Odborníci vykonali expertízy aj pre Vatikán
Súčasťou práce súdneho lekára je aj obhliadka ľudských kostí a posúdenie známok násilia na týchto kostiach. Na forenznú antropológiu sa v súčasnosti na Slovensku najviac špecializuje Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Martin (JLF UK a UNM) v Martine. Rozprávali sme sa so súdnym lekárom a forenzným antropológom MUDr. Františkom Štullerom, PhD., ktorý spolu s prof. Novomeským, PhD. posudzovali telesné pozostatky šľachtičnej Žofie Bosniakovej a robili viaceré expertízy pre Vatikán.
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM sa okrem iného zameriava na forenzné posudzovanie exhumovaných ľudských ostatkov v prípadoch násilných aj nenásilných úmrtí, resp. z aspektu postmortálnej identifikácie osôb. Podľa MUDr. Františka Štullera, PhD. je forenzné posudzovanie špecifickou časťou súdneho lekárstva, pretože nie je každodennou, ale skôr zriedkavejšou prácou. „Na každom pracovisku na Slovensku niekto posudzuje kostrové ostatky, no túto prácu nerobí každý, pretože je náročná. Musíte mať trocha viac skúseností, ako bežný súdny lekár. Tu treba rátať s trpezlivosťou na roky. Musíte sa tiež naučiť, že výsledkom tejto práce môže byť nula.“
Pre forenzného antropológa je ideálne, keď môže byť na mieste nálezu kostrových ostatkov, respektíve ľudského tela v istom stupni posmrtného rozkladu. Uloženie kostí napríklad prezradí, či bol človek pochovaný prirodzene, kôpku kostí niekto premiešal, alebo ich preniesla zver z iného miesta. Odborník na mieste za asistencie polície zhodnotí anatomicky nález, opatrne ho vyberie a odtransportuje na expertízne pracovisko. Veľmi dôležité je na mieste posúdiť pôdny profil, či obsahuje riečny štrk, ílovitú hlinu a či je na mieste spodná voda, pretože každá z týchto skutočností vplýva na posmrtný rozklad tela. Veľmi významne pôsobia na posmrtné rozklady mäkkých tkanív obaly. Keď je ľudské telo uložené v igelitovom nepriepustnom obale, tak sa vytvorí akoby konzerva, ktorá veľmi dlho drží telo v nezmenenej podobe. MUDr. F. Štuller, PhD. pracoval na prípade, kde desať rokov odo dňa smrti našiel v igelitových vreciach zachovalé telá s mäkkým tkanivo a telesnými orgánmi. Sú však aj také prípady, kde po desiatich rokoch exhumácia odhalí čistú kostru bez akýchkoľvek mäkkých tkanív.
Na pracovisku sa privezený nález najskôr zdokumentuje. V prípade, že sa jedná o kosti, očistia sa z nich artefakty, následne sa vysušia, pretože lekárovi sa najlepšie pracuje s čistými kosťami. Hlavnou otázkou je určiť či sa jedná o ľudské kostrové ostatky a či sú celé. Ak áno, odborník v antropometrickom štádiu postupne hľadá odpovede na otázky, či sa jednalo o muža, alebo ženu, v akom veku bol, keď zomrel. K určeniu pohlavia je najdôležitejšia lebka a panva. Bez kontroly anatomických a antropologických bodoch na lebke má forenzný antropológ o 90 percent menšiu pravdepodobnosť, že správne určí pohlavie jedinca. Lekár si ďalej všíma opotrebovanie chrupu, stomatologické zásahy, plomby, brúsenie, náhrady, mostíky a podobne. „Bol som pri exhumácii, kde mal pacient zlaté zuby, do ktorých sme na expertíze spravili vŕtačkou dieru a zistili sme, že zuby nie sú zlaté, ale s oceľovým podlažím. Takže sme získali indíciu, že zuby patrili asi Rusovi, pretože u nás sa také zuby nezhotovovali,“ vysvetľuje MUDr. F. Štuller, PhD.
Po analýze lebky a chrupu prichádza na rad meranie dlhých kostí, na základe čoho je možné vyrátať výšku osoby. Súdni lekári pracujú so štyrmi metodikami, ktoré používajú na spätný výpočet skutočných telesných ostatkov človeka za života. Čím majú forenzní antropológovia k dispozícií viac zmeraných kostí, tým sú odhady presnejšie. Odborník ďalej hľadá rôzne úrazové zmeny. Snaží sa odpovedať, či zlomeniny vznikli za života, alebo až po smrti. Ak počas života, tak je potrebné odpovedať, akým spôsobom, respektíve či mechanizmus mohol viesť ku smrti.
Kostrové ostatky novorodenca
Najväčším problémom je určiť čas smrti, čo je najhlavnejšia informácia, ktorú požadujú objednávatelia expertízy. „Snažím sa chytať akéhokoľvek záchytného bodu. Spolupracujem s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vedia, kedy človek zmizol a ja sa snažím určiť, či posmrtné zmeny sedia s ich údajmi. Samozrejme, určiť smrť na presný deň sa nedá, to by som nemusel byť lekár a stačilo by mať krištáľovú guľu,“ s úsmevom rozpráva MUDr. F. Štuller, PhD., podľa ktorého nie ku všetkému vie poskytnúť odborník stanovisko. Ak by napríklad polícia na základe svedkov vedela, že mužovi bolo odrezané ucho, odborník sa k tejto skutočnosti nevie vyjadriť na základe čistej kostry, pretože sa nemá čoho chytiť.
Kľúčovou úlohou pri exhumáciách je identifikácia telesných pozostatkov, ako napríklad pri vyšetrovaní prípadov bossov organizovaného zločinu. Prácu lekára sťažuje znehodnotenie telesných pozostatkov hnilobou, respektíve obhorenie tela. Pravdepodobnosť odhadov súdneho lekára identifikuje až metóda DNA. Doktorovi Štullerovi sa však podarilo identifikovať kostrové ostatky z druhej svetovej vojny aj za pomoci spolupráce s múzeom SNP v Banskej Bystrici. „Raz ku mne priniesli kostrové ostatky, ktoré našli českí skauti pri splave Hrona v stanovom tábore. Po antropologických meraniach kostry vo vojenskom oblečení a predbežného stanovenia váhy a výšky som sa skontaktoval s múzeom SNP. S pomocou pracovníčky múzea sme zidentifikovali učiteľa, ktorý v rámci SNP bojoval v rámci povstaleckej armády. Syn, ktorý sa narodil po otcovej smrti, vďaka nám dostal ostatky svojho otca, ktorého mohol pochovať v miestnom cintoríne za účasti čestnej prezidentskej stráže.“
Na ústave bolo vypracovaných niekoľko mimoriadne závažných forenzných expertíz pre potreby Svätej stolice (Vatikán) v súvislosti s kauzami blahorečenia cirkevných osôb. Jeden z najťažších prípadov, ktorým sa MUDr. F. Štuller, PhD. zaoberal, bola antropologicko-súdna lekárska exhumácia blahorečenej sestry Zdenky Schelingovej z hromadného hrobu. Sestra bola pôvodne pochovaná samostatne, avšak po rušení hrobu uložili viacero kostrových pozostatkov do jednej rakvy. Jej ostatky sa forenzným antropológom v Martine podarilo identifikovať aj vďaka presným záznamom objednávateľa. „Trvalo to niekoľko mesiacov. S profesorom MUDr. Františkom Novomeským, PhD. sme posudzovali cez tristo kostí, kým sme mohli povedať, že máme telesné pozostatky Zdenky Schelingovej,“ hovorí MUDr. F. Štuller, PhD., ktorý sa spolu s prof. Novomeským spolupodieľal na exhumácii aj telesných pozostatkov biskupa a slovenského mučeníka Mons. ThDr. Michala Buzalku, biskupa Jána Vojtaššáka, či mučeníka Titusa Zemana. Doktor Štuller pracoval aj so štyristo ročnými telesnými pozostatkami uhorskej šľachtičnej Žofie Bosniakovej, ktorú pred dvomi rokmi zneuctil duševne narušený Žilinčan. „S kolegami sme dostali úlohu maximálnym možným spôsobom rozlíšiť telesné zostatky ľudského tela od iných artefaktov. Ďalej sme skúmali zvyšky mäkkých tkanív, ktoré boli samozrejme posmrtne premenené do formy mumifikovaného tkaniva, ale boli tam. Boli to najstaršie ľudské telesné pozostatky, ktoré som posudzoval,“ dodáva MUDr. F. Štuller, PhD.
PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera
© Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súdne lekárstvoÚstav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM sa okrem iného zameriava na forenzné posudzovanie exhumovaných ľudských ostatkov v prípadoch násilných aj nenásilných úmrtí, resp. z aspektu postmortálnej identifikácie osôb. Podľa MUDr. Františka Štullera, PhD. je forenzné posudzovanie špecifickou časťou súdneho lekárstva, pretože nie je každodennou, ale skôr zriedkavejšou prácou. „Na každom pracovisku na Slovensku niekto posudzuje kostrové ostatky, no túto prácu nerobí každý, pretože je náročná. Musíte mať trocha viac skúseností, ako bežný súdny lekár. Tu treba rátať s trpezlivosťou na roky. Musíte sa tiež naučiť, že výsledkom tejto práce môže byť nula.“Pre forenzného antropológa je ideálne, keď môže byť na mieste nálezu kostrových ostatkov, respektíve ľudského tela v istom stupni posmrtného rozkladu. Uloženie kostí napríklad prezradí, či bol človek pochovaný prirodzene, kôpku kostí niekto premiešal, alebo ich preniesla zver z iného miesta. Odborník na mieste za asistencie polície zhodnotí anatomicky nález, opatrne ho vyberie a odtransportuje na expertízne pracovisko. Veľmi dôležité je na mieste posúdiť pôdny profil, či obsahuje riečny štrk, ílovitú hlinu a či je na mieste spodná voda, pretože každá z týchto skutočností vplýva na posmrtný rozklad tela. Veľmi významne pôsobia na posmrtné rozklady mäkkých tkanív obaly. Keď je ľudské telo uložené v igelitovom nepriepustnom obale, tak sa vytvorí akoby konzerva, ktorá veľmi dlho drží telo v nezmenenej podobe. MUDr. F. Štuller, PhD. pracoval na prípade, kde desať rokov odo dňa smrti našiel v igelitových vreciach zachovalé telá s mäkkým tkanivo a telesnými orgánmi. Sú však aj také prípady, kde po desiatich rokoch exhumácia odhalí čistú kostru bez akýchkoľvek mäkkých tkanív.
Na pracovisku sa privezený nález najskôr zdokumentuje. V prípade, že sa jedná o kosti, očistia sa z nich artefakty, následne sa vysušia, pretože lekárovi sa najlepšie pracuje s čistými kosťami. Hlavnou otázkou je určiť či sa jedná o ľudské kostrové ostatky a či sú celé. Ak áno, odborník v antropometrickom štádiu postupne hľadá odpovede na otázky, či sa jednalo o muža, alebo ženu, v akom veku bol, keď zomrel. K určeniu pohlavia je najdôležitejšia lebka a panva. Bez kontroly anatomických a antropologických bodoch na lebke má forenzný antropológ o 90 percent menšiu pravdepodobnosť, že správne určí pohlavie jedinca. Lekár si ďalej všíma opotrebovanie chrupu, stomatologické zásahy, plomby, brúsenie, náhrady, mostíky a podobne. „Bol som pri exhumácii, kde mal pacient zlaté zuby, do ktorých sme na expertíze spravili vŕtačkou dieru a zistili sme, že zuby nie sú zlaté, ale s oceľovým podlažím. Takže sme získali indíciu, že zuby patrili asi Rusovi, pretože u nás sa také zuby nezhotovovali,“ vysvetľuje MUDr. F. Štuller, PhD.
Po analýze lebky a chrupu prichádza na rad meranie dlhých kostí, na základe čoho je možné vyrátať výšku osoby. Súdni lekári pracujú so štyrmi metodikami, ktoré používajú na spätný výpočet skutočných telesných ostatkov človeka za života. Čím majú forenzní antropológovia k dispozícií viac zmeraných kostí, tým sú odhady presnejšie. Odborník ďalej hľadá rôzne úrazové zmeny. Snaží sa odpovedať, či zlomeniny vznikli za života, alebo až po smrti. Ak počas života, tak je potrebné odpovedať, akým spôsobom, respektíve či mechanizmus mohol viesť ku smrti.
Najväčším problémom je určiť čas smrti, čo je najhlavnejšia informácia, ktorú požadujú objednávatelia expertízy. „Snažím sa chytať akéhokoľvek záchytného bodu. Spolupracujem s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vedia, kedy človek zmizol a ja sa snažím určiť, či posmrtné zmeny sedia s ich údajmi. Samozrejme, určiť smrť na presný deň sa nedá, to by som nemusel byť lekár a stačilo by mať krištáľovú guľu,“ s úsmevom rozpráva MUDr. F. Štuller, PhD., podľa ktorého nie ku všetkému vie poskytnúť odborník stanovisko. Ak by napríklad polícia na základe svedkov vedela, že mužovi bolo odrezané ucho, odborník sa k tejto skutočnosti nevie vyjadriť na základe čistej kostry, pretože sa nemá čoho chytiť.
Kľúčovou úlohou pri exhumáciách je identifikácia telesných pozostatkov, ako napríklad pri vyšetrovaní prípadov bossov organizovaného zločinu. Prácu lekára sťažuje znehodnotenie telesných pozostatkov hnilobou, respektíve obhorenie tela. Pravdepodobnosť odhadov súdneho lekára identifikuje až metóda DNA. Doktorovi Štullerovi sa však podarilo identifikovať kostrové ostatky z druhej svetovej vojny aj za pomoci spolupráce s múzeom SNP v Banskej Bystrici. „Raz ku mne priniesli kostrové ostatky, ktoré našli českí skauti pri splave Hrona v stanovom tábore. Po antropologických meraniach kostry vo vojenskom oblečení a predbežného stanovenia váhy a výšky som sa skontaktoval s múzeom SNP. S pomocou pracovníčky múzea sme zidentifikovali učiteľa, ktorý v rámci SNP bojoval v rámci povstaleckej armády. Syn, ktorý sa narodil po otcovej smrti, vďaka nám dostal ostatky svojho otca, ktorého mohol pochovať v miestnom cintoríne za účasti čestnej prezidentskej stráže.“
Na ústave bolo vypracovaných niekoľko mimoriadne závažných forenzných expertíz pre potreby Svätej stolice (Vatikán) v súvislosti s kauzami blahorečenia cirkevných osôb. Jeden z najťažších prípadov, ktorým sa MUDr. F. Štuller, PhD. zaoberal, bola antropologicko-súdna lekárska exhumácia blahorečenej sestry Zdenky Schelingovej z hromadného hrobu. Sestra bola pôvodne pochovaná samostatne, avšak po rušení hrobu uložili viacero kostrových pozostatkov do jednej rakvy. Jej ostatky sa forenzným antropológom v Martine podarilo identifikovať aj vďaka presným záznamom objednávateľa. „Trvalo to niekoľko mesiacov. S profesorom MUDr. Františkom Novomeským, PhD. sme posudzovali cez tristo kostí, kým sme mohli povedať, že máme telesné pozostatky Zdenky Schelingovej,“ hovorí MUDr. F. Štuller, PhD., ktorý sa spolu s prof. Novomeským spolupodieľal na exhumácii aj telesných pozostatkov biskupa a slovenského mučeníka Mons. ThDr. Michala Buzalku, biskupa Jána Vojtaššáka, či mučeníka Titusa Zemana. Doktor Štuller pracoval aj so štyristo ročnými telesnými pozostatkami uhorskej šľachtičnej Žofie Bosniakovej, ktorú pred dvomi rokmi zneuctil duševne narušený Žilinčan. „S kolegami sme dostali úlohu maximálnym možným spôsobom rozlíšiť telesné zostatky ľudského tela od iných artefaktov. Ďalej sme skúmali zvyšky mäkkých tkanív, ktoré boli samozrejme posmrtne premenené do formy mumifikovaného tkaniva, ale boli tam. Boli to najstaršie ľudské telesné pozostatky, ktoré som posudzoval,“ dodáva MUDr. F. Štuller, PhD.PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera
© Slovenské pohrebníctvo
