Organizátor pohrebov
Každý z nás sa v živote ocitne v situácii, ktorá prináša smútok v duši. Úmrtie niekoho blízkeho znamená okrem žiaľu aj množstvo rôznych starostí a snahu o najdôstojnejšiu poslednú rozlúčku. Kto z rodiny má právo obstarať pohrebnú rozlúčku a čo robiť, ak sa v tom rodina nezhodne?
Stratiť niekoho blízkeho patrí medzi jeden z najsmutnejších okamihov. Nikdy nevieme, kedy nás smrť nečakane prekvapí. Smutná udalosť nám zasiahne myseľ a v takomto ťažkom psychickom rozpoložení musíte vybavovať poslednú rozlúčku. Ak na to nemáte dosť vlastných síl, obráťte sa na profesionála, ktorý vám zabezpečí dôstojnú rozlúčku so zosnulým.
Dôstojná rozlúčka v službách profesionála
Od chvíle, keď sa dozviete smutnú správu, ktorá vám zmení život, treba konať. Ak ste to práve vy, na kom zostala povinnosť postarať sa o všetko potrebné, musíte nájsť silu a pustiť sa do vybavovania, aby bola posledná rozlúčka dôstojná a korešpondovala so želaním zosnulého. Profesionál v oblasti organizovania poslednej rozlúčky vám dokáže zabezpečiť, aby vybavenie pohrebu korešpondovalo so želaním zosnulého aj pozostalých. Marcela Čajková pôsobí v oblasti pohrebných služieb už vyše 23 rokov. V roku 1987 začala pôsobiť v Košiciach a blízkom okolí ako profesionálny rečník, po troch rokoch rozšírila svoje služby aj o kompletné vybavovanie pohrebov a kremácií, zastupujúc pozostalých v zmysle Občianskeho zákonníka cez príkaznú zmluvu. „S rodinami pozostalých sa stretávam na základe ich telefonátu s prosbou o moje služby, keď dôjde v rodine k nečakanej udalosti – úmrtiu. Toto stretnutie je neformálne, doma v rodine, po vzájomnej dohode aj inak,“ hovorí Marcela Čajková.
Čo obnáša obstaranie pohrebu
Marcela Čajková sa snaží do trúchliacej rodiny prísť čo najskôr po smutnej udalosti, aby im mohla byť oporou vo vzájomnej komunikácii v čase hlbokého smútku, beznádeje a žiaľu. „Boh mi dal príjemne zafarbený hlas, veľkú mieru taktu a schopnosť vcítiť sa do položenia pozostalých. Snažím sa odhadnúť správne ich predstavu o všetkom, čo treba v rámci pohrebu zariadiť a dozvedieť sa viac o charaktere rozlúčky.“ Podklady do smútočného prejavu si spíše v závere jednania a sama si to spracuje do finálnej podoby. Počas celej komunikácie jej prítomnosť a profesionalita pôsobí na všetkých pozostalých veľmi upokojujúco.
Keď vás zastupuje profesionál
Ak ju rodina poverí zorganizovaním pohrebu, všetko sa deje na základe príkaznej zmluvy. Zastupuje ju vo všetkom, čo si vzájomne dohodnú, napríklad zabezpečí termín pohrebu alebo kremáciu, prevoz nebohého z miesta úmrtia do chladiaceho boxu. Pomôže im vybrať rakvu a príslušenstvo, kvetinovú výzdobu podľa katalógov, ktoré nosí so sebou. Zhostí sa aj vybavovania formalít v pitevni – vybaví List o prehliadke mŕtveho. „Niekedy sa stáva, že tento dokument nie je správne skompletizovaný. Lekár zabudne naň dať napríklad pečiatku s povolením na kremáciu, vo svojom návrhu neuvedie spôsob pohrebu alebo upustenie od pitvy. Prípadne napíše nesprávne iné dôležité údaje, čo z hľadiska matričného úradu je potrebné opraviť.“ Ďalej organizátorka pohrebov zabezpečí a doručí pozostalým smútočné oznámenia, zabezpečí kňaza, fotografa, matriku, pohrebné (príspevok od štátu), kamenárske práce, smútočné posedenie, poplatky na správe cintorína alebo krematória, odovzdanie občianskeho preukazu, zdravotnej karty poistenca, poradí ako vybaviť poistku a dodá k tomu potrebné doklady.
Špecifické služby pre pozostalých
„Sú aj rôzne špecifické požiadavky pozostalých, ako napríklad ubytovanie pre zahraničných pozostalých či návšteva kaderníčky. Idem s nimi aj na nákup čierneho oblečenia a poskytnem aj ďalšie služby podľa ich želania,“ objasňuje Marcela Čajková. Podľa predbežnej kalkulácie na dojednané služby a úkony prevezme od pozostalých financie, aby mohla realizovať platby. „Najťažšie je však pre všetkých zvládnuť pietny akt poslednej rozlúčky. Je to o psychike a emóciách. Snažím sa opäť hovoriť upokojujúco, aby moja úvodná recitácia, následne hovorené slovo boli povzbudzujúce, nie deprimujúce, vždy sa snažím odľahčiť celé toto dianie.“
Pohreb vybavujú tí najbližší
Podľa Marcely Čajkovej je nepísaným pravidlom, že zvyčajne pohreb vybavujú najbližší ako manžel/ka, rodičia, deti, vnúčatá, synovec, neter. „Môže to však byť i sused alebo priateľ, – v podstate hocikto, ak nie sú na blízku príbuzní, alebo aj firma, kde zosnulý pracoval.“ Ak zosnulý zanechal v súvislosti s pohrebom pokyny, ako by si ho predstavoval, je vhodné riadiť sa jeho želaniami. Pokiaľ to tak nie je, druh pohrebu určuje ten, kto ho objednáva. Môže to byť cirkevný alebo civilný pohreb. Predpokladom napríklad katolíckeho cirkevného pohrebu je skutočnosť, že zomrelý patril do cirkvi – bol pokrstený ako kresťan katolík a zomrel v spoločenstve s cirkvou.
Čo v prípade, ak je v rodine záujemcov o zorganizovanie pohrebu viac? Napríklad matka mala šesť detí a každé by jej chcelo zorganizovať pohreb.
„V takomto prípade sa všetky deti dohodnú na stretnutí buď v byte rodičov alebo u jedného z nich, kde riešime všetko spoločne. Inokedy sa zase dohodnú a s dôverou to všetko nechajú na niektorého zo súrodencov, ktorý so mnou jedná. Ak treba niečo odobriť, zdvihneme telefón a s tým-ktorým súrodencom určitú vec rozoberieme a potom sa definitívne rozhodne.“
Dosť záleží aj od financií
V praxi sa občas Marcela Čajková stretla aj s tým, že príbuzní mali rozdielny pohľad na pohrebný obrad, pochovanie či výber pohrebnej služby. Nemálo podľa nej závisí aj od financií, ktorými rodina disponuje. „Ak je ich málo, hľadáme riešenie, ktoré minimalizuje výdavky. Ušetriť sa dá na rakve, kvetinovej výzdobe a mieste, kde sa dá vykonať pietny akt rozlúčky. Po obrade sa rakva s nebohým odváža na spopolnenie do krematória. Sú aj rodiny, kde horko-ťažko nazbierajú financie iba na samotné spopolnenie a žiadna rozlúčka sa nekoná. Finančne náročnejší je obrad s pochovaním do zeme ako v krematóriu.“ Oplatí sa preto aj pri poslednej rozlúčke dať si urobiť predbežnú kalkuláciu u viacerých pohrebných služieb a porovnávať ceny. Čo však v prípade, ak si napríklad zosnulý želal byť spopolnený, ale rodina s tým nesúhlasí? Želanie zosnulého byť spopolnený by sa malo podľa Marcely Čajkovej z úcty k nemu v plnej miere akceptovať. „V konečnom dôsledku však rozhodujú o poslednej rozlúčke vždy pozostalí.“
Vôľa je v rukách pozostalých
Nemálo rodín sa nevie tiež zhodnúť na tom, či vykonať cirkevný pohreb alebo civilnú rozlúčku. Žiadny zákon to však neupravuje, a tak zostáva konečné rozhodnutie len na pozostalých, respektíve na tom, kto pohreb aj financuje. Mieru jeho rozhodovania môžu aj ostatní malými pripomienkami ovplyvniť. A ako sa riešia takéto spory? „Ja v takýchto prípadoch navrhnem rodine alternatívu vykonať civilnú rozlúčku s miernym cirkevným podfarbením v tom zmysle, že do hovoreného slova zakomponujem Božie slovo z Biblie, vrátane Modlitby Pánovej – Otče náš, a tak sú všetci spokojní,“ tvrdí Marcela Čajková. Za dvadsaťtri rokov praxe má organizátorka pohrebov s mnohými rodinami vypestované aj osobnejšie vzťahy, najmä tam, kde zariaďovala aj päť či osem pohrebov v niekoľkých vetvách určitej rodiny. „Vážim si a ctím každú rodinu, ktorá ma osloví, nie preto, že mi dáva na obživu, ale hlavne preto, že ma prijímajú do rodiny ako svojho kvázi člena rodiny, na ktorého sa môžu s plnou dôverou spoľahnúť. Do každej rodiny prichádzam s tým, ako by som všetko zariaďovala pre svoju blízku rodinu,“ uzatvára Marcela Čajková.
Stratiť niekoho blízkeho patrí medzi jeden z najsmutnejších okamihov. Nikdy nevieme, kedy nás smrť nečakane prekvapí. Smutná udalosť nám zasiahne myseľ a v takomto ťažkom psychickom rozpoložení musíte vybavovať poslednú rozlúčku. Ak na to nemáte dosť vlastných síl, obráťte sa na profesionála, ktorý vám zabezpečí dôstojnú rozlúčku so zosnulým.
Dôstojná rozlúčka v službách profesionála
Od chvíle, keď sa dozviete smutnú správu, ktorá vám zmení život, treba konať. Ak ste to práve vy, na kom zostala povinnosť postarať sa o všetko potrebné, musíte nájsť silu a pustiť sa do vybavovania, aby bola posledná rozlúčka dôstojná a korešpondovala so želaním zosnulého. Profesionál v oblasti organizovania poslednej rozlúčky vám dokáže zabezpečiť, aby vybavenie pohrebu korešpondovalo so želaním zosnulého aj pozostalých. Marcela Čajková pôsobí v oblasti pohrebných služieb už vyše 23 rokov. V roku 1987 začala pôsobiť v Košiciach a blízkom okolí ako profesionálny rečník, po troch rokoch rozšírila svoje služby aj o kompletné vybavovanie pohrebov a kremácií, zastupujúc pozostalých v zmysle Občianskeho zákonníka cez príkaznú zmluvu. „S rodinami pozostalých sa stretávam na základe ich telefonátu s prosbou o moje služby, keď dôjde v rodine k nečakanej udalosti – úmrtiu. Toto stretnutie je neformálne, doma v rodine, po vzájomnej dohode aj inak,“ hovorí Marcela Čajková.
 |
|
Marcela Čajková
|
Marcela Čajková sa snaží do trúchliacej rodiny prísť čo najskôr po smutnej udalosti, aby im mohla byť oporou vo vzájomnej komunikácii v čase hlbokého smútku, beznádeje a žiaľu. „Boh mi dal príjemne zafarbený hlas, veľkú mieru taktu a schopnosť vcítiť sa do položenia pozostalých. Snažím sa odhadnúť správne ich predstavu o všetkom, čo treba v rámci pohrebu zariadiť a dozvedieť sa viac o charaktere rozlúčky.“ Podklady do smútočného prejavu si spíše v závere jednania a sama si to spracuje do finálnej podoby. Počas celej komunikácie jej prítomnosť a profesionalita pôsobí na všetkých pozostalých veľmi upokojujúco.
Keď vás zastupuje profesionál
Ak ju rodina poverí zorganizovaním pohrebu, všetko sa deje na základe príkaznej zmluvy. Zastupuje ju vo všetkom, čo si vzájomne dohodnú, napríklad zabezpečí termín pohrebu alebo kremáciu, prevoz nebohého z miesta úmrtia do chladiaceho boxu. Pomôže im vybrať rakvu a príslušenstvo, kvetinovú výzdobu podľa katalógov, ktoré nosí so sebou. Zhostí sa aj vybavovania formalít v pitevni – vybaví List o prehliadke mŕtveho. „Niekedy sa stáva, že tento dokument nie je správne skompletizovaný. Lekár zabudne naň dať napríklad pečiatku s povolením na kremáciu, vo svojom návrhu neuvedie spôsob pohrebu alebo upustenie od pitvy. Prípadne napíše nesprávne iné dôležité údaje, čo z hľadiska matričného úradu je potrebné opraviť.“ Ďalej organizátorka pohrebov zabezpečí a doručí pozostalým smútočné oznámenia, zabezpečí kňaza, fotografa, matriku, pohrebné (príspevok od štátu), kamenárske práce, smútočné posedenie, poplatky na správe cintorína alebo krematória, odovzdanie občianskeho preukazu, zdravotnej karty poistenca, poradí ako vybaviť poistku a dodá k tomu potrebné doklady.
 |
|
Vnútorné vyznanie Marcely Čajkovej, organizátorky pohrebov
v Košiciach Svoju prácu beriem ako poslanie „Za uplynulých 23 rokov som navštívila tisícky rodín, kde som atmosféru vedela vycítiť srdcom. Zo začiatku mi chýbala vnútorná sila, ale rokmi som stále silnejšia. Nikdy som sa nebála mŕtvych, beriem ich ako osobnosti. A ako zvládam citový nápor? Viem, keď dávam zo seba dobré, v dobrom sa mi to vráti, Pán Boh mi energiu, ktorú odovzdávam, dáva naspäť. Nemám vopred premyslené slová, prichádzajú samy skrze Ducha svätého a keď ma emócie zmôžu plačem zarovno s pozostalými, veď slzy očisťujú. Pravdou však je, že niektoré osudy ma hlboko dojmú a nebyť Božej moci a sily, ktorou ma napĺňa Pán Ježiš, nedokázala by som za mikrofónom stáť a rečniť.“ |
„Sú aj rôzne špecifické požiadavky pozostalých, ako napríklad ubytovanie pre zahraničných pozostalých či návšteva kaderníčky. Idem s nimi aj na nákup čierneho oblečenia a poskytnem aj ďalšie služby podľa ich želania,“ objasňuje Marcela Čajková. Podľa predbežnej kalkulácie na dojednané služby a úkony prevezme od pozostalých financie, aby mohla realizovať platby. „Najťažšie je však pre všetkých zvládnuť pietny akt poslednej rozlúčky. Je to o psychike a emóciách. Snažím sa opäť hovoriť upokojujúco, aby moja úvodná recitácia, následne hovorené slovo boli povzbudzujúce, nie deprimujúce, vždy sa snažím odľahčiť celé toto dianie.“
Pohreb vybavujú tí najbližší
Podľa Marcely Čajkovej je nepísaným pravidlom, že zvyčajne pohreb vybavujú najbližší ako manžel/ka, rodičia, deti, vnúčatá, synovec, neter. „Môže to však byť i sused alebo priateľ, – v podstate hocikto, ak nie sú na blízku príbuzní, alebo aj firma, kde zosnulý pracoval.“ Ak zosnulý zanechal v súvislosti s pohrebom pokyny, ako by si ho predstavoval, je vhodné riadiť sa jeho želaniami. Pokiaľ to tak nie je, druh pohrebu určuje ten, kto ho objednáva. Môže to byť cirkevný alebo civilný pohreb. Predpokladom napríklad katolíckeho cirkevného pohrebu je skutočnosť, že zomrelý patril do cirkvi – bol pokrstený ako kresťan katolík a zomrel v spoločenstve s cirkvou.
Čo v prípade, ak je v rodine záujemcov o zorganizovanie pohrebu viac? Napríklad matka mala šesť detí a každé by jej chcelo zorganizovať pohreb.
„V takomto prípade sa všetky deti dohodnú na stretnutí buď v byte rodičov alebo u jedného z nich, kde riešime všetko spoločne. Inokedy sa zase dohodnú a s dôverou to všetko nechajú na niektorého zo súrodencov, ktorý so mnou jedná. Ak treba niečo odobriť, zdvihneme telefón a s tým-ktorým súrodencom určitú vec rozoberieme a potom sa definitívne rozhodne.“
Dosť záleží aj od financií
V praxi sa občas Marcela Čajková stretla aj s tým, že príbuzní mali rozdielny pohľad na pohrebný obrad, pochovanie či výber pohrebnej služby. Nemálo podľa nej závisí aj od financií, ktorými rodina disponuje. „Ak je ich málo, hľadáme riešenie, ktoré minimalizuje výdavky. Ušetriť sa dá na rakve, kvetinovej výzdobe a mieste, kde sa dá vykonať pietny akt rozlúčky. Po obrade sa rakva s nebohým odváža na spopolnenie do krematória. Sú aj rodiny, kde horko-ťažko nazbierajú financie iba na samotné spopolnenie a žiadna rozlúčka sa nekoná. Finančne náročnejší je obrad s pochovaním do zeme ako v krematóriu.“ Oplatí sa preto aj pri poslednej rozlúčke dať si urobiť predbežnú kalkuláciu u viacerých pohrebných služieb a porovnávať ceny. Čo však v prípade, ak si napríklad zosnulý želal byť spopolnený, ale rodina s tým nesúhlasí? Želanie zosnulého byť spopolnený by sa malo podľa Marcely Čajkovej z úcty k nemu v plnej miere akceptovať. „V konečnom dôsledku však rozhodujú o poslednej rozlúčke vždy pozostalí.“
Vôľa je v rukách pozostalých
Nemálo rodín sa nevie tiež zhodnúť na tom, či vykonať cirkevný pohreb alebo civilnú rozlúčku. Žiadny zákon to však neupravuje, a tak zostáva konečné rozhodnutie len na pozostalých, respektíve na tom, kto pohreb aj financuje. Mieru jeho rozhodovania môžu aj ostatní malými pripomienkami ovplyvniť. A ako sa riešia takéto spory? „Ja v takýchto prípadoch navrhnem rodine alternatívu vykonať civilnú rozlúčku s miernym cirkevným podfarbením v tom zmysle, že do hovoreného slova zakomponujem Božie slovo z Biblie, vrátane Modlitby Pánovej – Otče náš, a tak sú všetci spokojní,“ tvrdí Marcela Čajková. Za dvadsaťtri rokov praxe má organizátorka pohrebov s mnohými rodinami vypestované aj osobnejšie vzťahy, najmä tam, kde zariaďovala aj päť či osem pohrebov v niekoľkých vetvách určitej rodiny. „Vážim si a ctím každú rodinu, ktorá ma osloví, nie preto, že mi dáva na obživu, ale hlavne preto, že ma prijímajú do rodiny ako svojho kvázi člena rodiny, na ktorého sa môžu s plnou dôverou spoľahnúť. Do každej rodiny prichádzam s tým, ako by som všetko zariaďovala pre svoju blízku rodinu,“ uzatvára Marcela Čajková.
Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013
publikované vo vydaní SP december 2013
Späť na tému Profesionáli
