Otázniky okolo smrti Rudolfa Hessa
Okolnosti smrti tretieho muža nacistického Nemecka sú dodnes predmetom rôznych teórií.
Hessova cesta k moci
Rudolf Hess patril medzi prvých podporovateľov nacistickej ideológie. Členom NSDAP (Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany) sa stal už v roku 1920. O tri roky neskôr sa spolupodieľal na tzv. Pivnom puči, neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Za účasť na akcii bol odsúdený k 15 mesiacom väzenia, no odsedel si iba polovicu trestu. Pobyt za mrežami trávil ako osobný sekretár svojho spoluväzňa Adolfa Hitlera, ktorý mu tam nadiktoval prvú časť knihy Mein Kampf. Za dlhoročnú vernosť bol v decembri 1932 povýšený do funkcie vedúceho Ústredia politickej komisie NSDAP.
Potom, čo sa Hitler stal 30. januára 1933 ríšskym kancelárom, bol vymenovaný za ríšskeho ministra, Hitlerovho straníckeho zástupcu a vysokého veliteľa (Obergruppenführera) oddielov SS. Od roku 1938 zastával aj funkciu člena tajnej kabinetnej rady a o rok neskôr sa stal jedným z ministrov, ktorí pracovali vo výbore pre obranu ríše, teda v tzv. užšom kabinete.
Hneď na začiatku vojny ho Hitler vo svojom prejave z 1. 9. 1939 označil za svojho druhého zástupcu vo vedení ríše po Hermannovi Göringovi. Hess tak nadobudol postavenie tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka.
Hessova cesta k moci
Rudolf Hess patril medzi prvých podporovateľov nacistickej ideológie. Členom NSDAP (Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany) sa stal už v roku 1920. O tri roky neskôr sa spolupodieľal na tzv. Pivnom puči, neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Za účasť na akcii bol odsúdený k 15 mesiacom väzenia, no odsedel si iba polovicu trestu. Pobyt za mrežami trávil ako osobný sekretár svojho spoluväzňa Adolfa Hitlera, ktorý mu tam nadiktoval prvú časť knihy Mein Kampf. Za dlhoročnú vernosť bol v decembri 1932 povýšený do funkcie vedúceho Ústredia politickej komisie NSDAP.
Potom, čo sa Hitler stal 30. januára 1933 ríšskym kancelárom, bol vymenovaný za ríšskeho ministra, Hitlerovho straníckeho zástupcu a vysokého veliteľa (Obergruppenführera) oddielov SS. Od roku 1938 zastával aj funkciu člena tajnej kabinetnej rady a o rok neskôr sa stal jedným z ministrov, ktorí pracovali vo výbore pre obranu ríše, teda v tzv. užšom kabinete.
Hneď na začiatku vojny ho Hitler vo svojom prejave z 1. 9. 1939 označil za svojho druhého zástupcu vo vedení ríše po Hermannovi Göringovi. Hess tak nadobudol postavenie tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka.
Tajomný let do Škótska
Uprostred zúriacich bojov, dňa 10. mája 1941, sa Hess rozhodol pre riskantný a záhadný čin – na letisku pri Augsburgu nasadol do jednej z bojových stíhačiek a odletel do Škótska. Jeho cieľom bolo sídlo vojvodu z Hamiltona, s ktorým sa stretol počas Olympijských hier v Berlíne v roku 1936. Keď ho zaregistrovala britská protilietadlová obrana, musel zoskočiť a dopadol asi 50 km od vojvodovho zámku, pri obci Eaglesham. Zoskok bol tvrdý – zlomil si nohu a naštiepil stavec. Potom, čo sa mu podarilo dokrívať bližšie k dedine, stretol miestneho farmára Davida McLeana, ktorému sa predstavil ako kapitán Alfred Horn a priateľ vojvodu z Hamiltonu. Podozrivého muža následne zajali a vzhľadom na svoje zranenia sa dostal do nemocnice, kde ho prišiel navštíviť lord z Hamiltonu. Až jemu prezradil svoju skutočnú identitu a podľa vojvodovej výpovede z 22. mája 1941 mu aj pripomenul, že sa stretli na Olympijských hrách v Berlíne.
Počas výsluchov sa ukázalo, že Hess chcel prostredníctvom vojvodu z Hamiltonu vyjednať s Anglickom mier a dohodnúť sa na spoločnom postupe v boji proti bolševizmu.
Jestvuje viacero teórií o pohnútkach, ktoré viedli Hessa k tomuto kroku. Podľa jednej z nich sa pokúsil o mierovú dohodu s Anglickom v snahe zapôsobiť na führera, ale nie je vylúčené ani to, že konal na Hitlerov rozkaz a plán spolupráce s Anglickom dokonca vypracoval vodca nacistickej ríše. Samotný Hess na výsluchoch tvrdil, že ho k letu priviedli nadprirodzené sily a priaznivá astrologická predpoveď.
Spisovateľ Martin Allen zasa v publikácii Podraz na Hitlera a Hessa prezentuje názor, že išlo o prefíkanú pascu britských tajných služieb, ktoré sa snažili presvedčiť führera o existencii skupiny vplyvných Angličanov, ochotných uzavrieť mier s Nemeckom.
Podľa Johna Harissa a Richarda Wilbourna, ktorí sa Hessovým prípadom zaoberajú už viac ako 25 rokov a venovali mu 5 kníh, mal stáť v pozadí akcie mladší brat anglického kráľa Juraja VI. - princ Juraj, vojvoda z Kentu. Práve on vraj Hessa pozval na spoločné rokovania o mieri prostredníctvom správy od agenta MI 6, Tancreda Boreniusa. Malo ísť o súčasť sprisahania, po ktorom by princ Juraj údajne prevzal vládu nad nad krajinou s podporou 30-tisícovej poľskej armády generála Władysława Sikorského, usadenej na škótskom území.
A hoci nezvratné, rukolapné dôkazy o príprave tohto puču chýbajú, teórii o sprisahaní anglického princa nahráva skutočnosť, že potenciálny následník trónu umrel pri leteckom nešťastí, zhruba rok po Hessovom príchode do Škótska. Princ tiež údajne užíval morfium a kokaín a zachovali sa aj správy o jeho bisexualite. Okrem viacerých krásnych žien sa mu vraj podarilo zviesť napríklad britského historika Anthonyho Blunta a syna argentínskeho veľvyslanca v Británii, José Uribura. Vzhľadom na svoj životný štýl sa teda princ Juraj ľahko mohol stať terčom vydierania. Preto je možné, že sa k štátnemu prevratu neodhodlal na základe vlastného rozhodnutia, ale pod vplyvom vyhrážok britských aristokratov, ktorí poznali jeho tajomstvá a mohli ho zdiskreditovať.
Harris a Wilbourn navyše po preskúmaní vraku Hessovho Messerschmittu Bf 110 dospeli k názoru, že akcia tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka musela byť starostlivo naplánovaná, lebo palivovú nádrž blokovala veľká mosadzná matica, čo spôsobilo, že mohol využiť iba polovicu paliva. Fotografie Hessovho lietadla taktiež dokazujú, že stroj nemal ani prídavné nádrže. Niekde teda musel natankovať. Keďže vrak stroja, ktorý sa našiel v Škótsku, mal označenie NJ+OQ a všetky takto označené lietadlá mali základňu v Dánskom Aalborgu, možno natankoval práve tam. Vojenský lekár Hugh Thomas, ktorý v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako jeden z ošetrujúcich lekárov Rudolfa Hessa, sa však domnieva, že nezrovnalosť medzi označením stíhačky, s ktorou nacistický pohlavár vzlietol (NJ+C11 ), a spomenutým vrakom je jedným z dôkazov toho, že muž, ktorý pristál na škótskej pôde, nebol Hess, ale jeho dvojník. Ako ďalší argument potvrdzujúci uvedený názor Thomas uvádza, že muž, ktorého ošetroval vo väzení, neniesol žiadnu stopu po priestrele pľúc, zatiaľ čo skutočný Hess mal na svojej hrudi výraznú jazvu.
Avšak tieto pochybnosti sa definitívne rozplynuli, keď vedci zo Salzburskej univerzity na základe porovnania vzoriek DNA potvrdili, že muž zajatý v Škótsku bol naozaj známy nacistický pohlavár. Väzňovi totiž v roku 1982 odobrali vzorku krvi, ktorá zostala uchovaná na mikroskopickom sklíčku. Tú začiatkom roka 2019 porovnali s biologickým materiálom, získaným od Hessovho príbuzného, vďaka čomu dokázali určiť jeho identitu.
Zajatie a smrť
Keď sa Hitler dozvedel o Hessovej misii, vyhlásil ho za blázna a na jeho miesto dosadil svojho pobočníka Martina Bormanna.
Niekdajší popredný nacistický funkcionár bol medzitým uväznený v londýnskom Toweri a následne aj v dome na anglickom vidieku. Joseph Bernard Hutton, autor knihy Hess: Muž a jeho misia, v uvedenom diele zverejnil Hessove spomienky, v ktorých opisuje, ako ho Briti počas štvorročného väznenia mučili. Údajne išlo o pomstu za to, čo robili nacisti Židom v koncentračných táboroch. Britskí lekári mu vraj okrem iného pravidelne podávali silné preháňadlo a vyvolávali vnútorné krvácanie. Jeho utrpenie bolo také intenzívne, že sa pokúsil spáchať samovraždu skokom z prvého poschodia. Samozrejme, neúspešne.
Norimberský súdny tribunál neskôr (v roku 1946) Hessa odsúdil na doživotie vo väznici Spandau v západnom Berlíne. Až tu sa Hess dočkal lepšieho zaobchádzania. Mal pridelených ošetrujúcich lekárov a niekoľkokrát sa mu dokonca podarilo vyjsť v sprievode strážcov mimo priestory väznice.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia boli z väzenia v Spandau zo zdravotných dôvodov predčasne prepustení dvaja poprední nacisti, admirál Erich Raeder a ríšsky minister hospodárstva Walter Funk, ktorých pôvodne odsúdili na doživotie. Ale Hess sa napriek vysokému veku a rôznym zdravotným problémom predčasného prepustenia nedočkal.
Podľa záznamov väznice napokon vo veku 93 rokov spáchal samovraždu obesením na predlžovacom kábli dňa 17. augusta 1987.
Verziu o jeho dobrovoľnom odchode zo sveta však neprijal Hessov syn Wolf, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho otca zabili britskí vojaci. Pre jeho zlý zdravotný stav a fyzickú vyčerpanosť by podľa neho ani nebol schopný vziať si život.
Krátko po Hessovej smrti väznicu Spandau zrovnali so zemou v snahe zabrániť tomu, aby sa stala pútnickým miestom neonacistov, a rovnaký osud postihol v roku 2011 Hessov hrob v bavorskom Wunsiedele. Hessove telesné pozostatky následne spopolnili a rozptýlili v mori.
Uprostred zúriacich bojov, dňa 10. mája 1941, sa Hess rozhodol pre riskantný a záhadný čin – na letisku pri Augsburgu nasadol do jednej z bojových stíhačiek a odletel do Škótska. Jeho cieľom bolo sídlo vojvodu z Hamiltona, s ktorým sa stretol počas Olympijských hier v Berlíne v roku 1936. Keď ho zaregistrovala britská protilietadlová obrana, musel zoskočiť a dopadol asi 50 km od vojvodovho zámku, pri obci Eaglesham. Zoskok bol tvrdý – zlomil si nohu a naštiepil stavec. Potom, čo sa mu podarilo dokrívať bližšie k dedine, stretol miestneho farmára Davida McLeana, ktorému sa predstavil ako kapitán Alfred Horn a priateľ vojvodu z Hamiltonu. Podozrivého muža následne zajali a vzhľadom na svoje zranenia sa dostal do nemocnice, kde ho prišiel navštíviť lord z Hamiltonu. Až jemu prezradil svoju skutočnú identitu a podľa vojvodovej výpovede z 22. mája 1941 mu aj pripomenul, že sa stretli na Olympijských hrách v Berlíne.
Počas výsluchov sa ukázalo, že Hess chcel prostredníctvom vojvodu z Hamiltonu vyjednať s Anglickom mier a dohodnúť sa na spoločnom postupe v boji proti bolševizmu.
Jestvuje viacero teórií o pohnútkach, ktoré viedli Hessa k tomuto kroku. Podľa jednej z nich sa pokúsil o mierovú dohodu s Anglickom v snahe zapôsobiť na führera, ale nie je vylúčené ani to, že konal na Hitlerov rozkaz a plán spolupráce s Anglickom dokonca vypracoval vodca nacistickej ríše. Samotný Hess na výsluchoch tvrdil, že ho k letu priviedli nadprirodzené sily a priaznivá astrologická predpoveď.
Spisovateľ Martin Allen zasa v publikácii Podraz na Hitlera a Hessa prezentuje názor, že išlo o prefíkanú pascu britských tajných služieb, ktoré sa snažili presvedčiť führera o existencii skupiny vplyvných Angličanov, ochotných uzavrieť mier s Nemeckom.
Podľa Johna Harissa a Richarda Wilbourna, ktorí sa Hessovým prípadom zaoberajú už viac ako 25 rokov a venovali mu 5 kníh, mal stáť v pozadí akcie mladší brat anglického kráľa Juraja VI. - princ Juraj, vojvoda z Kentu. Práve on vraj Hessa pozval na spoločné rokovania o mieri prostredníctvom správy od agenta MI 6, Tancreda Boreniusa. Malo ísť o súčasť sprisahania, po ktorom by princ Juraj údajne prevzal vládu nad nad krajinou s podporou 30-tisícovej poľskej armády generála Władysława Sikorského, usadenej na škótskom území.
A hoci nezvratné, rukolapné dôkazy o príprave tohto puču chýbajú, teórii o sprisahaní anglického princa nahráva skutočnosť, že potenciálny následník trónu umrel pri leteckom nešťastí, zhruba rok po Hessovom príchode do Škótska. Princ tiež údajne užíval morfium a kokaín a zachovali sa aj správy o jeho bisexualite. Okrem viacerých krásnych žien sa mu vraj podarilo zviesť napríklad britského historika Anthonyho Blunta a syna argentínskeho veľvyslanca v Británii, José Uribura. Vzhľadom na svoj životný štýl sa teda princ Juraj ľahko mohol stať terčom vydierania. Preto je možné, že sa k štátnemu prevratu neodhodlal na základe vlastného rozhodnutia, ale pod vplyvom vyhrážok britských aristokratov, ktorí poznali jeho tajomstvá a mohli ho zdiskreditovať.
Harris a Wilbourn navyše po preskúmaní vraku Hessovho Messerschmittu Bf 110 dospeli k názoru, že akcia tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka musela byť starostlivo naplánovaná, lebo palivovú nádrž blokovala veľká mosadzná matica, čo spôsobilo, že mohol využiť iba polovicu paliva. Fotografie Hessovho lietadla taktiež dokazujú, že stroj nemal ani prídavné nádrže. Niekde teda musel natankovať. Keďže vrak stroja, ktorý sa našiel v Škótsku, mal označenie NJ+OQ a všetky takto označené lietadlá mali základňu v Dánskom Aalborgu, možno natankoval práve tam. Vojenský lekár Hugh Thomas, ktorý v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako jeden z ošetrujúcich lekárov Rudolfa Hessa, sa však domnieva, že nezrovnalosť medzi označením stíhačky, s ktorou nacistický pohlavár vzlietol (NJ+C11 ), a spomenutým vrakom je jedným z dôkazov toho, že muž, ktorý pristál na škótskej pôde, nebol Hess, ale jeho dvojník. Ako ďalší argument potvrdzujúci uvedený názor Thomas uvádza, že muž, ktorého ošetroval vo väzení, neniesol žiadnu stopu po priestrele pľúc, zatiaľ čo skutočný Hess mal na svojej hrudi výraznú jazvu.
Avšak tieto pochybnosti sa definitívne rozplynuli, keď vedci zo Salzburskej univerzity na základe porovnania vzoriek DNA potvrdili, že muž zajatý v Škótsku bol naozaj známy nacistický pohlavár. Väzňovi totiž v roku 1982 odobrali vzorku krvi, ktorá zostala uchovaná na mikroskopickom sklíčku. Tú začiatkom roka 2019 porovnali s biologickým materiálom, získaným od Hessovho príbuzného, vďaka čomu dokázali určiť jeho identitu.
Zajatie a smrť
Keď sa Hitler dozvedel o Hessovej misii, vyhlásil ho za blázna a na jeho miesto dosadil svojho pobočníka Martina Bormanna.
Niekdajší popredný nacistický funkcionár bol medzitým uväznený v londýnskom Toweri a následne aj v dome na anglickom vidieku. Joseph Bernard Hutton, autor knihy Hess: Muž a jeho misia, v uvedenom diele zverejnil Hessove spomienky, v ktorých opisuje, ako ho Briti počas štvorročného väznenia mučili. Údajne išlo o pomstu za to, čo robili nacisti Židom v koncentračných táboroch. Britskí lekári mu vraj okrem iného pravidelne podávali silné preháňadlo a vyvolávali vnútorné krvácanie. Jeho utrpenie bolo také intenzívne, že sa pokúsil spáchať samovraždu skokom z prvého poschodia. Samozrejme, neúspešne.
Norimberský súdny tribunál neskôr (v roku 1946) Hessa odsúdil na doživotie vo väznici Spandau v západnom Berlíne. Až tu sa Hess dočkal lepšieho zaobchádzania. Mal pridelených ošetrujúcich lekárov a niekoľkokrát sa mu dokonca podarilo vyjsť v sprievode strážcov mimo priestory väznice.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia boli z väzenia v Spandau zo zdravotných dôvodov predčasne prepustení dvaja poprední nacisti, admirál Erich Raeder a ríšsky minister hospodárstva Walter Funk, ktorých pôvodne odsúdili na doživotie. Ale Hess sa napriek vysokému veku a rôznym zdravotným problémom predčasného prepustenia nedočkal.
Podľa záznamov väznice napokon vo veku 93 rokov spáchal samovraždu obesením na predlžovacom kábli dňa 17. augusta 1987.
Verziu o jeho dobrovoľnom odchode zo sveta však neprijal Hessov syn Wolf, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho otca zabili britskí vojaci. Pre jeho zlý zdravotný stav a fyzickú vyčerpanosť by podľa neho ani nebol schopný vziať si život.
Krátko po Hessovej smrti väznicu Spandau zrovnali so zemou v snahe zabrániť tomu, aby sa stala pútnickým miestom neonacistov, a rovnaký osud postihol v roku 2011 Hessov hrob v bavorskom Wunsiedele. Hessove telesné pozostatky následne spopolnili a rozptýlili v mori.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
