhodol o tom, že po jeho smrti bude jeho srdce zamurované v krypte pod Olomouckou katedrálou.
V kostole sv. Václava sa nachádzajú aj ďalšie 3 krypty, ktoré však v súčasnosti nie sú otvorené pre verejnosť. Najzaujímavejšia je románska krypta. Jej vnútro je však zahalené rúškom tajomstva, pretože počas výstavby najvyššej veže ju dal zasypať kardinál Ditrichštejn kvôli spevneniu vnútornej steny. Dovtedy bola prístupná pre verejnosť. Gotická krypta zo 14. storočia bola otvorená v 70-tych rokoch, čo je zdokumentované na fotografiách. Renesančná krypta je na začiatku chrámu pri vchode.
Kaplnka sv. Jána Krstiteľa
Na prízemí katedrály pod južnou vežou sa nachádza kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá mala pôvodne slúžiť na krstenie, ale postupne nabrala pietny charakter pre olomouckých arcibiskupov a arcibiskupov z prelomu 19. a 20. storočia. V kaplnke sa v súčasnosti nachádzajú hrobky posledných troch kardinálov: Fürstenberka, Bauera a Skrbenského s umeleckými náhrobkami. Ako posledný bol v tejto kaplnke pochovaný biskup, apoštolský administrátor mons. Jozef Vrana.
Vzácne historické relikviáre
V katedrále sv. Václava sa nachádzajú viaceré vzácne historické relikviáre. Na južnej strane trojlode je vstup do manýristickej kaplnky sv. Stanislava. Po stranách vstupu do kaplnky sú náhrobné dosky zo 16. a začiatku 17. storočia. Na novogotickom oltári pri jednom z pilierov trojlodia je umiestnený relikviár s ostatkami sv. Jana Sarkandra (svätorečeného pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1995). Tie najvýznamnejšie relikviáre však boli premiestnené do depozitárov Arcidiecézneho múzea v Olomouci.
Katedrála sv. Václava
Katedrála sv. Václava so svojim dvojvežovým priečelím patrí neodmysliteľne k panoráme mesta. Halová trojloď kostola vychádza z pôvodnej stredovekej dispozície. Stavbu katedrály začalo olomoucké knieža Svätopluk v rokoch 1104 až 1107. Vo výstavbe pokračoval jeho syn Václav, ktorý stavbu pred svojou smrťou predal biskupovi Jindřichovi Zdíkovi. Ešte nedokončená stavba bola vysvätená v roku 1131. V roku 1141 bola dokončená a stala sa biskupským kostolom. Pôvodná trojloďová románska bazilika prešla početnými úpravami a prestavbami. Po požiari v roku 1265 bola katedrála kompletne prestavaná a získala gotickú podobu. Gotické piliere trojlodia pochádzajú z 13. storočia. Rozľahlý presbytár o rozmeroch 35 × 23 metrov vznikol ako ranne baroková súčasť stavby. Na konci 19. storočia získal, ostatne ako celý interiér i exteriér stavby, novogotickú podobu. Dómsky organ patrí k najlepším romantickým nástrojom v Čechách.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2017
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 13 fotografií
