Pochovávanie v Mirkovciach
Východoslovenská obec Mirkovce s približne 1400 obyvateľmi vlastní až dva cintoríny. Ich správu zabezpečuje externá firma.
Mirkovčania majú na výber medzi cintorínom neďaleko obecného úradu a pohrebiskom v časti Niereše. V súčasnosti na týchto cintorínoch neplatia žiadne obmedzenia a môže tu byť pochovaný aj občan, ktorý nepochádzal priamo z obce, resp. v nej nemal trvalý pobyt.
Od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 v Mirkovciach neevidujú nárast úmrtí, no zomrelí nesmeli byť počas rozlúčkového obradu uložení v otvorených rakvách.
Miestni občania dlhodobo preferujú pohreby s uložením telesných pozostatkov do zeme.
Cintoríny síce sú majetkom obce, ale spravuje ich odborne spôsobilá firma POSOL s. r. o., sídliaca v zhruba 10 km vzdialenej obci Ploské.
Podľa Všeobecného záväzného nariadenia obce č. 1/2020 (ďalej len: VZN) sú pohrebiská v Mirkovciach prístupné neobmedzene, keďže sa vchod nezamyká. Od občanov sa však žiada, aby uzatvárali vstupnú bránu, a tým zabránili vstupu domácich zvierat, ako i ďalších nevítaných návštevníkov.
Pre podnikateľov poskytujúcich služby na pohrebisku a osoby vykonávajúce kamenárske práce platí, že pohrebisko je prístupné v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod a po dohode s prevádzkovým pracovníkom aj v dňoch pracovného voľna. VZN určuje aj požiadavky pri zriaďovaní hrobu:
A, Hĺbka pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m, pre potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod najmenej 0,7 m a prehĺbený hrob (t. j. hrobové miesto, ktoré svojimi rozmermi umožňuje uloženie dvoch rakiev s ľudskými pozostatkami nad sebou tak, aby pred uplynutím tlecej doby nedošlo pri ukladaní vrchnej rakvy k manipulácii s telesnými ostatkami uloženými v spodnej rakve – pozn. red.) musí mať hĺbku aspoň 2,2 m. B, Dno hrobu musí ležať najmenej 0,5 m nad hladinou podzemnej vody. C, Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m (s výnimkou viacpočetných hrobov - dvojhrobov atď.). D, Rakva s ľudskými pozostatkami musí byť po uložení do hrobu zasypaná skyprenou zeminou vo výške 1,2 m. Tlecia doba je stanovená na 10 rokov od pochovania, pri hrobke (t. j. murovanej stavbe, kde sa nachádza viacero rakiev s ľudskými ostatkami) je dĺžka tlecej doby 20 rokov.
Mirkovčania majú na výber medzi cintorínom neďaleko obecného úradu a pohrebiskom v časti Niereše. V súčasnosti na týchto cintorínoch neplatia žiadne obmedzenia a môže tu byť pochovaný aj občan, ktorý nepochádzal priamo z obce, resp. v nej nemal trvalý pobyt.
Od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 v Mirkovciach neevidujú nárast úmrtí, no zomrelí nesmeli byť počas rozlúčkového obradu uložení v otvorených rakvách.
Miestni občania dlhodobo preferujú pohreby s uložením telesných pozostatkov do zeme.
Cintoríny síce sú majetkom obce, ale spravuje ich odborne spôsobilá firma POSOL s. r. o., sídliaca v zhruba 10 km vzdialenej obci Ploské.
Podľa Všeobecného záväzného nariadenia obce č. 1/2020 (ďalej len: VZN) sú pohrebiská v Mirkovciach prístupné neobmedzene, keďže sa vchod nezamyká. Od občanov sa však žiada, aby uzatvárali vstupnú bránu, a tým zabránili vstupu domácich zvierat, ako i ďalších nevítaných návštevníkov.
Pre podnikateľov poskytujúcich služby na pohrebisku a osoby vykonávajúce kamenárske práce platí, že pohrebisko je prístupné v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod a po dohode s prevádzkovým pracovníkom aj v dňoch pracovného voľna. VZN určuje aj požiadavky pri zriaďovaní hrobu:
A, Hĺbka pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m, pre potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod najmenej 0,7 m a prehĺbený hrob (t. j. hrobové miesto, ktoré svojimi rozmermi umožňuje uloženie dvoch rakiev s ľudskými pozostatkami nad sebou tak, aby pred uplynutím tlecej doby nedošlo pri ukladaní vrchnej rakvy k manipulácii s telesnými ostatkami uloženými v spodnej rakve – pozn. red.) musí mať hĺbku aspoň 2,2 m. B, Dno hrobu musí ležať najmenej 0,5 m nad hladinou podzemnej vody. C, Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m (s výnimkou viacpočetných hrobov - dvojhrobov atď.). D, Rakva s ľudskými pozostatkami musí byť po uložení do hrobu zasypaná skyprenou zeminou vo výške 1,2 m. Tlecia doba je stanovená na 10 rokov od pochovania, pri hrobke (t. j. murovanej stavbe, kde sa nachádza viacero rakiev s ľudskými ostatkami) je dĺžka tlecej doby 20 rokov.
Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, nesmie sa vypovedať skôr ako po uplynutí tlecej doby a o prípadnej výpovedi musí byť nájomca informovaný aspoň šesť mesiacov pred zrušením hrobového miesta (v prípade, ak má byť hrob iba preložený na iné miesto, lehota sa skracuje na 3 mesiace).
Podobne ako aj na iných pohrebiskách na Slovensku, ani na cintorínoch v Mirkovciach nie je dovolené robiť hluk; požívať drogy; odhadzovať predmety mimo odpadkové koše; spaľovať trávu a iný odpad; ukladať a skladovať nádoby, náradie a iné predmety; vodiť a voľne púšťať zvieratá a jazdiť na športových prostriedkoch (bicykel, korčule atď.). Miestni skrátka chcú mať svoje pohrebiská riadne udržiavané a vandalstvo netolerujú.
Na cintorínoch navyše nesmú byť pochované iné ako ľudské pozostatky. Mirkovčania, ktorí chcú dopriať svojmu domácemu miláčikovi hrob, teda musia vycestovať vyše 30 km na najbližší zvierací cintorín pri obci Košická Belá neďaleko Košíc.
Poplatok za prenájom hrobového miesta pre jednohrob na pohrebiskách v Mirkovciach je 10 eur (na 10 rokov), za dvojhrob sa na rovnako dlhé obdobie platí 13 eur, miesto pre trojhorb na 10 rokov stojí 15 eur, miesto pre detský hrob a urnové miesto na 10 rokov vyjde na 5 eur. Nájomné za miesto pre hrobku na 10 rokov je stanovené na 10 eur za každý meter štvorcový jej plochy.
Päť eur na deň treba platiť za uloženie telesnej schránky miestneho občana v chladiacom boxe, za uloženie pozostatkov občana bez trvalého pobytu v obci sa platí raz toľko. Prepožičanie obradnej siene v Dome smútku sa nespoplatňuje.
Prevádzkový poriadok Domu smútku v Mirkovciach povoľuje, aby bolo v chladiacom boxe možné uložiť dvoch zosnulých (box má dve úložné miesta), pričom telesné pozostatky majú byť udržiavané pri teplote v rozmedzí 0°C až 5°C. Prevádzkovateľ Domu smútku, t. j. obec Mirkovce, nepovolí prítomnosť obstarávateľa pohrebu a blízkych osôb pri konečnom uzatvorení rakvy pred pochovaním, ak zosnulý podľahol infekčnej chorobe, jeho telo je zohavené alebo sa nachádza v pokročilom stave rozkladu.
Na mechanickú očistu tu používajú prípravky ako napríklad Jar a Pur, na dezinfekciu prípravky Savo, Chloramín B a podobne. Náročnejšiu dekontamináciu chladiaceho boxu vykonáva oprávnená firma napríklad aj s použitím 38% roztoku kyseliny sírovej.
Povesť o založení obce
Mirkovská výročná správa za rok 2020 obsahuje aj povesť o založení obce v tomto znení: „Krajina, ktorá teraz patrí Mirkovciam, nemala ornej pôdy. Bolo tu len množstvo pastvísk objatých dookola vencom lesov prerušovaných kde - tu kroviskami. Do tejto krajiny prišiel v 12. storočí muž, ktorý utiekol od zemepána Myrku. Odmietol pracovať na pánskych poliach, vyhol sa vojenskej povinnosti a skrýval sa v oblasti terajších Mirkoviec. Postavil si drevenú kolibu a pomaly začal obrábať pole a chovať dobytok. Niekoľko rokov tu žil sám a snažil sa čo najpríjemnejšie svoje miesto upraviť. Keď sa mu to čiastočne darilo, priviedol si manželku a o krátky čas aj priateľov. To boli prví osadníci obce, ktorá sa pomaly, ale isto rozširovala. Netešila sa však dlho svojej voľnosti. Zemepán Myrko sa dozvedel o svojich stratených poddaných a ich spôsobe života. Privlastnil si celú osadu, ktorá sa stihla vytvoriť aj s rozsiahlymi pozemkami a horami, a nazval ju po svojom mene – Mirkovce.“
A ako to už pri povestiach býva, i na tejto je prinajmenšom kus pravdy. Doba vzniku obce skutočne spadá do 12. storočia, hoci menšie sídlisko tu existovalo zrejme už pred 11. storočím. Prvý písomný doklad o Mirkovciach však pochádza z roku 1320. Názov obce je údajne naozaj odvodený od mena zemepána Myrka, čo je vlastne pomaďarčený tvar slovenského mena Mirko. Preto znie i najstaršia podoba názvu dediny „Myrk“.
Začiatkom 15. storočia v tejto lokalite hospodárilo okolo 25 poddanských domácnosti, v roku 1720 ich bolo 11. Koncom 18. storočia (v roku 1787) tu žilo 331 obyvateľov. Zhruba z tohto obdobia pochádzajú názvy „Mérk“, „Mirkowcze“ (obidve sú z roku 1773) a „Merk“ (r. 1786). V roku 1828 v Mirkovciach bývalo 435 ľudí a v rokoch 1863 až 1944 boli rozčlenené na Nižné a Vyšné Mirkovce.
Pre Nižné Mirkovce sa používali názvy Alsómérk (maďarský tvar z rokov 1863 – 1913), Nižné Merkovce (r. 1920), Nižné Mirkovce (r. 1927 – 1944). Vyšné Mirkovce boli v dokumentoch spomínané pod názvami Felsőmérk (maďarský tvar z rokov 1863 – 1913), Vyšné Merkovce (r. 1920) a Vyšné Mirkovce (r. 1927 – 1944). Súčasné pomenovanie sa ustálilo v roku 1944.
V roku 1970 napočítali v znovuzjednotenej obci 941 duší a dnes majú Mirkovce okolo 1400 obyvateľov. Mirkovčania nosili pekné kroje, dievčatá si vraj v nedeľu obliekli i desať riadne naškrobených sukní, a nezaostávali ani muži, v okolí známi svojimi vysokými klobúkmi.
Pamiatkovo chránené stavby v obci nie sú, ale neďaleko Mirkoviec, na kopci Malá Zobraná, sa nachádzajú terasy, kde už koncom 9. storočia žili kresťanskí pustovníci, ktorí sem prišli z opátstva svätého Hyppolita pri Nitre.
Podobne ako aj na iných pohrebiskách na Slovensku, ani na cintorínoch v Mirkovciach nie je dovolené robiť hluk; požívať drogy; odhadzovať predmety mimo odpadkové koše; spaľovať trávu a iný odpad; ukladať a skladovať nádoby, náradie a iné predmety; vodiť a voľne púšťať zvieratá a jazdiť na športových prostriedkoch (bicykel, korčule atď.). Miestni skrátka chcú mať svoje pohrebiská riadne udržiavané a vandalstvo netolerujú.
Na cintorínoch navyše nesmú byť pochované iné ako ľudské pozostatky. Mirkovčania, ktorí chcú dopriať svojmu domácemu miláčikovi hrob, teda musia vycestovať vyše 30 km na najbližší zvierací cintorín pri obci Košická Belá neďaleko Košíc.
Poplatok za prenájom hrobového miesta pre jednohrob na pohrebiskách v Mirkovciach je 10 eur (na 10 rokov), za dvojhrob sa na rovnako dlhé obdobie platí 13 eur, miesto pre trojhorb na 10 rokov stojí 15 eur, miesto pre detský hrob a urnové miesto na 10 rokov vyjde na 5 eur. Nájomné za miesto pre hrobku na 10 rokov je stanovené na 10 eur za každý meter štvorcový jej plochy.
Päť eur na deň treba platiť za uloženie telesnej schránky miestneho občana v chladiacom boxe, za uloženie pozostatkov občana bez trvalého pobytu v obci sa platí raz toľko. Prepožičanie obradnej siene v Dome smútku sa nespoplatňuje.
Prevádzkový poriadok Domu smútku v Mirkovciach povoľuje, aby bolo v chladiacom boxe možné uložiť dvoch zosnulých (box má dve úložné miesta), pričom telesné pozostatky majú byť udržiavané pri teplote v rozmedzí 0°C až 5°C. Prevádzkovateľ Domu smútku, t. j. obec Mirkovce, nepovolí prítomnosť obstarávateľa pohrebu a blízkych osôb pri konečnom uzatvorení rakvy pred pochovaním, ak zosnulý podľahol infekčnej chorobe, jeho telo je zohavené alebo sa nachádza v pokročilom stave rozkladu.
Na mechanickú očistu tu používajú prípravky ako napríklad Jar a Pur, na dezinfekciu prípravky Savo, Chloramín B a podobne. Náročnejšiu dekontamináciu chladiaceho boxu vykonáva oprávnená firma napríklad aj s použitím 38% roztoku kyseliny sírovej.
Povesť o založení obce
Mirkovská výročná správa za rok 2020 obsahuje aj povesť o založení obce v tomto znení: „Krajina, ktorá teraz patrí Mirkovciam, nemala ornej pôdy. Bolo tu len množstvo pastvísk objatých dookola vencom lesov prerušovaných kde - tu kroviskami. Do tejto krajiny prišiel v 12. storočí muž, ktorý utiekol od zemepána Myrku. Odmietol pracovať na pánskych poliach, vyhol sa vojenskej povinnosti a skrýval sa v oblasti terajších Mirkoviec. Postavil si drevenú kolibu a pomaly začal obrábať pole a chovať dobytok. Niekoľko rokov tu žil sám a snažil sa čo najpríjemnejšie svoje miesto upraviť. Keď sa mu to čiastočne darilo, priviedol si manželku a o krátky čas aj priateľov. To boli prví osadníci obce, ktorá sa pomaly, ale isto rozširovala. Netešila sa však dlho svojej voľnosti. Zemepán Myrko sa dozvedel o svojich stratených poddaných a ich spôsobe života. Privlastnil si celú osadu, ktorá sa stihla vytvoriť aj s rozsiahlymi pozemkami a horami, a nazval ju po svojom mene – Mirkovce.“
A ako to už pri povestiach býva, i na tejto je prinajmenšom kus pravdy. Doba vzniku obce skutočne spadá do 12. storočia, hoci menšie sídlisko tu existovalo zrejme už pred 11. storočím. Prvý písomný doklad o Mirkovciach však pochádza z roku 1320. Názov obce je údajne naozaj odvodený od mena zemepána Myrka, čo je vlastne pomaďarčený tvar slovenského mena Mirko. Preto znie i najstaršia podoba názvu dediny „Myrk“.
Začiatkom 15. storočia v tejto lokalite hospodárilo okolo 25 poddanských domácnosti, v roku 1720 ich bolo 11. Koncom 18. storočia (v roku 1787) tu žilo 331 obyvateľov. Zhruba z tohto obdobia pochádzajú názvy „Mérk“, „Mirkowcze“ (obidve sú z roku 1773) a „Merk“ (r. 1786). V roku 1828 v Mirkovciach bývalo 435 ľudí a v rokoch 1863 až 1944 boli rozčlenené na Nižné a Vyšné Mirkovce.
Pre Nižné Mirkovce sa používali názvy Alsómérk (maďarský tvar z rokov 1863 – 1913), Nižné Merkovce (r. 1920), Nižné Mirkovce (r. 1927 – 1944). Vyšné Mirkovce boli v dokumentoch spomínané pod názvami Felsőmérk (maďarský tvar z rokov 1863 – 1913), Vyšné Merkovce (r. 1920) a Vyšné Mirkovce (r. 1927 – 1944). Súčasné pomenovanie sa ustálilo v roku 1944.
V roku 1970 napočítali v znovuzjednotenej obci 941 duší a dnes majú Mirkovce okolo 1400 obyvateľov. Mirkovčania nosili pekné kroje, dievčatá si vraj v nedeľu obliekli i desať riadne naškrobených sukní, a nezaostávali ani muži, v okolí známi svojimi vysokými klobúkmi.
Pamiatkovo chránené stavby v obci nie sú, ale neďaleko Mirkoviec, na kopci Malá Zobraná, sa nachádzajú terasy, kde už koncom 9. storočia žili kresťanskí pustovníci, ktorí sem prišli z opátstva svätého Hyppolita pri Nitre.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 04. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
