Od Dušičiek po Nový rok

Jesenné Dušičky sú definitívne za nami. Ponavštevovali sme hroby i rodinu, strávili pár dní medzi vlastnými i cudzími. Niekedy v strese, väčšinou sme si však vychádzali v ústrety, ako to už býva zvykom minimálne trikrát do roka, na Dušičky, Vianoce a Veľkú noc. Státisíce cestujúcich rozliatych po Slovensku sa ako vyliate morské vlny preliali späť do svojich domovov alebo za svojou prácou. Tohtoročné Dušičky skončili.

Len čo skončil výpredaj sviečok, kahancov a umelých vencov sme masírovaní obchodnými reťazcami témou osláv Mikuláša a Vianoc. Nemám v úmysle sa zaoberať históriou vzniku týchto dvoch období, rešpektujem tradície prevládajúce na Slovensku. Aj tak neviem ako by dopadlo, keby sme urobili anketu na tému týchto sviatkov s otázkami ich pôvodu a významu pre terajší čas, ktorý žijeme. Iba tuším. Materializmus prekrýva duchovný rozmer koncoročných sviatkov a preto sa niet čo čudovať, keď až do Štedrého večera bude prevládať hektické obdobie plné stresu a netolerancie, egoizmu a bezohľadnosti.

Málokto sa zamýšľa nad tým, že aj počas Dušičiek, Vianoc a v období príchodu nového roku 2023 a počas neho sa dej života a smrti nezastaví ani na chvíľku. Štatistiky sú neúprosné, mortalita nehľadí na obdobie Sviatkov pokoja, hádam ešte viac sa kruté čísla zvýšia práve vďaka zhonu a stresu. Nielen na cestách a v doprave, ale aj v súkromí pri bežných denných činnostiach.
 

Tí čo bývajú v blízkosti nemocníc začínajú tak ako aj po iné roky vnímať viacnásobný počet vozidiel s výstražnými svetelnými a zvukovými zariadeniami ponáhľajúcich sa k pacientom neraz kolabujúcich na ulici, v nákupných centrách. Svoje by o tejto dobe mohli hovoriť nielen záchranári, ale aj iné zložky, hasiči, polícia a konečná inštancia pohrebné služby. (Od januára roku 2022 ku začiatku novembra zistila polícia viac ako 8880 vodičov riadiacich pod vplyvom alkoholu!)

Žijeme v neľahkom období. Za našimi hranicami je vojna, zomierajú nielen vojaci ale aj civilisti. Na Slovensku prebieha tiež vojna, politická, o moc, vládu a povedzme si to otvorene aj o prežitie na „slobode“.

V celej Európe prebieha vojna ekonomická, finančná a hodnotová. Všetci dokopy využívajú aj kyberpriestor ako informačný typ vojny, ktorá využívajúc manipuláciu v skryte je viac nebezpečná, ako by si ktokoľvek dokázal predstaviť. Tieto skutočnosti tiež neprispievajú k pohode ľudí, pripravujúcich sa na Sviatky pokoja a príchod nového roku 2023.

Podľa rôznych prieskumov očakávajú ľudia skôr zhoršenie celkovej situácie na Slovensku a v Európe, ako jej zlepšenie. Vyhliadka na budúcnosť z pohľadu posledných rokov (pandémia Covid, vojna na Ukrajine, energetická a ekonomická kríza) je viac ako neistá. Hádam treba len veriť v zdravý rozum zodpovedných, veď ani im by sa zhoršenie situácie nevyhlo.
 

Sviečky na cintorínoch už zhasli, kvety uvädajú, padajúce lístie prikrýva milosrdne hroby, ktoré sa tak so svojimi nájomníkmi pod zemou pripravujú na príchod bielej periny. Živí plánujú nasledujúce obdobie.

Podriaďujú tomu svoj čas, financie, dohovárajú sviatočný itinerár v rodinách, kto, kedy, u koho, o koľkej, čo priniesť, uvariť, nachystať, upiecť, čo ešte treba stihnúť, nakúpiť, upratať, umyť , vyleštiť, ostrihať, vyhodiť, vymeniť a čas tak rýchlo beží.

Mobily zvonia takmer neprestajne. Ak nezvonia, pípajú správy rôznych aplikácií a upozornenia na akciové zľavy v tom či onom obchode, ktorú nielenže nemáme zmeškať, ale máme tento oznam ihneď preposlať najbližším, aby ani oni náhodou o tak skvelú ponuku neprišli.

Najsmutnejšie je to, že vodiči za volantom majú tiež tie mobily v rukách a veselo sa im venujú až pokým... Poobzerajte sa aj vy po parkoviskách na šoférov (zvlášť šoférky) usádzajúcich sa za volant. Najskôr odložia príručnú batožinu, potom vyberú mobil, vytočia číslo, aparát si vrazia medzi rameno a hlavu (vraj vtedy policajti mobil nevidia) a v pozícii boxera so zlomeným krkom naštartujú a vyrazia do sveta...

Je celkom možné, že pri sviatočnom stole bude chýbať niektorý člen rodiny, ktorý práve na tento zhon doplatil. Myšlienky typu „u nás sa to nemôže stať“ síce upokojujú myseľ, ale na najbližšiu budúcnosť nemajú prakticky žiaden dopad.
 

Za socializmu sa používal slogan: „Mamička, otecko vráťte sa nám zdraví“, pripojená bola fotografia malých detí mávajúcich za odchádzajúcim autom. Iste, súviselo to s kampaňou BESIPU (Bezpečnosť silničního provozu), ale je to vcelku výstižné pre akúkoľvek dobu a situáciu. Treba spomaliť. Na cestách i v osobnom živote.

Treba byť k sebe navzájom ohľaduplní, ako inokedy vo sviatočných dňoch. Treba sa správať tak ako očakávame, že sa ostatní budú správať k nám. V takej pohode prežijeme obdobie medzi dušičkami a nasledujúcimi sviatkami s minimálnym rizikom, že nám na dvere zaklope zubatá.