Odhalenie pamätnej tabule
Bratislava 27. 10. 2021 Martinský cintorín. Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) zorganizovala pietnu spomienku na mieste posledného odpočinku troch mladých ľudí, Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára.
Všetci traja pochádzali z Dolných Motešíc a študovali na trenčianskom gymnáziu.
Neskôr študovali vysoké školy v Bratislave, Tunega technickú univerzitu, Tesár právnickú a Púčik lekársku. Počas štúdií na vysokých školách v čase druhej svetovej vojny absolvovali spravodajský kurz, ktorý organizovala Hlinkova mládež. Ten neskôr využili pre boj za demokraciu.
Po skončení vojny sa ku moci drala komunistická strana. Traja mladíci sa rozhodli postaviť na odpor a všemožne sa snažili bojovať za demokraciu a slobodu.
Púčika po prechode frontu a skončení vojny uväznili a skončil v pracovnom tábore. Neskôr v roku 1947 utiekol do americkej okupačnej zóny v Rakúsku. Odtiaľ sa však opakovane vracal na územie Československa cez rieku Moravu a prevážal spravodajské informácie späť do Rakúska. To už boli všetci traja pod drobnohľadom vojenského obranného spravodajstva.
Všetci traja pochádzali z Dolných Motešíc a študovali na trenčianskom gymnáziu.
Neskôr študovali vysoké školy v Bratislave, Tunega technickú univerzitu, Tesár právnickú a Púčik lekársku. Počas štúdií na vysokých školách v čase druhej svetovej vojny absolvovali spravodajský kurz, ktorý organizovala Hlinkova mládež. Ten neskôr využili pre boj za demokraciu.
Po skončení vojny sa ku moci drala komunistická strana. Traja mladíci sa rozhodli postaviť na odpor a všemožne sa snažili bojovať za demokraciu a slobodu.
Púčika po prechode frontu a skončení vojny uväznili a skončil v pracovnom tábore. Neskôr v roku 1947 utiekol do americkej okupačnej zóny v Rakúsku. Odtiaľ sa však opakovane vracal na územie Československa cez rieku Moravu a prevážal spravodajské informácie späť do Rakúska. To už boli všetci traja pod drobnohľadom vojenského obranného spravodajstva.
4. 1. 1949 zatkli Alberta Púčika, 7. 1. Antona Tunegu a 9. 1. Eduarda Tesára. Nasledovali tvrdé výsluchy, fyzické tresty a psychické týranie. Všetci traja boli hlboko veriaci a plne sa oddali do rúk Boha v duchu svojej viery.
Najskôr ich senát Štátneho súdu v Bratislave dňa 21. mája 1949 odsúdil na doživotie. Svoj trest si začali odpykávať v Leopoldovskej väznici. Komunistickí mocipáni však doživotie považovali za mierny trest a tak sa prokurátor Anton Raša odvolal a vec začal riešiť najvyšší súd, ktorý na nátlak pohlavárov zmenil rozsudok na trest smrti.
Poprava sa uskutočnila v skorých ranných hodinách 20. februára 1951. Telá následne previezli na Martinský cintorín, kde ich uložili do troch hrobov vedľa seba.
Neskôr sa podarila rodinám exhumácia tiel a ich prevoz do rodných Motešíc. Na mieste ich prvého odpočinku však ostal vďaka konfederácii politických väzňov Slovenska hrob, kde sú uvedené ich mená.
Pamätná tabuľa umiestnená na hrobe, ktorú odhalili spoločne Branislav Tvarožek a Zuzana Onderíková vzdáva hold aj ďalším politickým väzňom, ktorí boli popravení alebo zomreli vo väzniciach, spomenuté sú mená Tomáš Chovan, Pavol Kalinaj a Bernard Jaško.
Na pietnej spomienke sa zúčastnilo viacero členov KPVS s predsedom Petrom Sandtnerom. Následne sa k prítomným prihovorili Helena Sališová, Ľudmila Horvátová.
Práve tu kde boli pôvodne pochovaní popravení mladíci sa konala spomienková akcia a keďže sa nedá zistiť, či bol vtedy prítomný pri pohrebe aj duchovný, konala sa tu aj rozlúčka za prítomnosti pána farára Štefana Herényiho, ktorý vykonal dodatočné pohrebné obrady. Spevom ho sprevádzali Dominik Matiašovský a František Šipoš.
Videozáznam celej pietnej spomienky, ktorý poskytla KPVS nájdete na našom portáli v časti video aj na kanáli youtube KPVS.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Najskôr ich senát Štátneho súdu v Bratislave dňa 21. mája 1949 odsúdil na doživotie. Svoj trest si začali odpykávať v Leopoldovskej väznici. Komunistickí mocipáni však doživotie považovali za mierny trest a tak sa prokurátor Anton Raša odvolal a vec začal riešiť najvyšší súd, ktorý na nátlak pohlavárov zmenil rozsudok na trest smrti.
Poprava sa uskutočnila v skorých ranných hodinách 20. februára 1951. Telá následne previezli na Martinský cintorín, kde ich uložili do troch hrobov vedľa seba.
Neskôr sa podarila rodinám exhumácia tiel a ich prevoz do rodných Motešíc. Na mieste ich prvého odpočinku však ostal vďaka konfederácii politických väzňov Slovenska hrob, kde sú uvedené ich mená.
Pamätná tabuľa umiestnená na hrobe, ktorú odhalili spoločne Branislav Tvarožek a Zuzana Onderíková vzdáva hold aj ďalším politickým väzňom, ktorí boli popravení alebo zomreli vo väzniciach, spomenuté sú mená Tomáš Chovan, Pavol Kalinaj a Bernard Jaško.
Na pietnej spomienke sa zúčastnilo viacero členov KPVS s predsedom Petrom Sandtnerom. Následne sa k prítomným prihovorili Helena Sališová, Ľudmila Horvátová.
Práve tu kde boli pôvodne pochovaní popravení mladíci sa konala spomienková akcia a keďže sa nedá zistiť, či bol vtedy prítomný pri pohrebe aj duchovný, konala sa tu aj rozlúčka za prítomnosti pána farára Štefana Herényiho, ktorý vykonal dodatočné pohrebné obrady. Spevom ho sprevádzali Dominik Matiašovský a František Šipoš.
Videozáznam celej pietnej spomienky, ktorý poskytla KPVS nájdete na našom portáli v časti video aj na kanáli youtube KPVS.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Zdroj: KPVS, Róbert Letz (Odkaz živým. Prípad Albert Púčik a spol.) Pripravil Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 10. 2021
